Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-11Cpr/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122311448
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:6122311448.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: STD DONIVO a.s., so sídlom

Mlynská 1346, Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, právne zastúpený AK NOVIKMEC s.r.o.,
AdvokátskakanceláriasosídlomRázusová125,VranovnadTopľou,IČO:36868701,protižalovanému:
A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale C. XXX, prechodný pobyt D. XXX/XX, E. F., o zaplatenie 19378,98
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 19378,98 eur a to všetko v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 200 eur, splatných vždy ku 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania s tým, že

omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2022 žiadal konajúci súd, aby žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 19378,98 eur a nahradil mu trovy konania v plnom rozsahu. Uviedol,
že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili dňa 17.12.2019 pracovnú zmluvu
s určeným druhom práce „vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy“. Tento pracovný pomer bol

ukončený na základe Okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 30.01.2020. Dňa 13.01.2020
žalovaný pri vykonávaní prepravy v rámci výkonu pracovnej činnosti na pridelenom ťahači a spôsobil
pod vplyvom alkoholu dopravnú nehodu, čím spôsobil žalobcovi škodu. Z uvedeného dôvodu bol so
žalovaným zo strany žalobcu v zmysle ust. § 68 ZP okamžite skončený pracovný pomer. Na základe
správy z dopravnej nehody bolo preukázané, že nehodu zavinil a spôsobil pod vplyvom alkoholu
žalovaný, čo znamená, že žalobca nie je oprávnený vyžiadať si poistné plnenie od poisťovne napriek
tomu, že pravidelne uhrádza havarijné poistenie. Z Pracovnej zmluvy vyplýva, že žalovaný bol poučený

v zmysle zásad o ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci, s príslušnými smernicami, ako aj s manuálom
vodiča žalobcu. Výška spôsobenej škody predstavuje sumu 5289,03 eur bez DPH, ktorá bola žalobcovi
vyúčtovaná za odťah ťahača a návesu v sume 3097 eur, za opravu čelného skla ťahača, v sume 1323,70
eur inou spoločnosťou za diely potrebné na opravu v sume 868,33 eur. V súvislosti so spôsobenou
škodousivočižalobcoviuplatnilaspoločnosťSCHENKER&COAGnároknanáhraduškodyspôsobenej
na kontajneri, ktorý prevážal tovar vo výške 4134,64 eur. Spoločnosť Schenker Deutschland AG si
voči žalobcovi uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej na tovare vo výške 93,44 eur, vo výške

913,83 eur a vo výške 8023,- eur. Sumu 4.134,64 eur v zmysle faktúry č. 376994 žalobca uhradil tak,
že spoločnosť SCHENKER & CO AG túto sumu odpočítala zo sumy, ktorú žalobcovi vyúčtovala za
poskytnuté služby.2. Dňa 24.03.2020 bolo žalovanému doručené Písomné oznámenie o spôsobení škody zo dňa
24.03.2020, v ktorom bol žalovaný oboznámený so správou havarijného komisára súvisiacou so
žalovaným spôsobenou dopravnou nehodou pod vplyvom alkoholu, v zmysle ktorej bolo preukázané, že

škodu žalovaný spôsobil pod vplyvom alkoholu, čo znamená, že poisťovňa si bude u žalobcu uplatňovať
nárok na náhradu poistného plnenia vyplateného poškodenému v zmysle zákona v zmysle zákona č.
381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, s tým, že žalobca si následne bude uplatňovať voči
žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej žalovaným. Zároveň bol žalovaný v predmetnom
oznámení vyzvaný, aby sa k predmetnej škodovej udalosti vyjadril, ak to považuje za potrebné,

a predmetné vyjadrenie doručil na adresu právneho zástupcu žalobcu. Žalovanému bolo Písomné
oznámenie o spôsobení škody zo dňa 24.03.2020 doručené dňa 27.03.2020. Aj napriek doručenému
oznámeniu o spôsobení škody žalovaný žiadnym spôsobom nekontaktoval žalobcu ani jeho právneho
zástupcu. Dňa 17.02.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Na
základe tejto dohody prevzal žalovaný okrem iného aj hmotnú zodpovednosť za prípadné schodky na
zverených hodnotách, dokiaľ nepreukáže, že tento schodok nezavinil a v prípade zisteného schodku

na týchto hodnotách, sa žalovaný zaviazal nahradiť tento schodok v plnej finančnej hodnote. Dôkaz:
- Dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 17.02.2019 Žalobcom bolo zistených viacero platieb a
výberov zo žalovanému zverenej platobnej karty v celkovej sume 1.797,25 Eur, a to dňa 21.11.2019
v sume 200,- Eur, v mesiaci september 2019 v celkovej sume 189,35 Eur a v mesiaci január 2020 v
celkovej sume 1.407,90 Eur, z ktorej bola časť sumy vo výške 872,21 žalobcovi uhradená, a preto si

žalobca uplatňuje zvyšok neuhradenej sumy, a to vo výške 535,69 Eur. Celková neuhradená suma,
spočívajúca vo výberoch a platbách zo žalovanému zverenej platobnej karty predstavuje sumu vo výške
925,04 Eur. Táto platobná karta bola žalovanému zverená za účelom úhrady jeho nákladov spojených
s výkonom práce, na ktorú bol u zamestnávateľa zamestnaný. Keďže žalovaný predmetné výbery
zo zverenej bankomatovej karty nevyúčtoval, nepreukázal tak dôvod čerpať finančné prostriedky zo

zverenej platobnej karty na účel, na ktorý mu bola zverená.

3. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 11.5.2023, nakoľko platobný rozkaz
nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 10 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z., o upomínacom

konaní a o doplnení niektorých zákonov.

4. Súd doručoval žalovanému podanú žalobu na adresu zistenú podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

5. Na nariadenom pojednávaní dňa 29.11.2023 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrváva na

vyjadreniachažalobeadôvodoch,ktorésúvnejuvedené,takakobolisúdudoručovanévrámciprípravy
veci na pojednávanie a po vykonanom dokazovaní žiada, aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.
Žalovaný uviedol, že sa nevie k veci vyjadriť a zaujať stanovisko, zároveň uviedol, že je ochotný uvedený
dlh splácať s tým, ale že mu bolo oznámené zo strany terajšieho zamestnávateľa, že bol požiadaný
o výpis z registra trestu, v ktorom má žalovaný zápis a z toho dôvodu s ním bude rozviazaný v blízkej

dobe pracovný pomer. Vzhľadom na návrh žalovaného, právna zástupkyňa uviedla, že súhlasí s plnením
v splátkach vo výške 200,-€ mesačne (uvedené navrhol žalovaný - pozn. súdu).

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom
Žalobou postúpenou súdu dňa 11.05.2023, Pracovnou zmluvou na č.l. 12 – 15 zo dňa17.2.2019,

Oznámením o okamžitom ukončení pracovného pomeru na č.l. 16 zo dňa 30.1.2020, záznamom
o prevádzke vozidla č.l. 17 zo dňa 13.1.2020, faktúrou 4030981 na sumu 3.097 eur v nemeckom jazyku
na č.l. 20, faktúrou 4030988 na sumu 1323,70 eur v nemeckom jazyku na č.l. 21, , faktúrou 2050110132
na sumu 23410,- Czk v českom jazyku na č.l. 22, detailom transakcií na č.l. 23-25, faktúrou 376994 na
sumu 4134,64 eur v nemeckom jazyku na č.l. 26, faktúrou 0093325504 na sumu 93,44 eur v nemeckom

jazyku na č.l. 27, faktúrou 0093325505 na sumu 913,83 eur v nemeckom jazyku na č.l. 28, faktúrou
0093325506 na sumu 8023 eur v nemeckom jazyku na č.l. 29, detailom transakcií na č.l. 30-31, dohodou
o hmotnej zodpovednosti zo dňa 17.2.2019 na č.l. 35, prílohou o vykonaných transakciách na č. l. 38-48
a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

7. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 17.2.2019 súd zistil, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný
ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s druhom práce „vodič medzinárodnej kamiónovej
dopravy“, stručnou charakteristikou: vedenie nákladného motorového vozidla za účelom prepravy tovaru
v rámci Európy podľa pokynov zamestnávateľa, manipulačné práce pri vykládke/nakládke tovaru,starostlivosť o zverené vozidlo; miestom výkonu práce: sídlo zamestnávateľa a sídlo odštepného závodu
zamestnávateľa a v rámci činnosti vodiča MKD Európa; dohodnutým dňom nástupu do práce: 17.2.2019.
Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, dojednaná bola skúšobná doba 3 mesiace. Ako vyplýva

priamo z pracovnej zmluvy, žalobca žalovaného pred uzavretím pracovného pomeru oboznámil okrem
iného aj s organizačným, pracovným poriadkom firmy a internými smernicami, súčasťou ktorých bol aj
Manuál vodiča spoločnosti STD DONIVO a. s. Súčasne v ten istý žalobca so žalovaným uzatvoril aj
dohodu o hmotnej zodpovednosti žalovaného za zverené finančné hotovosti, ktoré je povinný zúčtovať,
zverené motorové vozidlo, iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný zúčtovať a iné

zverené predmety vo vlastníctve zamestnávateľa.

8. Z Oznámenia o okamžitom ukončení pracovného pomeru zo dňa 30.1.2020 súd zistil, že dňa
13.1.2020 o 19:30 hod pri nehode bola žalovanému dychovou skúškou zistená prítomnosť alkoholu 2,12
promile.

9. Ďalej súd mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný 13.1.2020 vykonával
pre objednávateľa prepravy SCHENKER & CO AG prepravu nákladu s miestom nakládky Osnabrück
a miestom vykládky Osnabrück. Podľa knihy jázd žalovaný od 13.1.2020 od 9.50 hod. do 14.1.2020 do
10.55 hod. s prestávkami riadil jemu zverené vozidlo EVČ: G. a náves EVČ: G., pričom dňa 13.1.2020
došlo na diaľnici A44, na 59.55 km k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný pod vplyvom alkoholu.

10. Faktúrou č. 4030981 zo dňa 16.1.2020 (č.l. 20) vyúčtoval Sintfeld Auto GmbH žalobcovi náklady na
vyprostenie ťahača EVČ: G. a návesu EVČ: G. vo výške 3.097 eur.

11. Faktúrou č. 4030988 zo dňa 20.1.2020 (č.l. 21) vyúčtoval Sintfeld Auto GmbH žalobcovi náklady na

oprava čelného skla ťahača vo výške 1.323,70 eur.

12. Faktúrou č. 2050110132 zo dňa 25.3.2020 (č.l. 22) vyúčtovala SCANIA Dealer Čechy – servis České
Budějovice cenu náhradných dielov vo výške 868,33 eur.

13. Faktúrou č. 376994 vystavenou dňa 8.6.2020 objednávateľ prepravy žiadal od žalobcu zaplatenie
škody na poškodenom tovare pri vykonanej preprave v sume 4.134,64 eur.

14. Faktúrou č. 0093325504 vystavenou dňa 14.5.2020 objednávateľ prepravy žiadal od žalobcu
zaplatenie škody na poškodenom tovare pri vykonanej preprave v sume 93,44 eur.

15. Faktúrou č. 0093325505 vystavenou dňa 14.5.2020 objednávateľ prepravy žiadal od žalobcu
zaplatenie škody na poškodenom tovare pri vykonanej preprave v sume 913,83 eur.

16. Faktúrou č. 0093325506 vystavenou dňa 14.5.2020 objednávateľ prepravy žiadal od žalobcu

zaplatenie škody na poškodenom tovare pri vykonanej preprave v sume 8.023 eur.

17. Z detailov transakcií súd zistil, že žalobca vystavené faktúry uhradil. Z listu zo dňa 18.6.2020 (č.l.
30) mal súd za preukázané, že objednávateľ prepravy jednostranne započítal vzájomné pohľadávky tak,
že peňažnú pohľadávku vo výške 4.134,64 eur z titulu škody vyúčtovanej faktúrou č. 376994 zo dňa

14.5.2020 si započítal so splatnými peňažnými pohľadávkami žalobcu za poskytnuté služby.

18. Z preberacieho protokolu zo dňa 17.2.2019 mal súd za preukázané, že platobný karta 5584 4555
0057 7209 bola pridelená žalovanému.

19. Z Príloh o vykonaných transakciách mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 21.11.2019 vykonal z
platobnej kary s koncovým číslom 7209 v meste Kráľovský Chlmec výber hotovosti v sume 200 eur.

20. Z Príloh o vykonaných transakciách mal súd za preukázané, že žalovaný v mesiaci september 2019
vykonal z platobnej kary s koncovým číslom 7209 platobné transakcie, vrátane poplatkov spolu v sume

189,35 eur.21. Z Príloh o vykonaných transakciách mal súd za preukázané, že žalovaný v mesiaci január 2020
vykonal z platobnej kary s koncovým číslom 7209 platobné transakcie, vrátane poplatkov spolu v sume
1.407,90 eur.

22. Žalovaný uplatňovaný nárok do podania žaloby neuhradil ani čiastočne.

23. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

24. Podľa článku 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.

25. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa článku 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

27. Podľa článku 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

28. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností

môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

30. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

31. Podľa ust. § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik
alebo oslabenie práva protistrany.

32. Podľa ust. § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento
účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

33. Podľa ust. § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k
ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

34. Podľa ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,
ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
sním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v §
182a 185.

35. Podľa ust. § 181 ods. 1 Zákonníka práce, od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho
zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo
bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu
primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo

bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku.36. Podľa ust. § 186 ods. 1,2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody

spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.

37. Zákonník práce definuje preventívne povinnosti zamestnancov, ako aj vedúcich zamestnancov.
Ustanovenie § 178 ods. 1 Zákonníka práce je konkretizáciou všeobecnej právnej povinnosti ustanovenej
v § 415 OZ vo vzťahu k zamestnancom, avšak povinnosť zamestnanca je doplnená o povinnosť počínať
si tak, aby nedochádzalo ani k ohrozeniu života, zdravia a poškodenia majetku, alebo k jeho zničeniu,
ale ani k bezdôvodnému obohateniu.

38. Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
za škodu v pracovnoprávnom vzťahu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) existencia
pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
týmto plnením, c) protiprávny úkon, d) porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej

súvislosti s nimi alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, e) príčinná súvislosť medzi porušením
povinností a vznikom škody, f) zavinenie na strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca
za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený, čo i len jeden
predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

39. Za protiprávne konanie zamestnanca sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom, v dôsledkom ktorého je ujma zamestnávateľa vo forme škody. Konanie
zamestnanca majúce relevantné právne dôsledky pritom môže spočívať v konaní, alebo v opomenutí
konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť konať určitým spôsobom, musí ísť pritom o
zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Povinnosti

zamestnanca môžu vyplývať z ustanovenia Zákonníka práce, z ďalších právnych predpisov, ktoré majú
pracovnoprávny charakter, ale tiež z kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných
postupov, ako aj z obsahu pracovnej zmluvy a dohodnutého pracovného pomeru a pracovnej náplne.
Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
konaním zamestnanca a jeho následkom, t.j. vznikom škody. Existenciu príčinnej súvislosti preukazuje

zamestnávateľ ako poškodený. Pojem príčinnej súvislosti právny poriadok výslovne neupravuje, táto sa
v právnej teórií, aj v súdnej praxi, chápe ako súvislosť medzi dvoma javmi, ktorá spočíva v tom, že jeden
jav (protiprávny úkon) je takej povahy, že by bez neho druhý jav (škoda) nebol vznikol, resp. nastal. V
kauzálnom priebehu predstavuje prvý jav príčinu, druhý následok.

40. Príčinná súvislosť je podstatným prvom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa,
aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo
príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým
protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Príčinná súvislosť je daná, pokiaľ ak

by nebolo konkrétneho konania, ku škode by nedošlo. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak
ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide.
41. Podľa ust. §182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so

zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

42. Podľa ust. § 183 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od

nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ
v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej
hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený inýzamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť
zamestnávateľovi písomne.

43. Podľa ust. § 183 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného
pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

44. Podľa ust. § 184 ods. 1,2 ZP, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri

jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so
spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej
zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto
dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne
zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody

o hmotnej zodpovednosti.

45. Podľa § 189 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je
povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa
jednotlivýmzamestnancomurčípodielnáhradypodľapomeruichpriemernýchzárobkov,pričomzárobok

ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa
odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť
sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými
podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru
svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne

zodpovednýchzamestnancov,uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšnú
časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

46. Podľa Zákonníka práce je zamestnanec povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce
osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Táto

povinnosť patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim mu z pracovného pomeru.
Zamestnanecjeďalejpovinnýhospodáriťriadnesprostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľachrániť
jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými
záujmami zamestnávateľa. Konkrétne to spočíva v plnení povinností, ktoré sú ustanovené právnymi
predpismi, pracovným poriadkom alebo iným vnútorným predpisom zamestnávateľa, zmluvou, pokynom

nadriadeného vedúceho zamestnanca. Súd pripustil, že základné povinnosti zamestnanca predstavujú
vo všeobecnosti mravný imperatív kladený na každého zamestnanca, ktorý vo svojom obsahu znamená
tiež určitú mieru lojality k svojmu zamestnávateľovi a zároveň tiež všeobecnú prevenčnú povinnosť
zamestnanca vo vzťahu k majetku a oprávneným záujmom zamestnávateľa; ide aj o požiadavku na
určitú úroveň kvality správania sa zamestnanca. (Najvyšší súd ČR, 21Cdo/1405/2012).

47. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia pracovnoprávneho vzťahu,
ktorý súd v danom prípade mal jednoznačne za preukázaný, a to na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 17.2.2019, na základe ktorej žalovaný pracoval u žalobcu ako vodič MKD s dňom nástupu do
práce 17.2.2019. Protiprávnym úkonom je konanie, ktoré je v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi

s pracovnoprávneho vzťahu a v rozpore s právnymi predpismi, ktoré sa za pracovnoprávny vzťah
vzťahujú. Protiprávny úkon spočíva nielen v konaní, ale aj v opomenutí (zdržaní sa konania) tam, kde sa
určité konanie výslovne vyžadovalo. Škoda je majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch, ktorá môže byť
skutočná (zníženie hodnoty majetku) a iná škoda - ušlý zisk, ktorý možno definovať ako majetkovú ujmu,
o ktorú by sa bol majetok poškodeného zväčšil, keby nebola bývala vznikla škoda. Príčinnou súvislosťou

je vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, čiže následkom určitého protiprávneho konania
alebo opomenutia je škoda. Preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom
škody je nevyhnutným predpokladom uplatnenia si nároku na náhradu škody.

48. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a medzi stranami sporu nebolo

sporné, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu zo
dňa 17.2.2019 s druhom práce „vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy“, stručnou charakteristikou:
vedenie nákladného motorového vozidla za účelom prepravy tovaru v rámci Európy podľa pokynov
zamestnávateľa, manipulačné práce pri vykládke/nakládke tovaru, starostlivosť o zverené vozidlo;miestom výkonu práce: sídlo zamestnávateľa a sídlo odštepného závodu zamestnávateľa a v rámci
činnosti vodiča MKD Európa; dohodnutým dňom nástupu do práce: 17.2.2019. Pracovný pomer
bol uzavretý na dobu neurčitú, dojednaná bola skúšobná doba 3 mesiace. Ako vyplýva priamo z

pracovnej zmluvy, žalobca žalovaného pred uzavretím pracovného pomeru oboznámil okrem iného aj
s organizačným, pracovným poriadkom firmy a internými smernicami, súčasťou ktorých bol aj Manuál
vodiča spoločnosti STD DONIVO a. s. Súčasne v ten istý deň žalobca so žalovaným uzatvoril aj dohodu
o hmotnej zodpovednosti žalovaného za zverené finančné hotovosti, ktoré je povinný zúčtovať, zverené
motorové vozidlo, iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný zúčtovať a iné zverené

predmety vo vlastníctve zamestnávateľa.

49. V prejednávanej veci je nesporné, že pri plnení pracovných povinností žalovaným, dňa 13.1.2020
došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej vznikla škoda na majetku žalobcu, pričom je nesporné,
že ku škode došlo konaním žalovaného. V dôsledku tejto škodovej udalosti si žalobca uplatňuje voči
žalovanému ako zamestnancovi nárok na náhradu škody, ktorý bol vyčíslený nasledovne: - náklady na

vyprostenieťahačaEVČ:G.anávesuEVČ:G.vdôsledkuškodovejudalostivovýške3.097eura(faktúra
č. 4030981), oprava čelného skla ťahača vo výške 1.323,70 eur (faktúra č. 4030988), náhradné diely
vo výške 868,33 eur (faktúra č. 2050110132), úhrada škody na poškodenom tovare (faktúra č. 376994),
úhrada škody na poškodenom tovare (faktúra č. 0093325504), úhrada škody na poškodenom tovare
(faktúra č. 0093325505), úhrada škody na poškodenom tovare (faktúra č. 0093325506).

50. V prejednávanom spore bolo taktiež preukázané, že zo strany žalovaného ako zamestnanca žalobcu
došlo aj ku schodku na zverených hodnotách, teda na prostriedkoch a pomôckach, ktoré mu boli zverené
zamestnávateľom. (viď vyššie body 17. -21. odôvodnenia)

51. Na záver súd uvádza, že za situácie, keď sa žalovaný nezbavil svojej zodpovednosti preukázaním
skutočnosti, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, súd rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu z titulu zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať.

52. Pokiaľ ide o jednotlivé nároky na náhradu škody, žalovaný škodu nerozporoval. Tento nárok je
nepochybne vykonaným dokazovaním preukázaný. Žalovaný svojím konaním závažne porušil pracovnú
disciplínu, na základe čoho s ním následne žalobca ukončil aj pracovný pomer okamžitým skončením
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

53. Na základe uvedených skutočností súd považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú
a preto rozhodol, tak že žalovaného zaviazal uhradiť mu sumu 19378,98 eur.

54. Podľa ust. § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

55. Súd povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach vo výške 200 eur, splatných vždy ku 25. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku,

aždoúplnéhovyrovnaniastým,žeomeškaniesplnenímčoilenjednejsplátkymázanásledoksplatnosť
celého plnenia v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP, podľa ktorého ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. So zaplatením dlžnej sumy v splátkach

vyjadrila súhlas právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 29.11.2023.

56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

57. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.58. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

59. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o
rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca bola úspešný v plnom rozsahu
a preto súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške
tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný

súdny úradník tunajšieho súdu.

60. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.