Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319010272
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4319010272.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin
ublíženianazdravípodľa§156odsek1,odsek2písmenoa/Trestnéhozákonaoodvolaníobžalovaného
A. B. C. (ďalej len obžalovaný) proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 01.03.2023, sp. zn.
2T/26/2019 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 12. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a ,

pretože zistil, že nie je dôvodné

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že :

D. XX.XX.XXXX E. F. G. H. XX.XX I. v priestoroch rodinného domu v J. K. L. C. F. XX po predchádzajúcej
slovnej hádke a vzájomnom konflikte s v tom čase manželkou B. M. C., /N. G./, keď sa domáhal dcéry,

túto fyzicky napadol tak, že ju viackrát chytil za ruky, strkal do nej, udrel ju päsťou do oblasti pravého
ramena, pravej nohy a stúpil jej ploskou časťou na chrbát ľavej nohy nad priehlavkom, čím jej spôsobil
pomliaždenie (kontúziu) pravého ramena s čiastkovým natrhnutím trojhlavého svalu pravého ramena,
pomliaždenie pravého predkolenia a pomliaždenie chrbta (dorza) ľavej nohy ľahkého stupňa s dobou
liečenia od XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX.

Za to mu súd I. stupňa uložil:
- podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 56
odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 400 eur.

-podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona suma vymoženého peňažného trestu pripadá štátu.

-podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace,

-podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej E. O. A., G., A. M. X, XXX XX
P., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške XX,XX Q., poškodenej C. A., ústredie L. XX. G. X G. XX, XXX
XX P., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške XXX,XX Q..Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadol obžalovaný proti všetkým jeho výrokom.
V jeho písomnom zdôvodnení prostredníctvom obhajcu vytýkal súdu I. stupňa, že pri rozhodovaní
o vine nevzal do úvahy všetky relevantné okolnosti významné pre rozhodnutie, vec nesprávne právne

posúdil a uložil neprimeraný trest. Namietal tvrdenie súdu, že jeho obrana bola vyvrátená výpoveďami
svedkov, pričom ani znalci resp. lekári neustálili nad všetky pochybnosti ako mohli zranenia vzniknúť
a aká presná bola ich doba liečenia. Doba liečenia nebola ustálená nad mieru všetkých pochybností
a preto mal súd postupovať podľa zásady ,,in dubio pro reo“. Namietal pravdivosť výpovede poškodenej
vzhľadom na silnú apatiu voči nemu a v tej súvislosti uviedol, že existujú viaceré možné skutkové deje,

ktoré je potrebné rozhodnúť v zmysle citovanej zásady. Vzhľadom na dĺžku trvania trestného stíhania
považoval uložený peňažný trest za neprimeraný, čo podľa neho aj v zmysle judikatúry Q. a rozhodnutí
K. odôvodňuje oslobodenia obžalovaného spod obžaloby eventuálne zastavenie trestného stíhania.
Vytýkal súdu I. stupňa aj nedostatočné sa vysporiadanie s materiálnym korektívom v zmysle § 10 odsek
2 Tr. zák. Navrhol oslobodiť ho spod obžaloby.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila aj poškodená, prostredníctvom splnomocnenkyne v ktorom
uviedla, že vypovedala pravdivo, čo je podporené výpoveďami svedkov G., lekárskymi správami
a ostatným dôkazmi, obhajobu obžalovaného nepovažovala za dôvodnú, jej práceneschopnosť po
dobu XX D. je reálna. Podľa jej názoru závažnosť konania obžalovaného absolútne nebola nepatrná.
Uvádzala, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania, primárne násilnej povahy, jeho

odvolanie nepovažovala za dôvodné.

Na verejnom zasadnutí :
-obžalovaný sám i prostredníctvom obhajcu zotrval na písomných dôvodoch odvolania, predložil
ocenenie, ktoré mu udelilo B. J. – A. R. D. XX.XX.XXXX, čo dokumentuje si plní svoje pedagogické

povinnosti ako telocvikár, nemá žiadne konflikty v práci, platí u neho nulová tolerancia a tu vidí aj motív
poškodenej, ktorá pôvodne sa domáhala jeho vykázania z obydlia, nepoukazovala na zranenia, ohľadne
druhého skutku bolo konanie v priestupkovom konaní právoplatne zastavené, od roku XXXX sa nevie
domôcť svojho práva styku s dcérou D. a je v konflikte s poškodenou. Aj vzhľadom na rôzne verzie
pri určení doby PN a dĺžku trestného stíhania sa domáhal aj uplatnenia materiálneho korektívu. Žiadal

vyhovieť podanému odvolaniu, zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby.
- prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný a vychádzajúci zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu, okresný súd sa zákonným spôsobom vysporiadal so všetkými
podstatnými okolnosťami pre svoje rozhodnutie a ustálenie právnej kvalifikácie ako prečinu ublíženia na
zdraví. Hlavným atribútom z hľadiska následku pri uvedenom prečine okrem dĺžky práceneschopnosti

a doby liečenia je najmä obmedzenie v obvyklom spôsobe života, ktoré bolo na základe znaleckého
posudku ustálené na dobu XX D., uložený alternatívny trest považoval tiež za zákonný a primeraný.
Odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné a navrhujem ho ako nedôvodné zamietnuť.

Poškodená prostredníctvom splnomocnenkyne navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
obžalovaným – nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a za rešpektovania zásady „reformatio in
peius“, zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolacísúdvrámciuvedenejprieskumnejpovinnosti vzmyslecitovanýchustanovenízistil,ževkonaní

predchádzajúcom napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom a možnom
rozsahu a v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, a to všetko za dodržania určitých
zásad tzv. kontradiktórneho procesu zakomponovaných do Trestného poriadku. Pri tomto postupe sa
nedopustil takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321
ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne poukázal na obsahy vo veci vykonaných
dôkazov (strany 3-11), ktoré následne aj vyhodnotil a to v zmysle právnych úvah uvedených na stranách
(11–14)odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Odvolacísúdzistil,žepritomtosúduI.stupňapostupovalv súlade s kritériami ustanovenia § 2 odsek 12 Tr. por. a to vrátane zaujatia stanoviska k obhajobe
obžalovaného. Tieto jeho právne závery považuje odvolací súd za správne a logické.

Odvolacie námietky len predstavujú opakovanie jeho obhajoby prednesenej v konaní pred súdom I.
stupňa, vrátane spochybňovania vierohodnosti osoby poškodenej a následne pravdivosti jej výpovede.
Súd I. stupňa sa podrobne venoval vyhodnoteniu obhajoby obžalovaného v odôvodnení napadnutého
rozsudku ( strany 12-14 ), ktorú správne a logicky – aj s poukazom na ostatné dôkazy – vyhodnotil
ako nedôvodnú. Ani odvolací súd ( okrem námietok obžalovaného ) nezistil, žiadne také objektívne

dôkazy, ktoré by spochybňovali vierohodnosť osoby poškodenej. Za také nie je možné bez ďalších
dôkazov považovať len fakt, že medzi obžalovaným a poškodeným nevládnu blízke a priateľské vzťahy.
Poškodená bola vypočutá po riadnom zákonnom poučení a ňou uvádzané tvrdenia boli podporené
nielen výpoveďami svedkov G., ale predovšetkým objektívnymi lekárskymi správami o jej ošetreniach.
V súvislosti s následkom, ktorý jej vznikol v dôsledku konania obžalovaného, súd I. stupňa sa správne
zaoberal a aj správne vyhodnotil jednak lekárske správy a výsluchy B. C. a B. S. a znalecké posudky

znalcov B. S., B. T. a znalecké organizácie U. C. Preto nebol dôvod v danej veci aplikovať zásadu ,,in
dubio pro reo“. Aj prokurátor krajskej prokuratúry správne poukázal na to, že dĺžka liečby je len jedným
z kritérií, ktoré sa posudzujú z hľadiska toho, či došlo k naplneniu kvalifikačného znaku ublíženia na
zdraví v zmysle § 123 odsek 2 Tr. zák. Aj v tomto smere súd I. stupňa určil správne právne úvahy
na stranách 13 a 14 napadnutého rozsudku. Zranenia poškodenej, ktoré boli zistené a ktoré uvádza

tzv. skutková veta, si vyžadovali dobu liečenia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Záverom odvolací
súd konštatuje, že len fakt, že napadnutý rozsudok nezodpovedá predstavám obžalovaného resp. jeho
hodnoteniu dôkazov nie je dôvodom na jeho zrušenie. Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd
považoval odvolacie námietky obžalovaného za nedôvodné.

Súd I. stupňa na základe riadne zisteného skutkového stavu v súlade s § 2 odsek 10 Tr. por. a správnom
vyhodnotení dôkazov správne zistil, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky formálne znaky
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona.

Čo sa týka posudzovania tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 odsek 2 Tr. zák., tak súd I. stupňa sa
týmto zaoberal a s ,,poukazom na v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené skutočnosti“ dospel
k záveru, že závažnosť konania obžalovaného nie je nepatrná. Preto ani v tomto smere nie sú dôvodné
odvolacie námietky obžalovaného.

Preskúmaním výroku o treste odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne zistil že u obžalovaného
niet žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti. Správne prihliadol a okolnosti prípadu, ako aj
na osobu obžalovaného ( tu konštatoval že je hodnotený pozitívne ) a dospel k záveru, že účel
trestu u obžalovaného bude splnený uložením výchovného trestu- trestu peňažného. V odôvodnení
napadnutého rozsudku však absentujú právne úvahy súdu I. stupňa v zmysle § 56 odsek 2, veta za

čiarkou Tr. zák. a § 57 odsek 1 Tr. zák. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný pracuje ako
pedagóg a uvádzal čistý mesačný príjem XXX Q., je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. J.. Tento druh
a výmeru trestu musel odvolací súd posudzovať v zmysle zásady ,,reformátio in peius“ ( odvolanie
v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal ). Takto uložený druh a výmera trestu plne zohľadňuje
aj dobu vedenia trestného stíhania ( tu je potrebné zdôrazniť, že počas nej bolo vykonaných množstvo

procesných úkonov a to aj nad rámec predmetného skutku ). Táto v žiadnom prípade neodôvodňuje
záverakýsipredstavujeobžalovanýatooslobodeniespodobžalobyresp.zastavenietrestnéhostíhania,
pretože takýto dôvod Trestný poriadok neobsahuje. Vzhľadom na uloženie peňažného trestu súd I.
stupňa obžalovanému správne obligatórne uložil primeraný náhradný trest odňatia slobody.

Preskúmaním výroku o náhrade škody odvolací súd zistil, že poškodené inštitúcie- E. O. A. G. C. A.-
si uplatnili nároky na náhradu škody riadne a včas a tie to aj vyčíslili a pretože obžalovaný zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil inému svojim protiprávnym konaním ( § 420 Občianskeho zákonníka ) bola mu
správne uložená povinnosť túto škodu nahradiť.

Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku,
ktoré by boli v prospech obžalovaného, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)