Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322200226
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8322200226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. A. X, XXX XX E. X, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XXX,
v spore o zaplatenie 250 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 21C/3/2022-27zo dňa 11.05.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol

nasledovne:

,,I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.“

2.Vodôvodnenísúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobuzamietolzdôvodunepreukázaniaskutkových

a právnych tvrdení žalobcom do ukončenia dokazovania. Žalobca nepreukázal, aby chýbajúci lomový
bod - roxor odstránila práve žalovaná, respektíve jej rodina. V konaní neboli preukázané zo strany
žalobcu zákonom stanovené predpoklady na náhradu škody a to konkrétne zavinenie žalovanej,
protiprávne konanie žalovanej a tým pádom ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovanej a vzniknutou škodou. Súd prvej inštancie podotkol, že strany nemali ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania a žalobu bolo preto potrebné zamietnuť. Uviedol, že na rozdiel od tvrdenia
žalobcu svedok geodet jednoznačne uviedol, že tam chýbal jeden lomový bod a že bol v rámci odchýlky,

preto nemožno hovoriť o posunutí hranice v prospech alebo v neprospech niekoho a bolo by nelogické,
ak by si žalovaná chcela zväčšiť hranicu svojho pozemku, aby ostatné lomové body cca v dĺžke 70
metrov ostali v pôvodnom stave na mieste, tak ako to pôvodne vytýčil geodet, pretože tým by nič
nedosiahla. Taktiež nebolo preukázané, aby k uvedenému lomovému bodu mali prístup len strany sporu,
ale je zrejmé, že k miestu sa mohol cez záhradu, respektíve cez pozemok žalobcu dostať hocikto, hlavne
keď žalobca sa spravidla zdržuje v Českej republike.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a to tak, že hoci žalovaná mala v konaní plný úspech,
nároknanáhradutrovkonaniajejnepriznal,pretožesináhradunepožadovalaažiadnetrovyjejnevznikli.4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal
na to, že súd rozhodoval na základe geometrického plánu vypracovaného I. J. K., ktorý stanovil hranice
rozdelených pozemkov. Hranice medzi rozdeľovanými pozemkami boli vyznačené tromi vytyčovacími

bodmi - železnými tyčami silnými asi 12 mm zv. roxor, zatlčenými do zeme, na pláne označené číslicami
1,2,3. Ďalej to bude žalobca označovať ako „značka“. Prvá značka bola umiestená u dedinskej cesty,
druhá asi po 29 m od cesty a tretia na konci asi po 55 m od cesty. Uviedol, že keď po právnej
moci rozsudku chcel zabetónovať plotový stĺpik na miesto, kde bola značka 2, zistil, že značka nie
je na pôvodnom mieste. Bola posunutá o nápadný kus, presne to nezmeral, do jeho pozemku - v

jeho neprospech. Podozrenie o posunutí značky mal len pokiaľ šlo o značku č. 2. Preto požiadal I.
K. o opätovné premeranie a umiestenie značky na pôvodné miesto. Pre istotu však boli premerané
všetky. Značka č. 1 bola v poriadku. U značky č. 3 bola zistená nepresnosť merania, ktorá, ako
povedal I. K. na súde, bola v tolerancii, ktorá je do 14 cm. Geodet konštatoval, že značka č.2 na
pôvodnom mieste nie je a preto tam bola umiestená nová. Poukázal na to, že keď pri hľadaní pôvodného
miesta sa snažil umiestiť geodetický prístroj, nemohol ho posunúť na hľadané miesto, pretože tam bola

nahádzaná hromada starých plechov patriacich žalovanej, resp. jej manželovi. Po novom zameraní
žalobca ihneď začal betónovať nový stĺpik, manžel žalovanej bol prítomný, aby videl, že kope na
správnom mieste. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku je zrejmé, že došlo k porušeniu povinnosti
rešpektovať rozhodnutie súdu o stanovení hranice pozemkov.
Namietal, že sudca chybne pochopil skutkovú situáciu ohľadne odchýlky lomových bodov. Sudca splietol

dohromadydvalomovébody.Lomovýbod,ktorýtamchýbal,bolbod2.Tým,žebyhožalovanáposunula
do jeho pozemku, by sa zväčšil jej pozemok a jeho by sa zmenšil. Lomový bod 2 totiž neleží na priamke
medzi bodom 1 a 3, ale je v tomto mieste posunutý od priamky vpravo asi o l m. O koľko by sa zväčšil
jej pozemok ukazuje priestor medzi priamkou medzi bodmi 1 a 3 a hranicami pozemkov XXX/X a XXX/
X na geometrickom pláne. V tomto bode by sa zmenšila šírka jeho cesty cca o l m. Výpoveď svedka o

tolerancii v meraní sa týkala bodu 3. Bol posunutý tak, ako ho geodet určil. Netvrdí, že s ním žalovaná
manipulovala a on s ním tiež nemanipuloval.
Žalobcanesúhlasilsozáveromsúduprvejinštancie,ženebolopreukázané,žežalovanáalebopríslušník
jej rodiny manipulovali so značkou. Reč je jedine o značke č. 2. Nevie, aké dôkazy by mal predložiť, že
so značkou manipulovala žalovaná alebo príslušník jej rodiny, konkrétne manžel. Pýta sa, či mal tam

vo dne v noci pozorovať. Súd mal uvážiť konkrétnu situáciu a všetky okolnosti, ktoré svedčia o tom, že
manipulovať so značkou mohla jedine žalovaná alebo jej manžel, ona by mala dokazovať, že značkou
manipuloval niekto iný. Značka bola umiestená v oplotenom dvore žalovanej, ktorý bol zamykaný a
z verejnej cesty do dvora nebol iný prístup ako zamykanými vrátkami. Značka bola umiestená v kúte
tvorenom plotom a drevárňou, kde sa nachádzalo všelijaké smetovisko, drevo, plech, burina. Blízko

pri značke bol priviazaný pes na dlhej reťazi a mohol sa pohybovať po mieste, kde bola umiestená.
Cudzí človek, ktorý by o značke nevedel, by si ju ani nemohol všimnúť. Ku značke mal prístup jedine
on z jeho pozemku, ktorý svojim koncom susedí s pozemkom žalovanej, kde ani jeho ani jej pozemok
nemajú plot. Tvrdenie žalovanej, že on ku značke chodil v noci, aby ju posunul vo svoj neprospech je
báchorka a žiadny rozumný človek tomu nemôže uveriť. Chodil tam vo dne, pretože nemal dôvod sa

skrývať a kontroloval umiestenie značky. Jeho príbuzný tam bol s ním v dobe, kedy už na mieste bol
zabetónovaný plotový kolík po druhom vytýčení. Podľa žalobcu na strane žalovanej existovali dôvody
značku posunovať. Jednak preto, lebo podal žalobu na rozdelenie spoluvlastníctva. Oni užívali aj jeho
pozemok a tým sa zmenšil ich priestor a mali tu drzosť, že mu znemožnili, aby tento pozemok používal
aj ako prístupovú cestu k jeho domu. Zároveň preto, že ich dreváreň zasahuje hĺbkou 1.7 m v dĺžke

5.3 m, do jeho pozemku a dal najavo, že mu tam prekáža a že bude nutné odstrániť niekoľko stromov
nachádzajúcich sa na mieste jeho cesty. Z uvedených dôvodov tvrdí, že súd prvej inštancie nerozhodol
v súlade so zistenými skutkovými okolnosťami, že vec nesprávne právne posúdil. Preto navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie prejednanie.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na to, že čo sa týka merania, žalobca po
nociach chodil a vždy premeriaval od plota k bodu - roxoru, a preto ho mohol posunúť aj on sám. Na
jednom bode bolo posunuté do jeho pozemku a na druhej strane bolo posunuté do jej pozemku. Zo
strany žalobcu plot nie je, lebo ho zbúral. Takže to mohol hocikto posunúť. Poukázala na to, že minule
videl jej manžel z ich záhrady pri hranici fotiť jeho bratranca a má pochybnosti, kadiaľ sa tam on dostal.

On fotil ešte pred druhým meraním a nie ako udáva, že keď bol zabetónovaný stĺpik. Čo sa týka psa,
ten je vo dvore a nie v záhrade a pes na žalobcu nešteká. Uviedla, že keď geodet bol prvýkrát merať,
zaplatila žalobcovi sumu 250,- eur plus cestovné a súdne trovy. Keď bol žalobca s geodetom merať
druhýkrát, tak ani jej nepovedal, že prídu. Geodet meral na druhom bode a kde mu povedal žalobca,tam zabili bod – roxor a žalobca hovoril, že ešte viac do dvora. Keby ona posunula body, tak by posunula
obidva body do jej pozemku a nie len jeden do jeho.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej

stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok žalobcu, to,
či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 250,- eur uplatnenú titulom úhrady odmeny
geodetovi za nové vytýčenie hranice medzi pozemkami žalobcu a žalovanej, potreba vykonania ktorého

bola zapríčinená podľa názoru žalobcu svojvoľným počínaním žalovanej alebo jej manžela pri posunutí
hraničného bodu. Súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody
podľa § 420 CSP, ku ktorému však žalobca neuniesol dôkazné bremeno k jeho tvrdeniu o protiprávnom
konaní žalovanej a tým chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane žalobcu v podobe
úhrady odmeny geodetovi a protiprávnym konaním žalovanej.

9. V konaní nebolo sporným, že v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom
pod sp.zn. 15C/279/2016 na Okresnom súde Humenné bolo rozhodnuté rozsudkom z 25.08.2020
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu na základe geometrického
plánu vytvoreného geodetom I. J. K.. V rámci vytvoreného geometrického plánu boli hraničné lomové

body medzi susednými parcelami strán sporu, ktoré nadobudli do svojho individuálneho vlastníctva,
vyznačené roxormi (železnými tyčami), ktoré boli zatlčené do zeme.

10. Ďalej nebolo sporným, že z dôvodu pochybností o umiestnení lomových bodov na hranici žalobca
požiadal geodeta I. J. K. o ich nové vytýčenie medzi pozemkami č. parc. XXX/X a XXX/X (patriacim

žalobcovi) a č. parc. XXX/X a XXX/X (patriacim žalovanej) v k.ú. H. a to na podklade GPS. Geodet
vykonal požadované vytyčovacie práce, o čom vyhotovil Protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa
30.10.2021 (č.l. 2 spisu). Podľa tohto Protokolu vytýčené lomové body hranice pozemkov boli v
prírode označené roxormi a hranica prebieha lomovými bodmi označenými ako 380-1, 380-2 a 380-3.
Z Protokolu ďalej vyplýva, že žalobca a žalovaná svojimi podpismi potvrdili, že boli oboznámení

s priebehom a označením vytýčenej hranice pozemkov a nemali k vytýčenej hranici žiadne pripomienky.
Za vytýčenie hranice žalobca uhradil geodetovi I. J. K. odmenu 250,- eur, o čom svedčí úhrada faktúry
č. X/XX zo dňa 30.09.2021 (č.l. 3 spisu) a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

12. Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu,
keď dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Jeho obsahom je povinnosť
subjektu, ktorý škodu spôsobil (škodca), ju nahradiť a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená

(poškodený), uplatniť právo na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej
povinnosti (spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom), vznik škody
(ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného), príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a vzniknutou škodou (táto musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju

len predpokladať), a zavinenie (znamená vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode).

13. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazu je vecou strán sporu.Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j.

povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že

dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

14. Podľa žalobcu predložený Protokol o vytýčení hranice pozemku a výsluch svedka - geodeta I.
J. K. preukazujú, že došlo k posunutiu vytýčeného bodu hranice medzi pozemkami strán sporu v
jeho neprospech a samotná konkrétna situácia a všetky jej okolnosti svedčia o tom, že manipulovať
s vytyčovacím bodom mohla jedine žalovaná alebo jej manžel.

15. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v tomto konaní nepochybným
spôsobom nepreukázal základné atribúty úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa § 420
CSP, a to pokiaľ ide o protiprávne konanie žalovanej a následne ani príčinnú súvislosť so vznikom škody
vo výške 250,- eur na strane žalobcu. Z predloženého Protokolu o vytýčení hranice pozemku a výsluchu
geodeta I. J. K. (ďalej len ako ,,geodet“) možno vyvodiť, že v rámci vykonania kontroly lomových bodov

pôvodného geometrického plánu bola zistená geodetom absencia roxorovej tyče na mieste lomového
bodu č. 380-2, ktorú tam geodet pôvodne upevnil do zeme pri tvorbe pôvodného geometrického plánu.
V tomto lomovom bode geodet opätovne pripevnil do zeme novú roxorovú tyč. Odvolací súd prisvedčuje
odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie si v bode 7. odôvodnenia rozsudku zamenil lomový
bod č. 380-2, v ktorom chýbala tyč, s lomovým bodom č. 380-3, ktorý bol posunutý v rámci povolenej

odchýlky podľa GPS.

16. Napriek tomu odvolací súd zotrváva na vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie o neunesení
dôkazného bremena žalobcu, že došlo k protiprávnemu konaniu zo strany žalovanej. Skutočnosť,
že geodet zistil, že vedľa miesta lomového bodu č. 380-2 bola zatlčená do zeme nejaká iná rúrka,

ktorá zasahovala do pozemku žalobcu v dĺžke približne 40 cm, ako to uviedol geodet na pojednávaní
11.05.2022 (iný dôkaz o dĺžke posunutia hranice žalobca nepredložil), ešte nepreukazuje, že došlo
k úmyselnému posunutiu hranice žalovanou, tak ako bola vytýčená geometrickým plánom vytvoreným
geodetom 14.05.2019, na základe ktorého bol založený rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn.
15C/279/2016 zo dňa 25.08.2020 o zrušení a vyporiadani podielového spoluvlastníctva. Tvrdenie

žalobcu, že žalovaná mala prístup k jeho pozemku, automaticky nepreukazuje, že posunula a zatĺkla iný
kolík smerom dovnútra pozemku žalobcu s úmyslom posunúť hranicu. Manipuláciu s lomovým bodom
žalovanou žalobca nepodložil konkrétnym dôkazom a toto tvrdenie až do skončenia dokazovania na
súde prvej inštancie zostalo iba na úrovni nepodloženej špekulácie. Zároveň ani samotný žalobca podľa
vlastných vyjadrení v žalobe a v odvolaní nemal ujasnené, či to bola žalovaná alebo jej manžel, kto mal

manipulovať s roxorovou tyčou a pribiť inú tyč smerom do pozemku žalobcu. Tvrdenia ohľadne zakrytia
lomového bodu č. 380-2 hromadou starého plechu uviedol žalobca prvýkrát až v odvolacom konaní,
pričom v zmysle § 366 CSP skutkové tvrdenia, ktoré neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno použiť v odvolaní v prípade, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie,
čo však žalobca netvrdil. Geodet vo svojom výsluchu na pojednávaní 11.05.2022 uvedenú skutočnosť

ani nespomína. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že žalovaná svojim svojvoľným
postupom posunula lomový hraničný bod v neprospech žalobcu, čím vznikla žalobcovi škoda v podobe
potreby úhrady nového vymerania hranice geodetom medzi stranami sporu vo výške 250 eur, čoho
následkom bolo pre neho nepriaznivé rozhodnutie v tejto veci.

17. Pretože žalobca neuviedol žiadne skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súduprvej inštancie, a preto rozsudok, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná,
no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17
Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa

§ 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).