Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022202883
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:0022202883.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. A.,
Z.. XX.X.XXXX, bytom u matky, vo veci určenia otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práva a
povinností na návrh matky T. A.Á., Z.. XX.X.XXXX, K. B. XXX XX I. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jánom
Kizivatom, advokátom, Sama Chalupku 6912/16C, Michalovce, proti X. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX

XX Z. V. XX, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k.
23Pd/1/2022-80 zo dňa 24.6.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Slovenskej republiky bola okresnému
súdu dňa 16. júna 2022 postúpená žiadosť matky, bytom v Q. A. V. B. T. Q. Í., o vydanie rozhodnutia o

výživnom, vrátane určenia rodičovstva vo vzťahu k maloletému dieťaťu a to podľa Čl. 10 ods. 1 písm.
c/ Dohovoru o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny zo dňa 23.11.2007
(Dohovor).

2. Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci podľa §
23 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení a

konanie vo veci podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) zastavil s tým, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (CMP) a to z dôvodu, že maloleté dieťa sa narodilo a žije v cudzine a teda má
v cudzine obvyklý pobyt.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorým

žiadala zrušenie tohto v celom rozsahu a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/ a h/ CSP a § 62 CMP. V dôvodoch odvolateľka s poukazom na §
23 a nasl. zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom uviedla, že v čase
začatia konania dňa 16.6.2022 doručením návrhu, aj v čase rozhodovania dňa 24.6.2022 neboli splnené
podmienky podľa § 23 ZoMPSaP. Maloleté dieťa sa narodilo dňa XX.X.XXXX vo V. B., je slovenským
občanom a v čase začatia konania už nežilo v cudzine. Matka po rozchode s otcom maloletého dieťaťa

odišla za svojimi rodičmi do V. B., ktorí tam v tom čase žili a to na prechodnú dobu počas tehotenstva
až do narodenia dieťaťa. Po narodení maloletej sa s dcérou a svojimi rodičmi dňa 28.5.2022, správne
29.5.2022, natrvalo vrátili na územie SR do miesta ich trvalého bydliska v obci I., kde v súčasnosti aj
žijú. Podľa odvolateľky, súd musí okrem fyzickej prítomnosti maloletého dieťaťa zohľadňovať aj faktory,
ktoré vyvodzujú, či prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter, že pobyt dieťaťa vykazuje
mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Je potrebné vziať do úvahy trvanie a dôvody

pobytu v zahraničí, rodinné a sociálne väzby maloletého dieťaťa, úmysel jeho rodičov. Matka po zistení
tehotenstva do V. B. odišla za svojimi rodičmi, keďže nemala v tom čase na území Slovenska blízkychpríbuzných. Matka aj označený otec maloletého dieťaťa, aj dieťa, sú občanmi SR a všetky ich sociálne
a rodinné väzby sú na území SR. Matka nemá žiadne väzby na územie V. B., aj bývanie, ktoré mala
prenajaté v zahraničí, bolo dočasné na základe nájomnej zmluvy. Považuje za obvyklý pobyt maloletého

dieťaťa Slovenskú republiku. Obe sú prihlásené k trvalému pobytu v obci I. v rodinnom dome, ktorý
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov matky. Uvedené skutočnosti preukázala odvolateľka
cestovným pasom maloletého dieťaťa s vyznačením vstupu na územie SR pasovou kontrolou na letisku
v A. dňa 28.5.2022, resp. 29.5.2022 vo fotokópii, emailovou rezerváciou leteniek na deň 29.5.2022.

4. Kolízny opatrovník v danej veci navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie, nakoľko konanie o určenie otcovstva a výživného je v záujme maloletého dieťaťa. Trvalý pobyt
v obci I. matky aj maloletého dieťaťa potvrdil Obecný úrad.

5. Označený otec maloletého dieťaťa sa k predmetnému konaniu nijako nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1
a § 3 ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl.
CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP a contrario, pričom
dospel k záveru, že odvolaniu matky je potrebné vyhovieť.

7. V súlade s článkami 3 a 27 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 záujem dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti súdu, týkajúcej sa detí.

8. V zmysle Čl. 9 Dohovoru žiadosť podľa kapitoly III sa podáva ústrednému orgánu dožiadaného
štátu prostredníctvom ústredného orgánu zmluvného štátu, v ktorom má žiadateľ pobyt. Na účely tohto

ustanovenia sa len bežná prítomnosť nepovažuje za pobyt.

9. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. c/, ods. 3 Dohovoru oprávnený, ktorý sa snaží vymôcť výživné podľa tohto
dohovoru, môže v dožadujúcom štáte podať žiadosť o vydanie rozhodnutia v dožiadanom štáte, ak
žiadne neexistuje, vrátane určenia rodičovstva, ak je to potrebné. Ak nie je v tomto dohovore ustanovené

inak, žiadosti uvedené v odsekoch 1 a 2 sa posudzujú podľa právneho poriadku dožiadaného štátu a
žiadosti uvedené v odseku 1 písm. c/ až f/ a v odseku 2 písm. b/ a c/ podliehajú kritériám právomoci
platným v dožiadanom štáte.

10. Spojené kráľovstvo nie je členským štátom Európskej únie, pričom Nariadenie Rady (ES) č.

2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností sa vzťahuje na konania začaté pred skončením prechodného obdobia,
t.j.súdnekonaniazačatédo31.12.2020.Predmetnékonaniezačalopopostúpenížiadostinavrhovateľky
- matky maloletého dieťaťa Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže dňa 16.6.2022,
preto je v tomto potrebné postupovať v zmysle Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a

výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Haag, 1966,
ozn. č. 344/2002 Zb.) ďalej len Dohovor, ktorý má prednosť pred vnútroštátnou úpravou.

11. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru, cieľom dohovoru je a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc
prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto

orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie
rodičovských práv a povinností, d) upraviť uznávanie a výkon takých ochranných opatrení vo všetkých
zmluvných štátoch, e) vytvoriť medzi orgánmi zmluvných štátov spoluprácu v rozsahu potrebnom na
dosiahnutie účelu tohto dohovoru.

12. Podľa čl. 1 ods. 2 Dohovoru, na účely dohovoru výraz „rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa
rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov,
opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa.

13. Podľa čl. 3 písm. a) Dohovoru, opatrenia uvedené v článku 1 sa môžu týkať najmä nadobúdania,

výkonu, odňatia alebo obmedzenia rodičovských práv a povinností, ako aj ich prenesenia.

14. Podľa čl. 4 Dohovoru písm. e), Dohovor sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.15. Podľa čl. 5 ods. 1 a 2 Dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku
majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Ak dôjde k zmene
obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia čl. 7

právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

16. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 ZoMPSaP, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym
poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením. Ak dieťa, ktoré narodením nadobudlo
slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine, spravuje sa určenie rodičovstva právnym poriadkom

štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť
podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24a ZoMPSaP, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom
má dieťa obvyklý pobyt.

18. Podľa § 39 ods. 1 ZoMPSaP, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je
daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno
určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.

19. Súd musí pri skúmaní právomoci v oblasti rozhodovania o rodičovských právach a povinnostiach

a tiež v oblasti vyživovacej povinnosti rodičov vychádzať zo všeobecného pravidla uvedeného
v čl. 5 Dohovoru a z ustanovenia § 24a a 39 ods. 1 zákona 97/1963 Zb., v zmysle ktorého
rozhodujúcim kritériom je obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt citovaný Zákon o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom nedefinuje. Posudzovanie obvyklého pobytu predpokladá, ako už
terminologickýpojemnaznačuje-vychádzajúczdikcieslovnéhovýznamu„obvyklý“určitýčasovýaspekt

trvania pobytu, pričom je nevyhnutné „obvyklosť“ posudzovať v závislosti od špecifických okolností
konkrétneho prípadu. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten štát,
na území ktorého malo dieťa z časového hľadiska najdlhodobejšie trvalejšie a stabilné bydlisko. Z
hľadiska určenia bydliska napríklad preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov evidencii
obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý, respektíve prechodný pobyt, ale rozhodujúci je

vždy reálny pobyt a úmysel občana trvalejšie sa v určitom mieste zdržovať.

20. Z predložených listinných dôkazov v spise je zrejmé, že príchodom matky s maloletým dieťaťom, o
určenie práv a povinností rodičov, vo vzťahu ku ktorému sa koná, pred začatím konania súdom prvej
inštancie, došlo k prejavu vôle a k založeniu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa na území Slovenskej

republiky v mieste trvalého bydliska tak matky, ako aj blízkej rodiny dieťaťa.

21. Rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností a tiež vyživovacej povinnosti si vyžaduje
rozsiahle dokazovanie a súdy štátu, v ktorom majú maloleté deti obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a
účinnejšie chrániť ich záujmy. Konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu v danom prípade by preto bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ak by vo veci konal
a rozhodol príslušný súd podľa miesta aktuálneho obvyklého pobytu, ktorý je najlepšie situovaný na
vykonanie rozsiahleho dokazovania.

22. V zmysle záverov, vyššie uvedených, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1

CSPzrušilapodľa§391ods.1CSPvecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu(§391ods.2CSP),budenáslednepostupovaťvzmyslevyššieuvedenýchintencií.Pooboznámení
sa s návrhom, ako i celým obsahom spisu, po zabezpečením si nevyhnutných aktuálnych podkladov pre

rozhodnutie za súčinnosti procesného opatrovníka, súd pristúpi k rozhodnutiu o úprave rodičovských
práv a povinností v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej
inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).