Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200558
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4623200558.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného - otca: A. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C. A., zastúpený JUDr. Zuzanou Valaskou, advokátkou, Škultétyho 6,
Topoľčany, IČO: 42 208 602, proti povinnej - matke: A. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, B.,
zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Milan Kukučka, s.r.o. Farská 7, Nitra, IČO:

52 007 308, o návrhu otca na výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, o odvolaní povinnej/matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 1. augusta 2023 č.k.
TO-10Em/3/2023-108, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 10Em/3/2023-126
zo dňa 5. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil výkon rozhodnutia – rozsudku
Okresného súdu Topoľčany, č.k. 10P/101/2022-108 zo dňa 26.09.2022 (výrok I.) a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo,
že otec maloletého sa domáhal návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.03.2023 nariadenia
výkonu rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany, č.k. 10P/101/2022-108 zo dňa 26.09.2022. Dôvodil, že

uvedeným rozsudkom bol i upravený jeho styk s maloletým B. tak, že je oprávnený sa s ním stýkať počas
bežného kalendárneho roka každý nepárny týždeň v pondelok a stredu v čase od 16.30 hod. do 18.30
hod. a počas víkendov v nepárnom týždni prvý takýto víkend v čase od piatka od 17.00 hod. do soboty do
18.00 hod. a nasledujúci takýto víkend v čase od soboty od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a každý
párny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod. Po uplynutí lehoty troch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku bude oprávnený stýkať sa s maloletým počas víkendov v každom

nepárnom týždni vždy v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že úprava styku
počas dní pracovného týždňa zostáva zachovaná. Zároveň bol upravený styk aj v období vianočných
sviatkov a zimných školských prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných sviatkov a počas letných
prázdnin. Matka maloletého si dobrovoľne neplní povinnosti určené jej právoplatným rozhodnutím súdu
a to, že je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. Napriek tomu,
že matka voči rozhodnutiu nepodala opravný prostriedok, po uplynutí trojmesačnej lehoty v styku otca

s maloletým bráni nielen počas víkendu, ale už aj počas týždenného styku. Konfliktné sú aj odovzdania
dieťaťa matke a výhrady má aj voči výchovnému smerovaniu matky. Posledné týždne odmieta dieťa na
styk otcovi odovzdať. On nemal inú možnosť ako privolať policajnú hliadku, ktorá matku vyzvala, aby
styk s dieťaťom umožnila, na čo ona reagovala tak, že dieťa na styk ísť nechce. Otec popiera, že by dieťa
čo i len naznačilo, že styk s ním mu nevyhovuje. Výrazná zmena v postoji matky je nielen od doby zmeny
úpravy víkendového styku, ale aj od doby, kedy sa maloletý dozvedel, že bude mať súrodenca. Matka

rieši svoju frustráciu z rozvodu, ako aj ďalšieho fungujúceho vzťahu otca tým, že mu odopiera kontakt so
synom. Povinná sa k návrhu na výkon rozhodnutia vyjadrila, keď uviedla, že s týmto nesúhlasí. Asi dozačiatku decembra 2022 sa maloletý na stretnutia s otcom tešil, nemal problém k nemu ísť. Prvýkrát, čo
maloletý odmietol ísť k otcovi bolo 05.12.2022 v pondelok. Situácie, keď maloletý nie veľmi chcel ísť k
otcovi sa zopakovali ešte párkrát. Počas pobytu v nemocnici maloletý neprejavil ani raz spontánne vôľu

si s otcom zatelefonovať, výslovne povedal, že nech ho ocino nechodí pozerať do nemocnice. Matka sa
snaží so synom na tému stretávania s otcom otvorene komunikovať a vysvetľovať mu, že musí tráviť čas
ajsotcom,ktorýhorovnakoľúbi.Niejepravda,žebymubránilavstyku. Nievždystyksotcomprebehol,
ale mnohokrát bola príčina, že sa styk nekonal na strane otca. Syn začal opakovane zdôrazňovať, že
už viac nechce k otcovi chodievať na víkendy, ale len na chvíľu alebo na jeden deň. Styk maloletého s

otcom sa aktuálne realizuje, B. u otca cez týždeň bol. Následne však ochorel, čo matka riadne oznámila
otcovi. Tvrdenia otca v návrhu, že si neplní jej určené povinnosti, sú nepravdivé. Má za to, že dôvody
na výkon súdneho rozhodnutia neexistujú a navrhuje návrh zamietnuť. Dňa 03.05.2023 sa uskutočnilo
informatívne stretnutie rodičov, na ktorom uviedli, že za posledný mesiac styk prebiehal nasledovne:
04.04.2023 neprebehol, matka uviedla, že maloletý odmietol ísť, dňa 06.04.2023 opätovne neprebehol
z dôvodu, že maloletý odmietol ísť, 10.04.2022 z dôvodu sviatku bol maloletý u matky, 12.04.2023

styk neprebehol, matka uviedla, že maloletý odmietol ísť. Z takého istého dôvodu styk neprebehol ani
14.04., 16.04.2023. Otec prišiel po maloletého v sobotu a bol uňho do nedele 18.04., 20.04.2023 styk
prebehol, 26.04.2023 styk neprebehol. Matka dôvodila, že syn odmietol ísť. Z takého istého dôvodu
styk neprebehol 28.04–30.04.2023, 02.05.2023 styk prebehol. Rodičia s realizovaním psychologického
poradenstva navrhnutého kolíznym opatrovníkom súhlasili. Ďalej sa dohodli, že v priebehu mesiaca máj

každý víkend, ktorý má maloletý tráviť u otca, si otec maloletého prevezme o 12.00 hod. v škôlke, teda
v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. s ním bude nad rámec času vymedzeného súdnym rozhodnutím.
Z priebežnej správy ÚPSVaR Topoľčany z psychologického poradenstva zo dňa 04.06.2023 vyplýva,
že prvá konzultácia mala byť 12.05.2023, matka sa ospravedlnila z dôvodu PN maloletého. Konzultácia
bez dieťaťa bola dňa 19.05. a 25.05.2023, ďalšia bola naplánovaná na deň 07.06.2023, avšak matka sa

ospravedlnila, zúčastnil sa len otec. Počas sedení boli stanovené čiastkové dohody, avšak ani tieto sa
nepodarilo naplniť. Na rodičoch sa veľmi negatívne podieľa ich rozvod, mnohé nespracované emócie.
Matka stále dokola opakuje, že maloletý chodí k otcovi rád, ale nevie prečo k nemu nechodí. Rodičom
bolo vysvetlené čo môže dieťa prežívať keď odmieta otca a pritom ho má rado. Otec synovi nikdy
neublížil. Keď sú spolu tvária pekný čas, čo ani matka nespochybňuje. Dňa 17.07.2023 oprávnený podal

podanie, z ktorého vyplýva, že dôvody návrhu naďalej trvajú. Rodičia sa stretli trikrát na terapii, výsledok
sa nedostavil. Matka na dohodnuté sedenia rodičov dieťa nedoniesla, ďalšie stretnutie z dôvodu svojej
PN zrušila. Aktuálne mal styk otca s maloletým prebiehať od 15.07. do 01.08. avšak matka už vopred
avizovala, že sa jej to zdá dlho a to asi nepôjde, čo sa ukázalo ako pravdivý fakt, keďže otcovi dieťa
odmietla odovzdať. Pokiaľ matka je niekedy schopná dieťa na styk pripraviť, je len na nej, aby tak konala

vždy, keď jej to rozhodnutie súdu ukladá a maloletého viedla k tomu, že styk s otcom je obohacujúcou
záležitosťou a nie povinnosťou, ktorú treba plniť. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 370,
§ 372, § 373, § 374, § 376 ods. 1, 2, § 377 ods. 1, § 380, § 388 ods. 1 CMP, podľa § 3 ods. 1, 2, 3
vety prvej vyhlášky č. 207/2016 Z.z.. Súd mal za to, že styk otca s maloletým v zmysle právoplatného
a vykonateľného rozsudku sa doposiaľ nerealizuje. Sú splnené podmienky na to, aby vydal uznesenia

onariadenívýkonurozhodnutia,nakoľkopovinnánerešpektujevykonateľnérozhodnutiesúdu.Stretnutia
maloletého s otcom sa v zmysle predmetného rozhodnutia nerealizujú. Dlhodobá PN na strane matky,
ani jej zdravotný stav nie sú dôvodom, aby sa styk maloletého s otcom nerealizoval. Matka nerešpektuje
právoplatný rozsudok, preto súd návrh otca vyhodnotil ako dôvodný a nariadil výkon rozhodnutia. Súd
je názoru, že bez nariadenia výkonu rozhodnutia by mohlo dôjsť k odcudzeniu medzi dieťaťom a otcom,

pričom maloletý má otca rád a aj podľa slov samotnej matky keď je s ním, trávia spolu pekný čas, preto je
súd názoru, že dieťa potrebuje byť v kontakte s oboma rodičmi a matka by nemala obmedzovať kontakt
otca so synom. Rodičia by sa mali vedieť dohodnúť v prospech syna a zohľadňovať jeho najlepší záujem.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie povinná/
matka, ktorá uviedla, že odvolanie odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d)
CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Konajúci súd neúplne zistený skutkový a právny
stav veci vyhodnotil neobjektívne a nepostupoval v súlade s vyhláškou č. 207/2016 Z.z.. Namieta
skutočnosť, že konajúci súd rozhodol predčasne a výlučne na podklade informácií, ktoré jednostranne

poskytol súdu oprávnený a jeho zástupkyňa. Dáva do pozornosti, že podanie právnej zástupkyne
oprávneného jej nebolo doručené, nemala možnosť na jeho obsah reagovať. O existencii tohto podania
sa dozvedela až z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Nie je pravda, že na dohodnuté stretnutie
rodičov u psychologičky maloletého len tak nedoniesla. Dopredu ospravedlnila svoju neprítomnosťkvôli PN, keďže bola ležiaci pacient. Psychologička stretnutie zrušila úplne. Toto stretnutie sa však
následne mohlo a malo vykonať, avšak konajúci súd nečakal a rozhodol bez toho, aby sa takéto dôležité
stretnutie vôbec zrealizovalo. Stretnutie v prítomnosti maloletého nevykonala ani kolízna opatrovníčka,

s ktorou matka aktívne komunikuje. Bol to práveže oprávnený, kto nerešpektoval dohodu uzavretú
na informatívnom stretnutí rodičov, ako ani dohodu ÚPSVaR, že v prípade, ak syn nechce ísť na
stretnutie s otcom, má prísť za synom osloviť ho, porozprávať sa s ním a povedať mu, že nevadí, ak
niekedy nepôjde s ním. Ani jedenkrát sa nestalo, že by ona ako matka bránila odovzdaniu maloletého.
Okrem ospravedlniteľných objektívnych okolností a dôvodov si oprávnený maloletého neprevzal práve

z dôvodu, že maloletý s ním odmietol odísť aj napriek skutočnosti, že otec preňho osobne prišiel.
Nikdy styku nebránila. Takmer pri každom odovzdaní boli svedkovia, ktorí môžu dosvedčiť, že matka
odovzdaniu nikdy nebránila. Mnohokrát nastala situácia, že samotný oprávnený, aj keď mal možnosť
si maloletého prevziať, neurobil tak práve z dôvodu, že prekážka nastala na strane maloletého, kedy
mu sám maloletý povedal, že s ním nechce ísť. Oprávnený si uvedomuje, že maloletého nie je možné
vždy nútiť do niečoho, čo sám nechce. Oprávnený však nemôže takéto momenty súdu vykresľovať ako

prípady, kedy mala povinná brániť v styku s maloletým. Sám maloletý sa bránil viackrát, nariekal, že
nechce s oprávneným ísť. Akonáhle maloletý počul, že prišlo auto, okamžite sa utekal skryť dovnútra.
Nemôžehopredsanásilímdonútiť,abyišielzaoprávneným.Jedenzmnohýchdôkazovtoho,žepovinná
žiadnym spôsobom nebráni v styku je aj situácia z 26.05.2023. Náhle sa ocitla v nemocnici, bol piatok
a syn mal ísť na víkend k otcovi. Synovi z nemocnice volala, že pre neho príde ocino, že mu babina

pobalí vecí. Oprávnený si skutočne bol u rodičov povinnej syna vyzdvihnúť, bol aj vnútri, rozprával sa
s ním, ale nakoniec s ním malý nešiel. Je namieste otázka ako povinná bráni v takých prípadoch styku,
keď tam ani nebola. V tomto konaní bolo nevyhnutné poznať a skúmať aj názor samotného dieťaťa.
Javí sa ako nevyhnutné s maloletým pracovať v súčinnosti so psychologičkou, ako aj oboma rodičmi.
Keď bol maloletý po dlhšom čase na víkend u povinného, po návrate matke povedal, že už k ocinovi,

viac nepôjde. Uviedol, že rád by išiel len na jednu noc. Tiež spontánne maloletý uvádza aj negatívne
veci ohľadom pobytu oprávneného, ktorý žije u priateľky na byte aj s ďalšími štyrmi deťmi. Maloletý
uviedol aj to, že sa oprávnený častokrát vyjadruje nepekne o povinnej. Spočiatku keď maloletý začal
odmietať styk, sám vyšiel aspoň von a s oprávneným sa rozprávali na záhrade. V neskoršom období
už maloletý nechcel ísť ani von, vyjadril sa, že sa bojí, že by ho oprávnený zobral nasilu. S ohľadom

na stresové správanie maloletého pri nástupe na styk s otcom je nevyhnutné objektivizovať dôvody,
pre ktoré dieťa styk s otcom odmieta. Takéto skúmanie neprebehlo. Povinná je sklamaná z postoja
a postupu konajúceho súdu, ktorý formalisticky háji výlučne záujmy oprávneného. Výkon rodičovských
práv nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom. Poukázala na uznesenie ÚS ČR, sp.zn. IV.
ÚS 25/03 zo dňa 24.11.2004. V zmysle vyhlášky č. 207/2016 Z.z. sú súdy povinné sledovať a riadne

zisťovať, či dôvody nepodrobenia sa výkonu rozhodnutia reálne existujú a ak áno, či ich nezapríčiňuje
práve oprávnený rodič alebo dieťa v súlade s princípmi vyplývajúcimi z judikatúry ESĽP. V danej veci
sa ani do budúcnosti nejaví vhodné použitie donucovacích prostriedkov za účelom nadväzovania styku
maloletého s oprávneným. Nemožno považovať za vhodné a potrebné trestať matku a zároveň aj dieťa
trestať za to, že dieťa nie je pod vplyvom matky, nemá záujem o dobrovoľnú realizáciu styku s otcom.

Je predovšetkým na otcovi, aby svoj prístup k samotnej realizácii styku pozmenil s tým, že najmä jeho
preberanie a odovzdávanie bude prebiehať v kľudnej atmosfére.

3. Dňa 25.09.2023 podal otec ako oprávnený správu o tom, ako bol porušovaný rozsudok OS Topoľčany,
ktorým má upravený styk s maloletým synom. Matku opakovane žiadal, že nech mu dá kedykoľvek

vedieť, keby chcel maloletý B. byť s otcom, čo sa z jej strany nestalo ani raz. Tak pravidelne chodieval
do B., či C. A., podľa toho kde matka uviedla, že sa so synom zdržuje s tým, že s prázdnymi rukami
odchádzal preč. V prípade, že neprišiel, nakoľko mu matka nedala vedieť opak rozhodnutia syna, tak
matka toto použila ako argument, že sa o syna nezaujíma. Dohoda uzavretá medzi rodičmi v rámci
mediačného procesu pre ňu skončila, nakoľko bola obmedzená na určitý čas. Napriek tomu otec veril, že

pravidlá v nej dohodnuté bude matka rešpektovať aj naďalej, čo sa však nestalo. Otec k synovi sa dostal
až dňa 22.08.2023, keď v mesiacoch júl, august bol styk napriek opakovaným prosbám a žiadostiam
marený. Dokonca mohol s dieťaťom pobudnúť pár dní na dovolenke vo Vysokých tatrách. Ani raz syn
neprejavil smútok za matkou, záujem ísť domov, ani nič podobné. Po celú dobu si styk s otcom a jeho
novou rodinou užíval, radoval sa z jeho malej sestričky. Z týchto stretnutí má otec veľa fotografií, ani

jednému dospelému, ktorý s maloletým po tú dobu komunikoval sa nezdalo, že by bol maloletý smutný,
či nespokojný, skôr presný opak. Aktuálne matka prihlásila maloletého od septembra na krúžok jiu jitsu
v A. od 17.00 do 17.50 hod. otec by so zápisom maloletého do krúžku nemal problém, ak by to s ním
matka vopred konzultovala, čo neurobila, a keby krúžok nezasahoval do času upraveného styku. Zápissyna do krúžku v čase, kedy má mať styk s ním, berie otec ako vyslovene účelové konanie s cieľom čo
najviac eliminovať jeho styk so synom. Podľa neho nie je prínosné meniť vykonateľné rozhodnutie súdu
v závislosti od záujmovej činnosti dieťaťa v čase, kedy bol najprv upravený styk, až potom prihlásenie

dieťaťa na krúžok. V samotnej základnej škole, či meste E. je nespočetne veľa pohybových aktivít, ktoré
by mohli rodičia spolu B. vybrať tak, aby si vedeli podeliť čas s dieťaťom v prospech jeho vývoja, ako
aj zachovania citových väzieb s oboma rodičmi.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP, § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10Em/3/2023 je nariadenie výkonu
rozhodnutiaostykuoprávnenéhosmaloletýmB.,nar.XX.XX.XXXX,vzmyslerozsudkuOkresnéhosúdu
Topoľčany, č.k. 10P/101/2022-108 zo dňa 26.09.2022, právoplatným dňa 05.11.2022.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrhu otca na výkon rozhodnutia vyhovel a nariadil výkon rozhodnutia rozsudku Okresného
súdu Topoľčany, č.k. 10P/101/2022-108 zo dňa 26.09.2022.

7. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhom uplatneného nároku. Odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o nariadení výkonu

rozhodnutia. Odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie rozsudku, keď ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty povinnej nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní neuviedla také relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.03.2023 domáhal
nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č.k. 10P/101/2022-108 zo dňa 26.09.2022,
právoplatnýmdňa05.11.2022,ktorýmbolmaloletýB.zverenýdoosobnejstarostlivostimatky,otcovibolo
určené prispievať na jeho výživu sumou 400 eur mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým
tak, že je oprávnený sa s maloletým stretávať prvé tri mesiace počas bežného kalendárneho roka každý

nepárny týždeň v pondelok a v stredu od 16.30 hod. do 18.30 hod., počas víkendov v nepárnom týždni
prvý takýto víkend od piatku 17.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a nasledujúci takýto víkend v čase
od soboty od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň v utorok a štvrtok v čase od
16.30 do 18.30 hod. Po uplynutí lehoty troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku v časti o úprave
styku otca s maloletým bol styk upravený tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať počas

víkendov v každom nepárnom týždni vždy od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým,
že úprava styku počas dní pracovného týždňa zostáva zachovaná. Osobitne bol upravený styk otca
s maloletým v období vianočných sviatkov, zimných školských prázdnin, jarných školských prázdnin,
letných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení
styku ho odovzdá v mieste bydliska matky s výnimkou, keď začiatok styku pripadne na deň školského

vyučovania, kedy si maloletého prevezme v predškolskom, resp. školskom zariadení, pokiaľ sa tam
maloletý bude v daný deň nachádzať. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť
a tento mu umožniť. Styk otca s maloletým a realizuje nepravidelne, v prípade jeho nerealizácie je
dôvodom odmietavý postoj maloletého, ktorý s otcom odmieta odísť.

9. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené
v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje
vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z. v platnom znení, ktorou saustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia
vo veciach maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho
konania na peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou odlišnosťou je práve

sám predmet personálnej exekúcie, ktorým je osoba - maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto
konania (Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009).

10. Po preskúmaní odvolania matky/povinnej odvolací súd zistil, že matka odvolanie odôvodnila

ust. § 365 ods.1 písm. a),b), a d) CSP, keď uviedla, že súd neúplne zistil právny a skutkový stav veci
a tento vyhodnotil neobjektívne. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o uznesenie
o nariadení výkonu rozhodnutia, odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu je možné odôvodniť len
dôvodmi,ktorésútaxatívnevymedzenév§377ods.3CMPtedatým,žeexekučnýtitulniejevykonateľný
(pozn. „môže ísť o dôvody formálnej nevykonateľnosti alebo materiálnej nevykonateľnosti súdneho
rozhodnutia, pri materiálnej vykonateľnosti pôjde o neurčitosť výroku, označenia účastníkov, lehoty na

plnenie, príp. iných, pre výkon rozhodnutia podstatných údajov a pri formálnej vykonateľnosti pôjde o
to, že rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, napr. pre nesprávne doručenie, pre nesprávne
právne posúdenie vykonateľnosti súdom a pod.) alebo, že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (pozn. dôvodom môže byť napr. to, že došlo k splneniu
povinnosti alebo že oprávnená alebo povinná osoba zomrela, dôvodom môže byť aj zrušenie alebo

zmena rozhodnutia, ktorý je exekučným titulom) s tým, že tieto odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 3 CMP). Vymedzenie týchto špecifických odvolacích dôvodov
vyjadruje podľa právnej teórie rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia, ktoré je
exekučným titulom. Nepôjde teda o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej súdom v základnom
konaní. Odvolací súd sa preto v rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia zameral výlučne, len na

existenciu uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania.

11. Pokiaľ ide o prvý vyššie vymedzený odvolací dôvod, matka v odvolaní nenamieta, že
rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi je (materiálne alebo
formálne) nevykonateľný. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali záveru, že exekučný titul vykonateľný nie je.

12. V súvislosti s druhým odvolacím dôvodom, odvolací súd konštatuje, že z obsahu
podaného odvolania a matkou uvádzanými argumentmi nemožno vyvodiť znaky tohto odvolacieho
dôvodu,atedažepovznikuexekučnéhotitulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikuloženejpovinnosti.

Podstatnou odvolacou námietkou zo strany matky bola skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval
správne, keď nepreskúmal či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré neprebieha styk otca s deťmi
podľa exekučného titulu (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých), teda jednak spochybňovala procesný postup súdu prvej
inštancie po podaní návrhu otca na výkon rozhodnutia a súčasne argumentovala odmietavým postojom

maloletého B. k stretávaniu sa s otcom, ktorého príčinou má byť pravdepodobne práve osoba otca,
či prostredie jeho domácnosti a novej rodiny. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého uznesenia o nariadení
výkonu exekučného titulu a samotný odmietavý postoj maloletého k otcovi nie je okolnosťou, ktorá
by spôsobovala zánik uloženej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, teda uvedené nemožno

subsumovať ani pod druhý špecifický odvolací dôvod týkajúci sa predmetnej veci.

13. K odvolacím námietkam matky však odvolací súd dáva do pozornosti, že práva účastníkov (teda
aj povinného z exekučného titulu), záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť každého prejednávaného
prípadu zákonodarca v dostatočnej miere zohľadnil v právnej úprave účinnej do 31.10.2023, ktorá

ukladala súdu povinnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných
dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v znení
účinnom do 31.10.2023). V tejto súvislosti nie je možné opomenúť, že prijatím vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 16.10.2023, č. 413/2023 Z.z., došlo s účinnosťou od 01.11.2023 k zmene § 3
vyhl. č. 207/2016 Z.z. v smere, že súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1

CMP alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP), pred vydaním uznesenia
o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu (§ 3 ods. 1 vyhlášky č.
413/2023 Z.z.). Uvedené znamená, že zákonodarca upustil od právnej úpravy tzv. ospravedlniteľných
dôvodov, práve pri ktorých bol súd povinný zohľadňovať najmä správanie sa povinného pri plnenípovinnosti, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie
sa a názor maloletého dieťaťa. Keďže obe citované vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky majú charakter procesného predpisu (boli vydané na základe splnomocňovacieho ustanovenia

§ 392 CMP), pričom vyhláška č. 413/2023 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia, odvolací súd v
súvislosti s riešením otázky absencie intertemporálnych ustanovení právneho predpisu poukazuje na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. PL. ÚS 107/2011 z 22.10.2014 podľa ktorého, pokiaľ ide
ooblasťprocesnéhoprávaplatí,ženováprávnaúpravasauplatnínavšetkyprebiehajúcekonania,ibaže
zákonneustanovujeinak.Zdôrazňuje,žepreprocesnéprávovovšeobecnostiplatí,ženovéustanovenia

zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach,
ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak
zákon z nej ustanoví výnimky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo
12/2012 z 26.06.2013). Za výnimky vyplývajúce z citovaných rozhodnutí možno považovať ochranu
nadobudnutých práv, ktorá by mala vyplývať z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vychádzajúc z
uvedeného uzatvára, že aj pre dané konanie, začaté za účinnosti § 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v znení

účinnom do 31.10.2023, platí s účinnosťou od 01.11.2023 nová právna úprava prijatá v čl. 1 vyhlášky
č. 413/2023 Z.z., ktorou sa mení § 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., čo znamená, že odvolacie námietky
matky, týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia existencie dôvodov, správania sa oboch rodičov pri plnení
povinnosti a pri realizácii práv vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a
ani vyhodnotenia správania sa a názoru maloletého súdom prvej inštancie, nemajú pre rozhodovanie

odvolacieho súdu (v čase jeho rozhodovania o odvolaní matky) žiaden podstatný skutkový a ani právny
význam.

14. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa
nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva

úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá
zabezpečenienielenmateriálnych,aleinemateriálnychpodmienok,ktoréumožňujúrozvíjanieosobnosti
maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch
rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon
zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu

výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli
k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým dieťaťom nestretával. Záujem maloletého dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi
rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia,

ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 554/04). Základným právom každého maloletého dieťaťa je právo
na pravidelný kontakt s obidvoma rodičmi. Záujem maloletého dieťaťa treba skúmať z objektívneho
hľadiska a je nesporné, že v záujme maloletých detí je, aby sa vytváral pozitívny vzťah maloletých detí
k obom rodičom, a to nevyhnutne vyžaduje pravidelný styk (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Cdo/207/2018 zo dňa 29.10.2019).

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že matka v podanom odvolaní
neuviedla žiadne skutočnosti nasvedčujúce niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle § 377 ods.
3 CMP a takéto skutočnosti ani nevyplynuli z obsahu spisu, preto uznesenie súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nejde
o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

17. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).