Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122343867
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122343867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Novotnej, členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Andrey Gindlovej, v právnej veci
žalobcu:MPAPharmaGmbH,IČO:13510269sosídlomOtto-Hahn-Strasse11,22946Tritau,Nemecká
spolková republika, právne zastúpený Lansky, Ganzer, Jacko & Partner, s.r.o., IČO: 36 851 710, so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: PharmaComp s.r.o.,
IČO: 47 358 203 so sídlom Bystrická 901, 966 81 Žarnovica, právne zastúpený JUDr. Bohumilom
Novákom ml., Advokátska kancelária so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 216 125,
v konaní o zaplatenie sumy vo výške 367.230,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7Cb/8/2022-107 zo dňa 30. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7Cb/8/2022-107 zo dňa 30. januára 2023
potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I/ uložil žalovanému povinnosť uhradiť
žalobcovi sumu vo výške 321.230,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
321.230,50 Eur od 02.04.2022 až do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške

40,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo výroku II. súd konanie v časti
uplatneného nároku na úhradu sumy vo výške 46.000,- Eur zastavil. Vo výroku III. súd žalobcovi priznal
proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca návrhom na vydanie
platobného rozkazu adresovaným Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu domáhal
úhrady sumy vo výške 367.230,50 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že medzi žalobcom a

žalovaným došlo k uzatvoreniu dvojstranného právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy o dodaní tovaru.
Žalobca v návrhu poukázal na to, že žalovaný dňa 03.11.2021 vystavil zálohovú faktúru za dodanie
tovaru, pričom žalobca dňa 04.11.2021 faktúru uhradil v plnej výške. Žalobca ďalej v návrhu konštatoval,
že v zmysle zmluvného dojednania došlo k márnemu uplynutiu lehoty na plnenie podľa zmluvy, z
ktorého dôvodu písomným podaním zo dňa 23.03.2022 vyzval žalovaného na plnenie svojho záväzku
vyplývajúceho z dvojstranného právneho úkonu a uložil mu ďalšiu lehotu v trvaní 7 dní na plnenie
pod následkom postupu v zmysle ust. § 351, resp. § 365 Obchodného zákonníka. Žalobca v návrhu

konštatoval, že ani v dodatočnej poskytnutej lehote nedošlo zo strany žalovaného k splneniu záväzku,
resp. k vráteniu zálohovej platby v prospech žalobcu.3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Namietol
aktívnu legitimáciu na strane žalobcu v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní v nadväznosti na ust. § 134 Civilného sporového poriadku a na nesplnenie podmienok

pre vydanie platobného rozkazu upomínacím súdom. Ďalej žalovaný v odpore rozporoval istinu
v celom rozsahu. Túto námietku odôvodnil strohým konštatovaním, že žalobca v konaní žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal existenciu e-mailovej objednávky, resp. akejkoľvek komunikácie
medzižalobcomažalovanoustranou,ktorábysatýkalapredmetukonania,čiuzatvoreniadvojstranného
právneho úkonu a súčasne namietol okolnosť, že žalobca ani čiastočne nepreukázal úhradu sumy, ktorá

je predmetom uplatneného nároku. Nakoniec žalovaný v odpore namietol postup žalobcu v nadväznosti
na ust. § 351, resp. § 365 Obchodného zákonníka, pričom konštatoval, že pokiaľ žalobca platne odstúpil
oddvojstrannéhoprávnehoúkonu,niejezrejmé,zakéhodôvodupožadovalodžalovanejstranydodanie
liekov aj po dátume odstúpenia od zmluvy. Žalovaný záverom v odpore uplatnil započítanie sumy vo
výške 46.000,- Eur titulom neuhradenej faktúry zo strany žalobcu za dodanie liekov. Konštatoval, že
žalovaná strana na základe objednávky žalobcu vystavila žalobcovi dňa 24.01.2022 zálohovú faktúru

za dodanie liekov a dňa 25.01.2022 si žalobca danú dodávku liekov prevzal, avšak odplatu neuhradil.

4. Súd prvej inštancie mal z dokladovaných prostriedkov procesného útoku preukázané, že na
základe e-mailovej komunikácie medzi zúčastnenými stranami dňa 03.11.2021 došlo zo strany žalobcu
k objednávke tovaru a zároveň zo strany žalovaného k akceptácii návrhu na uzatvorenie kúpnopredajnej

zmluvy, pričom základné náležitosti zmluvného vzťahu vyplynuli zo samotnej faktúry č. 920210230,
a to predmet kúpy a predaja špecifikovaný podľa jednotlivých druhov liekov a ich množstva, ako
i dojednanie kúpnopredajnej ceny, v súvislosti s vystavenou zálohovou faktúrou pod č. 920210230
vo výške 367.230,50 Eur. Úhradu sumy vo výške 367.230,50 Eur mal súd preukázanú na základe
prostriedku procesného útoku, a to extraktu z bankovníctva žalobcu zo dňa 04.11.2021. Z ďalšej

e-mailovej komunikácie mal súd preukázané, že po úhrade zálohovej faktúry nedošlo ku dodaniu
objednanéhotovaruzostranyžalovanéhovprospechžalobcu.Ze-mailovejkomunikáciemedzistranami
sporu mal súd preukázané, že dňa 02.02.2022 žalobca žalovanému zaslal e-mail, v ktorom požadoval
plnenie na základe dvojstranného právneho úkonu vo forme dodania dojednaného tovaru a zároveň
sumarizoval, že došlo k dohode, podľa ktorej žalovaný v prípade nedodania tovaru vráti poskytnutú

zálohovú platbu v plnej výške najneskôr ku dňu 25.02.2022. Žalovaný vo svojom e-mailovom podaní
zo dňa 03.02.2022 konštatoval, že zhrnutie skutkového stavu je v danom prípade korektné a záväzné
pre obe strany. Prvostupňový súd konštatoval, že z predloženej e-mailovej komunikácie vyplynula
okolnosť, že ku dňu 23.03.2022 nedošlo zo strany žalovaného k plneniu predmetu zmluvy, ani k
realizácii úhrady poskytnutého zálohového plnenia vo výške uplatneného nároku. Z uvedeného dôvodu

žalobca adresoval žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 23.03.2022, v ktorej písomnej výzve vyzval
žalovaného na plnenie v zmysle zmluvných dojednaní v lehote 7 dní od doručenia výzvy s uvedením,
že ak v danej lehote nedôjde k plneniu zo strany žalovaného, žalobca uplatňuje právo na odstúpenie od
zmluvy a nárok vo forme uhradenej zálohovej platby bude vymáhať dostupnými právnymi prostriedkami.

5. Prvostupňový súd konštatoval, že medzi sporovými stranami nebola sporná otázka vzniku
dvojstranného právneho úkonu, resp. skutočnosť ohľadom odstúpenia od kúpnopredajnej zmluvy
zo strany žalobcu a ani výška uplatneného nároku (vynímajúc vznesenú kompenzačnú námietku).
Sporná zostala len otázka aktívnej legitimácie žalobcu, nepreukázanie a neunesenie dôkazného
bremena v súvislosti s úhradou fakturovanej zálohovej platby a vznik nového právneho úkonu medzi

zúčastnenými stranami vzhľadom na komunikáciu medzi zúčastnenými stranami po odstúpení od
dvojstranného právneho úkonu pôvodne uzatvoreného dňa 03.11.2021, ako aj možné započítanie na
základe vznesenej námietky zo strany žalovaného.

6. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd konštatoval nedôvodnosť vznesenej námietky aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko upomínací súd mal už pred vydaním platobného rozkazu k dispozícii
výpis evidencie, do ktorej je zahraničná právnická osoba (žalobca) zapísaná. Nedostatok úradného
jazyka mal pritom prvostupňový súd zhojený pred vydaním svojho rozhodnutia. Prvostupňový súd
konštatoval aj preukázanie úhrady finančného plnenia vo forme prostriedku procesného útoku, a to
výpisu z bankovníctva samotného žalobcu v úradnom preklade. K vznesenej námietke žalovaným

ohľadne vzniku nového právneho úkonu medzi zúčastnenými stranami na základe prebiehajúcej e-
mailovej komunikácie po odstúpení žalobcu od pôvodne uzatvoreného dvojstranného právneho úkonu
súdkonštatoval,žekomunikáciamedzizúčastnenýmistranamipoodstúpeníoddvojstrannéhoprávneho
úkonu zo strany žalobcu neviedla k novácii právneho úkonu, preto prvostupňový súd aj túto námietkuvyhodnotil ako irelevantnú. Čo sa týka vznesenej námietky započítania pohľadávky, okresný súd
poukázal na to, že pred rozhodnutím vo veci samej žalobca uznal započítanie vo výške uplatneného
nároku 46.000,- Eur, v tejto časti vzal žalobu späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

7. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP na základe
čiastočného úspechu vo veci tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal žalobcovi pomernú
náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie v
rozsahu výrokov I. a III. z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), a teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní žalovaný poukázal na § 153 CSP, podľa
ktorého má strana sporu procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku včas. V prípade
porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže

nastúpiť sankcia v podobe toho, že súd nemusí na takéto prostriedky prihliadnuť. Žalovaný poukázal
na to, že už v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 07.07.2022
namietol, že žalobca uvádza v žalobe skutočnosti bez pripojenia dôkazov na podporu svojich tvrdení,
a teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal jednak existenciu e-mailovej objednávky, ako aj
akejkoľvek komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by sa týkala predmetu sporu, a na ktorú

žalobca odkazuje a nakoniec ani čiastočne nepreukázal úhradu sumy vyplývajúcu zo zálohovej faktúry.
Žalobca pritom v reakcii na daný odpor podal vo veci vyjadrenie zo dňa 23.07.2022, v ktorom však
na uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom nereflektoval. Žalovaný na uvedené skutočnosti poukázal
aj vo svojom vyjadrení zo dňa 02.09.2022. Následne dňa 11.11.2022 sa vo veci konalo pojednávanie,
ktoré bolo odročené bez prejednania veci, a to o.i. za účelom doplnenia listinných dôkazov a vyjadrení

žalobcu v reakcii na procesnú obranu žalovaného obsiahnutú v odpore. Žalobca následne podaním zo
dňa 25.01.2023 (5 dní pred plánovaným termínom pojednávania) doplnil skutkové vyjadrenia a listiny,
ktorých účelom malo byť popretie tvrdení žalovaného obsiahnutých v odpore. Žalovaný má preto za to,
že konaním žalobcu došlo k porušeniu povinnosti žalobcu predkladať prostriedky procesnej obrany a
procesného útoku do konania včas, a teda je dôvodné konštatovať záver, že žalobca tieto mohol do

konania predložiť už skôr so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Konaním žalobcu tak došlo
k porušeniu tzv. objektívneho a súčasne aj subjektívneho hľadiska posudzovania včasného konania
vo vzťahu splneniu si predmetnej procesnej povinnosti, a preto je dôvodné konštatovať spôsobilosť
pasívneho konania žalobcu naplniť predpoklady pre vyvodenie sankcie v zmysle § 153 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie však takéto zjavné porušenie povinnosti žalobcu ospravedlnil a na podanie zo dňa

25.1.2023 nielen prihliadol, ale od skutočností v ňom tvrdených a listín k nemu priložených odvodil
ťažiskovú argumentáciu, na základe ktorej vyhovel žalobe. Žalovaný má pritom za to, že žalobca mal
dostatok času na to, aby procesne legitímnym spôsobom reagoval na skutočnosti uvedené v odpore
podstatne skôr ako bezprostredne pred pojednávaním, na ktorom došlo k meritórnemu rozhodnutiu
vo veci. Podľa názoru žalovaného, oneskorené predloženie prostriedkov procesnej obrany zo strany

žalobcu mohol súd ospravedlniť výhradne na základe objektívnych kritérií (právna zložitosť sporu)
alebo subjektívnych kritérií (schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Súd prvej
inštancie však aj napriek skutočnosti, že nesplnenie si vyššie špecifikovanej povinnosti žalobcu malo
za následok odročenie pojednávania (inak by súd mohol vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalobcu rozhodnúť už na prvom termíne pojednávania) a zároveň neexistencie niektorého

z kritérií, ktoré by odôvodňovalo ospravedlnenie oneskorenia žalobcu, svojvoľne a bez podkladu v
zákone ospravedlnil porušenie procesnej povinnosti žalobcu a prihliadol tak na skutočnosti vyplývajúce
z podania zo dňa 25.01.2023 tým, že založil na nich odôvodnenie rozsudku v neprospech žalovaného.
Žalovaný má preto za to, že uvedené procesné pochybenie na strane súdu prvej inštancie malo za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto žiadal, aby krajský súd zmenil rozsudok Okresného

súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30.01.2023 č. k. 7Cb/8/2022-107 tak, že žalobu v časti o zaplatenie
sumy 321.230,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 321.230,50 Eur od
02.04.2022 až do zaplatenia zamietol, súčasne aby žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť
a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení poukázal na ust.
§ 265 ods. 1 CSP, podľa ktorého je možné na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemá
súd pochybnosti, rozhodnúť aj bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania platobnýmrozkazom. Žalobca poukázal na to, že platobný rozkaz je zjednodušená procedúra na uplatnenie
peňažného nároku, pričom príslušný súd rozhoduje iba na základe skutočností a listinných dôkazov
predložených žalobcom, pričom súd vyhovie nároku žalobcu za predpokladu, že nemá pochybnosti

o jeho existencii. Žalobca konštatoval, že Upomínací súd Okresný súd Banská Bystrica v kontexte
uvedeného žalobe vyhovel, a teda mal za to, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
boli dostatočné pre dosiahnutie úspechu v upomínacom konaní a boli použité včas. Dňa 11.11.2022
na pojednávaní na súde prvej inštancie sa súd oboznámil s obsahom súdneho spisu a pozíciami
sporových strán a artikuloval svoj predbežný právny názor a zároveň ustálil, ktoré skutkové tvrdenia

sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
dôkazy nevykoná s tým, že určil termín nasledovného pojednávania. Žalobca v súlade so závermi
pojednávaniazodňa11.11.2022sozachovanímdostatočnéhočasunaprípravupojednávania5dnípred
pojednávaním nariadeným dňa 30.01.2023 predložil súdu aj žalovanému dôkazy za účelom posilnenia
svojho nároku. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní aj rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že východiskovým kritériom

posudzovania účinnosti či neúčinnosti prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany strán v spore
musí byť včasnosť ich uplatnenia. Poukázal na to, že toto kritérium musí byť použité v súvsťažnosti aj s
ďalšími princípmi, a to najmä s princípom právnej istoty. Vylúčenie zohľadnenia týchto ďalších princípov
by vo svojej podstate bolo popretím spravodlivosti. Žalobca ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie
postupovalvsúladesprincípomhospodárnosti,nakoľkoprvostupňovérozhodnutiebolovydanépribližne

6 mesiacov odo dňa, kedy bola vec postúpená po súhlase žalobcu s pokračovaním v konaní z
upomínacieho súdu na prvostupňový súd. Rovnaký čas na produkovanie prostriedkov procesného
útoku či procesnej obrany bol pritom poskytnutý aj žalovanému. Včasnosť predloženia prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vždy vyhodnotí súd v okolnostiach konkrétneho
prípadu a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného útoku ospravedlní alebo

či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu
neprizná procesné účinky. Žalobca v závere odvolania upriamil pozornosť na nelogickosť argumentácie
žalovaného, ktorý vo svojej podstate nespochybňuje skutkový stav a dôkaznú situáciu, keďže ich
odvolaním nenapáda, avšak napáda, že nebolo v jeho neprospech rozhodnuté prvostupňovým súdom
skôr. Z uvedeného potom vyplýva, že skutočný motív podaného odvolania žalovaného je predĺžiť,

oddialiť alebo fakticky zmariť splnenie povinnosti uloženej výrokom prvostupňového súdu.

10. V odvolacej replike žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. Poukázal na to,
že dané dôvody v odvolaní preukazujú porušenie práv žalovaného v takej miere, že došlo k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces.

11. Žalobca sa k odvolacej replike žalovaného ďalej nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacím dôvodom (§ 380 CSP), pretože nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.10.2023,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

13. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

14. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

15. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany

neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Civilný sporový poriadok, rozoznáva vo svojich ustanoveniach zákonnú koncentráciu konania
(§ 154 CSP) ako aj sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP). Zákonná koncentrácia konaniapredstavuje zákonom stanovenú časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany, a to tak, že dané prostriedky je možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedená zákonná koncentrácia konania môže byť sprísnená

uplatnením sudcovskej koncentrácie konania. V zmysle ustanovenia § 153 CSP sú strany povinné
uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ak strana nepredložila
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne
prihliadnuť, a to najmä v prípade ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu. Súd je povinný starostlivo v každom štádiu konania skúmať, či strany sporu

bdelo uplatňujú svoje procesné práva v súlade so základnými princípmi, na ktorých Civilný sporový
poriadok stojí, a to tak aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov
(čl. 17 CSP). Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Civilný proces je jeden celok,
ktorý sa začína podaním žaloby a končí sa právoplatným skončením veci. V tomto civilnom procese

má sudca kompetenciu v zmysle sudcovskej koncentrácie konania, čo znamená, že sudca môže určiť
procesné lehoty, v ktorých môžu sporové strany vykonávať procesné úkony, pričom procesné lehoty
sú pre sporové strany záväzné. Pri nedodržaní lehoty strana sporu stráca možnosť uplatniť skutkové
tvrdenia a dôkazné návrhy. Civilný sporový poriadok dáva na uváženie súdu, práve podľa konkrétnych
okolností v súdenej veci (§153 ods. 2 CSP, či 181 ods. 4 CSP) posúdiť, či na prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli predložené stranou včas, prihliadne. Dôležité
je, aby v daných prípadoch súd postupoval rovnako voči obom sporovým stranám, aby nedochádzalo
k porušeniu princípu rovnosti sporových strán a súčasne, aby súd zohľadňoval procesnú ekonómiu
sporu. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí
v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, aby podľa konkrétnych okolností

v prejednávanej veci posúdil, či prijatie procesnej sankcie, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon
neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky v danej veci, bude v súlade so základnými princípmi,
na ktorých je CSP podľa čl. 1 až 18 založený. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania
je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd (v
rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v

konaní.

17.Odvolacísúdzobsahuspisuzistil,žesúdprvejinštanciepostupovalvsúladesprincípmivyjadrenými
v Civilnom sporovom poriadku, a jeho konaním nedošlo k žiadnej vade, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Ako už bolo konštatované vyššie, právo súdu aplikovať sudcovskú

koncentráciu konania je úzke späté so základným princípom civilného sporového konania, aby bola
vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby súd predchádzal zbytočným prieťahom v konaní,
konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, ktorá povinnosť je
zakotvená v čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, ktorý zakotvuje procesnú
ekonómiu sporu. V ustanovení § 153 ods. 2 CSP pritom zákonodarca len demonštratívne vymedzuje,

že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas súd
nemusí prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. V prejednávanej veci súd zistil, že Okresný súd Žiar nad Hronom nariadil na prejednanie
veci pojednávanie na deň 11.11.2022, na ktorom pojednávaní sa zúčastnili právni zástupcovia strán
sporu. Predmetné pojednávanie bolo odročené na deň 30.01.2023 o 10.00 hod. za účelom poskytnutia

lehoty stranám sporu na mimosúdne vyriešenie sporu. Na danom termíne pojednávania preto súd
pojednávanie neotvoril a vec neprejednal. Tak zo zápisnice z pojednávania zo dňa 11.11.2022 ani zo
zvukovej nahrávky, ktorá tvorí obsah elektronického spisu vyplýva, že predmetný termín pojednávania
bol odročený za účelom poskytnutia lehoty stranám sporu na mimosúdne urovnanie sporu. Pokiaľ
potom právny zástupca žalobcu predložil dňa 25.01.2023 do súdneho spisu dôkazné prostriedky, a

to e-mailovú komunikáciu ohľadne uzavretia dvojstranného právneho úkonu, doklad ohľadne úhrady
zálohovej faktúry (obe predložené spolu s úradným prekladom z jazyka nemeckého do slovenského
jazyka), ktoré prvostupňový súd oboznámil na nariadenom termíne pojednávania dňa 30.01.2023 ako
dôkazné prostriedky uplatnené žalobcom včas, týmto postupom nespôsobil vadu, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd daným postupom, keď dané prostriedky procesného útoku

oboznámil na nariadenom pojednávaní, neodňal strane sporu možnosť vyjadriť sa k oboznamovaným
dôkazným prostriedkom a prípadne vyvinúť procesnú obranu, keď dané dôkazné prostriedky boli strane
žalovaného doručené v 5-dňovej lehote pred nariadeným termínom pojednávania, a teda žalovaný
mal dostatok času na účinnú obranu. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.01.2023 vyplýva, žesúd riadnym spôsobom oboznámil predložené dôkazné prostriedky a umožnil stranám sporu sa k
nim vyjadriť, či vzniesť eventuálne pripomienky k prečítaným listinným dôkazom, avšak ani jedna zo
zúčastnených strán nemala pripomienky k prečítaným listinným dôkazom a taktiež nemali ani ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania. Nie je potom namieste tvrdenie žalovaného, že súd nepostupoval
v súlade so sudcovskou koncentráciou konania, keď mohol vec rozhodnúť už na nariadenom termíne
pojednávania dňa 11.11.2022 na základe v tom čase predložených dôkazov, keďže zo zápisnice
z pojednávania z daného dátumu vyplýva, že strany sporu zhodne súhlasili s odročením termínu
pojednávania za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu. Pokiaľ potom žalobca predložil prostriedky

procesného útoku (po zohľadnení 5-dňovej lehoty pred nariadeným termínom pojednávania na prípravu
pojednávaniažalovaného)nemožnokonštatovať(takakotorobížalovaný),žedošlokzmareniuúčeluuž
nariadeného pojednávania (predchádzajúceho pojednávania nariadeného na deň 11.11.2022, ktoré bolo
odročené bez prejednania sporu z dôvodu súhlasu oboch strán sporu s mimosúdnym riešením sporu).

18. Tá skutočnosť, že termín pojednávania nariadený na deň 11.11.2022 bol odročený za účelom

mimosúdneho vyriešenia sporu vyplýva aj z nasledujúcej zápisnice z pojednávania zo dňa 30.01.2023,
keď súd pred otvorením pojednávania konštatoval, že sa opakovane pokúsil o mimosúdne riešenie
sporu s ohľadom na dôvod predošlého odročenia pojednávania. Právny zástupca žalovaného dokonca
aj na tomto pojednávaní uviedol, že mimosúdna dohoda je aj v tomto štádiu konania možná s tým,
že návrh by mohol byť predložený najskôr v mesiaci február 2023. S uvedeným návrhom však strana

žalobcu nesúhlasila a trvala na podanej žalobe a otvorení pojednávania. Už z uvedenej procesnej
situácie je zrejmé, že naopak, súd prvého stupňa postupoval plynulo a hospodárne, pokiaľ vec na
nariadenom (v poradí druhom) termíne pojednávania dňa 30.01.2023 prejednal (po predchádzajúcom
poskytnutí lehoty stranám sporu na mimosúdne vyriešenie sporu) a potom ako strany sporu v konaní
nevzniesli ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, rozhodol. Uvedené konanie prvostupňového súdu

je plne v súlade so základným princípom súdneho konania zakotvujúcim procesnú ekonómiu sporu.
Prvostupňový súd neporušil zásadu sudcovskej koncentrácie konania, ktorá je navyše v ustanovení
§ 153 ods. 2 CSP koncipovaná fakultatívne „nemusí súd prihliadnuť“, a to aj s poukazom na to,
že vykonanie dokazovania prostriedkami procesného útoku predloženými žalobcom si nevyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania, či vykonanie ďalších úkonov súdu, ktoré by mohli viesť k prieťahom v

súdnom konaní, či k nehospodárnosti súdneho konania. Súd danú vec prejednal a rozhodol na v poradí
druhom termíne pojednávania, keďže prvý termín pojednávania bol odročený z dôvodu žiadosti oboch
strán sporu na mimosúdne riešenie sporu.

19. Pokiaľ sa žalovaný vo svojom odvolaní odvoláva na to, že prvostupňový súd zjavné porušenie

povinnosti žalobcu ospravedlnil a na podanie zo dňa 25.01.2023 prihliadol, pričom svoju ťažiskovú
argumentáciu odvodil zo skutočností v ňom tvrdených a listín k nemu priložených, neobstojí, keďže zo
súdneho spisu zároveň vyplýva, že samotný žalovaný do súdneho spisu predložil (čl. 24) saldokonto
spoločnosti žalovaného voči spoločnosti žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalovaný eviduje voči žalobcovi
záväzok vo výške 321.230,50 Eur s tým, že na sumu 367.230,50 Eur bola dňa 03.11.2021 vystavená

predfaktúra 920210230 s dátumom úhrady 04.11.2021 na ktorú žalovaný tovar nedodal a na sumu
46.000,- Eur bola dňa 24.01.2022 vystavená predfaktúra 920220004 s tým, že tovar bol dodaný dňa
25.01.2021, avšak nebol zo strany žalobcu uhradený. Potom ani tvrdenia žalovaného o tom, že súd
nemal k dátumu 11.11.2022 preukázané, že žalobca skutočne žalovanému sumu vo výške 367.230,50
Eur uhradil a že medzi nimi jestvoval dvojstranný záväzkový vzťah, nemôže obstáť.

20. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového súdu v intenciách žalovaným uplatneného
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v závislom výroku o náhrade trov
konania je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vyhotoví

súdny úradník.

22. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).