Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010071
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6923010071.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prejednal
na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného
a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/20/2023 zo dňa

27. júna 2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. f), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/20/2023 zo dňa 27. 06. 2023 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/20/2023 zo dňa 27. 06. 2023 bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1
písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona
a § 127 ods. 5 Trestného zákona, a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

1/
ako bývalý druh a rodič spoločného dieťaťa, od presne nezisteného dňa mesiaca september 2021 do 29.
08.2022vOžďanoch–časťMolnárka,okresC.D.,E.F.,G.C.D.,akoajnainýchpresnenestotožnených
miestach v okrese Rimavská Sobota dlhodobo prenasledoval H. G., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej
Sobote,trvalebytomG.XXX,G.C.D.,tým,žejuneustálesledovalvmesteRimavskáSobota,pravidelne
ju čakával pred jej zamestnaním na Ul. Svätoplukovej v Rimavskej Sobote a najmenej v jednom

prípade ju nasledoval svojim osobným motorovým vozidlom počas cesty zo zamestnania do predajne
Lidl v Rimavskej Sobote, opakovane ju sledoval aj pri rodinnom dome, kde poškodená býva, opakovane
jejdennezasielalsprávyprostredníctvomelektronickejkomunikácieatelefonovaljej neprimeranečasto,
aj viackrát za deň, hoci si to poškodená neželala a toto dala obžalovanému aj na vedomie, čím podstatne
zhoršil kvalitu života poškodenej,

2/
dňa 16. 01. 2022 v čase okolo 09:00 h v záhrade 1. mája v Rimavskej Sobote kopnutím vytvoril preliačinu
na pravom zadnom blatníku tam stojaceho osobného motorového vozidla značky KIA CEED, čiernej
farby, evidenčného čísla C. XXX I., VIN: J., čím spôsobil pre H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.
XXX, G. C. D., celkovú škodu vo výške 276,- Eur.

Za to mu bol podľa § 360a ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41
ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa § 48 ods. 2písm. a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona mu bola uložená povinnosť
nahradiť poškodenej H. G. majetkovú škodu vo výške 276,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.300,-

Eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú H. G. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na civilné konanie.

Proti tomuto rozsudku podala priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie intervenujúca
prokurátorka, a to proti výroku o vine v bode 1/ rozsudku a proti výroku o treste, ktoré neskôr písomne

odôvodnila v podstate tým, že vyhrážanie zo strany obžalovaného voči poškodenej okrem samotnej
poškodenej potvrdili aj svedkovia K. G. a L. G., ktorí síce neboli priamo svedkami vyhrážania zo
strany obžalovaného (čo ani reálne nebolo možné, nakoľko vyhrážanie malo prebiehať najmä v rámci
telefonickej komunikácie), avšak poškodená sa im s tým zdôverila a boli svedkami toho, ako toto konanie
obžalovaného na ňu vplývalo. Taktiež potvrdili, že obžalovaný sa vyhrážal aj celej ich rodine. Pokiaľ ide
o vyvolávanie strachu u poškodenej, podľa jej názoru na základe konania obžalovaného je evidentné,

že poškodená z neho odôvodnene mala strach, ako dôsledok jeho neustáleho prenasledovania a
agresívneho vystupovania voči nej, kde poukázala napr. na okolnosti súvisiace so skutkom v bode 2/
obžaloby, keď po vzájomnej hádke týkajúcej sa ich spoločnej maloletej dcéry v jej prítomnosti v návale
zlosti obžalovaný kopol do zadnej časti auta poškodenej a spôsobil jej tak poškodenie auta bližšie
popísané v rámci skutku v bode 2/ obžaloby, ktorý bol jednoznačne preukázaný. Na základe takéhoto

konania obžalovaného je nepochybné, že poškodená žila v neustálom strachu, čoho by obžalovaný
ešte mohol byť vo vzťahu k nej schopný. Čo sa týka zavinenia obžalovaného vo vzťahu k zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podľa jej názoru bol obžalovaný minimálne uzrozumený s
tým, aké psychické utrpenie spôsobuje poškodenej, nakoľko poškodená ho opakovane vyzývala, aby
s tým prestal. Obžalovaný tiež na poškodenej pozoroval v akej psychickej nepohode bola, keď ju

prenasledoval, resp. keď sa neočakávane zjavoval v jej prítomnosti, keď jej nadával a vyhrážal sa jej, a
napriek tomu v tomto konaní dlhodobo pokračoval. V tento súvislosti poukázala na závery znaleckého
posudku č. 15/2022 M. N. O., zo záverov ktorého vyplýva, že u poškodenej boli zistené známky
psychotraumatizácie, ktoré súvisia s prežitými udalosťami v súvislosti s predmetným trestným činom
a ktoré sa klinicky manifestujú spektrom posttraumatických reakcií (porucha adaptácie na záťažovú

situáciu so zmiešanou úzkostne depresívnou reakciou a plne rozvinutým obrazom posttraumatickej
stresovej poruchy). V dôsledku trvalého psychického násilia (permanentného psychoteroru) nastal
vážny zásah do súkromného života poškodenej, ktorý nemá pod kontrolou. Poškodená sa stala obeťou
ex-partner stalkingu v rámci syndrómu týranej osoby, cieľom ktorého je obnovenie skrachovaného
partnerského vzťahu, aj za cenu destabilizácie psychického stavu poškodenej. Spoločná dcéra slúži

páchateľovi ako nástroj moci, kontroly a psychického nátlaku na poškodenú. Týmito skutočnosťami
sa však súd bližšie nezaoberal, a uzavrel, že konanie obžalovaného sťažilo kvalitu života poškodenej
len v tom, že jeho telefonáty obťažovali vtedajšieho vedúceho poškodenej a ťaživo na ňu musela
vplývať aj snaha obžalovaného o sledovanie jej osoby, pričom práve posúdením intenzity a dlhodobosti
konania obžalovaného, ako aj intenzity následkov, ktoré tým poškodenej spôsobil, možno odlíšiť zločin

týrania blízkej osoby a zverenej osoby od iných trestných činov, napr. aj od prečinu nebezpečného
prenasledovania. Ďalej uviedla, že odborná literatúra definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako
fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby,
resp. podstatne narúšajú kvalitu jej života. Súdna prax definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako stav
vyznačujúci sa telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej

osoby a netrvajú celkom krátky – prechodný čas, spôsobený ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným
v § 208 ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona. Taktiež poukázala na odborný článok publikovaný na
portáli P., a uzavrela, že s poukazom na dlhodobosť konania obžalovaného a jeho motiváciou, ktorou
bolo nepochybne obnovenie partnerského vzťahu s poškodenou aj za cenu psychického ubližovania
poškodenej, kde následky jeho konania sa prejavili aj na psychickom zdraví poškodenej, objektívne

vyjadrené v znaleckom posudku z odvetvia psychiatrie, možno mať zato, že obžalovaný spôsobil
poškodenej psychické utrpenie ako vyžaduje skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby a s týmto následkom bol minimálne uzrozumený. Záverom napokon uviedla, že aj samotný
súd v rámci adhézneho konania priznal poškodenej okrem iného z uplatneného nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy náhradu vo výške 1.300,- Eur s poukazom na závery znaleckého dokazovania, kde

na tomto mieste považoval za preukázané, že poškodená prežité udalosti prežíva nadmieru ťažko,
prežíva vnútorné napätie a obavy z konania obžalovaného, pričom došlo k závažnému zníženiu kvality
jej života. Taktiež poukázala na to, že súd v rámci právnej kvalifikácie skutku v bode 1/ obžaloby
ako prečinu podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) ods. 2 písm. a) Trestného zákona v písomnomvyhotovení rozsudku zrejme nesprávne poukázal na § 138 písm. c) Trestného zákona, nakoľko z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný konal voči blízkej osobe. Na základe
všetkých vyššie uvedených skutočností podľa jej názoru vykonané dokazovanie umožňuje prijať záver o

vineobžalovanéhovbode1/obžalobyzospáchaniazločinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa
§ 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, s akceptovaním ohraničenia skutku upraveného súdom, preto
navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci
sám rozhodol tak, že uzná obžalovaného vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245

ods. 1 Trestného zákona a uloží mu úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona za
súčasného rozhodnutia o náhrade škody v súlade s napadnutým rozsudkom.

Proti uvedenému rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie aj obžalovaný,
a to proti všetkým výrokom, ktoré neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu rozsiahlym

podaním, v ktorom v podstate uviedol, že podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo začaté trestné
stíhanie vo veci pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, v ktorom je skutok časovo vymedzený do 17. 02. 2022, pričom v uznesení o vznesení
obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného zákona je skutok inak časovo ohraničený, navyše samosudca
v napadnutom rozsudku dokonca vymedzil čas páchania skutku nad rámec nielen skutku uvedeného

v uznesení o vznesení obvinenia, ale aj nad rámec skutku vymedzeného vyšetrovateľom do 09. 06.
2022, čo nijako zákonne neodôvodnil a čo nemá podklad v právnej úprave. Preto podľa jeho názoru sú
všetky skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, ktorých sa mal dopustiť po dátume 17. 02. 2022
novými, resp. ďalšími skutkami, resp. čiastkovými útokmi, na ktoré sa skutkovo nevzťahovalo, a ani
nemohlo vzťahovať uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 15. 03. 2022. Pre všetky skutky, resp.

čiastkové útoky po dátume 17. 02. 2022 nikdy nebolo zákonným spôsobom začaté trestné stíhanie
a na tom podklade mu ani nikdy nemohlo byť zákonným spôsobom vznesené obvinenie, tak ako mu
bolo vznesené uznesením o vznesení obvinenia, podaná obžaloba a realizované odsúdenie. V jeho
prípade nemohla byť potom zachovaná ani totožnosť skutku, pričom úplne bezobsažne a všeobecne
opísaný skutok z uznesenia o začatí trestného stíhania sa vzťahuje len na obdobie od presne nezistenej

doby jesene 2021 do 17. 02. 2022. On bol však neprávoplatne odsúdený za skutky, ktoré sa mali
stať po dátume 17. 02. 2022. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 199 a § 206 Trestného
poriadku a uzavrel, že nesprávnym a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo
k porušeniu jeho práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Uvedený stav tak v aktuálnom štádiu trestného konania spôsobuje absolútnu

dôkaznú núdzu vo vzťahu k samotnému skutku v 1/ rade ponad dátum 17. 02. 2022 a aj sám o
sebe by mohol byť dôvodom na jeho oslobodenie spod obžaloby zmysle §285 písm. a) Trestného
poriadku. Ďalej namietal, že v trestnom konaní boli v rozpore s § 2 ods. 10 Trestného poriadku
obstarávané a aj vykonávané dôkazy a objasňované skutočnosti svedčiace výlučne len proti jeho
osobe, v čom pokračoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, rovnosti strán a zbraní aj samosudca

okresného súdu na hlavnom pojednávaní, kedy bez zákonného podkladu umožnil strane obžaloby a
strane poškodenej také vykonávanie dôkazov, ktoré je v princípe v rozpore s Trestným poriadkom a
tiež s právom obžalovaného na obhajobu, súdnu ochranu a spravodlivý proces. Poukázal aj na to,
že samosudca okresného súdu vykonal prvý termín hlavného pojednávania dňa 19. 04. 2023, pričom
z č. l. 477 je v rozpore so zvukovým záznamom zaznamenané, že obžalovaný vyhlásil v zmysle

ustanovenia §257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je vinný, a uvedené je potom v rozpore s
celým hlavným pojednávaním, pričom nie je pre zrejmé, že by došlo k oprave zápisnice. Výroky o
vine, treste a škode napadnutého rozsudku spočívajú tiež na nezákonne vykonaných dôkazoch na
hlavnom pojednávaní, ktoré pripustil samosudca okresného súdu, kedy mimo zákonných ustanovení
Trestného poriadku a práv obžalovaného umožnil splnomocnencovi poškodenej vypočúvať nad rámec

ňou uplatneného nároku svedkyňu F. A., ktorú navrhla na termíne hlavného pojednávania 19. 04. 2023
stranaobžaloby,nonahlavnompojednávaní30.05.2023juospravedlňovalsplnomocnenecpoškodenej
a dokonca mimo rámec jeho oprávnení v zmysle Trestného poriadku aj dňa 27. 06. 2023 vypočúval,
čo mu samosudca v rozpore s Trestným poriadkom umožnil. Tým je výpoveď tejto svedkyne, ktorá
nie je svedkom žiadneho skutku nezákonná a neprocesná. Výsluch svedkyne bol navyše vykonávaný

spôsobom, ktorý bol v rozpore s ustanovením §132 ods. 1 Trestného poriadku, pretože jej výpoveď
bola formovaná výlučne otázkami splnomocnenca, čo je samo o sebe v rozpore s Trestným poriadkom.
Uvedené platí bez zvyšku aj pre výpovede blízkych osôb poškodenej, a to svedkyne K. G., svedka
L. G. a svedka K. E. Q., ktorí jednak logicky nebudú vypovedať objektívne, a ktorých výpovedeboli uskutočnené rovnako nezákonným spôsobom, ako výpoveď svedkyne Poliakovej. V ďalšej časti
odvolania uviedol, že ani obžaloba, ani napadnutý rozsudok v skutkovej vete pod bodom 1/ neuvádzajú
a nešpecifikujú presným dátumom a časom a konkrétnym konaním jednotlivé čiastkové útoky, ktorých

sa mal dopúšťať obžalovaný na poškodenej a ktoré by mali zakladať všetky zákonné znaky trestného
činu v zmysle § 360a ods. 1 písm. b), c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Ak jednotlivé čiastkové
útoky, ktorých sa mal dopúšťať obžalovaný na poškodenej vymedzené v obžalobe neboli nijako v nej
popísané, nemožno hovoriť o naplnení všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu
v bode 1/, nakoľko nie je možné hovoriť o nebezpečnom prenasledovaní poškodenej za situácie a

okolností, keď aj sama uviedla, že s obžalovaným sa stretávala pravidelne v čase od septembra 2021
do 29. augusta 2022, bola s ním v kontakte, nakoľko majú spoločnú maloletú dcéru, o čom svedčia aj
početné SMS správy v súdnom spise, kedy k stretávaniu dochádzalo počas celého prípravného konania,
pred ním, aj počas súdneho konania a v súčasnosti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo
a potvrdili to aj súdni znalci z odboru psychológia, že poškodená nemá z obžalovaného strach. Z SMS
správ a elektronickej komunikácie vyplýva, že on sa slušne a opakovane dopytoval, či môže a kedy

môže zavolať či prísť za poškodenou a najmä maloletou dcérou, či neobťažuje, a ak uvedené zostalo
bez odozvy zo strany poškodenej a o dcére nič dlhšiu dobu nevedel, prirodzene že volal a písal, no
podotkol, že poškodená mu ani raz nepovedala, že by ju to obťažovalo a komunikovala s ním bez
ďalšieho, a bez výhrad aj naďalej dochádzalo k stretnutiam, čo sa deje až doposiaľ. Podľa jeho názoru
ustanovenie § 360a Trestného zákona vyžaduje, aby sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo

proti vôli prenasledovaného, pričom nie je zrejmé, kedy a akým spôsobom dala poškodená najavo
nevôľu stretávať sa s ním a byť ním telefonicky a inak kontaktovaná, keď akceptovala, v niektorých
prípadoch aj iniciovala stretnutie s ním aj po ich údajnom rozchode. Je zrejmé a jasné, že spúšťacím
mechanizmom v profile osobnosti poškodenej tak, ako bol zistený znalecky - chorobne upätej na
maloletú, bola udalosť zo dňa 16. 01. 2022, kedy malo dôjsť medzi ňou a ním k vzájomnému incidentu

ohľadne styku s maloletou, v ktorej má mať svoj pôvod aj skutok pod bodom 2/ obžaloby, za súčasného
vzniku škody, pre ktorý podala poškodená dňa 25. 01. 2022 trestné oznámenie v snahe zúžiť a zamedziť
v styku obžalovaného a maloletej dcéry. Hoci samosudca v odôvodnení výrokov napadnutého rozsudku
odkázal na väčšinu dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal, nie je zrejmé, z akých zákonných
dôvodov a príčin nepoňal do odôvodnenia vykonaný znalecký posudok č. 20/2023 znalkyne z odboru

psychológie M. R. R., pričom závery tohto posudku v konečnom dôsledku nekorešpondujú so závermi
napadnutého rozsudku, ani so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne M. N. O., čo tiež
samosudca náležite zákonne nehodnotil. Ďalej citoval niektoré závery týchto znaleckých posudkov,
ako aj znaleckého posudku č. 26/2022 znalkyne M. L. M., a uzavrel, že samosudca okresného súdu
nepristúpil pri danej dôkaznej situácii pri znaleckom dokazovaní k pribratiu znalca z odboru psychológia

na posúdenie vierohodnosti poškodenej a obžalovaného, hoci dôvody na takýto postup z vykonaných
dôkazov a najmä zo záverov znaleckých posudkov z odboru psychológia priamo vyplývali. Z hľadiska
princípu ultima ratio trestného práva nemožno posúdenie viny obžalovaného považovať zo strany
samosudcu okresného súdu za zákonné, pričom podľa jeho názoru ani nejde o prečin v zmysle §
10 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko vzhľadom na spôsob vykonania žalovaného trestného činu

v bode 1/, jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa
je jeho závažnosť nepatrná a nemožno neprihliadať a nezohľadniť konanie poškodenej, ako aj profil
jej osobnosti. Nie je tiež nepodstatné, že poškodená rezignovala v okolnostiach danej veci na využitie
inštitútov civilného práva, poskytujúcich ochranu jej právam (zákaz priblíženia sa obžalovaného k
jej osobe a maloletej, zákaz styku, zákaz vstupu do obydlia, ochrana osobnosti, atď.), ak sa teda

domnievala, že ju týral a nebezpečne prenasledoval, hoci sa s ním stretávala a čulo komunikovala.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby uviedol, že dňa 16. 01. 2022 bezprostredne po incidente
pri styku obžalovaného a poškodenej ohľadne maloletej, pri podaní trestného oznámenia poškodená
uviedla, že jeho konaním jej vznikla škoda 150,- Eur, kedy doklad o škode nevedela predložiť a predložila
ho až po niekoľkých mesiacoch na sumu 276,- Eur. Orgány činné v trestnom konaní zabezpečili odborné

vyjadrenie č. 41/2022 znalca K. G. C., ktorý sa úplne nekriticky stotožnil s výškou škody, pričom v
zmysle zápisnice o obhliadke vozidla bolo toto obhliadané ako značne znečistené, preto v zmysle § 2
ods. 10 Trestného poriadku bolo potrebné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, vyšetrovací pokus
alebo rekonštrukciu, ktoré by viedli k ustáleniu vzniku škody, jej príčin a rozsahu, mechanizmu vzniku,
a tiež zodpovednej osoby. Po obstaraní odborného vyjadrenia stranou obhajoby súdneho znalca K.

L. R. č. 12/2023 je zrejmé, že škoda na motorovom vozidle môže byť nižšia ako 276,- Eur, čím je v
zmysle zásady in dubio pro reo spochybnená výška škody. Aj bez zabezpečeného odborného vyjadrenia
je však škoda, ktorá bola spôsobená na hranici právnej kvalifikácie takéhoto konania ako priestupku,
odôvodňuje v okolnostiach trestnej veci aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona, a súčasnenebolo dokazovaním bez rozumných pochybností preukázané, že by mal úmysel spôsobiť poškodenej
škodu. Vo vzťahu k uloženému trestu uviedol, že okrem spoločnej maloletej dcéry s poškodenou je
otcom ešte ďalšej maloletej dcéry, ktorá je na jeho výchovu a výživu odkázaná, pretože je niekoľko

rokov v jeho výlučnej osobnej starostlivosti ako jej otca, kedy sa jej biologická matka o ňu nezaujíma,
nevychováva ju, nejaví o ňu záujem, a nemá s ňou žiaden vzťah, o čom ako dôkaz predložil rozsudok
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/174/2016 zo dňa 05. 10. 2016. Maloletá je teda výchovou
a výživou odkázaná na neho ako svojho biologického otca, a hoci matka formálne deklarovala záujem
sa o ňu postarať, nakoľko má informáciu, že má mať napadnutým rozsudkom uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody, ani raz sa nedostavila na pojednávanie a nakoniec vzala ňou podaný návrh bez
nejakého bližšieho odôvodnenia späť, kedy okresný súd konanie o návrhu na zmenu úpravy styku s
maloletou právoplatne zastavil dňa 06. 06. 2023. Prípadným výkonom nepodmienečného trestu sa tak
zásadným spôsobom zasahuje priamo aj do práv jeho maloletej dcéry. Je preto presvedčený, že s
prihliadnutým na uvedené nebol trest dostatočne individualizovaný a nebolo ani len uvažované o uložení
iného druhu trestu, ktorý by zohľadňoval okolnosti veci, pomery páchateľa, ktorý je jediným rodičom, v

ktorého výlučnej starostlivosti je maloletá dcéra, ktorej aj pre postoj svojej biologickej matky hrozí, že po
prípadnom potvrdení nepodmienečného trestu odňatia slobody bude odňatá do zariadenia náhradnej
rodinnej starostlivosti. K výroku o náhrade škody uviedol, že tieto nároky neboli zákonne, riadne a včas
uplatnené v trestnom konaní poškodenou a nie sú konkrétnymi dôkazmi ani podložené. Najmä výrok
napadnutého rozsudku o náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 1.300,- Eur je úplne svojvoľný, arbitrárny

a neodôvodnený, pretože z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť akým spôsobom, z akých dôkazov,
a akou úvahou dospel samosudca okresného súdu práve k sume 1.300,- Eur, a preto aj tento výrok je
vadný a nesprávny. Záverom podaného odvolania uviedol zoznam dôkazov, ktoré navrhol vykonať na
verejnom zasadnutí a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a), b), c), d), e), f) Trestného poriadku a oslobodil ho spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného

poriadku.

K podaným odvolaniam sa písomne vyjadrila poškodená H. G., a to prostredníctvom svojho
splnomocnenca, keď v podstate uviedla, že s odôvodnením odvolania prokurátorky proti napadnutému
rozsudku sa v plnom rozsahu stotožňuje. V dôsledku neustáleho prenasledovania a agresívneho

správania zo strany obžalovaného mala nielen podstatne zhoršenú kvalitu života, ale mala skutočne
neustály strach z obžalovaného, ktorý jej spôsoboval psychické utrpenie, pričom obžalovaný si bol
vedomý tejto skutočnosti a napriek tomu pokračoval vo svojom protiprávnom konaní so zrejmým
motívom obnoviť partnerský vzťah, a to aj napriek tomu, že ho opakovane vyzývala, aby v takomto
konaní nepokračoval a aby jej dal pokoj. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom

pojednávaní, s poukazom aj na závery znalkyne M. N. O. považuje za dôvodný záver prokurátorky,
podľa ktorého následky konania obžalovaného voči nej sa prejavili aj na jej psychickom zdraví a možno
mať za to, že obžalovaný jej spôsobil psychické utrpenie ako vyžaduje skutková podstata zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby, pričom má za to, že obžalovaný bol s týmto minimálne uzrozumený.
V zhode so záverom prokurátorky má taktiež za to, že vykonané dokazovanie umožňuje prijať záver

o vine obžalovaného v bode 1/ obžaloby zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Tiež sa stotožnila s návrhom prokurátorky, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným zo spáchania zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a uloží mu úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody za súčasného rozhodnutia o náhrade škody.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie obžalovaného považuje
za účelové, pretože v ňom v podstate namieta všetko od začatia trestného stíhania až po záver trestného
konania, a preto ho navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Čo sa týka odvolania okresného prokurátora,
zotrvala na jeho písomnom odôvodnení, a to vo vzťahu k výroku o vine za skutok pod bodom 1/

napadnutého rozsudku, kedy podľa jej názoru išlo o intenzívne konanie zo strany obžalovaného trvajúce
viac ako 1 rok, ktoré sa prejavilo v následkoch na zdraví poškodenej. Navrhla preto, aby krajský súd
sám rozhodol na podklade náležite zisteného skutkového stavu tak, že obžalovaného uzná za vinného
v bode 1/ zo zločinu v zmysle § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a následne mu uloží úhrnný trest
zvýšený o jednu tretinu pri prevahe priťažujúcich okolností. Taktiež navrhla, aby krajský súd rozhodol

o uplatnenom nároku na náhradu škody.

Splnomocnenec poškodenej sa pripojil k návrhu prokurátorky, odvolanie obžalovaného považoval za
účelové, keďže mal dostatok času od podania odvolania po dnešný deň na náležité odôvodnenie, pričomtoto zaslal v krátkom časovom predstihu a nemal možnosť sa s ním riadne oboznámiť a vyjadriť sa
k nemu. Preto toto odvolanie považoval za účelové a navrhol, aby ho krajský súd ako nedôvodné
zamietol. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1.300,- Eur, tento považuje za

dôvodný, vychádza aj zo záverov znaleckého posudku M. O. a čo sa týka škody vo výške 276,- Eur,
ten je potvrdený odborným vyjadrením K. C.. Podotkol, že ten vypracoval odborné vyjadrenie k výške
škody, pričom pán R. sa vyjadroval k predbežným nákladom na opravu, čo podľa jeho názoru nie je
totožné. Výška škody bola teda v oboch prípadoch dostatočne preukázaná, preto navrhol, aby krajský
súd rozsudok v tejto časti potvrdil a odvolanie obžalovaného zamietol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní, pričom
poukázal na to, že obžalovaný uplatňuje svoje práva v zmysle Trestného poriadku, návrhy na
doplnenie dôkazov podal v lehote podľa ustanovení Trestného poriadku, teda v lehote 3 dní, pričom
oficiálnou cestou jemu ako obhajcovi nebolo doručené odvolanie okresného prokurátora, ani vyjadrenie
splnomocnenca poškodenej. Čo sa týka odborného vyjadrenia, to smeruje k zisteniam výšky škody,

pretože poškodená až po niekoľkých mesiacoch predložila faktúru a týmto odborným vyjadrením je teda
spochybnená samotná výška škody 276,- Eur. K priznanému nároku nemajetkovej ujmy vo výške 1.300,-
Eur nie je z rozsudku vôbec zrejmé, akým spôsobom samosudca k takejto výške nemajetkovej ujmy
dospel. Čo sa týka ostatných námietok v písomnom odôvodnení odvolania, na tých zotrval. Záverom
uviedol, že ak by bol obžalovaný tyran, tak by mu civilné súdy nezverili do osobnej starostlivosti mal.

dcéruM.,oktorúsavzornestará.TaktiežzSMSkomunikáciejezrejmé,žepoškodenásasobžalovaným
naďalej stretáva, ako aj v čase skutku. Navrhol preto, aby krajský súd pre oba skutky obžalovaného
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby, alternatívne aby zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, a to aj s poukazom na nové
navrhované dôkazy.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu pripojil k návrhu svojho obhajcu a požiadal, aby
krajský súd rozhodol tak, ako to uviedol jeho obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora a obžalovaného bolo podané
včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Okresný súd sa však pri odôvodnení napadnutého rozsudku vyššie citovaným zákonným ustanovením
dôsledne neriadil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol väčšinu dôkazov, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, avšak v ňom absentuje znalecký posudok č. 20/2023 znalkyne z odboru
psychológie M. R. R., a následne aj to, ako sa s ním okresný súd vysporiadal pri posudzovaní všetkých
okolností prípadu, najmä ak si odporoval s inými vykonanými dôkazmi. Rovnako tak z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nie je možné nijakým spôsobom zistiť, akým postupom dospel samosudca
k výške priznaného nároku na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy v sume 1.300,- Eur, keď si
poškodená uplatnila z tohto titulu nárok v celkovej výške 6.400,- Eur. Aj v prípade voľnej úvahy súdu je
potrebné takto priznaný nárok náležite odôvodniť, aby mohol byť preskúmateľný.Krajský súd ďalej konštatuje, že okresný súd pochybil aj v právnej vete výrokovej časti napadnutého
rozsudku, keď po zmene právnej kvalifikácie skutku tento kvalifikoval ako prečin nebezpečného

prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona, pričom je zrejmé, že kvalifikačným
znakom takejto právnej kvalifikácie malo byť ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona – na
blízkej osobe.

Podľa § 311 ods. 4 Trestného poriadku odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na
to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.

Hlavnýmdôvodom,prečovšakkrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudok,boliskutočnostiuvedenévzávere

odvolania obžalovaného, keď vo veci navrhol doplniť dokazovanie o ďalšie dôkazy, z ktorých niektoré
v konaní doposiaľ vykonané neboli.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že aj krajský súd môže doplniť dokazovanie, avšak v rozsahu,
aby mohol o odvolaní kvalifikovane rozhodnúť. Kvantitatívny rozsah vykonávania dôkazov nemôže

pritom nahrádzať kontradiktórne vykonávanie dôkazov na hlavnom pojednávaní na základe návrhov
procesných strán. S poukazom na odvolacie námietky obžalovaného, v ktorých okrem iného namietal
výšku spôsobenej škody pri skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, tiež namietal vierohodnosť
poškodenej, by na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nepostačovalo len oboznámenie sa s novým
odborným vyjadrením, ale bude potrebné nové, obžalovaným navrhované dôkazy následne vyhodnotiť

v kontexte aj iných, už vykonaných dôkazov.

Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenia súdu prvého stupňa, ktoré nemohli byť zo strany
odvolacieho súdu odstránené, ale najmä s poukazom na nové návrhy na doplnenie dokazovania,
musel odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou okresného súdu potom bude doplniť
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, tak vo vzťahu k výroku o vine, výroku
o treste, ale aj výroku o náhrade škody. Pokiaľ to bude potrebné na zistenie skutkového stavu,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, bude na mieste, aby okresný súd vykonal aj ďalšie do
úvahy prichádzajúce dôkazy. Samozrejme, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa bude musieť náležite

vysporiadať aj s argumentáciou, ktorú uviedol vo svojom odvolaní okresný prokurátor, teda prečo
konanie obžalovaného nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby. Až následne bude môcť okresný súd vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Záverov vo vzťahu k niektorým odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd považuje za potrebnú

uviesť, že totožnosť skutku bola v tomto prejednávanom prípade plne zachovaná. Totožnosť skutku
je totiž zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom
následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok,
resp. oboje budú aspoň čiastočne zhodné, a to aj za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných
okolnostiach najmä skutkových, odrážajúcich prípadné zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci

dokazovania v súdnom konaní. Okresný súd pritom nerozhodoval o skutku, ktorého časové ohraničenie
by presahovalo dátum vydania uznesenia o vznesení obvinenia, čo aj náležite uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Ďalej je potrebné uviesť, že v zmysle trestného poriadku aj splnomocnenec
poškodeného má právo navrhovať dôkazy, a taktiež má právo klásť na hlavnom pojednávaní svedkovi
otázky (§ 54 ods. 1 Trestného poriadku, § 272 ods. 1 Trestného poriadku). Rovnako tak obžalovaný mal

právo v zmysle § 263 ods. 6 Trestného poriadku namietať spôsob vykonávania výsluchu svedkov na
hlavnom pojednávaní, čo však neurobil, pričom výsluch každého svedka bol vykonaný kontradiktórnym
spôsobom, a je teda riadne procesne použiteľný ako zákonný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti

treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b),
c), f), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v rozsahu, ako je uvedené vyššie.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.