Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoEk/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206726
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6714206726.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpená: Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. M., nar. XX.XX.XXXX, M. XX -
časť P., o vymoženie pohľadávky oprávnenej v sume 917,97 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 30. júla 2020 pod č. k. 6Er/884/2014-27 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 07. júla 2023 pod č. k. 6Er/884/2014-76, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, p o t v
r d z u j e.

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
ustanovenia § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 5, 6, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku,
§ 52 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 5a ods. 1 písm. b), § 29b, zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
1.1. Uviedol, že oprávnená sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 26.03.2014 domáhala

voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 917,97 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul
predložil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., pod sp.zn. SR 06638/13 zo dňa 20.09.2013. Dňa 11.04.2016 postúpil súdny exekútor
podanie oprávnenej - Oznámenie o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2016 v zmysle
ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 písm. Exekučného poriadku, ktoré bolo súdnemu exekútorovi
doručené dňa 21.01.2016. Oprávnená v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedla, že predmetné

exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom
hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a
vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Oprávnená mala za to, že novela Exekučného poriadku
týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na
podklade zmenky sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.
1.2. Konštatoval, že oprávnená návrh na vykonanie exekúcie doplnila v zákonnej lehote, t.j. do

22.01.2016.Uplatňovanémunárokuzozmenkyanáslednémuvydaniuexekučnéhotitulu-rozhodcovský
rozsudok predchádzalo medzi oprávnenou a povinným uzatvorenie Zmluvy o úvere a vystavenie
zmenky. Predmetná zmluva obsahuje okrem iného rodné číslo povinného, t.j. označenie fyzickej osoby
- nepodnikateľa, ako aj IČO, t.j. označenie fyzickej osoby - podnikateľa, pričom je v zmluve zároveň
uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Vzhľadom k tomu dospel k záveru,
že povinný predmetnú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté

v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného ako podnikateľa sú voľne
dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, anaopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a
je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným. Z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa
je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený

všeobecný údaj o poskytnutí úveru "na výkon podnikania". Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku
akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie
je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na
výkon jeho živnostenského oprávnenia.
1.3. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, normy obchodného práva (všeobecná

úprava) sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z dôvodu povahy
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Keďže sa jedná o vymáhaný
nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v zmysle § 5a ods. 1 písm. b) zákona
č. 250/2007 Z.z. je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, preto je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) bod 2. Exekučného poriadku, pre neprípustnosť použitia zmenky. Oprávnená nepreukázala opak,

teda že tu nie je dôvod na nezastavenie exekúcie. O trovách exekúcie si vymienil rozhodnúť osobitným
uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorá navrhla napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané

odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedla, že povinný zmluvu o úvere uzatvoril pod
obchodným menom Ladislav Kurčík ako fyzická osoba - podnikateľ označený identifikačným číslom
XX XXX XXX, pritom konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté
na účel podnikania, čo potvrdil svojim podpisom. Skutočnosť, na čo konkrétne využil poskytnutý úver

oprávnená neskúma. V prípade postavenia oprávnenej treba akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu s povinným vstupovala. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania
nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení
zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. Pritom poukázala na rozhodnutie NS SR
5Cdo 415/2012. Mala za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 57

ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.

3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že na návrh oprávnenej spísaný pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým dňa 26.03.2014 sa začalo exekučné konanie. Dňa 09.05.2014 bola Okresnému súdu Zvolen
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vec bola prípisom zo dňa 19.05.2014
postúpená Okresnému súdu Nitra. Súd prvej inštancie dňa 25.07.2014 poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. č.k.
SR 06638/13 zo dňa 20.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2013 a vykonateľnosť
dňa 14.11.2013. V priebehu konania doručila oprávnená prostredníctvom súdneho exekútora súdu
prvej inštancie dňa 11.04.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením v spojení s

opravným uznesením tak, že zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Z dôvodu podaného odvolania oprávnenou je napadnuté rozhodnutie v spojení s opravným uznesením
predmetom prieskumu odvolacím súdom.7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť
aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

10. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného
poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f, ktorý
predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V
zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenej uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona v exekučných konaniach,

ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Citované
ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou teda zaťažuje oprávnenú v tých
konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnej, ktorá je fyzickou osobou.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým

radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

13. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

14. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

15. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v

lehote podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m),
a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm.
q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať
akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené

právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorým
vyslovil, že v predmetnom konaní konali povinný ako spotrebiteľ a oprávnená ako dodávateľ v rámci

predmetu svojho podnikania. Nestotožnil sa však s dôvodom zastavenia exekúcie. Súd prvej inštancie
nemusel vec preskúmavať, a to s ohľadom na nedodržanie lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcievzmysle§243fods.1Exekučnéhoporiadku.Odvolacísúdzdôrazňuje,ženemožnopovažovať
podanie oprávnenej, ktoré bolo exekučnému súdu doručené dňa 11.04.2016, ako doplnené včas. Zákon
č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a

vyhlásený dňa 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Evidentne tak
oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda
najneskôr do 22.01.2016.

18. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 752/2016 zo
dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny
záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť,
že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť

výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS
615/2016, III. ÚS 564/2016)].

19. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu
činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie

exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný
oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného

procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie,
ku ktorým dospeli.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že v predmetnej veci bol daný dôvod
na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, teda bez preskúmania danej

veci, keď si oprávnená nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu jej z § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku. Exekučný súd zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,
čo však nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ktoré je vo výroku vecne správne.
Exekučný súd posudzoval exekučnú vec nad rámec svojich povinností.

21. Vo vzťahu k námietkam oprávnenej uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že ich
opodstatnenosťou sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že vo vzťahu k predmetu tohto
odvolacieho konania sú irelevantné, pretože oprávnená si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť
a návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou
nedoplnila v zákonnej lehote.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti
napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť exekúcia zastavená podľa §
243f ods. 5 Exekučného poriadku a nie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Uznesenie
súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle §

387 ods. 1 CSP ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že pretože si povinný ich náhradu neuplatnil a podľa obsahu
spisu mu v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcich

procesnú ekonómiu dbajúc na hospodárnosť konania, mu náhradu trov konania voči oprávnenej
nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).