Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311202207
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2311202207.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia
Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom
Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpený: Mgr. Ľudovít Pavela, usadený euroadvokát, so
sídlom Floriánska 19, Košice, proti povinnému: X. I., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 68, Košice, o vymoženie

1.121,53 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta č. k. 10Er/47/2011-30 zo dňa 23. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške
63,05 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje
rozhodnutie právne poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods.
2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a vecne tým, že pri rozhodovaní prihliadal

aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd prvej inštancie podotkol, že pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť
zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Z obsahu exekútorského spisu
súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento

nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nevlastní motorové vozidlo, nie je poberateľom mzdy ani dôchodku,
nevlastníhnuteľnýmajetok,ktorýbypostačovalnauspokojeniepohľadávky,niejespoločníkomvžiadnej
obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný v živnostenskom registri, nemá otvorený účet v banke v SR
alebo má mínusový stav. Preto súd prvej inštancie exekúciu z úradnej moci v celosti zastavil. Súdny
exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 113,21 eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur,
z náhrady hotových výdavkov pozostávajúcich z poplatkov za elektronickú súčinnosť, z poštovného a

z ostatných administratívnych nákladov vo výške 61,15 eur a z 20 % DPH vo výške 18,87 eur. Súd
prvej inštancie posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru,
že súdny exekútor si odmenu vyčíslil správne. Pri náhrade hotových výdavkov za poštovné vychádzal
súd prvej inštancie z pripojených doručeniek resp. obálok, preukazujúcich reálne doručovanie zásielok
súdneho exekútora prostredníctvom pošty, ktoré boli súčasťou predloženého exekútorského spisu. Na
základe toho priznal súd prvej inštancie poštovné celkovo za 11 doručeniek nachádzajúcich sa v spise,

to znamená 11 x 1,40 = 18,20 eur. Čo sa týka náhrady hotových výdavkov za elektronickú súčinnosť,
súd prvej inštancie mu priznal náhradu v plnej výške. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovináhradu za ostatné administratívne náklady v exekučnom konaní v celej výške 10,- eur, nakoľko nemal
tieto náklady za preukázané, a sú spojené s bežným chodom exekútorského úradu, ktoré znáša súdny
exekútor. Súd prvej inštancie teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v celkovej

výške 19,35 eur. Súd prvej inštancie teda celkovo priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu
hotových výdavkov vo výške 63,05 eur s DPH. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený a z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Odvolanie odôvodnil poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP. Vzhľadom na skutočnosť,
že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku obligatórne časovo neobmedzuje trvanie exekúcie, mal
za to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie je nesprávne a predčasné, dôsledkom ktorého došlo
k zmareniu účelu exekúcie, t.j. k zmareniu uspokojenia nároku oprávneného, ktorý mu bol riadne
priznaný a ktorého vymožením bol súdny exekútor poverený. A contrario teda Exekučný poriadok ráta s

možnosťou, že exekúcia bude prebiehať dlhší čas. V bežnej praxi sú často vyskytujúce sa prípady, keď
povinný, fyzická osoba, začne vykonávať činnosť, z ktorej jej plynú exekvovateľné príjmy aj po dlhšom
čase od začatia exekúcie, a teda exekúciu nie je možné úspešne vykonať ihneď po jej začatí, prípadne
v krátkom čase po jej začatí. Oprávnený mal za to, že súdny exekútor, o ktorého zmenu oprávnený
žiadal návrhom na zmenu súdneho exekútora zo dňa 23.3.2017, bol dlhodobo nečinný, t.j. nevykonával

lustrácie majetku povinného pravidelne. Vzhľadom na to, že súdny exekútor v podnete na zastavenie
exekúcie neuvádza, kedy bola lustrácia majetku povinného vykonaná, mal za to, že nemajetnosť
povinného nie je dostatočne preukázaná, keďže daná lustrácia nemusela bezprostredne predchádzať
podaniu podnetu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené mal za to,
že súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený týmto žiadal súd o preverenie

a oznámenie dátumu vykonania lustrácie súdnym exekútorom, ktorého zmenu oprávnený navrhol.
Oprávnený tiež podotkol, že o zmenu uvedeného súdneho exekútora nežiadal len v tomto prípade, ale v
ďalších500prípadoch,pričomvtých,vktorýchpríslušnésúdySlovenskejrepublikynávrhuoprávneného
na zmenu súdneho exekútora vyhoveli, bol novo ustanoveným súdnym exekútorom zistený majetok
povinných, z ktorého došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Vzhľadom na uvedené mal za to, že

nie je vylúčené, že súdnym exekútorom tvrdená nemajetnosť povinného nie je dostatočne preukázaná
a môže byť len dočasného charakteru, a teda nie je vylúčené zamestnanie sa povinného, prípadne
iný spôsob nadobudnutia majetku povinným, napr. dedením alebo darovaním. Nesprávny postup súdu,
ktorým znemožnil oprávnenému uskutočňovať v konaní jemu prislúchajúce procesné práva spočíva v
tom, že vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, súdny exekútor podnet na zastavenie

exekúcie pre nemajetnosť povinného doručil až dňa 17.5.2017, zatiaľ čo návrh na zmenu súdneho
exekútora podal právny zástupca oprávneného už dňa 23.3.2017. Oprávnený mal za to, že nebolo
dôvodné sa zaoberať predmetným podnetom súdneho exekútora, a to v prvom rade z dôvodu, že tento
bol podaný neskôr ako návrh na zmenu súdneho exekútora, a teda súdny exekútor, o ktorého zmenu
oprávnený žiadal, by nemal iniciovať úkony, ktoré majú podstatný vplyv na vývoj exekučného konania. V

prípade, ak by súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, a vykonaním exekúcie
by bol poverený súdny exekútor navrhnutý oprávneným, tento mohol mať na vec iný pohľad a jeho
prístup k vymáhaniu pohľadávky oprávneného môže byť efektívnejší než uzavrel súdny exekútor, ktorý
podal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Oprávnený mal za to, že pôvodný
súdny exekútor je neefektívny, nakoľko z jeho strany nedochádzalo k vykonávaniu žiadnych úkonov

nevyhnutne potrebných k vymoženiu pohľadávky oprávneného, a z tohto titulu ani nemohlo dôjsť k
vymoženiu dlhu povinného, a to ani čiastočne. Rozhodnutie súdu je arbitrárne a narúša právnu istotu
oprávneného. Žiadal, aby Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

3.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací (§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému
je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi

podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.4. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi 24.1.2011, v
dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b
ods. 1 EP).

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

6. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci

stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len
na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou
mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu
s istotou, čo v prejednávanej veci splnené nebolo). Citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP
neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok
nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v

súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza
zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho
exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje
aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

7. V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného
konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že nie je z čoho uspokojiť

pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by
bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej
(predpoklad hraničiaci s istotou), že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené.

9. Nemožno priznať úspech odvolaciemu argumentu oprávneného, že v prípade, ak by súd návrhu

oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, mohol byť prístup k vymáhaniu pohľadávky
oprávneného efektívnejší, nakoľko takýto procesný postup by bol neúčelný a nehospodárny, keďže
zistenie nemajetnosti povinného vychádza z objektívnych skutočností, na ktoré nemá vplyv prístup
súdneho exekútora k vymáhaniu pohľadávky.

10. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávneného
na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, odvolací súd sa ním meritórne nezaoberal, nakoľko
oprávnenýsprávnosťtohtovýrokuvodvolanínijakýmspôsobomnenamietal.Tentovýrokjevšakvzhode
s § 203 ods. 2 EP.

11. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil. O
náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 257 CSP. Úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné
trovy nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal.

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).