Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/286/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203898615
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1203898615.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X./. Y. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XX, P., X./. F. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, P., obaja zast. R.. D. I.,
advokátkou so sídlom X. XX, P., proti žalovanému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X, P., zast. A.
S. T..I..N.., S.: XX XXX XXX, advokátskou kanceláriou so sídlom I. XX, P., o určenie vlastníckeho práva,
na odvolanie žalobcov 1./ a 2./ proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.02.2018, č.
k. 14C/177/2003-468, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že žalobcovia 1./ a 2./ sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na X. Y., nachádzajúcom sa v bytovom dome v P. na R. C..
Č.. XX, súp. č. XXXX, postavenom na parcelách č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX,
XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie I.,
a to vo veľkosti podielu 1/1 s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
a na príslušenstve domu o veľkosti 488/100000, vedenom na LV č. XXXX pre kat. územie I., Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom.

II. Žalobcovia 1./ a 2./ majú spoločne a nerozdielne proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1./ a 2./, ktorou sa domáhali
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to bytu č. XX na X. poschodí, nachádzajúcom sa v
bytovom dome v P. na R. C.. Č.. XX, súp. č. XXXX, postavenom na parcelách č. XXXXX/XX- XXXXX/
XX zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie I., a to vo veľkosti podielu 1/1 v celosti (BSM)
s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu
o veľkosti 4188/100000, vedenom na LV č. XXXX pre kat. územie I., Okresným úradom Bratislava,

katastrálnym odborom.

2. Svoje opätovné rozhodnutie s odkazom na ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 137
písm. c) a d) v spojení s § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 553 ods. 1, 2,
§ 559 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2003 odôvodnil tým, že žalobcovia 1./ a 2./
v konaní nepreukázali, že záväzok zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
10.06.2003 splnili, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zániku zabezpečovacieho prevodu práva.

3. K vykonanému dokazovaniu uviedol, že žalobca 1./ vo výpovedi uviedol, že žalovaného videl asi
dvakrát v živote a nikdy od neho neobdržal ani korunu. V kancelárii p. Q. dostal 4 mil. Sk pri riešení
jedného úveru, bolo to pre p. I. a O. B.. Asi po 2-3 týždňoch prišiel za ním p. R., že je to formalita, či bynezaložil svoj byt na tie poskytnuté 4 mil. Sk s tým, že jeho byt má hodnotu 2 mil. Sk, takže môže ručiť
len do 2 miliónov. Poskytnuté 4 mil. Sk boli vrátené a navýšené o 1.900.000 Sk s tým, že on
splnomocnil p. R., aby vrátil peniaze žalovanému. R. prišiel s príjmovým dokladom, na ktorom žalovaný

podpisom potvrdil prevzatie peňazí. Skutočne však od žalovaného tieto peniaze neprevzal. Dodal, že
akým spôsobom peniaze prevzal, takým spôsobom aj peniaze vrátil, a to džentlmenskou dohodou a mal
za to, že tým bude vyriešené aj to záložné právo. Žalobkyňa 2./ vo svojej výpovedi uviedla, že p. R.
pozná osobne, chodieval k ním dosť často. Manžel ho bral ako priateľa a hovoril, že je to jeden seriózny
a fajn chlapík a nemala dôvod manželovi neveriť. Osobne sa ho pýtala, či manžel peniaze vrátil a on jej

do očí tvrdil, že všetko je v poriadku, že manžel peniaze vrátil. Naposledy ho videli koncom leta 2003,
potom už asi nie. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že on žiadne peniaze nedostal a pôžička mu
do dnešného dňa zaplatená nebola. Čo sa týka predloženého príjmového pokladničného dokladu, tento
nikdy nepodpísal. Žalobcovi 1./ povedal, že mu nejde o ten byt, len chce, aby mu boli vrátené peniaze,
ktoréimpožičal.Narokovanísožalobcom1./mumaltentopovedať,žečakápeniaze,ktorémajúprísťzo
zahraničia. Dohodli sa, že peniaze mu uhradí zložením do notárskej úschovy. Svedok S.. Y. L. vo svojej

výpovedi uviedol, že bol svedkom rozhovoru medzi žalobcom 1./ a pánom R., kde pán R. ubezpečoval
žalobcu 1./, že peniaze boli vrátené, jednalo sa o nejaké 4 mil. Sk, a že notárska zápisnica, ktorá s tým
súvisela, že to on proste vysporiada a dá to do poriadku. K detailom transakcie sa vyjadriť nevedel.
Na potvrdenie toho, že tá pôžička bola vysporiadaná, pán R. nedal žalobcovi 1./ žiaden doklad. V tom
čase pokiaľ tam on s nimi sedel, neprebiehali žiadne odovzdávania papierov. Svedok opísal pána R.

ako nervózneho a pri ich stretnutiach ubezpečoval žalobcu 1./, že to dá do poriadku (nespomínala sa
už tá suma, ale spomínala sa notárska zápisnica). Vo svojej doplňujúcej svedeckej výpovedi menovaný
svedok uviedol, že viackrát sa stalo, že prišiel k žalobcovi 1./ na kávu a sedel tam s ním aj p. R.. Pri
niektorých príležitostiach myslí, že to bolo pri jednej alebo dvoch, to sa už nepamätá, bol tam ešte jeden
pán, ktorý mu bol predstavený ako pán A.. A tu bol práve prítomný, keď žalobca 1./ doslova ostro vystúpil

na p. R., že mu chodí nejaká pošta alebo listy od nejakého p. Y. a reakcia p. R. bola, že aby sa ukľudnil,
že žiadne peniaze nedostal, ani žiadne neprevzal, že on to vyporiada. A ešte vie, že sa tam hovorilo
o nejakej čiastke 2 mil. Sk. O pôžičke 4 mil. Sk svedok nemal vedomosť. Svedok pán K. A. vo svojej
výpovedi uviedol, že čo sa týka pôžičky 2 mil. Sk, o tomto nemá vedomosť. Uviedol, že žalobca sa s
pánom R. medzi sebou rozprávali o obchodných transakciách, ktorým on nevenoval až takú pozornosť,

ale čo počul tak sa jednalo o nejaký O. D. N. B.. Svedok pán T. P. vo svojej výpovedi uviedol, že osobné
veci žalobcu 1./ ho nezaujímali. Nakoľko je žalobca 1./ hlučnejší a nedá sa ho nepočuť, počul, že sa
jednalo o pôžičku nejakých 4 miliónov Sk na nejakú krátku dobu, na nejaké tri mesiace alebo tak nejak
s tým, že obchod ani neprešiel, alebo niečo sa nepodarilo a žalobca 1./ mal tie peniaze p. R. vrátiť, ale
pred ním sa nič neudialo. Žiadne peniaze nevidel, ani neboli pred ním na stole. Len to počul, obchod

neprešiel a žalobca 1./ R. povedal, vrátil som ti. Údajne medzi R. a žalobcom 1./ bola džentlmenská
dohoda na dobré slovo a myslí, že za tým bolo alebo s R. alebo niečo do činenia s p. Y., ktorý údajne
kvôli nejakej poistke alebo záruke žiadal byt žalobcu 1./ ako nejakú garanciu a žalobca 1./ bol potom
nešťastný, že má založený byt a nemá ani peniaze a ani voľný byt, vlastne má bremeno na byte. Vie, že
sa hádali kvôli tomu s R., že ho R. dostal do takejto situácie. Z LV č. XXXX súd zistil, že ako vlastník bytu

č. XX, na X. poschodí na R. XX L. P. je zapísaný žalovaný. Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvinenými
p. R. a žalobcom 1./ zo dňa 16.01.2006 vyplynulo, že p. R. uviedol, že prevzatie 4 mil. Sk je absolútne iná
záležitosť, a že 2 mil. nijako nesúviseli s výškou prevzatej sumy 4 mil. Čestné prehlásenie podpisoval pre
žalobcu1./akoformalituatotočestnéprehláseniezodňa09.12.2003považovalakosúčasťichformálnej
dohody.Pretotamuviedol,ževrátilp.Y.2mil.Sk.PánoviY.však2mil.neodovzdal,leboodžalobcunikdy

túto čiastku neobdržal. Žalovaný vo výpovedi pred vyšetrovateľom v postavení svedka- poškodeného
dňa 17.9.2004 uviedol:,, Pracujem, ako som to uviedol vyššie ako technický riaditeľ spoločnosti K. P.
D..T.. so sídlom R. XX, P. približne od roku 2001. Nepamätám si to už presne s odstupom času, ale bolo
to určite v mesiaci jún približne 5., resp. 6. júna 2003, kedy za mnou do sídla spoločnosti prišiel môj
priateľ Y. R., ktorý bol tiež členom predstavenstva v uvedenej spoločnosti a z tohto titulu som ho dobre

poznal. Vtedy v júni ma požiadal o pôžičku vo výške 2 mil. Sk pre pána I.. S pánom I. som sa predtým
približne pred rokom stretol jedenkrát v sídle našej spoločnosti pri tej príležitosti, že sme mali záujem
odkúpiť budovu X. D..T.. v konkurze a vedel som, že pán R. spolu s pánom I. majú spoločné obchodné
aktivity. Nebol som prekvapený že pán R. sprostredkovával pôžičku v mene Pána I., nakoľko som pánovi
Y. R. dôveroval, pretože sme mali a máme doteraz dobré osobné a mali sme vtedy dobré aj pracovné

vzťahy, neskúmal som účel použitia finančných prostriedkov, ktoré odo mňa pán I. chcel požičať. Ja som
s pôžičkou súhlasil a hneď v tento deň sme sa dohodli na podmienkach zabezpečenia tejto pôžičky, a to
formouzabezpečovaciehoprevoduprávavzmysle§553Občianskehozákonníka.PánR.mioznámil,že
pán I. súhlasil s týmto zabezpečením a dňa 09.06.2003 mi pán R. predložil Zmluvu o prevode vlastníctvadružstevného bytu, ktorým Y. I. a jeho manželka F. I. nadobudli túto nehnuteľnosť, t. j. byt č. XX na ul.
R. Č.. XX L. P. do osobného vlastníctva a zároveň mi predložil ich list vlastníctva č. XXXX pre kat. úz.
I.S.. Na základe týchto dokladov som vypracoval Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva v

zmysle § 553 Obč. zákonníka a návrh na vklad do katastra na predmetnú nehnuteľnosť. Tieto doklady
som odovzdal pánovi R. za účelom overenia podpisov prevodcov - manželov I.. Po doručení a prevzatí
týchto zmlúv mojou osobou som vyplatil do rúk pána R. finančnú hotovosť 2.000.000 Sk a podotýkam v
tejto súvislosti ešte tú skutočnosť, že v zmysle čl. III. Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva mi
dlžník sľúbil vrátiť požičané finančné prostriedky v lehote do 09.08.2003 aj s úrokom bežným v tom čase

v bankových inštitúciách. Následne dňa 11.6.2003 som podal návrh na vklad Zmluvy o zabezpečení
záväzku do katastra nehnuteľnosti, ktorému bolo pridelené č. k. V3121/03, podotýkam, že rovnako ako
zmluvu aj návrh vkladu podpísali obidvaja manželia I. ako dlžníci. Dňa 25.08.2003 som sa nahliadnutím
do spisu na Katastrálnom úrade Bratislava II dozvedel, že v spise sa nachádza upovedomenie o začatí
exekúcie súdnym exekútorom J.. Y. P., L. A. X, P., č. k.: Ex 147/03. Dňa 08.11.2003 som uzatvoril Zmluvu
s S.. Y. Q., ktorou mi p. Q. postúpil splatnú pohľadávku vo výške 1 mil. Sk voči dlžníkovi R.. Y. I.,

bytom R. XX, P.. Na základe tejto postúpenej pohľadávky som dňa 20.11.2003 oznámil exekútorovi J..
P., že vstupujem do exekučného konania Ex-147/03 a zároveň som ho požiadal o odvolanie návrhu
na zriadenie exekučného záložného práva na katastri nehnuteľností. Dňa 20.11.2003 exekútor zrušil
exekučné záložné právo, č. k. P 1- 33/03. Náväzne na to, dňa 24.11.2003 kataster vklad povolil, na
základe čoho som sa stal výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 01.12.2003 som p. I.

a p. I. opätovne vyzval k vydaniu nehnuteľností, k čomu mi p. I. dňa 02.12.2003 oznámil, že predložil
katastru nehnuteľnosti doklady preukazujúce prevzatie čiastky 2 mil. Sk mojou osobou od p. R. dňa
06.08.2003. Chcem v tejto súvislosti podčiarknuť, že manželia I. sa vo svojej žalobe odvolávajú na podľa
môjho presvedčenia sfalšované doklady, a to najmä príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.08.2003 a
čestné vyhlásenie Y. R. zo dňa 07.08.2003. Teda sa odvolávajú na tvrdenie, že mi pôžičku vo výške

2 mil. Sk manželia I. vrátili dňa 06.08.2003, čo však nie je pravdou, ako som to už uviedol vyššie,
nakoľko som finančné prostriedky vo výške 2 mil. Sk ani od p. R., ani od manželov I., ani od inej osoby
neprevzal. Na základe týchto skutočností som dňa 22.03.2004 na Okresnej prokuratúre Bratislava II
oznámil skutočnosti, ktoré nasvedčujú že bol spáchaný trestný čin. Týmto oznámením som sledoval v
prvom rade to, aby som zabezpečil svoju pohľadávku a zároveň zamedzil nezákonnému konaniu Y.. I.,

a aby som si očistil meno, nakoľko v tejto našej dohode mi šlo len o návratnosť mojich peňazí a nikdy
som nemal úmysel zmocniť sa bytu I., ktorí ho doteraz riadne užívajú.” V ďalšom prvoinštančný súd
citoval časť výpovede S.. Y. R. v zápisnici o výsluchu obvineného zo dňa 25.10.2005, počas ktorého
uviedol: ,,Osobu Y. I. poznám približne dva-tri roky z rôznych podnikateľských aktivít. Pôžička vo výške
4 mil. Sk, ktorú som mal vybaviť pre p. I., nesúvisí s predmetnou vecou, t. j. s pôžičkou vo výške 2 mil.

od veriteľa Y..“ Uviedol, že aj tam vystupoval ako sprostredkovateľ pôžičky, ktorú mu odovzdal a peniaze
vo výške 5,9 miliónov od neho neprevzal, na čom zotrval aj po predložení kópie príjmového dokladu
vo výške 5,9 mil. Sk, ktorý podpísal v dobrej viere, lebo som si myslel, že financie boli veriteľovi už
vrátené. Čo sa týka pôžičky vo výške 2 mil. Sk prehlásil, že aj v tomto prípade bol sprostredkovateľom
na základe ústneho poverenia p. I., ktorý ho požiadal v roku 2003, či mu vie vybaviť pôžičku v uvedenej

výške. Povedal mu, že sa pokúsi vybaviť pôžičku u p. Y. a následne ho bude o veci informovať, čo
dodržal a p. I. informoval o tom, že pôžičku mu Pokorný poskytne za podmienky, že ju bude ochotný ručiť
nehnuteľnosťou, s čím I. súhlasil. V ďalšom uviedol, že od Y. prevzal Zmluvu o zabezpečení záväzku
prevodomprávavzmysle§553OZatútoodovzdalY.I..NáslednemanželiaI.podpísaliuvedenúzmluvu,
ktorú dal Y. asi v sídle spol. K., D..T.. a Y. mu odovzdal 2 mil. Sk. Peniaze prevzal v uvedenej výške a

nakoľko táto suma bola súčasťou podmienok uvedených v zmluve nepovažoval za potrebné žiadať od
neho potvrdenie, resp. príjmový doklad. Pôžičku vo výške 2 mil. Sk odovzdal osobne Y. I., nevedel však
uviesť, kde s tým, že okrem nich dvoch tam neboli žiadni svedkovia. Vyšetrovateľ mu predložil kópiu
plnej moci vystavenú na jeho meno zo dňa 04.08.2003, v ktorej sa uvádza, že I. ho splnomocňuje na
zastupovanie vo veci vrátenia pôžičky vo výške 2 mil. Sk z titulu pôžičky. K predloženým dokladom

(kópia čestného prehlásenia zo dňa 07.08.2003, príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.08.2003 na
čiastku 2 mil. Sk, plná moc zo dňa 04.08.2003) uviedol, že predmetné doklady nepodpísal v daný deň,
ako je to na dokladoch uvedené, t. j. 04.08.2003, ale dňa 24.11.2003 pred Y. I. a v tento deň sa spolu
dostavili na Notársky úrad J.. Š., kde osvedčil pravosť podpisu. Prehlásil, že predtým tieto doklady nikdy
nevidel, a že od Y. I. dňa 04.08.2003 v súvislosti s vrátením pôžičky S. Y. 2 mil. Sk neprevzal a Y.

neodovzdal, a čo sa týka príjmového dokladu zo dňa 06.08.2003 tento on nevypísal a nevedel sa vyjadriť
k tomu, kto ho vystavil. V čase podpisu predložených dokladov, t. j. 24.11.2003, ho p. I. uistil, že 2 mil.
už Y. vrátil, a že sú to len formality, preto boli dané písomné náležitosti robené spätne. V ďalšom súd
prvej inštancie poukázal na argumentáciu sporových strán, keď žalobcovia v konaní namietali absolútnuneplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 10.6.2003, ktorou bola zabezpečená
neexistujúca pohľadávka, a to údajná zmluva o pôžičke 2 mil. Sk, a to pre absenciu
podstatných obsahových náležitostí, ako aj z dôvodu, že zabezpečovala neexistujúci záväzok. Žalovaný

boltohonázoru,ževykonanýmdokazovanímbolapreukázanáexistenciaspornejpôžičky,ktorádoposiaľ
nebola žalobcami 1./ a 2./ uhradená a zmluva o zabezpečovacom prevode práva spĺňala všetky zákonné
požiadavky.

4. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 553 OZ v znení účinnom do 31.12.2003

a uviedol, že predmetné ustanovenie v rozhodnom čase neupravovalo, čo musí obsahovať zmluva
o zabezpečovacom prevode práva, ktorú v danom prípade sporové strany uzatvorili písomne dňa
10.06.2003. V čl. III. predmetnej zmluvy sa strany dohodli, že ak nedôjde k splneniu záväzku dlžníka
voči veriteľovi do 09.08.2003, stáva sa veriteľ (žalovaný) definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti. Bol toho
názoru, že žalobcovia 1./ a 2./ v danom prípade nepreukázali hodnovernými dôkazmi, že sumu 2 mil.
Sk uhradili žalovanému do 09.08.2003 a tým splnili svoj záväzok tak, ako bolo medzi nimi dohodnuté.

Poukázal aj na to, že k samotnému prevodu vlastníckeho práva pritom neprišlo okamžite, ale až dňa
24.11.2003, kedy kataster povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného. S odkazom na ust.
§ 559 OZ uviedol, že žalobcovia 1./ a 2./ v konaní nepreukázali riadnu a včasnú úhradu dlhu. Za týmto
účelom súdu nepredložili originál príjmového a pokladničného dokladu zo dňa 06.08.2003 s tým, že
pravosť toto dokladu, ako aj čestného vyhlásenia Y. R. zo dňa 07.08.2003 dementoval žalovaný, ktorý

poprel,žebypodpisnapredmetnomdokladeboljehoarovnakovtrestnomkonaníajS..R.,ktorýuviedol,
že 2 mil. Sk žalovanému nevrátil a tieto peniaze od žalobcu ani nikdy neprevzal. Vrátenie sumy 2 mil.
Sk nepotvrdili vo výpovedi ani svedkovia L., A. D. P.. Uzavrel, že vzhľadom na nepreukázanie zániku
záväzku zo strany žalobcov 1./ a 2./ nemohlo dôjsť ani k zániku zabezpečovacieho prevodu práva, a
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods.

1 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti neúspešným žalobcom 1./ a 2./ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1./ a 2./, ktorí, z odvolacích
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť tak, že súd žalobe žalobcov 1./ a 2./
v celom rozsahu vyhovie. Úvodom poukázali na to, že súd prvej inštancie porušil princíp viazanosti
právnym názorom súdu vyššej inštancie vyplývajúci z § 391 ods. 2, 3 CSP ako záruky realizácie
práva na spravodlivý súdny proces. Uviedli, že za inú vadu konania predstavujúcu porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom konaní, ktorej dôsledkom je nesprávnosť rozhodnutia

vo veci samej, označuje súdna prax aj nerešpektovanie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu.
Nakoľko viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššej inštancie je zároveň vykonaním
ústavnéhoprincípuprávanasúdnuochranuaspravodlivýproces,nerešpektovaniezáväznéhoprávneho
názoru predstavuje nielen porušenie ust. § 391 ods. 2 CSP, ale aj základného práva účastníka na
súdnu a inú právnu ochranu. V danom prípade prvoinštančný súd hrubo ignoroval názor a procesné

usmernenie odvolacieho súdu, ktorý mu uložil posúdiť zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva
z 10.06.2003 v súlade s právnymi závermi uvedenými v ustálenej judikatúre (rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Cdo/48/2010, 2MCdo/2/2016, 5Cdo/208/2010, 1Cdo/58/2008), hlavne s prihliadnutím na to,
že súdna prax vyžadovala, aby zmluva o zabezpečení bola 1. uzavretá písomne, 2. jednoznačne
určovala zmluvné strany, 3. obsahovala záväzok, ktorý je zabezpečovaný, 4. obsahovala majetkové

právodlžníka,ktorésaprevádza,5.obsahovalaustanovenie,žezmluvuuzatvárajúúčastníciakozmluvu
o zabezpečovacom prevode práva, t. j. že tu ide iba o podmienený prevod práva dlžníka na veriteľa
za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené
právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka, 6.
obsahovala ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi

riadne a včas neuhradí, včítane spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej
veci a rozsahu práva dlžníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou
a výťažkom dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva. S poukazom na uvedené obsahové
požiadavky mal súd prvej inštancie posúdiť platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva aj
s poukazom na konkrétne ust. čl. III. zmluvy, podľa ktorého „ak nedôjde k splneniu záväzku dlžníka voči

veriteľovi do 09.08.2003, stáva sa veriteľ definitívnym a výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti“.
V ďalšom sa mal súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vysporiadať aj s námietkou žalobcov 1./
a 2./, že zmluva o zabezpečovacom prevode je neplatná pre neexistenciu zabezpečovanej pohľadávky
(pôžičky), zistiť, či v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode zmluva o pôžičke existovala,vyhodnotiť vyjadrenia žalovaného, že od R. prevzal zmluvy (zrejme o zabezpečovacom prevode
práva) s overenými podpismi žalobcov a až potom vydal čiastku 2 mil. Sk R., ktorý ich mal odovzdať
žalobcom. Súdu prvej inštancie bolo tiež uložené vyhodnotiť tvrdenia žalobcov 1./ a 2./, že zmluva o

zabezpečovacom pre vode práva zabezpečovala časť pôžičky žalobcu 1./, ktorú mu sprostredkoval R.
od spoločníkov spoločnosti K., D..T.. vo výške 4 milióny Sk a tvrdenia žalovaného, že žalobcovi 1./
poskytol prostredníctvom R. pôžičku 2 milióny Sk na základe jeho žiadosti a vyhodnotiť aj výpoveď
žalobcu 1./ o tom, že žiadnu zmluvu o pôžičke na 2 milióny Sk so žalovaným neuzavrel a žiadnu pôžičku
v takejto výške neprevzal v spojení s predloženou plnou mocou pre R. zo dňa 04.08.2003 a listom

označeným ako stanovisko zo dňa 02.12.2003. V neposlednom rade sa mal vysporiadať s odvolacími
námietkami žalobcov 1./ a 2./. Záverom prvoinštančnému súdu v zrušujúcom uznesení uložil, aby sa
vysporiadal s tým, či a kedy bola medzi žalobcom 1./ a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke 2 miliónov
Sk, či bola táto suma žalobcovi 1./ odovzdaná, a to vo vzájomnej súvislosti s účelom plnej moci zo
dňa 04.08.2003, a pokiaľ bude vychádzať aj z výpovede R. na polícii, tak sa mal vysporiadať aj s
vierohodnosťou jeho osoby v súvislosti so všetkými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.

Súdu prvej inštancie vytkli, že aj v poradí tretiemu rozhodnutiu chýba riadne odôvodnenie, súd sa v
ňom nevysporiadal so skutkovými a právnymi otázkami, ktoré mu nastolil odvolací súd, resp. vôbec
sa nevysporiadal so základnými právnymi otázkami podstatnými pre meritórne rozhodnutie v danej veci
v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. Bez akéhokoľvek odôvodnenia sa súd prvej inštancie
odklonil od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v súvislosti s posudzovaním platnosti

Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, keď uviedol, že ust. § 553 OZ v znení účinnom
od 01.01.2003 do 31.12.2003 neupravovalo, čo presne musí obsahovať daná zmluva. Zdôraznili, že
kasačné rozhodnutie je potrebné čítať starostlivo a riadiť sa ním nielen formálne, ale aj detailne sa
vysporiadať so všetkým, čo nadriadený súd naznačil. Opačný postup, ak sa zaviazaný súd snaží za
každú cenu obhájiť svoj pôvodný verdikt, je prejavom neprípustnej svojvôle znamenajúcej tiež porušenie

zaručeného práva na spravodlivý proces (nález ÚS ČR zo dňa 17.03.2016, sp. zn. IV. ÚS 3073/2015).
V ďalšom prvoinštančnému súdu vytkli nesprávne právne posúdenie veci, keď uviedol, že ust. § 553
OZ v znení účinnom v rozhodnom čase neupravovalo obsahové náležitosti zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva a zmluvu vyhodnotil ako platnú. Žalobcovia 1./ a 2./ boli toho názoru, že posudzovaná
zmluva nezodpovedala zákonným požiadavkám ust. § 553 OZ a ustálenej súdnej praxi (rozhodnutia

NS SR sp. zn. 1Cdo/48/2010, 2MCdo/2/2016, 5Cdo/208/2010, 1Cdo/58/2008), v ktorých dovolací súd
posudzovalplatnosťzmluvyozabezpečovacomprevodeprávapodľa§553OZrovnakovzneníúčinnom
do 31.12.2007. Prvoinštančný súd nerešpektoval pokyny odvolacieho súdu a nevysporiadal sa ani
s argumentáciou žalobcov 1./ a 2./ o neplatnosti zmluvy (prednesenú v záverečnom stanovisku z
15.12.2017, odvolaní zo dňa 03.03.2014, vyjadreniach zo dňa 27.05.2013 a 10.12.2013), v ktorej sa

odvolávali aj na uvedené rozhodnutia, v zmysle ktorých je potrebné ust. § 553 OZ vykladať so zreteľom
na jeho zmysel a účel, nielen na stručnú úpravu v jednom ustanovení. Zobrať na zreteľ je potrebné
aj jeho akcesoritu a subsidiaritu, t. j. že sleduje osud zabezpečenej pohľadávky a jeho uhradzovací
mechanizmus prichádza do úvahy až vtedy, ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Účelom tohto inštitútu je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (zabezpečovacia funkcia), ale

pri riadnom a včasnom neuhradení dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou
zabezpečenia (uhradzovacia funkcia). Výkladom predmetného ustanovenia z týchto hľadísk je potrebné
uzavrieť, že písomná zmluva uzatvorená podľa § 553 OZ musí jednoznačne určovať zmluvné strany,
zabezpečovaný záväzok, majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, že zmluvu uzatváraj účastníci ako
zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t. j. že sa jedná o podmienený prevod z dlžníka na veriteľa

za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní
pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo,
stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené prechádza späť na dlžníka (prevod práva na
veriteľa tak zo zákona zaniká) a ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú
pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).

Absencia ktorejkoľvek z týchto podstatných náležitostí alebo jej rozpor so zákonom má vždy za následok
absolútnu neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§ 39, § 553 OZ). Zdôraznili tiež,
že v rozpore s § 553 OZ je aj také dojednanie, podľa ktorého veriteľ sa v prípade omeškania dlžníka
s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri
súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky, t. j. obdoba dojednania o tzv. prepadnom zálohu (viď

napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2MCdo/2/2006 publikované pod R 20/2006). Uviedli, že aj v danom
prípade dojednania uvedené v čl. III. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sú v rozpore
s § 553 OZ, nakoľko sa tiež jedná o obdobu dojednania o prepadnom zálohu a uvedené vyplýva aj
z následného konania žalovaného, ktorý žalobcov 1./ a 2./ už listom zo dňa 10.08.2003 vyzval navydanie nehnuteľnosti v lehote 10 dní. S poukazom na uvedené vo vzťahu k obsahovým náležitostiam
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavreli, že táto neobsahovala dojednanie o tom, že sa
jedná o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky

plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v
akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka a tiež dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany
vysporiadajú v prípade, ak dlžník pohľadávku veriteľovi riadne a včas nesplní, v dôsledku čoho sa jedná
o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. Pre
chybný výklad § 553 OZ a pre opomenutú aplikáciu ďalších pre vec významných právnych skutočností

(označenej judikatúry) súd prvej inštancie zo skutkového zistenia nevyvodil logické právne závery.
Rozsudok označili za nezákonný, nepreskúmateľný a nespĺňajúci požiadavky vyplývajúce z §
220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia nie je podľa žalobcov 1./ a 2./ zrejmé, ako súd posúdil podstatné
skutkové tvrdenia žalobcov, resp. prvoinštančný súd neposúdil podstatné skutkové tvrdenia uvádzané
žalobcami v ich písomných podaniach z 15.12.2017, 03.03.2014, 10.12.2013, 27.05.2013, že medzi
žalobcom 1./ a žalovaným nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke 2 miliónov

Sk, uzavretiu zmluvy o pôžičke znejúcej na uvedenú sumu, a že žalobca 1./ od žalovaného neprevzal
uvedené peniaze, že 2 milióny mal žalovaný odovzdať Y. R., a že okrem iného pre neexistenciu hlavného
záväzku je neplatná aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva. Z odôvodnenia tiež nevyplýva,
ktoré skutočnosti prvoinštančný súd považoval za preukázané, a ktoré nie, či bola uzatvorená medzi
sporovými stranami zmluva o pôžičke 2 mil. Sk, či táto suma bola odovzdaná žalobcovi 1./ a tiež s

vierohodnosťou osoby R.. Súd tiež neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, keď
v odôvodnení doslova citoval výpovede účastníkov konania a svedkov v tomto a trestnom konaní. V
rozhodnutí absentuje vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Prvoinštančný súd pri hodnotení dokazovania neprihliadol
na všetko, čo doteraz z vykonaných dôkazov v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci

konania. Z vykonaného dokazovania použil len tie časti, ktoré svedčia v prospech žalovaného a
žalobcom idú na ťarchu, ostatné zistenia v odôvodnení neuviedol. Súd evidentne vychádzal len z
výpovede R., ktorého dôveryhodnosť v konaní namietali. Okrem citácie jeho výpovede, neuviedol, ako
ju vyhodnotil. Tvrdenia R. o tom, že pôžička 4 milióny Sk nesúvisí s predmetnou vecou, a že takáto
pôžička bola poskytnutá, neboli v konaní preukázané. Jedná sa len o tvrdenia v rozpore s tvrdeniami

žalobcu 1./. Súd sa opomenul vysporiadať s výpoveďou žalobcu 1./ v tomto konaní, ako aj z trestného
konaniaanijakonevyhodnotiltvrdeniažalobcov1./a2./otom,žežalobca1./sižiadnepeniazenepožičal
od žalovaného a žiadne peniaze od neho neprevzal. Žalobca 1./ zotrval na tvrdení, že peniaze dostal,
ale nie od žalovaného, ale priamo na stretnutí v kancelárii p. Q., a to za prítomnosti R.D., Q., H., J.
D. I. (ešte pred údajnou pôžičkou 2 mil. Sk) pri riešení jedného úveru, avšak nie sumu 2 milióny Sk,

ale 4 milióny Sk. Žalobca 1./ tvrdí, že R. počas trvania pôžičky 4 mil. Sk, čo v konaní sporné nebolo,
prišiel za žalobcom 1./ a požiadal ho, aby na pôžičku 4 mil. Sk založil jeho byt s tým, že bude ručiť
len do výšky 2 mil. Sk, lebo byt nemá vyššiu hodnotu. Keďže žalobca 1./ dostal pôžičku 4 milióny Sk,
neprekvapila ho požiadavka zabezpečenia tejto pôžičky jeho vlastným bytom. Uviedol, že žalobca 1./
by nikdy nepodpísal zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva bez toho, že by existoval hlavný

záväzok- zmluva o pôžičke, t. j. zmluvu by nepodpísal, ak by nemal k dispozícii požičané peniaze, inak
by ohrozil rodinu (spravil by z nich bezdomovcov, nakoľko sa jedná o jediný byt ich rodiny). Faktom je,
že sa mu zdalo zvláštne, že ako veriteľ je v zmluve označený žalovaný, čo sa hneď pýtal R., že kto to
je, na čo mu povedal, že je ich spoločník, že majú spoločné firmy, a preto ho uviedli do zmluvy. Žalobca
1./ si overil jeho tvrdenia a naozaj zistil, že žalovaný, R. a J. boli spoločne vo firme K. P. D..T.. Po vrátení

pôžičky 4 mil. Sk považoval celú záležitosť za ukončenú, preto bol prekvapený, keď mu začali chodiť
výzvy na vydanie nehnuteľnosti od žalovaného (zo dňa 10.08.2003, 11.09.2003 a 01.12.2003) s tým, že
v prvej výzve ho nežiadal o vrátenie pôžičky, ale o vydanie nehnuteľnosti, a to hneď deň nasledujúci po
splatnosti údajnej pôžičky. Z opísaných skutočností je podľa žalobcov 1./ a 2./ zrejmé, že nie žalovaný
(alebo nielen žalovaný), ale žalobcovia 1./ a 2./ sa stali obeťou podvodu. Práve žalobcovia 1./ a 2./ sú

v právnej neistote, lebo nemajú vo vlastníctve byt, ktorý je ich jediným bydliskom a žalobca 1./ nikdy
neprevzal od žalovaného sumu 2 mil. Sk. V byte bývajú doposiaľ zrejme len vďaka súdom nariadenému
neodkladnémuopatreniu. Zopísanýchokolnostízhrnuli,žeR.vedel,žežalobca1./mápôžičku4milióny
Sk, a že nebude namietať, aby na zábezpeku pôžičky „založil“ svoj byt a dal mu podpísať zmluvu o
zabezpečení záväzku prevodom práva, pričom sám bez žalobcovho vedomia a splnomocnenia rokoval

so žalovaným o pôžičke 2 milióny Sk a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá mala
slúžiť na zabezpečenie pôžičky 4 milióny Sk, odovzdal žalovanému na zabezpečenie pôžičky, ktorú si
sám s ním, pod zámienkou, že to sprostredkováva pre žalobcu 1./ dohodol vo výške 2 milióny, a ktorú
žalovaný odovzdal R. hneď pri prevzatí Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Podotkli, žetáto zmluva v čase, keď žalovaný odovzdával peniaze R. nebola platne uzatvorená- bola podpísaná
len žalobcami. V ďalšom uviedol, že žalobca 1./ ako človek práva neznalý začal zo strachu, že jeho
rodina príde o strechu nad hlavou podnikať kroky na čo najrýchlejšie eliminovanie rizika straty obydlia

jeho rodiny. Vedel, že k zmene zápisu vlastníckeho práva bude potrebovať vyhlásenie osoby, ktorá
s ním uzatvárala zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, že došlo k úhrade pohľadávky, a
keďže pôžička na sumu 4 mil. Sk, ktorá bola zabezpečená prevodom práva, bola uhradená, žiadal
práve od R., aby dal všetko do poriadku, a aby mu dodal doklady o vyrovnaní finančných záležitostí
medzi nimi, na čo mu R. doniesol príjmový doklad podpísaný žalovaným o prevzatí sumy 2 mil. Sk

notársky overený. Aby mal žalobca 1./ dostatočné podklady pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti,
požiadal R. v novembri 2003, aby dodatočne vyhotovil a podpísal plnú moc datovanú dňom 03.08.2003,
ktorou ho mal žalobca 1./ splnomocniť (so spätnou platnosťou) na vrátenie dlžnej čiastky a rovnako
aj čestné vyhlásenie datované dňom 07.08.2003. Žalobca 1./ sa domnieval, že potom ako pôžičku 4
mil. Sk vrátil, na základe týchto dokladov na katastri mohlo dôjsť k zmene vlastníctva bytu č. 11 na 1.
poschodí na R. XX L. P. zo žalovaného na žalobcov a na základe nich sa mala formálne uzavrieť aj

neexistujúca zmluva o pôžičke 2 mil. Sk. Súd tieto listiny (príjmový pokladničný doklad z 06.08.2003 a
čestné vyhlásenie z 07.08.2003 podpísané až 24.11.2003) v tejto súvislosti nevyhodnotil. K podpísaniu
plnomocenstva tak žalobcu 1./ prinútila situácia, v ktorej sa nachádzal. Plnomocenstvo a ani čestné
prehlásenie R. v uvedených súvislostiach podľa žalobcov 1./ a 2./ nepreukazujú, že došlo k uzatvoreniu
reálneho kontraktu, ani to, že Y. R. odovzdal žalobcovi 1./ peniaze v sume 2 mil. Sk, ktoré prevzal

od žalovaného. Potvrdzuje to však tú skutočnosť, že po vyplatení pôžičky 4 mil. Sk nebol dôvod, aby
ďalej existoval zabezpečovací prevod práva, a preto žalobca 1./ dôrazne trval na tom, aby Y. R. dal
tieto veci do poriadku, t. j. aby boli žalobcovia 1./ a 2./ naspäť zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti.
Y. R. žiadal o to preto, lebo na požiadanie pánov Q. D. I. mal peniaze odovzdať práve jemu. Keďže
pôžičku 2 mil. Sk žalovaný odovzdal R. po tom, ako mu boli doručené zmluvy o zabezpečení záväzku

prevodom práva, zmluva o pôžičke nemohla existovať a ani nikdy neexistovala, nakoľko žalobca 1./
tieto peniaze od R. nikdy neprevzal. Prvoinštančný súd sa však uvedenou argumentáciou nezaoberal,
priam ju celkom odignoroval. Žalobcovia 1./ a 2./ boli tiež toho názoru, že súd prvej inštancie vychádzal
len z tvrdení žalovaného a Ing. R. svedčiacich v prospech žalovaného a žalobcom 1./ a 2./ neumožnil
predniesť ich záležitosť za podmienok, ktoré ich nestavajú do podstatne horšej situácie než žalovaného.

Uvedeným postupom porušil aj právo žalobcov 1./ a 2./ na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď vytvoril podmienky pre žalobcov 1./ a 2./, ktoré ich
postavili do nevýhodnejšej pozície. Odvolací súd požiadal, aby ich tvrdenia uvedené vo vyjadreniach zo
dňa 27.05.2013 a zo dňa 10.12.2013, v odvolaní zo dňa 03.03.2014 a v záverečnom stanovisku zo dňa
15.12.2017 bral za súčasť tohto odvolania.

6.Žalovanývovyjadreniukodvolaniuprotistranyvyslovilpresvedčenieovecnejsprávnostinapadnutého
rozsudku, z ktorého sú podľa neho zrejmé aj úvahy, ktorými sa súd pri rozhodovaní riadil. Súhlasil
so závermi súdu, ktorý z vykonaného dokazovania vyvodil, že prišlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
vo výške 2 mil. Sk a na základe svedeckých výpovedí a ostatných dôkazov dospel k záveru, že

žalobcovia 1./ a 2./ pôžičku riadne a včas neuhradili. Odôvodnenie rozhodnutia označil za riadne a
presvedčivé.Stotožnilsaajskonštatovanímsúdu,žezmluvaozabezpečovacomprevodenehnuteľností
bola uzavretá podľa v tom čase platného ust. § 553 OZ. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol správne
a v súlade so zákonom, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť za súčasného priznania
nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi.

7. Žalobcovia 1./ a 2./ v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku nedoručili.

8. Žalovaný dňa 11. 10. 2018 doručil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.07.2018, č.
k. 2T/85/2006-353, ktorým bol žalobca 1./ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu

formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 4 písm. b)
Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka, na tom skutkovom základe, že obžalovaný
S.. Y. R. ako sprostredkovateľ uzatvoril s S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. J. I., P. ako veriteľ v
presne nezistenom čase v mesiaci júni 2003 na R. XX L. P., v sídle spoločnosti K. D.. T.. ústnu dohodu

o pôžičke peňažných prostriedkov vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 eura) pre obž. Y. I. s dobou
splatnosti do 09.08.2003 a následne dňa 10.06.2003 obž. Y. I. s manželkou ako dlžník podpísal Zmluvu
o zabezpečení záväzku prevodom práva na Notárskom úrade J.. E. Š. L. P. a obž. Y. R. uvedenú pôžičku
od veriteľa prevzal a sprostredkoval obž. Y. I., nakoľko obž. Y. I. svoj záväzok nesplnil v čase splatnostiv zmysle čl. III uvedenej zmluvy, sa ako veliteľ stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. XX
na ulici R. XX, P., vedenej na LV č. l. XXXX, k. ú. I., povolením vkladu dňa 24.11.2003. Obž. Y. I. v
úmysle spätného nadobudnutia vlastníckeho práva na danú nehnuteľnosť a získania neoprávneného

majetkového prospechu po vzájomnej dohode s obž. S.. Y. R. dňa 24.11.2003 vyhotovili doklady, a síce
plnú moc na osobu Y. R. zo dňa 04.08.2003 a čestné prehlásenie zo dňa 07.08.2003 o tom, že obž.
Y. R. ešte pred termínom splatnosti dňa 06.08.2003 vrátil pôžičku veriteľovi, a na základe uvedených
dokladov písomne oznámil Správe katastra Bratislava II vyplatenie záväzku voči veriteľovi. V danej veci
Okresný súd Bratislava II pod. č. k. 12NcPO 87/03 vydal predbežné opatrenie o zdržaní sa prevodu

vlastníckeho práva k bytu č. XX na R. C. Č.. XX v P. a pod č. k. 14C/177/2003 vykonáva konanie o
určenie vlastníctva, hoci obž. Y. R. nikdy čiastku 2.000.000,-Sk (66.387,84 eura) pre S. Y. za účelom
vrátenia pôžičky od manželov I. neprevzal, príjmový doklad za uvedenú sumu nevystavili a túto čiastku
obž. Y. I. osobne ani prostredníctvom obž. Y. R. S. Y. doteraz nevrátil. Uvedeným konaním by bola S. Y.
spôsobená škoda vo výške 2.000.000,-Sk ( 66.387,84 eura).

9. Dňa 09.12.2021 žalovaný doručil súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.04.2019, sp.
zn. 4To/113/2018, ktorým bolo odvolanie obžalovaného Y. I. voči rozsudku uvedenému v bod 8. tohto
odôvodnenia zamietnuté.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom v rozsahu a v medziach

dôvodov žalobcami 1./ a 2./ podaného odvolania, ktorými je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov 1./ a 2./ je dôvodné. K zmene napadnutého rozhodnutia pristúpil odvolací súd
bez potreby nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP, a to vzhľadom k tomu, že vo veci vychádzal zo

skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho nebolo vo veci potrebné dopĺňať
prvoinštančným súdom vykonané dokazovanie a dôvodom pre zmenu rozhodnutia podľa § 388 CSP
bolo výlučne iné právne posúdenie veci.

11. Podľa § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

12. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátení na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sa jedná o v poradí tretie meritórne
rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie opakovane dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
Prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.12.2007, č. k. 14C/177/2003-180, ktorým žalobu žalobcov
1./ a 2./ zamietol, nakoľko v konaní nepreukázali, že dlh žalovanému riadne a včas uhradili, bol zrušený

a vec bola vrátená na nové konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2009,
sp. zn. 15Co/301/2008, a to z dôvodu, že vo veci neboli splnené procesné predpoklady na jej
prejednanie v neprítomnosti žalobcov 1./ a 2./ podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
a to vzhľadom pre existenciu kvalifikovaného ospravedlnenia ich neúčasti na pojednávaní. Opätovne
súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 16.12.2013, č. k. 14C/177/2003-378, ktorým žalobu zamietol

so zhodným odôvodnením, že žalobcovia 1./ a 2./ v konaní nepreukázali riadne a včasné vrátenie
pôžičky, a preto nemohlo dôjsť ani k zániku zabezpečovacieho práva. Po meritórnom preskúmaní
Krajský súd v Bratislave predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 30.06.2016, č. k.
3Co/616/2014-397 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd vyslovil právnynázor vo vzťahu k obsahovým náležitostiam zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s odvolaním sa
na v tomto smere ustálenú rozhodovaciu prax a v rozsahu aj ďalších žalobcami 1./ a 2./ namietaných
skutočností, na ktoré súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereflektoval a uložil súdu prvej inštancie

vec opätovne prejednať a z vykonaných dôkazov ustáliť skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, ktoré
bude preskúmateľné, a v ktorom sa riadne vysporiada s odvolacími námietkami žalobcov 1./ a 2./ a
svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení riadne a v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku odôvodní. Vyslovene bol odvolacím súdom upozornený na potrebu vysporiadať sa s
tým, či a kedy bola medzi žalobcom 1./ a žalovaným uzatvorená zmluva o pôžičke 2 mil. Sk, či bola táto

suma žalobcovi 1./ odovzdaná, a to aj vo vzájomnej súvislosti s účelom plnej moci žalobcu 1./ pre p. R.
zo dňa 04.08.2003, a pokiaľ súd bude vychádzať z jeho výpovede na polícii, uložil mu vysporiadať sa
aj s jeho vierohodnosťou v súvislosti s listinami založenými v súdnom spise. Týmto právnym názorom
bol súd prvej inštancie tak v zmysle § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj v zmysle neskôr
platného § 391 ods. 2 CSP viazaný. Z v poradí tretieho rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že
tento sa absolútne neriadil uvedenými pokynmi odvolacieho súdu a rozhodnutie opätovne odôvodnil v

rozpore s elementárnymi požiadavkami kladenými ust. § 220 ods. 2 CSP, ktorých cieľom je prispieť k
materiálnemu naplneniu spravodlivého súdneho konania. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie
je pritom odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia,
ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami a nesplnenie tejto povinnosti zakladá súčasne
porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne zakladá
odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

15. Žalobca 1./ svoju argumentáciu v spore založil na tvrdenej neexistencii pôžičky v sume 2 milióny
Sk medzi žalovaným a žalobcom 1./, ktorá mala byť zabezpečená Zmluvou o zabezpečení záväzku

prevodom práva zo dňa 10.06.2003, ďalej na absolútnej neplatnosti tejto zmluvy pre absenciu náležitostí
postupne ustálených súdnou praxou pre kontrahovanie tohto zabezpečovacieho záväzku a tiež z
dôvodu neprípustnosti dohody o prepadnom zálohu. Odvolací súd zdôrazniac ustálenú súdnu prax
vyšších súdnych autorít a závery z nej plynúce považoval v novom rozhodnutí za nevyhnutné posúdiť
platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzatvorenej podľa § 553 OZ z pohľadu

jej podstatných náležitostí vrátane náležitosti určitosti úpravy vzťahov medzi zmluvnými stranami pre
prípad, ak dlžník zabezpečenú pohľadávku riadne a včas neuhradí. Vzhľadom na akcesorickú povahu
zabezpečovacieho prevodu práva prvoinštančnému súdu tiež uložil preskúmať platnosť spornej zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva aj z pohľadu platnosti, resp. existencie hlavného záväzku,
t. j. záväzku zo zmluvy o pôžičke 2 miliónov Sk, ktorá mala byť týmto spôsobom zabezpečená. Na

uvedené zásadné a v konaní sporné otázky mal prvoinštančný súd poskytnúť presvedčivú a riadne
zdôvodnenú odpoveď, ktorej súčasťou malo byť aj vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, ktoré už v predchádzajúcom rozhodnutí absentovalo. Možno sa preto
plne stotožniť s odvolacou argumentáciou žalobcov 1./ a 2./, že napadnutým rozhodnutím sa konanie
opätovne nepodarilo zavŕšiť rozhodnutím, ktoré by jasne a zrozumiteľne dávalo presvedčivú odpoveď

na nastolené otázky, keď prvoinštančný súd celkom odignoroval súdmi vyššej inštancie požadované
obsahové požiadavky na zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a spornú zmluvu uzatvorenú
medzi sporovými stranami dňa 10.06.2003, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť spochybnené
vlastnícke právo, napriek pokynom odvolacieho súdu nepodrobil prieskumu z načrtnutých hľadísk.
Obmedzil sa len na strohé konštatovanie, že ust. § 553 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase (t. j. v

čase uzatvorenia spornej zmluvy) neupravovalo, čo presne musí zmluva o zabezpečovacom prevode
práva obsahovať, a že žalobcovia 1./ a 2./ nepreukázali riadne a včasné vrátenie pôžičky vo výške
2 milióny Sk poskytnutej žalovaným, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani k zániku zabezpečovacieho
prevodu práva. Rešpektujúc dikciu ust. § 390 CSP však odvolací súd nemal inú možnosť, ako napraviť
tieto pochybenia prvoinštančného súdu v odvolacom konaní a vo veci meritórne rozhodnúť.

16. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom dňa 10.06.2003 (ďalej len „OZ“)
právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.18. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 553 ods. 1 OZ splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech
veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

20. Podľa § 553 ods. 2 OZ zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

21. Úvodom odvolací súd konštatuje danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
ako zakladeného predpokladu pre prejednanie žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, ktorá vyplýva zo
skutočnosti, že v súčasnosti je v katastri nehnuteľností evidovaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti
žalovaný, a nie žalobcovia 1./ a 2./, ktorí spochybňujú jeho vlastnícke právo. Pokiaľ súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia citoval okrem ust. § 137 písm. c) CSP aj ust. § 137 písm. d) CSP, tak odvolací
súd uvádza, že v danom prípade sa jedná o žalobu o určenie či tu právo (v danom prípade vlastnícke) je

alebo nie je, a nie u učenie právnej skutočnosti. K samotnej platnosti predloženej zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že dňa 10.06.2003 bola táto
zmluva podpísaná žalobcami 1./ a 2./ na notárskom úrade J.. E. Š. a následne S.. Y. R. mal predmetnú
zmluvu odovzdať žalovanému, ktorý svoj súhlas so zmluvou vyjadril tiež svojim podpisom. Vychádzajúc
z čl. I. a II. zmluvy, jej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke peňazí v sume 2

miliónySk,atoprevodomvlastníckehoprávakpresneoznačenémubytuč.XXnaX.poschodívovchode
na R. XX L. P. v spoluvlastníckom podiele 1/1 spolu s prislúchajúcou časťou spoluvlastníckeho podielu
v celkovej veľkosti 488/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach k domu (s výnimkou
spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku, ktorý nebol predmetom prevodu) zo žalobcov 1./ a
2./ ako dlžníkov na žalovaného ako veriteľa. V čl. III. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak nedôjde

k splneniu záväzku dlžníka voči veriteľovi do 09.08.2003, stáva sa veriteľ (žalovaný) definitívnym a
výlučným vlastníkom označenej nehnuteľnosti. V čl. IV. zmluvy sa strany dohodli na výške zmluvnej
pokuty v prípade, ak v stanovenej lehote nebude nehnuteľnosť dlžníkmi odovzdaná veriteľovi. Žiadne
iné ustanovenia zmluva k obsahu vzájomných práv a povinností neupravovala.

22. Ako už odvolací súd uviedol v uznesení zo dňa 30.06.2016, č. k. 3Co/616/2014-397 aj napriek
stručnej normatívnej právnej úprave tohto zabezpečovacieho inštitútu upraveného v § 553 OZ v znení
účinnom do 01.01.2018, súdy vo svojej rozhodovacej praxi vychádzajúc z jeho teleologického výkladu
stanovili, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva by mala pod sankciou absolútnej neplatnosti
obsahovať okrem označenia účastníkov, zabezpečovaného záväzku, prevádzaného majetkového práva

a podmienenosti prevodu, obsahovať aj údaj o tom, ako sa strany vyporiadajú v prípade, ak dlžník
zabezpečenú pohľadávku riadne a včas neuhradí (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/48/2010,
sp. zn. 1MCdo/9/2011, obdobne aj rozhodnutie NS ČR zo dňa 15.10.2008, sp. zn. 31Odo 495/2006
publikované v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk, použiteľnosť záverov ktorých vyplýva zo zhodnej
východiskovej identickej právnej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva v danom čase). Odvolací

súd sa pritom plne stotožňuje s uvedenými právnymi závermi, keď v zhode s Najvyšším súdom SR je
toho názoru, že zmluvu o zabezpečovacom prevode práva je aj pri absencii právnej úpravy týkajúcej
sa konkrétneho zabezpečovacieho záväzku potrebné podrobiť prieskumu z hľadiska určitosti tohto
právneho úkonu, ako všeobecnej požiadavky na platnosť právnych úkonov, a to so zreteľom na zmysel
a cieľ tohto inštitútu, ktorým je zabezpečovacia a uhradzovacia funkcia. Zmluva o zabezpečovacom

prevode práva má primárne motivovať dlžníka k riadnemu uspokojeniu zabezpečovanej pohľadávky
(zabezpečovacia funkcia), čo vyjadruje samotná podmienenosť prevodu vlastníckeho práva, t. j. prevod
vlastníckeho práva k predmetu zabezpečenia s rozväzovacou podmienkou len do času uspokojenia
zabezpečovanej pohľadávky. Sekundárne má veriteľovi v prípade nesplnenia dlhu poskytnúť možnosť
ťažiť z prevedeného práva (uhradzovacia funkcia). Nakoľko cieľom tejto zmluvy nie je trvale získať

vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia, ale uspokojiť zabezpečovanú pohľadávku, zmluva by mala
obsahovať aj úpravu spôsobu, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, ak dlžník veriteľovi
zabezpečenú pohľadávku riadne a včas neuhradí vrátane spôsobu speňaženia predmetu zabezpečenia
a rozsahu práva dlžníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi hodnotu zabezpečenej pohľadávky
a výťažkom z predaja predmetu zabezpečenia. V tejto súvislosti sa súdna prax tiež zhodla na názore,

že dojednanie prepadného zálohu, tzv. hyperochy, je v rozpore s § 553 OZ a robí každú zmluvu
o zabezpečení záväzku prevodom práva v intenciách zaužívanej súdnej praxe absolútne neplatnou
(napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/2/2006 publikované pod R 20/2006, sp. zn. 3Cdo/144/2010,
1MCdo/9/2011, sp. zn. 1Cdo/58/2008, sp. zn. 5Cdo/208/2010). Správne preto žalobcovia 1./ a 2./vedomí si týchto právnych názorov vyvodzujú, že pre platné uzatvorenie zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom práva podľa § 553 OZ je okrem písomnej formy potrebné dodržať aj nasledovné
esenciálne (podstatné) zmluvné náležitosti: označenie účastníkov zmluvy, zabezpečovaného záväzku

a prevádzaného majetkového práva dlžníka, údaj o tom, že sa jedná „len“ o podmienený prevod práva
z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky s rozväzovacou podmienkou, ktorá
sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo právo
prevedené stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka
(prevod zo zákona zaniká) a tiež údaj o tom, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, ak dlžník

zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu
tohto inštitútu). Na tieto závery rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít upozorňoval odvolací súd
v poradí v druhom zrušujúcom uznesení a už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie sa ich
aplikácie na danú vec domáhali aj žalobcovia 1./ a 2./. Súd prvej inštancie pri závere o platnom
uzatvorení zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva (pozn. odvolacieho súdu, ktorý možno
vyvodiť len z poukazu na absenciu výslovnej právnej úpravy obsahových požiadaviek na danú zmluvu a

záveru o nedôvodnosti žaloby) nijako nezdôvodnil, prečo sa od právnych názorov jednotne ustálených
súdmi vyššej inštancie, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu dopadajú aj na danú vec, odklonil a tieto
si neosvojil (čl. 2 a 3 CSP). Záver súdu prvej inštancie v súvislosti s posúdením obsahových náležitostí
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva tak možno označiť nielen za nepreskúmateľný, ale aj
formalistický. Ústavný súd SR pritom vo svojej rozhodovacej praxi konštante zdôrazňuje, že všeobecné

súdy v civilnom konaní nemajú poskytovať formálny, či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale
cieľom je priniesť taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (napr. III. ÚS 341/07).
Nakoľko posudzovaná zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá bola medzi sporovými
stranami uzatvorená dňa 10.06.2003, neobsahovala ani dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany

vyporiadajúvprípade,akžalobcovia1./a2./vpostavenídlžníkovzabezpečenúpohľadávkužalovanému
ako veriteľovi riadne a včas neuhradia, vrátane spôsobu speňaženia predmetného bytu (predmetu
zabezpečenia) a rozsahu práva žalobcov 1./ a 2./ na vyplatenie prípadného rozdielu medzi hodnotou
zabezpečenej pohľadávky a výťažkom dosiahnutým výkonom zabezpečovacieho práva, a z tohto
pohľadu nezodpovedala požiadavke určitosti právneho úkonu, nemohlo dôjsť k záveru o jej platnom

dojednaní. Neodstrániteľným následkom týchto nedostatkov, na ktoré bol súd prvej inštancie povinný
prihliadnuť z úradnej povinnosti, je podľa § 39 v spojení s § 37 ods. 1 OZ absolútna neplatnosť tejto
zmluvy, na základe ktorej sa vlastníkom označenej nehnuteľnosti mal stať žalovaný. Absolútne neplatný
právny úkon nemôže spôsobiť žiadne právne následky, a to ani v prípade, ak na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za neprípustné a v rozpore s

§ 553 OZ (jeho zmyslom a cieľom) je dojednanie obsiahnuté v čl. III posudzovanej zmluvy, podľa ktorej
sa žalovaný pre prípad nesplnenia záväzku zo zmluvy o pôžičke do 09.08.2003 mal stať definitívnym
a výlučným vlastníkom bytu žalobcov 1./ a 2./. Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že záver
o absencii obligatórnych podstatných náležitostí zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a
neprípustné dojednanie definitívneho nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti v prípade neuhradenia

záväzku zo zmluvy o pôžičke, t. j. o neplatnosti právneho titulu, na základe ktorého v súčasnosti svedčí
zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného, je sám o sebe bez ďalšieho
dôvodom pre vyhovenie žalobnému návrhu (zmenu napadnutého rozhodnutia).

23. Odvolací súd sa preto len stručne vyjadrí aj k ďalšej spornej a v odvolaní namietanej otázke týkajúcej

sa skutkového záveru o existencii pôžičky v sume 2 milióny Sk, ktorú mal podľa tvrdenia žalovaného
tento poskytnúť žalobcovi 1./ prostredníctvom S.. Y. R.. Žalobcovia 1./ a 2./ tvrdia, že označený zmluvný
vzťah medzi žalobcom 1./ a žalovaným nikdy neexistoval a peniaze v uvedenej výške 2 milióny Sk
žalobca 1./ nikdy od S.. R. neprevzal. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že zabezpečovaná pôžička bola
žalobcovi 1./ poskytnutá a tento ju doposiaľ žalovanému neuhradil. Svoje skutkové závery ani v tomto

smere riadne a presvedčivo neodôvodnil, neuviedol ako vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe
akých hodnotiacich úvah a dôkazov dospel k tomuto skutkovému záveru rovnako podmieňujúceho
platnosť zabezpečovacieho prevodu práva, a ako v tejto súvislosti vyhodnotil argumentáciu žalobcov
1./ a 2./, ktorí od začiatku konania rozporovali existenciu zabezpečovaného záväzku.

24. Vychádzajúc z akcesority tohto zabezpečovacieho inštitútu, v jednoduchosti vyjadrenej sledovaním
osudu zabezpečenej pohľadávky, platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je podmienená
platnosťou a existenciou pohľadávky, ktorej zabezpečeniu má slúžiť. V danom prípade priamo z
textu zmluvy zo dňa 10.06.2003 vyplýva, že zabezpečovací prevod práva sa vzťahoval k pohľadávkežalovaného vo výške 2 milióny Sk zo zmluvy o pôžičke, ktorú mali žalobcovia 1./ a 2./ vrátiť do
09.08.2003. Žalovaný v konaní tvrdil, že poskytnutie pôžičky v sume 2 mil. Sk žalobcovi 1./ bolo
sprostredkované spoločným známym S.. Y. R., ktorému v júni, po tom, ako mu odovzdal žalobcami 1./

a 2./ podpísanú zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva, odovzdal predmetnú sumu a tento ju
mal dať žalobcovi 1./. Žalobcovia 1./ a 2./ sporovali existenciu tohto záväzku tvrdiac, že zabezpečenie
záväzku malo byť dohodnuté vo vzťahu k inej pôžičke znejúcej na sumu 4 mil. Sk, ktorá mala byť
žalobcovi 1./ skôr poskytnutá rovnako prostredníctvom S.. R., a to v kancelárii p. Q. pri riešení jedného
úveru. S.. R. mu mal následne oznámiť, že poskytovatelia tejto pôžičky žiadajú jej zabezpečenie bytom,

no nakoľko tento byt mal nižšiu hodnotu (cca 2 mil. Sk), mali sa dohodnúť na zabezpečení pohľadávky
len v tejto výške. Skutočnosť, že v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva bola na strane
veriteľa uvedená iná osoba (žalovaný) odôvodňoval tým, že mu to bolo divné, a aj sa na to R. pýtal,
no bolo mu povedané, že je to v poriadku, že je tiež spoločníkom. Takto prezentovaný skutkový
dej sporových strán sa zhodoval s ich výpoveďou v prípravnom konaní vedenom orgánmi činnými v
trestnom konaní. Vychádzajúc z povahy pôžičky, ako reálneho kontraktu, pre ktorý zákon nepredpisuje

osobitnú formu, a ktorého obsahom je synalagmatický záväzok spočívajúci v dočasnom prenechaní
zastupiteľných, druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi, oproti povinnosti dlžníka do určitej doby
vrátiť veci toho istého druhu, je pre jej uzatvorenie nevyhnutné skutočné (reálne) odovzdanie predmetu
pôžičky dlžníkovi. V prípade, ak dlžník sporuje odovzdanie pôžičky v zmysle negatívnej dôkaznej
teórie zaťažuje veriteľa (v danom prípade žalovaného) povinnosť preukázať túto skutočnosť. Žalovaný

odovzdanie peňazí preukazoval výpoveďou S.. Y. R. (ako sprostredkovateľa pôžičky a osoby, ktorá mala
zabezpečiť odovzdanie ním poskytnutej pôžičky žalobcovi 1./), ako aj zmluvou o zabezpečení záväzku
prevodom práva, ktorá deklarovala existenciu tohto zmluvného vzťahu, ďalej notárskou zápisnicou
spísanou notárkou J.. Q. L. dňa 29.01.2004, sp. zn. N 22/2004, Nz 7829/2004, zápisnicou z rokovania
medzi žalovaným D. S.. R. dňa 29.01.2004. Žalobca 1./ v snahe presvedčiť súd o opaku poukazoval

na výpovede v konaní vypočutých svedkov, príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.08.2003, čestné
prehlásenie S.. R. zo dňa 07.08.2003 a plnú moc datovanú dňom 04.08.2003. S.. R. vo svojom výsluchu
pred orgánom činným v trestnom konaní (vyšetrovateľ OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, N.
X, P.) dňa 25.10.2005, ČVS: ORP-1034/2004 DK uviedol, že pôžička vo výške 4 mil. Sk, na ktorú
poukazoval spoluobvinený Y. I. nemá žiadnu súvislosť s pôžičkou pre p. Y. v sume 2 milióny Sk. Potvrdil,

že v oboch pôžičkách vystupoval v pozícii sprostredkovateľa a vyslovene poprel, že by niekedy prevzal
od Y. I. sumu 2 milióny Sk, tak ako je uvedené na príjmovom doklade zo dňa 06.08.2003. Poskytnutie
pôžičky p. Y. vybavil z iniciatívy Y. I., ktorý ho o to požiadal v roku 2003. Poskytnutie pôžičky zo
strany p. Y. bolo podmienené tým, že p. I. za jej splnenie bude ručiť bytom, s čím manželia I. súhlasili.
Zmluvu vypracoval p. Y. a on ju následne odovzdal I. a následne po jej podpise na notárskom úrade

zmluvu odovzdal Y., ktorý mu odovzdal 2 milióny pre p. I.. Vzhľadom k tomu, že poskytnutie pôžičky
v tejto výške bolo zaznamenané aj v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva, nepovažoval
za potrebné žiadať písomné potvrdenie od Y. I. o ich faktickom odovzdaní. Poukázal na to, že takto
pre neho sprostredkoval na základe džentlmenskej dohody viacero pôžičiek v sumách 1- 2 milióny Sk.
Pôžičku odovzdal pri osobnom stretnutí, na ktorom bol prítomný len p. I.. Mikletič vo výpovedi spomenul

aj jedno stretnutie, ktoré medzi Y. a I. dohodol už po splatnosti predmetnej pôžičky s cieľom prolongovať
jej splatnosť, a na ktorom I. vyhlásil, že pôžičku splatí do dvoch týždňov. V novembri bol I.A. vyzvaný
k podpísaniu listín v súvislosti s predmetnou pôžičkou s tým, že sa jedná už len o formalitu, nakoľko
peniaze už mali byť vrátené. Po predložení príjmového dokladu zo dňa 06.08.2003 a kópie čestného
prehlásenia zo dňa 07.08.2003 identifikoval, že sa jedná o predmetné listiny, ktoré I. podpísal v novembri

2003 a tieto sú antidatované. Opakovane zdôraznil, že on fyzicky žiadne peniaze za účelom vrátenia
pôžičky Y. od I. neprevzal, I. ho však ubezpečoval, že peniaze boli Y. vrátené a nemal dôvod mu v
tom čase neveriť. Pri osobnom rokovaní s p. Y. dňa 29.01.2004 sa dozvedel, že peniaze aj napriek
ubezpečeniu p. I. neboli vrátené a pri tej príležitosti bola spísaná aj notárska zápisnica a záznam z
rokovania, kde tieto skutočnosti vysvetlil. Zhodne s obsahom výpovede S.. R. vypovedal pred orgánom

činným v trestnom konaní aj žalovaný dňa 17.09.2004. Žalobca 1./ tak vo výpovedi v pozícii svedka
dňa 10.03.2005, ako aj vo výpovedi v pozícii obvineného dňa 16.11.2005 zotrval na tom, že pôžičku
v sume 2 milióny Sk od S.. R. nikdy neprevzal a zabezpečenie záväzku prevodom práva sa malo
vzťahovať na inú, skôr poskytnutú pôžičku vo výške 4 mil. Sk v kancelárii p. Q., ktorú vrátil navýšenú
o 1,9 milióna Sk. Potvrdil, že čestné prehlásenie a plná moc boli podpísané v novembri so spätným

dátumom. Tieto rozdiely vo výpovediach a argumentácii žalobcu 1./ a S.. R. sa nepodarilo odstrániť
ani počas konfrontácie uskutočnenej dňa 16.01.2006, kedy obe konfrontované osoby zotrvali na svojich
výpovediach a svojej verzii skutkového deja. Za danej dôkaznej situácie a vyhodnotiac všetky vykonané
dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel aj odvolací súd k záveru, že k poskytnutiu pôžičky2 milióny Sk zo strany žalovaného pre žalobcu 1./, ktorej splnenie malo byť zabezpečené zmluvou o
zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 10.06.2003, došlo, a to v presne nezistený deň v deň v
mesiaci jún 2003. Skutočnosť, že S.. R. vystupoval pri dojednávaní tohto záväzku ako sprostredkovateľ

vyplynula z výpovede žalovaného aj R. v trestnom konaní a potvrdzuje ju aj nesporná skutočnosť, že R.
žalobcom 1./ a 2./ odovzdával na podpis aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva. Výpovedi
R. v trestnom konaní, že pre žalobcu 1./ sprostredkovával viacero pôžičiek vo výške 1-2 milióny Sk,
nasvedčuje aj argumentácia samotného žalobcu 1./, ktorý túto skutočnosť spochybňoval, že R. mal
pre neho sprostredkovať aj pôžičku vo výške 4 milióny Sk. Nakoľko neexistuje žiaden priamy svedok

odovzdania týchto peňazí zo strany S.. R. ako sprostredkovateľa žalobcovi 1./, súd k záveru o tom, ku
ktorej verzii skutkového deja sa prikloní, dospel na základe vyhodnotenia presvedčivosti, uveriteľnosti a
logickosti ponúkaných tvrdení, ktoré hodnotil vo vzájomnej súvislosti so všetkými predloženými dôkazmi.
Vychádzal pritom z toho, že odovzdanie tejto sumy titulom pôžičky potvrdzuje jednak výpoveď S..
R. (sprostredkovateľa predmetnej pôžičky) pred vyšetrovateľom, ktorá sa v celom rozsahu zhoduje
s výpoveďou žalovaného v pozícii svedka pred orgánom činným v trestnom konaní a rovnako aj s

jeho argumentáciou v tomto konaní. O jej existencii svedčí aj samotná zmluva o zabezpečení záväzku
prevodom práva zo dňa 10.06.2003, v súvislosti s ktorou odvolací súd uvádza, že neuveril žalobcovi
1./, že k predmetnej zmluve pristupoval ako k tvrdenej formalite, a že by si zmluvu o rozsahu necelých
dvoch strán, ktorá mala vyvolať tak vážne následky ako je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zabezpečujúcej bytové potreby žalobcov 1./ a 2./, pred jej podpisom poriadne neprečítal. Ako účelovú v

kontexte obsahu zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva hodnotí odvolací súd aj argumentáciu
žalobcu 1./, v ktorej sa snažil presvedčiť, že zmluva mala zabezpečovať inú pôžičku poskytnutú inými
osobami a aj napriek tomu pristúpil k podpisu tejto zmluvy deklarujúcej existenciu pôžičky v inej výške
a vo vzťahu k inej osobe. Jeho vysvetlenie nevyznieva v naznačených súvislostiach dôveryhodne a
je v rozpore so zhodnými výpoveďami žalovaného a S.. R.. Nejaví sa ako pravdepodobné a v konaní

nebolo ani nijako zdôvodnené, prečo by o zabezpečenie skôr poskytnutej pôžičky vo výške 4 milióny
Sk mali jej veritelia žiadať až následne po niekoľkých týždňoch od jej poskytnutia, a to aj vzhľadom
na jej výšku. Poukázať možno aj na skutočnosť, že žalobca 1./ rázne namietal, že žalovaný mu nikdy
žiadnu pôžičku neposkytol, pritom vo výpovedi uvádzal, že nevie, kto mu poskytol pôžičku 4 milióny
Sk. Účelovosti argumentácie žalobcu 1./ nepriamo nasvedčuje aj jeho konanie v novembri 2003, kedy

zhodne s S.. R. pred vyšetrovateľom priznali, že podpísali a antidatovali čestné prehlásenie a plnú
moc udelenú R.Q., aby ho zastupoval vo veci vrátenia dlžnej čiastky vo výške 2 milióny Sk z titulu
zmluvy o pôžičke. Neobstojí vysvetlenie žalobcu 1./, v zmysle ktorého takéto neštandardné konanie si
vyžiadala vzniknutá situácia, kedy mu hrozilo, že jeho rodina príde o strechu nad hlavou. Je len ťažko
uveriť, že ak by takáto pôžička skutočne neexistovala, ako tvrdia žalobcovia 1./ a 2./, že by žalobca

1./ následne produkoval (aj keď nepravdivé) dôkazy ako plnú moc zo dňa 04.08.2003, oznámenie o
splnení záväzku zo dňa 24.11.2003 adresované správe katastra, v ktorých sa na ňu odvolával (pozn.
súdu v plnej moci je zhodne uvedený aj dátum splatnosti pôžičky tak, ako je uvedený v zmluve o
zabezpečení záväzku prevodom práva), v súvislosti s čím sa naviac dopustil trestného činu podvodu,
pre ktorý bol právoplatne odsúdený (rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.07.2018, č.

k. 2T/85/2006-353, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.04.2019, sp. zn.
4To/113/2018). Aj po oboznámení sa s obsahom vysvetlenia pohnútky konania žalobcu 1./ sa ako
nepochopiteľné, nelogické a nie bežné javí konanie žalobcu, ktorý napriek nástojčivému tvrdeniu o tom,
že predmetné 2 milióny Sk od R. nikdy neprevzal, produkoval antidatované dôkazy o tom, že pôžičku
v sume 2 mil. Sk od žalovaného, ktorá mala byť splatená do 09.08.2003, uhradil dňa 06.08.2003, o

to viac, že ich predkladal štátnym orgánom v snahe prinavrátiť takýmto spôsobom vlastnícke právo k
nehnuteľnosti.Rovnakoajvlistezodňa28.11.2003adresovanomžalovanémuodkazovalnaodovzdanie
dokladov preukazujúcich odovzdanie sumy 2 miliónov Sk. Opomenúť nemožno, že žalovaný v konaní
pred orgánom činným v trestnom konaní, zhodne s výpoveďou R. potvrdil aj existenciu osobného
stretnutia po splatnosti pôžičky so žalobcom 1./, na ktorom ju mal prisľúbiť vrátiť do dvoch týždňov. Pokiaľ

sa týka dôkazov, ktorými sa žalobca 1./ snažil spochybniť pravdivosť výpovede S.. R. a žalovaného, a to
príjmového dokladu zo dňa 06.08.2003 a čestného prehlásenia S.. R., tak tieto nemožno považovať za
relevantné a hodnoverné dôkazy, keď ich obsah dementoval nielen samotný S.. R. vo svojej výpovedi
v trestnom konaní, ale aj žalobca 1./, keď v rozpore s ich obsahom v konaní už tvrdil, že pôžičku
nevrátil, lebo nebola poskytnutá. Skutočnosť, že tieto dokumenty boli žalobcom 1./ a S.. R. vyhotovené

v rozpore so skutkovým stavom a s nekalým protiprávnym úmyslom, čím naplnili aj skutkovú podstatu
trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 k §
205 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona, vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
03.07.2018, č. k. 2T/85/2006-353 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.04.2019,sp. zn. 4To/113/2018, ktorými je súd viazaný. Pokiaľ sa žalobcovia 1./ a 2./ odvolávali aj na svedecké
výpovede v civilnom konaní vypočutých svedkov S.. L., K. A. D. P., tak je potrebné uviesť, že žiaden
z menovaných svedkov sa k okolnostiam tejto pôžičky nevedel vyjadriť, vyjadrovali sa len k tomu,

že medzi žalobcom 1./ a S.. R. prebiehala nejaká komunikácia a výmena názorov ohľadom nejakých
požičaných peňazí. Ich výpoveďami sa za situácie, kedy v konaní nebola sporná existencia pôžičky 4
milióny Sk, ktorú mal rovnako sprostredkovať S.. R. žalobcovi 1./, nepodarilo ani len nepriamo objasniť
žiadne rozhodné skutočnosti. Za danej dôkaznej situácie a uvedeného hodnotenia presvedčivosti o
pravdivosti jednotlivých dôkazov, ktorú súd posudzoval aj vo vzájomnej súvislosti, sa zhodne so súdom

prvej inštancie priklonil k argumentácii žalovaného o tom, že pôžička bola S.. R. odovzdaná žalobcovi
1./, ktorý ju nevrátil, a teda, že existoval záväzok, na ktorý mala akcesoricky a subsidiárne nadväzovať
zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva. Vzhľadom na záver odvolacieho súdu o absolútnej
neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 10.06.2003 je irelevantnou ďalšia
skutočnosť majúca vplyv na platnosť tejto zmluvy, a to či k pôžičke došlo pred, alebo po podpise
tejto zmluvy. Okrajovo však súd uvádza, že podľa v tomto smere zhodných výpovedí žalobcu 1./, R.

a žalovaného v trestnom konaní, zmluvy odovzdal na podpis žalobcom 1./ a 2./ R. pred poskytnutím
spornej pôžičky. Samotní žalobcovia 1./ a 2./ v konaní namietali, že v čase keď mal R. odovzdávať
peniaze žalobcovi 1./, bola zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva podpísaná len žalobcami 1./
a 2./, t. j. k zabezpečeniu záväzku muselo prísť až po poskytnutí pôžičky, podpisom zmluvy žalovaným a
za splnenú možno považovať aj podmienku existencie primárneho záväzku v čase jeho zabezpečenia.

25.Krozhodnutiamztrestnéhokonaniapredloženýmvrámciodvolaciehokonania(rozsudkuOkresného
súdu Bratislava II zo dňa 03.07.2018, č. k. 2T/85/2006-353 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 25.04.2019, sp. zn. 4To/113/2018) odvolací súd uvádza, že žalovaný ich predložil
bez toho, aby k nim zaujal vlastné stanovisko. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo mal uvedený

dôkaz vo vzťahu k predmetu konania v danej veci preukazovať, a to aj za situácie, kedy by spĺňal
podmienku prípustnej novoty v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP, nakoľko pre posúdenie
žalobného nároku sú rozhodujúce skutočnosti v čase zakladania záväzku zo zmluvy o pôžičke a
zabezpečovacieho prevodu práva, a nie protiprávne konanie žalobcu 1./, ku ktorému došlo v novembri
2003 v snahe prinavrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Zo skutkovej vety odsudzujúceho trestného

rozsudku vyplýva, že žalobca 1./ bol odsúdený za to, že v úmysle spätného nadobudnutia vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti a získania neoprávneného majetkového prospechu po vzájomnej
dohode s S.. Y. R. vyhotovili dňa 24.11.2003 doklady, a to plnú moc datovanú dňom 04.08.2003 a
čestné prehlásenie zo dňa 07.08.2003 o tom, že ešte pred termínom splatnosti pôžičky dňa 06.08.2003
obžalovaný S.. R. vrátil pôžičku veriteľovi a na základe týchto dokladov žalobca 1./ písomne oznámil

správe katastra vyplatenie záväzku. Tie dôkazy aj vzhľadom na to, že mal byť nimi spáchaný trestný
čin, a že ich obsahom nie sú pravdivé skutočnosti nezohľadňoval ani súd v rámci civilného konania.
Konanie, pre ktoré bol žalobca 1./ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, sa netýka uzatvárania
označenýchprávnychúkonov,posúdenieplatnostiktorýchjepodstatnézhľadiskacivilnéhorozhodnutia,
ale následného splatenia záväzku. Pre zodpovedanie otázky, či bola zmluva o zabezpečení záväzku

prevodom práva uzatvorená platne a spĺňa všetky podstatné náležitosti, je trestné stíhanie a odsúdenie
žalobcu 1./ irelevantné. Uvedené správne naznačovala už právna zástupkyňa žalobcov 1./ a 2./ v
konaní pred prvoinštančným súdom, kedy paralelne prebiehalo aj predmetné trestné stíhanie žalobcu
1./. Žalobca 1./ bol tak postihnutý sa vyhotovenie dokladov, ktorými chcel uviesť na škodu žalovaného
do omylu katastrálny odbor okresného úradu, v snahe prinavrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Vzhľadom na právny záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a
s tým spojené základné právnoteoretické východiská, v zmysle ktorých absolútna neplatnosť nastáva
priamo zo zákona a už v čase uskutočnenia právneho úkonu, nemôže byť zhojená dodatočným
schválením, nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, nemôže mať
na uvedený následok žiaden vplyv neskoršie rozhodnutie súdu o tom, že zo strany žalobcu 1./ došlo

v súvislosti s neskorším vyhotovením dokladov o splatení tohto záväzku k spáchaniu trestného činu.
Súd nemá ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností (§
3 ods. 1 OZ) možnosť dodatočne zvážiť, či na absolútnu neplatnosť prihliadne, resp. túto „uzná alebo
neuzná“. Na uvedené dôvody absolútnej neplatnosti je pritom súd povinný prihliadnuť vždy a aj bez
návrhu sporových strán. Podporne však možno poukázať na to, že aj v trestnom konaní súdy dospeli k

záveru o existencii pôžičky 2 miliónov Sk poskytnutej žalovaným žalobcovi 1./.

26. Zhrnúc uvedené odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
a zhodného skutkového zistenia o existencii pôžičky poskytnutej vo výške 2 milióny Sk žalovanýmžalobcovi 1./ v júni 2003, dospel k inému právnemu záveru majúc za to, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď uznal zmluvu o zabezpečovacom prevode práva za platný právny
úkon, na základe ktorého mal žalovaný nadobudnúť sporné vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nakoľko

predmetnú zmluvu vyhodnotil podľa § 39 v spojení s § 37 ods. 1 OZ za absolútne neplatnú z dôvodu, že
neobsahuje súdnou praxou v súlade so zmyslom a cieľom inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva
ustálené náležitosti, konkrétne neobsahuje údaj o podmienenosti prevodu a o tom, ako sa zmluvné
strany vysporiadajú v prípade, ak dlžník riadne a včas neuhradí svoju pohľadávku (pozn. súdu na
čo upozorňoval už v zrušujúcom uznesení zo dňa 30.06.2016, sp. zn. 3Co/616/2014) a neprípustne

dojednáva prepadný záloh, na jej základe nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k bytu č. XX
na X. poschodí bytového domu na R. XX L. P. na žalovaného, ktorý je podľa aktuálneho výpisu z LV č.
XXXX pre katastrálne územie I. jej aktuálnym vlastníkom práve na základe tohto absolútne neplatného
právneho titulu. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 388, 390 CSP zmenil napadnuté
rozhodnutie tak, že žalobe, ktorou sa žalobcovia 1./ a 2./ domáhali určenia vlastníckeho práva k riadne
označenej nehnuteľnosti, t. j. obnovenia stavu pred zápisom vlastníckeho práva v prospech žalovaného

na základe absolútne neplatného právneho úkonu, vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

27. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konania. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

protistrane.

30. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd v súlade
so zásadou úspechu vyjadrenou v citovanom ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešným žalobcom
1./ a 2./ priznal voči neúspešnému žalovanému spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).