Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611217455
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7611217455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: DOPABAL s.r.o., so sídlom v Snine,
Hámorská 1813, IČO: 36 508 578, zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom
vHumennom,Kalininova675,protižalovaným:1/A.B.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomvB.,C.D.XXXX/
X, zastúpený JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 11/6,
2/ Groupama Garancia Biztosító Zrt., so sídlom 1051 Budapest, Erzsébet királyné útja 1/C, Maďarská
republika, konajúca prostredníctvom Groupama poisťovne a.s., pobočka poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom v Bratislave, Miletičova 21, IČO: 47 236 060, zastúpený JAVOR - TOKÁR, advokátska

kancelária,s.r.o.,sosídlomStaráVajnorskácesta37,Bratislava,3/E.D.,narodenýXX.XX.XXXX,bytom
v C. F., G. H. D. XXXX/X, zastúpený JUDr. Zuzanou Lapárovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky,
Forgáchova bašta 7, o zaplatenie 14.112,60 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11. januára 2023, sp. zn. 7C/180/2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11. januára 2023, č.k.
7C/180/2011-371 vo výroku I. a vo výroku IV. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/, a vo výroku
II. a vo výroku V. vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/.

O d m i e t a odvolanie žalovaného 1/ proti výroku III. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

O d m i e t a odvolanie žalovaného 1/ proti výroku II. o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/ a proti
výroku V. o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/.

Žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi a žalovanému 1/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 11. januára
2023 č.k. 7C/180/2011-371 uložil žalovanému 1/ a žalovanému 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 12.981,60 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 25.07.2015 do zaplatenia,
a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol
(výrok II.). Návrh žalovaného 1/ na prerušenie konania zamietol (výrok III.), priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 3/ v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.) a priznal žalovanému 2/ nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok V.).2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa po jej zmene domáhal, aby uložil žalovaným 1/ až 3/
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 12.981,60 € s prísl. titulom náhrady škody a zároveň
náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že na základe záznamu dopravnej nehody ODI

v Spišskej Novej Vsi zo dňa 15.02.2010 zistil, že vozidlo, ktorého je vlastníkom, EČ: I. XXX J. bolo
účastné v dopravnej nehode v obci C. K., okres Spišská Nová Ves, pričom vodičom vozidla bol žalovaný
3/ a ďalším účastníkom dopravnej nehody bol žalovaný 1/, ktorý je v zázname uvedený ako vinník
nehody. Žalobca sa náhrady škody voči žalovaným 1/ a 3/ domáha s poukazom na ust. § 420 OZ a voči
žalovanému 2/ s poukazom na ust. § 788 a nasl. OZ.

3.1 Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 15.02.2010, ktorej
vinníkom bol žalovaný 1/, došlo k poškodeniu nákladného motorového vozidla bielej farby vo vlastníctve
žalobcu zn. DAF FA, EČ: I. XXX J.. Vodičom tohto vozidla bol žalovaný 3/, pričom podľa záznamu
z ohliadky vozidla bolo zrejmé, že došlo k neopraviteľnému poškodeniu vozidla. Uvedené vyplynulo
zo záznamu z dopravnej nehody ODI Spišská Nová Ves. Žalobca mal poškodené vozidlo na základe

poistnej zmluvy uzavretej dňa 18.12.2008 havarijne poistené u žalovaného 2/ a žalovaný 3/ bol v čase
vzniku dopravnej nehody vodičom nákladného vozidla vo vlastníctve žalobcu.
3.2 Trestné konanie proti žalovanému 3/ bolo právoplatne ukončené trestným rozkazom Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/88/2013 zo dňa 27.06.2013, ktorým bol E. D. uznaný vinným zo
zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a to na tom skutkovom

základe, že dňa 15.02.2010 asi o 22.10 hod. nad C. K., časť Spišská Nová Ves, na štátnej ceste
II/533 km 40/50, po predchádzajúcej vzájomnej dohode zinscenovali dopravnú nehodu medzi osobným
motorovým vozidlom zn. AUDI A4, čiernej farby, EČ: B. XXX J., vodičom ktorého bol A. B. a nákladným
motorovým vozidlom zn. DAF FA, bielej farby, EČ: I. XXX J. prevážajúcim náklad keramiky, vodičom
ktorého bol E. D. tak, že poškodili pravú bočnú časť osobného motorového vozidla AUDI i prednú ľavú

časť nákladného motorového vozidla DAF FA, ktoré poškodenie malo preukázať stret týchto vozidiel a
následne E. D. spustil nákladné motorové vozidlo aj s nákladom keramiky mimo vozovku po spádnici
dole zrazom, kde sa prevrátilo, pričom došlo k poškodeniu vozidla, čím spôsobili škodu pre jeho vlastníka
DOPABAL s.r.o., IČO: 36 508 578, so sídlom na Hámorskej ulici č. 1813 v Snine, vo výške 13.356 € a
zničením porcelánu spôsobili jeho vlastníkovi DYMO s.r.o., IČO: 36 199 923, so sídlom na Masarykovej

ulici č. 16 v Prešove, škodu vo výške 18.948,48 €, teda spoločným konaním poškodili cudziu vec a
spôsobili tak na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchali zločin poškodzovania cudzej veci podľa §
245 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, čím bol obvinenému
E. D. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov podmienečne s podmienečným odkladom a s
uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 288

ods. 1 Tr. poriadku poškodená spoločnosť DOPABAL s.r.o. bola odkázaná s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.
3.3 Žalovaný 1/ bol na tom istom skutkovom základe právoplatne uznaný vinným zo zločinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, a to rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3T/88/2013-1845 zo dňa 10.07.2020 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/21/2021 zo dňa 27.05.2021, ktorým súd zamietol odvolanie
obžalovaného A. B. proti prvostupňovému odsudzujúcemu rozsudku. Súd za uvedený trestný čin uložil
žalovanému 1/ trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pričom aj v tomto prípade súd podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie z
dôvodu, že mal vedomosť o podanej žalobe na náhradu škody.

3.4 Podľa poistnej zmluvy uzavretej s poisťovňou OTP Garancia pod č. XXXXXXXXXX súd zistil, že
žalobca mal uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla zn. DAF FA, EČ: I. XXX J., pričom pri
podaní žaloby v novembri 2011 právnym nástupcom pôvodnej poisťovne bola Groupama poisťovňa,
a.s., so sídlom Miletičova 21 v Bratislave. V priebehu pojednávania súd uznesením zo dňa 17.12.2021
pripustil do konania namiesto žalovaného 2/ vstup spoločnosti Groupama Garancia Biztosító Zrt., so

sídlom Október 6. u. 20, Budapešť konajúca prostredníctvom slovenskej organizačnej zložky Groupama
Garancia poisťovňa, a.s., so sídlom Miletičova 21, Bratislava, ktorá vstúpila na strane pôvodne
žalovaného 2/ ako právny nástupca podľa § 80 ods. 1 až 3 CSP.

4.1 Súd prvej inštancie vzhľadom na návrh žalovaného 1/ rozhodoval o jeho návrhu na prerušenie

konania až do rozhodnutia o sťažnosti podanej žalovaným 1/ na Ústavný súd SR dňa 10.03.2022,
ktorú podal na ochranu ústavnosti proti Najvyššiemu súdu SR pre porušenie práva na súdnu ochranu
a spravodlivé konanie vo veci vedenej na súde Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/88/2013 v spojenís rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/21/2021 a rozsudkom NS SR sp. zn. 5Tdo/92/2021,
o sťažnosti ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté.
4.2 Súd prvej inštancie návrh žalovaného zamietol z tých istých dôvodov, z ktorých zamietol aj návrh na

prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania. Analogicky nie je dôvod na prerušenie konania
ani z dôvodu podanej sťažnosti na ústavný súd. K tomu súd uviedol, že inštitút dovolania má charakter
mimoriadneho opravného prostriedku bez suspenzívnych účinkov na právoplatnosť a vykonateľnosť
dovolaním napadnutého rozhodnutia, pričom na uvedenom z povahy veci nič nemení ani tá skutočnosť,
že žalovaný vo veci podal sťažnosť. V tejto súvislosti súd príkladmo poukázal na uznesenie ÚS SR sp.

zn. II. ÚS 286/2011 zo dňa 16. júna 2011, ktorý vyslovil, že „dovolacie konanie totiž nie je zákonnou
prekážkoupostupukonaniataxatívnevymedzenouv§107až111O.s.p.,apretovšeobecnýsúdnemôže
nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie, a to
ani na základe ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pod ktoré nemožno subsumovať mimoriadny opravný
prostriedok“.

5. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou námietkou nedostatočnej aktívnej legitimácie
žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný 1/ a ku ktorej sa pripojil aj žalovaný 3/. Vychádzajúc z kúpnej
zmluvy predloženej žalobcom zo dňa 15.02.2010, uzavretej medzi spoločnosťou DOPABAL s.r.o.
a spoločnosťou DYMO s.r.o., konkrétne z čl. 3.2 a 4.2 zmluvy, z výpovede konateľa spoločnosti
DOPABAL s.r.o. J. H., ako aj z technického preukazu k danému motorovému vozidlu súd dospel k záveru

a predovšetkým z výroku z trestného rozkazu a trestného rozsudku, kde súd odkázal poškodenú
spoločnosť DOPABAL s.r.o. s nárokom na náhradu škody na civilný proces, jednoznačne vyplynulo,
že výlučným vlastníkom nákladného motorového vozidla zn. DAF FA, EČ: I. XXX J. v čase dopravnej
nehody bol nepochybne žalobca, o čom svedčí aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/80/2010
zo dňa 4. apríla 2011, právoplatného dňa 30. apríla 2011, ktorým súd zaviazal žalovaného, spoločnosť

DYMO s.r.o., vydať vozidlo jeho právoplatnému majiteľovi - spoločnosti DOPABAL s.r.o.. Súd námietku
žalovaného 1/, že podľa bodu 3.2 predmetnej kúpnej zmluvy má byť preukázaný opak, že vlastníkom
motorového vozidla je spoločnosť DYMO s.r.o., považoval za nepreukázanú, keďže z textu tohto
bodu takáto skutočnosť nevyplýva a s poukazom na bod 4.2 predmetnej kúpnej zmluvy je zrejmé, že
riziká spojené s nebezpečenstvom náhodnej škody a zhoršenia mali prejsť na kupujúceho prevzatím

automobilu, pričom v konkrétnom prípade nešlo o náhodnú škodu a následné náhodné zhoršenie
technického stavu automobilu. Súd uzavrel z popísaného skutkového stavu, že havarované motorové
vozidlobolovčasenehodypreukázateľnevovlastníctvežalobcu,čímjedanáaktívnalegitimáciažalobcu
v konaní.

6. Po citácii ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) súd konštatoval, že
žalovaní 1/ a 3/ sú v konaní pasívne vecne legitimovaní, nakoľko obaja boli právoplatne odsúdení za
zločinpoškodzovaniacudzejvecipodľa§245ods.1,ods.3písm.a/Trestnéhozákona,atonarovnakom
skutkovom základe. S poukazom na uvedené nevyplynulo, kto a v akom rozsahu z páchateľov daného
skutku spôsobil škodu na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu, ale vyplýva to, že sa na tomto

skutku obaja dohodli a rozhodli sa ho spáchať spoločne, a to úmyselným, vopred premysleným konaním,
čím spôsobili škodu na majetku žalobcu spočívajúcu v neopraviteľnom poškodení motorového vozidla,
za ktorú zodpovedajú s ohľadom na spolupáchateľstvo spoločne a nerozdielne. Súd neposudzoval
zodpovednosť žalovaných podľa svojej účasti, keďže je bezpredmetné, v akom rozsahu vznikla škoda
pri náraze motorového vozidla zn. AUDI do motorového vozidla zn. DAF, nakoľko žalovaní spoločným

konaním úmyselne po vzájomnej dohode poškodili havarované vozidlo. Ich tvrdenia súd vyhodnotil
ako účelové a tendenčné. Zároveň súd poukázal na ust. § 193 CSP, z ktorého vyplýva, že je viazaný
rozhodnutím okrem iného aj príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin postihnuteľný podľa
osobitného predpisu a o tým, kto ho spáchal. Súd poukázal na znenie skutkovej vety odcudzujúcich
súdnych rozhodnutí, ktorými boli žalovaní 1/ a 3/ uznaní vinnými z trestného činu poškodzovania cudzej

veci a ktorý spáchali spoločným vopred premysleným úmyselným konaním, t.j. ako spolupáchatelia
a za spôsobenú škodu vo výške 13.356 € zodpovedajú tak spoločne a nerozdielne. Na základe takto
zisteného skutkového stavu súd uložil povinnosť žalovaným 1/ a 3/ zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo
výške požadovanej žalobcom, a to 12.981,60 € spoločne a nerozdielne.

7. K výške požadovanej škody súd uviedol, že žalobca v návrhu na pripustenie zmeny vychádzal zo
záverov znaleckého posudku L. M. E. č. XX/XXXX, ktorý však k návrhu na zmenu žaloby nepripojil.
V uvedenom znaleckom posudku bola všeobecná hodnota vozidla ku dňu 15.02.2010 určená vo výške
13.077 € bez DPH a znalec zároveň stanovil výšku škody na 10.818 € bez DPH a spolu s DPH 12.981,60€. Súd návrh na zmenu žaloby pripustil, avšak nie z dôvodov, ktoré uviedol žalobca s odkazom na
znalecký posudok. Pri stanovení výšky škody súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku L. H. N.,
ktorý vykonal znalecké dokazovanie v trestnom konaní sp. zn. 3T/88/2013, čo vyplýva z odôvodnenia

predmetného rozsudku (čl. 19 rozsudku). Z uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že výška
spôsobenej škody na motorovom vozidle bola vyčíslená ku dňu 15.02.2010 na sumu 13.356 €. Nakoľko
si však žalobca uplatnil nárok v nižšej sume 12.981,60 €, súd žalobe vyhovel v danej výške.

8. Po citácii ustanovení § 788 ods. 1, § 806 a § 813 ods. 1 OZ súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol

ako nedôvodnú, pričom sa stotožnil s obranou žalovaného 2/, že došlo k úmyselnému spôsobeniu
škody na motorovom vozidle žalobcu, nejednalo sa o náhodnú poistnú udalosť, tak ako to má na mysli
ust. § 788 ods. 1 OZ. Argumentácia žalobcu, že z jeho pohľadu je irelevantné, či k poistnej udalosti
došlo vplyvom poveternostných podmienok, prípade aj úmyselnou činnosťou, súd uviedol, že takáto
argumentácia je vzhľadom na zistený skutkový stav nesprávna a nemá oporu v citovaných zákonných
ustanoveniach. Z trestných rozhodnutí je zrejmé, že v danom prípade nešlo o náhodnú poistnú udalosť,

ale o vopred premyslený trestný čin, následkom ktorého došlo k poškodeniu motorového vozidla vo
vlastníctve žalobcu. Neboli naplnené základné podmienky uvedené v § 788 ods. 1 OZ, nakoľko poistnou
udalosťou nebola náhodná udalosť, a preto súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

9. Po citácii ustanovení § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi aj

príslušenstvo, a to až podľa písomného návrhu na zmenu žaloby odo dňa 25.07.2015. Základná úroková
sadzba ECB k uvedenému dňu bola vo výške 0,05 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania
v danej výške z dlžnej sumy až do zaplatenia.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, podľa zásady úspechu

a žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 3/ plnú náhradu trov konania. Voči žalovanému 2/ bol žalobca
neúspešný, preto súd priznal žalovanému 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11.1 Proti tomuto rozsudku vo výroku II. a výroku V. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd v napadnutom

rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, prípadne vo veci sám rozhodol tak, že
zaviaže žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne so žalovanými 1/ a 3/ zaplatiť žalobcovi požadovanú
sumu s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
11.2 Žalobca poukázal na to, že dňa 18.12.2008 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného 2/ poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie nákladného motorového vozidla

zn. DAF, EČ: I. XXX J.. Vzhľadom na to, že sa dňa 15.02.2010 v čase o 22.10 hod. na ceste pri obci C.
K. stala poistná udalosť, v dôsledku ktorej došlo k neopraviteľnému poškodeniu predmetného havarijne
poisteného motorového vozidla, má žalobca nárok na poskytnutie poistného plnenia vo výške 12.981,60
€. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodnutí stotožnil s obranou žalovaného 2/, že z trestných
rozhodnutí je preukázateľné, že došlo k úmyselnému spôsobeniu škody na motorovom vozidle. Podľa

súdu sa nejednalo o náhodnú poistnú udalosť, tak ako to má na mysli ust. § 788 ods. 1 OZ. Súd však
nerozlišoval, že nešlo o premyslený trestný čin žalobcu, ale žalovaných 1/ a 3/, voči ktorým má žalovaný
2/ po tom, čo poskytne poistné plnenie žalobcovi, nárok na náhradu poistného plnenia v rozsahu, v akom
poistné plnenie poskytol žalobcovi. V prípade, ak by škodu spôsobil úmyselným protiprávnym konaním
žalobca ako poistený, v takom prípade by s ohľadom na všetky skutočnosti nešlo o náhodnú poistnú

udalosť, avšak s poukazom na to, že škodu na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu spôsobili
jemu neznáme osoby svojím zavineným protiprávnym konaním, za ktoré boli právoplatne odsúdené,
má žalobca bez akýchkoľvek pochybností nárok na poskytnutie poistného plnenia, a to bez ohľadu na
to, či žalovaní 1/ a 3/ škodu na motorovom vozidle žalobcu spôsobili úmyselne alebo neúmyselne. Aj
napriek tomu, že z pohľadu súdu nešlo o náhodnú poistnú udalosť, z pohľadu žalobcu, ktorý uzatvoril

havarijné poistenie predmetného motorového vozidla a po celú dobu trvania poistného vzťahu si plnil
všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o havarijnom poistení, šlo o náhodnú udalosť, ktorá zakladá
právo poisteného na poskytnutie poistného plnenia. Žalobca nemal ako a nemohol vedieť, že dôjde
k úmyselnému poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo havarijne poistené u právneho predchodcu
žalovaného 2/ a z toho dôvodu naďalej zotrval na tom, že žalobca má nárok na poskytnutie poistného

plneniaodžalovaného2/,ktorézodpovedávýškespôsobenejškodynapredmetnommotorovomvozidle,
ktoré bolo pri skutku neopraviteľne poškodené a ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Skutočnosť, že
z trestného rozsudku vyplýva, že škoda bola žalovanými 1/ a 3/ spôsobená zavineným úmyselným
konaním, nemôže byť na ujmu žalobcu. Žalobca poukázal na pojem náhodná udalosť, ktorou rozumieneočakávanú udalosť, ktorá vznikne v krátkom časovom okamihu a poistený alebo poškodený nemohol
jej vzniku predísť. Z definície náhodnej udalosti v poistení jednoznačne vyplýva, že predmetná škodová
udalosť bola z pohľadu žalobcu udalosťou náhodnou a on nemohol za žiadnych okolností očakávať,

vznikla v krátkom časovom okamihu a poškodený nemohol jej vzniku predísť. Súd sa s námietkami
žalobcu vôbec nezaoberal a iba si osvojil názor žalovaného 2/. Následne žalobca poukázal na ust. § 220
ods. 2 CSP a na to, že odôvodnenie rozsudku vyžaduje určitú kvalitu, ktorú podľa jeho názoru napadnutý
rozsudok nemá. V tejto súvislosti citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Prešove.

12.1 Proti tomuto rozsudku, proti všetkým jeho výrokom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný 1/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd žalobu voči
nemu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu trovy konania, ktoré v zákonnej lehote vyčísli.
12.2 Žalovaný 1/ namietal, že uplatnený nárok voči nemu nie je dôvodný a súd v napadnutom rozhodnutí
postupoval nesprávne, ak žalovaného k tejto náhrade zaviazal napriek tomu, že existuje právoplatné
rozhodnutie okresného súdu a odvolacieho súdu, ktorým bol uznaný za vinného. Poukázal na to, že

už v konaní pred súdom prvej inštancie namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, vychádzajúc z kúpnej
zmluvy zo dňa 15.02.2010 žalobca odpredal motorové vozidlo obchodnej spoločnosti DYMO s.r.o. a v čl.
3 bod 3.2 danej zmluvy je uvedené, že v prípade, že po uzavretí tejto zmluvy dôjde k poškodeniu
či zničeniu automobilu je kupujúci povinný pred odstúpením od zmluvy uviesť automobil na svoje
náklady do pôvodného stavu. Z čl. 3 bod 3.2 a 4.2 zmluvy žalovaný vyvodzuje, že žalobca previedol

na obchodnú spoločnosť práva k predmetu prevodu v takej miere, že žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaným subjektom na podanie žalobného návrhu, pretože mu podľa predmetného zmluvného
článku vzniká poškodenie veci v jeho vlastníctve, zmluvný nárok na uvedenie veci do pôvodného stavu
vočižalovanému4/(DYMOs.r.o.,poznámkaodvolaciehosúdu),vzmysleuvedenéhočlánkutejtozmluvy
vznikla nielen zodpovednosť za poškodenie predmetu kúpi, ale zároveň aj aktívna vecná legitimácia

na uplatnenie nároku za toto poškodenie voči škodcom. Prípad poškodenia, resp. zničenia vozidla si
totiž zmluvné strany dojednali spôsobom odlišným od právneho režimu, akou je prevod s výhradou
vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie sa s týmto špecifickým argumentom žalovaného nevysporiadal
logickým a právne konzistentným spôsobom, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/,
h/ CSP. Žalovaný nikdy netvrdil, že vlastníkom predmetného motorového vozidla je spoločnosť DYMO

s.r.o. tvrdil, že hoci je vlastníkom žalobca, uvedená kúpna zmluva na základe dojednaní v čl. 32 a čl.
42 vylučuje jeho právo na uplatnenie predmetného nároku na náhradu škody, nanajvýš by mohol
zakladať jeho nárok voči žalovanému 4/. Súd sa teda nevysporiadal s námietkou nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/, a vysporiadal sa s tvrdením, ktoré žalovaný
v konaní nenamietal, ale súd si ho v rámci svojho odôvodnenia zrejme nedopatrením vymyslel. Došlo tak

k porušeniu práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia, pretože súd žalovanému neposkytol
odpoveď na špecifický argument, ktorý je pre rozhodnutie vo veci samej zásadný.
12.3 Zároveň žalovaný namietal, že súd nesprávne právne posúdil jeho obranu z hľadiska aplikácie
ust. § 438 ods. 2 OZ, kedy škodca zodpovedá za škodu podľa svojej účasti z dôvodu, že žalovaný
by aj v prípade dôvodnosti mal zodpovedať za škodu len čo do sumy 2.199 €. Súd prvej inštancie

svoju argumentáciu nepostavil na vysvetlení neexistencie okolností pre posudzovanie miery účasti
na spôsobení škody, ale na splnenie základného predpokladu pre spoločnú zodpovednosť podľa §
438 ods. 1 OZ. Takýto postup preto preukazuje, že súd sa aplikáciou ust. § 438 ods. 2 OZ ani
nezaoberal, respektíve ju vylúčil z nesprávnych dôvodov. Dôvod na aplikáciu ust. § 438 ods. 2 OZ
žalovaný vidí v záveroch znaleckého dokazovania, všetkých posudkoch v trestnom konaní, z ktorých

vyplýva, že odvolateľ nemohol z fyzikálneho hľadiska vozidlo žalobcu z cesty vytlačiť a spôsobiť
tak jeho totálne poškodenie. Mierou, akou sa na vzniku škody podieľal, spočívala iba v poškodení
predného nárazníka a stupačky, ktorých hodnota bola jednou z otázok znaleckého dokazovania
zodpovedaná. Má za to, že v danom prípade bol daný odôvodnený prípad, v ktorom by súd mal v prípade
splnenia ostatných zákonných podmienok rozhodnúť o odlišnej miere jeho účasti na spôsobení škody.

Ponechanie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti by zakladalo nespravodlivý záver zodpovednosti
odvolateľa za to, čo spôsobil žalovaný 3/ sám svojím fyzickým konaním – šoférovaním a totálnym
poškodením vozidla, pretože náraz zo strany odvolateľa preukázateľne nespôsobil rozsah konečného
poškodenia vozidla. V trestnom konaní nebolo preukázané spolupáchateľstvo medzi žalovaným 1/ a
žalovaným 3/. O spolupáchateľstve medzi žalovanými v trestných rozhodnutiach neexistujú žiadne

priame ani nepriame dôkazy. S uvedenou zásadnou skutočnosťou sa žiaden zo súdov vo svojom
odôvodnení riadnym spôsobom nevysporiadal a pokiaľ by konajúci súd po oboznámení sa s uvedenými
rozhodnutiami v trestnom konaní dospel k opačnému názoru, žalovaný žiadal, aby uvedenú časť
odôvodnenia príslušného rozhodnutia odcitoval ako odpoveď na špecifický argument žalovaného 1/v zmysle jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia daného aj ustálenou praxou ESĽP. Právoplatné
závery trestného konania sú z hľadiska popisu skutku a právnej kvalifikácie absolútne nelogické
a nezohľadnenie týchto skutočností je preto inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nakoľko bolo v tomto konaní poukazujúc
aj na trestné konanie voči žalovanému 1/ ako odsúdenému preukázané, že dopravnú nehodu zavinil
úmyselne práve žalovaný 1/ spoločným konaním so žalovaným 3/, je žalovanému 2/ nejasné a príde mu

nelogické, prečo si žalobca neuplatňuje svoj nárok priamo proti poisťovateľovi žalovaného 1/, respektíve
vozidlu, ktorým bola škoda spôsobená v zmysle 15 zák. č. 381/2001 Z.z.. Z vykonaného dokazovania,
ako aj bodu 3. odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa svojím nárokom na náhradu škody
obrátil na poisťovateľa žalovaného 1/ spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., s ktorou mal
žalovaný 1/ uzatvorenú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu vzniknutú prevádzkou vozidla podľa
zák. č. 381/2001 Z.z.. Poisťovateľ nárok na náhradu škody žalobcu odmietol uhradiť, žalovaný 2/ preto

poukázal na to, že potom, čo by poisťovateľ žalovaného 1/ poskytol žalobcovi poistné plnenie, tento
poisťovateľ by mal následne voči žalovanému 1/ nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12
zák. č. 381/2001 Z.z.. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na pojem náhodná udalosť, žalovaný uvádza,
že tento pojem nie je definovaný v Občianskom zákonníku ani v inom právnom predpise a judikatúra
i právna prax náhodnú udalosť podľa Občianskeho zákonníka považuje za náhodnú udalosť určenú

poistnýmipodmienkamiprejednotlivédruhypoistenia.Zožalobcovhoodvolanianevyplýva,akúdefiníciu
náhodnej udalosti použil, či je takto definovaná aj v poistných podmienkach v poistnej zmluve, od ktorej
si odvodzuje svoj nárok voči žalovanému 2/. Žalovaný poukázal na to, že i v zmysle definície náhodnej
udalosti použitej žalobcom je neočakávaná udalosť taká, ktorá vznikne v krátkom časovom okamihu
apoistenýalebopoškodenýnemoholjejvznikupredísť.Spoukazomnavšeobecnúprevenčnúpovinnosť

upravenú v OZ mohol žalobca predísť vzniku škody, ak by vozidlo vo svojom vlastníctve nezveril osobe,
ktoráúmyselnýmtrestnýmčinomspôsobilaškodunajehovozidle.Žalovanýsanaďalejpridržiavasvojich
vyjadrení, z ktorého dôvodu rozhodnutie v napadnutom výroku považuje za vecne správne, nakoľko
z dokazovania vykonaného pred súdom vyplynulo, že nie sú naplnené základné zákonné podmienky
uvedené v § 788 ods. 1 OZ, nakoľko poistnou udalosťou nebola náhodná udalosť. Navrhuje preto, aby

odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil, nakoľko je vecne správny a priznal žalobcovi
(správne žalovanému 2/ - poznámka odvolacieho súdu) náhradu trov odvolacieho konania.

14.1 Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu a k vyjadreniu žalovaného 2/ k odvolaniu žalobcu
uviedol, že je zrejmé, že žalovaný 1/ nesúhlasí so správnosťou záverov v rozsahu zisteného skutkového

stavu ani právneho posúdenia súdom prvej inštancie, avšak poukazuje na odlišnosti argumentov
týkajúcich sa odôvodnenia podaných opravných prostriedkov, ktoré nie sú totožné.
14.2 K odvolaniu žalobcu zo dňa 14.02.2023 uviedol, že sa týka výroku II. rozsudku, ktorý sa žalovaného
1/ netýka. Z obsahu predmetného odvolania však nepriamo vyplýva dôvodnosť odvolania žalovaného
1/ v tom zmysle, že pokiaľ žalobca podaným opravným prostriedkom argumentuje o existencii platného

havarijného poistenia, na ktorého plnenie mal byť výrokom rozsudku zaviazaný žalovaný 2/, tak
z uvedenej skutočnosti vyplýva, že by žaloba voči žalovanému 1/ a 3/ mala byť z uvedeného dôvodu
zamietnutá, pretože by si uvedený nárok mohol žalovaný 2/ uplatňovať v regresnom konaní. Odvolaciu
námietku žalobcu preto žalovaný 1/ vo vzťahu k žalovanému 2/ považuje za dôvodnú a má za
to, že je potrebné skúmať existenciu poistného vzťahu a povinnosť poisťovne plnenie na podklade

platnej poistnej zmluvy poskytnúť. Žalovaný 1/ však nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že tento v rámci
trestného konania po celý čas vystupoval ako poškodený, ktorému bola spôsobená škoda na majetku.
Opätovne poukázal na uzavretú kúpnu zmluvu v deň dopravnej nehody a v rámci ustanovení tejto
zmluvy si osobitným spôsobom zmluvné strany upravili aj správanie sa pri vzniku škodovej udalosti.
S poukazom na to, že žalobca vozidlo odovzdal zamestnancovi žalovaného 4/ s uhradením len 2.000 €

splátky, preto značným spôsobom narúša vierohodnosť žalobcových tvrdení. V tomto smere žalovaný
poukázal na nezmyselnosť záverov trestného konania postaveného na nepreukázanom tvrdení o jeho
spolupáchateľstve so žalovaným 3/ a akejsi nepochopiteľnej subsidiarite trestného konania v úvahe, ak
nepreukážeme poisťovací podvod, tak odsúdime vodičov za poškodenie cudzej veci, ktorej absentuje
základný motív konania týchto osôb. Napriek právoplatnosti trestného rozhodnutia táto skutočnosť

nebráni tomu, aby vec bola v tomto prípade posúdená na základe uvedených argumentov odlišne alebo
aspoň relevantne vzatá do úvahy.
14.3 K vyjadreniu žalovaného 2/ k odvolaniu žalobcu žalovaný uvádza, že právny názor žalovaného 2/
sa tiež opiera o záver v podobe plnenia na základe poistného vzťahu iba u inej poisťovne, než jeho.Uvedená argumentácia by dokonca zakladala dôvod na zámenu účastníkov konania, avšak rovnako
ako v názoroch uvádzaných zo strany žalobcu v odvolaní a žalovaných 1/ a 3/ v sporovom konaní by
dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému 1/ vylučovala.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že napadnutý rozsudok v časti výroku I.,
III., IV. považuje za vecne správny, pokiaľ žalovaný 1/ namietal aktívnu legitimáciu žalobcu s poukazom
na čl. 3 bod 3.2 a 4.2 kúpno-predajnej zmluvy, žalobca sa s touto námietkou nestotožnil a uviedol,
že predmetné ustanovenie zmluvy sa vzťahuje na odstúpenie od zmluvy v prípade poškodenia či

zničenia OMV a len v takom prípade (v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy, ku ktorému nedošlo)
je kupujúci povinný uviesť motorové vozidlo na svoje náklady do pôvodného stavu, v ktorom mu bolo
vozidlo prevádzajúcim odovzdané a v tomto stave ho predávajúcemu vráti oproti vráteniu kúpnej ceny.
Vzhľadom na to, že doposiaľ nebola zaplatená ani len časť kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo,
bolo vozidlo žalobcovi na základe rozhodnutia Okresného súdu v Prešove sp. zn. 9C/80/2010 zo dňa
04.04.2011 odovzdané a nie je za žiadnych okolností možné, aby predmetné ustanovenie zmluvy malo

za následok delegovanie aktívnej vecnej legitimácie na pôvodného žalovaného 4/ (spoločnosť DYMO
s.r.o.). Žalovaný 1/ nesprávne interpretuje ustanovenie 3.2 zmluvy a opomína skutočnosť, že dané
ustanovenie sa vzťahuje len na prípad odstúpenia od kúpno-predajnej zmluvy. Vzhľadom na to, že
škoda na motorovom vozidla bola spôsobená úmyselným trestným činom žalovaného 1/ a 3/, vznikla
žalobcovi, ktorý je jeho výlučným vlastníkom škoda, niet preto pochybností, že žalobca je aktívne vecne

legitimovaný a z toho dôvodu je námietka žalovaného irelevantná. K námietke žalovaného 1/, že súd
nesprávne posúdil zodpovednosť za škodu ako spoločne a nerozdielne žalobca poukázal na to, že
z výsledkov trestného konania vyplýva, že bol žalovaný 1/ uznaný vinným zo zločinu poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. a/ TZ. Rozsudkom okresného súdu v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach žalovaní boli právoplatne odsúdení za trestný čin, pričom úmyselne

spoločným konaním spôsobili škodu na vozidle žalobcu, ktoré bolo pri skutku neopraviteľne poškodené.
S poukazom na uvedené nie je preto dôležité, kto a v akom rozsahu z páchateľov daného skutku
spôsobili škodu na motorovom vozidle značky DAF ale to, že sa na danom skutku dohodli, rozhodli
sa ho spáchať spoločne a úmyselným konaním tak spôsobili škodu na majetku žalobcu, za ktorú
zodpovedajú s ohľadom na spolupáchateľstvo spoločne a nerozdielne. S poukazom na uvedené nie

je možné na tento prípad aplikovať ust. § 438 ods. 2 OZ, nakoľko obaja odsúdení zodpovedajú za
škodu spôsobenú na motorovom vozidle v rovnakom rozsahu. S ohľadom na to, že došlo k fingovaniu
celej dopravnej nehody žalovaný 1/ je spoluzodpovedný za celú škodu, ktorá bola spôsobená na
nákladnom vozidle, a preto diferencovať škodu na vozidle spôsobenú zrážkou s vozidlom AUDI od
škody spôsobenej po vyvrátení vozidla do priekopy, ako na to poukazuje žalovaný 1/, by bolo vyslovene

účelové. S poukazom na uvedené je preto irelevantné ktorý zo škodcov spôsobil škodu na motorovom
vozidle výlučne vlastným pričinením a v akej výške a nie je preto možné aplikovať na tento prípad
ust. § 438 ods. 2 OZ. Ak žalovaný 1/ žiada na základe pripojených trestných rozsudkov zohľadniť
skutočnosti bližšie špecifikované v odvolaní, žalobca poukázal na to, že v zmysle § 193 CSP súd je
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin podľa osobitného predpisu

a o tom kto ich spáchal. Vzhľadom na uvedené ustanovenie CSP sú skutkové tvrdenia žalovaného
1/, že nespáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený, irelevantné. Z tohto pohľadu je tiež
bezvýznamné jeho tvrdenie, že má za škodu zodpovedať len do výšky 2.199 €, ktorá má zodpovedať
výmene ľavej stupačky a prelakovaniu predného nárazníka, ktorá škoda mala vzniknúť následkom
kontaktu vozidla značky DAF s vozidlom značky AUDI A4 dňa 15.02.2010. Žalovaný bol odsúdený za

úmyselný trestný čin poškodzovania cudzej veci, pričom vzhľadom na skutkovú vetu odsudzujúcich
súdnych rozhodnutí, že boli odsúdení uznaní vinnými z trestného činu, ktorý spáchali spoločným vopred
premysleným úmyselným konaním, t.j. ako spolupáchatelia majú zodpovedať spoločne a nerozdielne.
Súd je daným rozhodnutím viazaný a bez ohľadu na to, že žalovaný 1/ sa počas konania na prvom stupni
snažil z daného skutku svojimi tvrdeniami vyviniť. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd

odvolaniežalovaného1/akonedôvodnéaneopodstatnenézamietolapriznalžalobcovivočižalovanému
1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16.Žalobcavodvolacejreplikevovzťahukžalovanému2/uviedol,žežalobcasinárokvočinemuuplatnil
vzhľadom na to, že mal s jeho právnym predchodcom uzavretú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo

havarijné poistenie motorového vozidla. Žalovaný 2/ namietal pojem náhodnej udalosti a poukázal na
to, že žalobca mohol s poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť predísť vzniku škody. Žalobca
uvádza, že žalovaný 2/ zrejme opomína skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo na základe kúpno-
predajnej zmluvy odovzdal kupujúcemu, t.j. spoločnosti DYMO s.r.o. a ďalej nemal a nemohol maťvedomosť o tom, ako sa s predmetným motorovým vozidlom naloží ani to, komu bude zverené a už
vôbec nemohol mať vedomosť o tom, že bude na predmetnom motorovom vozidle úmyselným trestným
činom spôsobená škoda, a teda tejto škode nemohol predísť a nemohol tak rozhodovať o tom, komu

bude predmetné motorové vozidlo po jeho predaji a následnom odovzdaní zverené do užívania a z toho
dôvodu námietku žalovaného 2/ považuje za irelevantnú. Opätovne preto poukázal, že z pohľadu
žalobcu išlo o náhodnú udalosť, ktorá zakladá právo poisteného na poskytnutie poistného plnenia.

17. Žalobca v odvolacej replike vo vzťahu k žalovanému 1/ uviedol, že názor žalovaného 1/, ktorý

argumentuje existenciou platného havarijného poistenia, na ktoré mal byť výrokom rozsudku zaviazaný
žalovaný 2/ a žaloba voči nemu mala byť zamietnutá považuje za nesprávny a uvedenú námietku
považuje za irelevantnú s ohľadom na to, že žalobca ako poškodený má právo v prípade uplatnenia
nároku na náhradu škody žalovať ako škodcov, tak aj poisťovňu, v ktorej bolo neopraviteľné poškodené
motorové vozidlo havarijne poistené a súd môže rozhodnúť tak, že škodcovia a poisťovňa sú povinní
spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu, pričom s ohľadom na to, že došlo k úmyselnému

poškodeniu predmetného motorového vozidla si môže následne poisťovňa, t.j. žalovaný 2/ voči ostatným
žalovaným vyplatenú škodu, respektíve poistné plnenie titulom náhrady škody vymáhať v civilnom
konaní pred súdom. Pokiaľ žalovaný 1/ nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v rámci trestného konania
vystupoval ako poškodený a jemu bola spôsobená škoda, pričom poukazuje na zmluvné dojednania
a poukázal aj na pozoruhodnú zhodu okolností, že v deň keď bola spôsobená dopravná nehoda,

bola uzavretá aj kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným 4/, tvrdenia žalovaného postrádajú
akúkoľvek logiku; o pozoruhodnú zhodu okolností mohlo ísť iba zo strany žalovaného 4/, nie však
zo strany žalobcu, o čom v konečnom dôsledku svedčia aj závery trestného konania, považuje to
len za ďalšiu účelovú obranu žalovaného 1/. Pokiaľ žalovaný 1/ poukázal na nezmyselnosť záverov
trestného konania a trvá na tom, že aj napriek právoplatnosti trestného rozhodnutia mala byť predmetná

vec posúdená na základe argumentov žalovaného odlišne, poukázal na znenie § 193 CSP, že súd je
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Nie je
preto priestor na odlišné posúdenie veci na základe argumentov žalovaného 1/. Uvedené argumenty
predkladal žalovaný aj v rámci opravných prostriedkov proti rozhodnutiam v trestnom konaní, avšak
neúspešne a s predmetnými argumentmi sa už vyporiadal nielen odvolací, ale aj Najvyšší súd SR

v trestnom konaní, kde vychádzajúc z týchto rozhodnutí boli naplnené všetky zákonom stanovené znaky
skutkovej podstaty zločiny poškodzovania cudzej veci vo forme spolupáchateľstva. Navyše dovolací súd
sa domnieva, že došlo k podkvalifikovaniu daného skutku v prospech páchateľov, čo by odôvodňovalo
podanie dovolania v neprospech obvineného, t.j. žalovaného 1/. Skutočnosť že si žalobca uplatňuje
nárok aj voči poisťovni nevylučuje nárok žalobcu na náhradu škody zo strany žalovaného 1/.

18. Žalovaný 2/ v podaní doručenom súdu 10. mája 2023 uviedol, že dňa 01.12.2022 uzavrel zmluvu
o predaji časti podniku, v zmysle ktorej všetky poistné zmluvy neživotného poistenia, teda i poistná
zmluva platná v čase vzniku predmetnej škodovej udalosti (03.03.2018), z ktorej si žalobca odvodzuje
svoj nárok, prešli na spoločnosť UNION poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, prevod

časti podniku je možné overiť i z výpisu žalovaného 2/. Na základe uvedeného uvádza, že došlo k strate
jeho pasívnej vecnej legitimácie, keďže došlo k vzniku právnej skutočnosti, s ktorou je spojený prevod
práv a povinností. Má za to, že žaloba je voči nemu nedôvodná a navrhuje, aby súd žalobu voči nemu
zamietol.

19. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.07.2023 k podaniu žalovaného 2/ uviedol, že považuje
za zvláštne, že žalovaný po uzavretí zmluvy o predaji časti podniku informuje súd až polroka potom,
čo došlo k jej uzavretiu. Vychádzajúc zo zmluvy a odovzdávacieho protokolu, ako aj príloh, ktoré boli
predložené žalobca má za to, že žalovaný 2/ nepredložil, respektíve doposiaľ presvedčivo nepreukázal,
že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 18.12.2008 s poisťovňou Groupama poisťovňa a.s.,

ktorá odôvodňuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/, v tomto smere bola predmetom zmluvy
o predaji podniku a teda, že došlo k prevodu práva a povinností z tejto zmluvy na UNION poisťovňu, a.s..

20. K charakteru spoločenstva medzi spoločne a nerozdielne zaviazanými dlžníkmi sa opakovane
vyjadril najvyšší súd (4Cdo/203/2005, 6Cdo/544/2015), z ktorého výkladom sa stotožnil aj ústavný

súd (II. ÚS 375/2019 a III. ÚS 384/2021) a z ktorého je zrejmé, že spoločne a nerozdielne zaviazaní
spoludlžníci sú zásadne samostatnými, a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Zodpovedanie
nastolenej otázky vyplýva z toho, či si žalobca svoje právo voči viacerým žalovaným mohol uplatniť
samostatne proti každému z nich (samostatné spoločenstvo) alebo len proti obom spoločne (nerozlučnéspoločenstvo). Základom spoločnej zodpovednosti žalovaných je § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne, pričom
podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom je ustanovené, že viac dlžníkov

má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vzťah žalobcu so žalovanými je vzťahom,
v ktorom za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne, a preto žalobca bol oprávnený domáhať
sa náhrady škody od ktoréhokoľvek z nich samostatne, a preto je vzťah žalovaných samostatným
procesným spoločenstvom, v ktorom možno rozhodnúť aj o odvolaní žalovaného 1/ samostatne.

21. Pretože sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo, výrok I. rozsudku vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným 3/ nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho prieskumu bola iba tá časť výroku
I., ktorá sa týkala vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)

prejednal odvolania žalobcu a žalovaného 1/ ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu ani žalovaného 1/ nie je dôvodné.

23. Rozsudok je vo výroku v napadnutom rozsahu vecne správny, preto ho odvolací súd, okrem výroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.09.2023 o 9.20 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 05.09.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

25. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a žalovaný

1/ podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (písm. b/), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).

26. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti nie sú naplnené.

27. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,

ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné

ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v potvrdenej časti nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

28. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie

skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa
ustanovenia § 191 ods. 1, 2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutievoveci.Aniodvolacienámietkyžalobcuažalovaného1/ nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku.

30. Strany sporu vo svojich odvolaniach (v jeho podstatnej časti) len zopakovali a podrobnejšie rozviedli
svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti uplatneného nároku vo

vzťahu k žalovanému 1/ (iba v tomto rozsahu bolo rozhodnutie podrobené odvolaciemu prieskumu –
poznámka odvolacieho súdu) a v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že je daná pasívna
legitimácia žalovaného 1/ v spore, pričom pri výške škody, na ktorú bol žalovaný 1/ zaviazaný, súd prvej
inštancie správne aplikoval ust. § 438 ods. 1 OZ. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so správnym
záverom súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/ v spore, v dôsledku čoho súd rozhodol
vecne správne, ak žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

32. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel
k vyššie uvedenému záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia,
ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie
námietky žalobcu, ako aj žalovaného 1/, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenej časti a k odvolacím
námietkam žalobcu a žalovaného 1/ odvolací súd uvádza nasledovné:

34. Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorej sa žalobca ako vlastník (zničeného) motorového

vozidla domáhal voči žalovanému 1/ (a žalovanému 3/) s poukazom na ust. § 420 OZ a voči žalovanému
2/ s poukazom na ust. § 788 OZ.

35. Žalovaný 1/ namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, pričom poukázal na znenie čl. 3.2 a 4.2
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou DYMO s.r.o. a dôvodil, že v rámci zmluvnej

slobody tieto ustanovenia predstavujú osobitnú formu dojednania zodpovednostných vzťahov, ktoré
aktívnu legitimáciu žalobcu vylučujú.

36. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného 1/ nestotožňuje.

37.1 Žalobca a spoločnosť DYMO s.r.o. dňa 15.02.2010 (ako kupujúci) uzavreli kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj nákladného automobilu DAF FA bielej farby EČ: I. XXX J., za kúpnu
cenu 16.112,60 € s DPH, ktorá mala byť uhradená v splátkach, pričom vlastnícke právo kupujúci mal
nadobudnúť až po zaplatení poslednej splátky (čl. I. bod 1, čl. V. zmluvy).
37.2 Podľa čl. 3. bod 3.2 zmluvy sa strany dohodli, že v prípade, že po uzavretí tejto zmluvy a prevzatí

automobilu kupujúcim dôjde k poškodeniu či zničeniu automobilu, je kupujúci povinný pred odstúpením
od zmluvy automobil uviesť do pôvodného stavu, v akom ho od predávajúceho prevzal a v tom stave mu
ho aj vrátiť oproti vráteniu kúpnej ceny poníženej o 3 % za každý ukončený mesiac. V opačnom prípade,
ako aj v prípade, že uvedenie automobilu do pôvodného stavu nie je z dôvodu odobratia orgánom PZ
SR možné, je kupujúci oprávnený od zmluvy odstúpiť s tým, že predávajúci je povinný vrátiť kupujúcemu

oproti vráteniu automobilu, resp. odovzdaniu originálu či úradne overenej kópie protokolu o odovzdaní/
odobratí automobilu, kúpnu cenu zníženú o náklady na uvedenie automobilu do pôvodného stavu, v
ktorom bol automobil predávajúcim kupujúcemu odovzdaný. Výšku nákladov na uvedenie automobilu
do pôvodného stavu určuje predávajúci. V prípade, že kupujúci vznesie námietky voči výške nákladov
na uvedenie automobilu do pôvodného stavu určených predávajúcim, bude aktuálna cena automobilu,

resp. hodnota týchto nákladov určená autorizovaným servisom určeným predávajúcim, a to na náklady
kupujúceho.
37.3 Podľa čl. 4. bod 4.2 zmluvy sa strany dohodli, že prevzatím automobilu prechádzajú na kupujúceho
všetky riziká spojené s nebezpečenstvom náhodnej škody a náhodného zhoršenia technického stavu
automobilu

38. Vychádzajúc z vyššie citovaných zmluvných ustanovení odvolací súd zastáva názor, že zmluvné
strany si v nich upravili povinnosť kupujúceho uviesť automobil do pôvodného stavu, avšak v prípade
odstúpenia od zmluvy a to konkrétne pred odstúpením od zmluvy. V prejednávanom spore nebolospornou skutočnosťou, že k odstúpeniu kupujúceho od zmluvy nedošlo, preto aplikácia zmluvného
ustanovenia bod 3.2 v prejednávanom spore nie je na mieste a nemá akýkoľvek vplyv na aktívnu
legitimáciu žalobcu. Rovnako podľa bodu 4.2 si zmluvné strany upravili prechod rizík spojených

s nebezpečenstvom náhodnej škody a náhodného zhoršenia technického stavu automobilu v spojení
s prevzatím automobilu, avšak toto zmluvné dojednanie neupravuje prechod vlastníckeho práva.

39. Prechod vlastníckeho práva k automobilu bol upravený výslovne v čl. 5 bod 5.3 zmluvy, a to
zaplatením poslednej splátky kúpnej ceny. Nakoľko v spore nebolo sporným, že kupujúci uhradil

žalobcovi iba jednu splátku, kupujúci nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému automobilu
a táto skutočnosť bola podporená aj inými dôkazmi a to najmä technickým preukazom (čl. 64), v ktorom
sa eviduje vlastnícky a užívací stav, a to orgánom na to kompetentným a vyplýva to aj zo správy OR
PZ v Humennom, ODI v Snine zo dňa 26.01.2012 (čl. 78) a evidenčnej karty vozidla zo dňa 31.01.2012
(čl. 79). Tieto závery boli podporené aj výsledkom trestného konania, kde žalobca ako poškodený
a vlastník vozidla bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces, pričom z trestného

spisu a jednotlivých (právoplatných) rozhodnutí vyplynulo, že v čase dopravnej nehody bol nepochybne
žalobcavlastníkompoškodenéhomotorovéhovozidla.NavyšeajzrozsudkuOkresnéhosúduPrešovsp.
zn. 9C/80/2010 zo dňa 4. apríla 2011, právoplatného dňa 30.04.2011 vyplynula pre spoločnosť DYMO
s.r.o. povinnosť vydať sporné motorové vozidlo majiteľovi – žalobcovi.

40. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že súd pri posúdení aktívnej legitimácie vyhodnotil
jednotlivé dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, preto jeho záver je výsledkom logickej
úvahy a súd prvej inštancie v tomto smere dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam. Zároveň odvolací súd argumentáciu žalovaného 1/ považuje za účelovú a najmä
vytrhnutú z kontextu citovaného zmluvného ustanovenia, a navyše v rozpore s ostatnými vykonanými

dôkazmi.

41. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak dospel k záveru, že je
daná aktívna legitimácia žalobcu v spore.

42. K odvolacej námietke žalovaného 1/, že súd prvej inštancie neaplikoval ust. § 438 ods. 2 OZ na
prejednávanú vec, čím vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd uvádza nasledovné:

43. Ustanovenie § 438 ods. 1, 2 OZ upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená viacerými
škodcami. Spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov možno upraviť rôznym spôsobom. Buď sa upraví

tak, že spoloční škodcovia budú zodpovední podľa miery svojej účasti na spôsobení škody (tzv. delená
zodpovednosť), čo je spravodlivejším riešením z hľadiska miery zodpovednosti viacerých účastníkov,
ale menej výhodným pre poškodeného, ak niektorý z viacerých škodcov nemá prostriedky na náhradu
škody, alebo sa upraví tak, že budú zodpovední spoločne a nerozdielne (tzv. solidárna zodpovednosť),
čo je výhodnejším riešením pre poškodeného, pretože poškodený môže požadovať náhradu škody

od ktoréhokoľvek škodcu (napr. od finančne najznámejšieho). Toto riešenie je však menej výhodné a
niekedy aj nespravodlivé voči ostatným škodcom, ktorí musia nahradiť škodu nad rámec svojej účasti
na spôsobení škody, aj keď majú možnosť dodatočne vyrovnať rozdiel podľa účasti na spôsobení škody
medzi viacerými škodcami. Súd môže svojím rozhodnutím v odôvodnených prípadoch vylúčiť solidárnu
zodpovednosť (§ 438 ods. 1 OZ) tým, že rozhodne o delenej zodpovednosti viacerých škodcov. Ide o

rozhodnutie, že tí, čo škodu spôsobili spoločne, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení
škody. Účasť na spoločnom spôsobení škody môže spočívať v spoločnom zavinení, vtedy sa účasť
určuje podľa miery zavinenia jednotlivých spoločných škodcov, ak ide o.i. objektívnu zodpovednosť,
rozdelí sa zodpovednosť podľa miery účasti na spôsobení škody. Uvedená výnimka prichádza do úvahy
len v odôvodnených prípadoch. Či ide o takýto prípad, musí súd starostlivo uvážiť a v súdnom rozhodnutí

aj náležite odôvodniť. Spravidla zhodnotí sociálne pomery škodcov a posúdi, či solidárna zodpovednosť
prichádza do úvahy (napr. v prípade, keď je účasť niektorých škodcov na spoločnom spôsobení škody
minimálna vzhľadom na účasť ostatných škodcov).

44. Podstatou odvolacích námietok žalovaného 1/ bolo posúdenie zodpovednosti viacerých škodcov a

námietka, že sa súd nevysporiadal s podstatnou okolnosťou, a to mierou zavinenia žalovaného 1/ na
spôsobenej škode požadujúc aplikáciu delenej zodpovednosti za spôsobenú ujmu podľa § 438 ods. 2
OZ.45. Súd prvej inštancie vychádzal zo správnej úvahy, že viacerí škodcovia sú v zásade zodpovední
za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne, a správne neprihliadal na úpravu delenej zodpovednosti
v ust. § 438 ods. 2 OZ, a teda na možnosť v odôvodnených výnimočných prípadoch vylúčiť solidárnu

zodpovednosť a rozhodnúť o delenej zodpovednosti viacerých škodcov podľa ich účasti na pôsobení
škody.

46. V napadnutom rozhodnutí súd konštatoval, že jeho úvaha o spoločnej zodpovednosti má svoj
základ vo výsledkoch trestného konania, kde v trestnom rozkaze a následne právoplatnom rozsudku v

konaní sp. zn. 3T/88/2013, obaja žalovaní boli právoplatne odsúdení za zločin poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, a to na rovnakom skutkovom základe,
pričom úmyselne spôsobili škodu na vozidle žalobcu, ktoré bolo pri skutku neopraviteľne poškodené.
Vychádzajúc z dokazovania vykonaného v trestnom konaní nevyplynulo, kto a v akom rozsahu z
páchateľov daného skutku spôsobil škodu na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu, ale vyplynulo
to, že sa na takomto skutku obaja dohodli, rozhodli sa ho spáchať spoločne, a to úmyselným, vopred

premyslenýmkonaním,takspôsobiliškodunamajetkužalobcuspočívajúcuvneopraviteľnompoškodení
motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu, za ktorú zodpovedajú s ohľadom na spolupáchateľstvo
spoločne a nerozdielne. S poukazom na uvedené súd nehodnotil prípad podľa návrhu žalovaného 1/
podľa ust. § 438 ods. 2 OZ, kedy škodca zodpovedá za škodu podľa svojej účasti, nakoľko obaja
odsúdení zodpovedajú za škodu spôsobenú na motorovom vozidle v rovnakom rozsahu. Bolo preto

bezpredmetné, v akom rozsahu vznikla škoda pri náraze motorového vozidla zn. AUDI do motorového
vozidla zn. DAF, nakoľko žalovaní 1/ a 3/ spoločným konaním úmyselne po vzájomnej dohode poškodili
havarované vozidlo. Žalovaný 1/ sa zločinu dopustil tým, že spoločne so žalovaným 3/ zinscenovali
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vyvráteniu motorového vozidla do priekopy, čím došlo k jeho
poškodeniu. S ohľadom na to, že došlo k fingovaniu celej nehody, aj žalovaný 1/ je spoluzodpovedný

za celú škodu (nielen žalovaný 3/), ktorá bola spôsobená na nákladnom vozidle, a preto diferencovať
škodu na vozidle DAF spôsobenú zrážkou na vozidle AUDI od škody spôsobenej po vyvrátení vozidla
do priekopy, ako to prezentuje žalovaný 1/ bolo súdom hodnotené ako vyslovene účelové a tendenčné.

47. V napadnutom rozhodnutí preto neabsentujú právne úvahy o možnosti aplikácie delenej

zodpovednosti podľa § 438 ods. 2 OZ, pričom súd svoje rozhodnutie opieral o rozhodnutie Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/88/2013 zo dňa 10.07.2020 (ohľadne žalovaného 1/), správne
zohľadnil aj výrok súdu, kde bola stanovená práve solidárna zodpovednosť (teda neuplatnila sa delená
zodpovednosť). Súd reflektoval na skutočnosť, že žalovaný 3/ bol trestným rozkazom a žalovaný 1/
rozsudkom uznaní za vinných, že spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobili tak na cudzom

majetku značnú škodu, čím spáchali zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,3 písm. a/ Tr.
zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Z rozsudku sp. zn. 3T/88/2013 str. 18 výslovne vyplýva, že „medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ došlo
k dohode na skutku resp. spoločnému konaniu, nie je preto pravda, že by spoluúčasť žalovaného 1/
na skutku bola preukazovaná iba na podklade výpovede svedka J. K.“. Ďalej na strane 20 rozsudku

je uvedené „po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona ako spolupáchateľ
podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním s odsúdeným E. D. poškodili cudziu vec
a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Zločinu sa dopustil tým, že spoločne s odsúdeným
E. D. zinscenovali dopravnú nehodu, pri ktorej vyvrátili motorové vozidlo do priekopy, čím došlo k jeho

poškodeniu...Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 Trestného zákona...úmysel obžalovaného
poškodiťcudziuvecpokrývaceléjehokonanie,pričomzacudziuvecjenutnépovažovaťnielenkeramiku
patriacufirmeDYMOs.r.o.,aleajnákladnévozidlo,ktorébolovpodstateurčenénalikvidáciuavlastnícky
patrilo firme Dopabal s.r.o.“

48. Súd prvej inštancie teda dôsledne vyhodnotil jednotlivé skutkové okolnosti a pri posudzovaní miery
účasti jednotlivých žalovaných na spôsobení škody vychádzal z právoplatných rozhodnutí vydaných
v trestnom konaní.

49. K námietke žalovaného 1/, že v trestnom konaní nebolo preukázané spolupáchateľstvo žalovaných

1/ a 3/ odvolací súd uvádza, že dané tvrdenie žalovaného spočíva v nesprávnej a zjavne účelovej
interpretácii rozhodnutí vydaných v trestnom konaní, nakoľko forma spolupáchateľstva vyplýva priamo
z právnej kvalifikácie skutku (zločin poškodzovania cudzej veci vo forme spolupáchateľstva podľa ust.
§ 20 Tr. zákona).50.Odvolacísúdnepovažovalzadôvodnéopätovnevyhodnocovaťmieruúčastijednotlivýchžalovaných
na predmetnom skutku, nakoľko viazaný právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol

spáchaný trestný čin postihnuteľný podľa osobitných predpisov a o tom, kto ho spáchal (§ 193 CSP)
aj odvolací súd vychádzal zo záverov rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/88/2013
zo dňa 10.07.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7To/21/2021 zo dňa
27.05.2021 a uznesením NS SR sp. zn. 5Tdo/92/2021 zo dňa 13.01.2022, kde bolo jednoznačným
spôsobom kvalifikované konanie žalovaných ako spoločné konanie vo forme spolupáchateľstva podľa §

20 Trestného zákona, to všetko bez ohľadu na to, či so závermi rozhodnutí v trestnom konaní žalovaný
1/ súhlasil alebo nesúhlasil.

51. K odvolacej námietke žalobcu, že súd nesprávne vyhodnotil nedostatok pasívnej legitimácie
žalovaného 2/ v spore, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

52. Žalobca odvodzoval nárok voči žalovanému 2/ z ust. § 788 OZ.

53. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

54. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou zaväzuje
poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená poskytnúť poistencovi v dojednanom
rozsahu plnenie a poistenca platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ). Právna úprava predpokladá, že
podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá

v poistnej zmluve a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistné podmienky pri poistení
majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí
vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť rozsah
a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a
čas platnosti poistnej zmluvy. Poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť, čo činí náhodnosť

základným atribútom poistnej udalosti. Poisťovacia prax používa ustálený výklad, podľa ktorého sa
za náhodnú udalosť považuje každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že
môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne, či sa tak vôbec
stane (požiar, povodeň, havária motorového vozidla, úraz občana). V právnej teórii panuje v otázke
úmyselného spôsobenia poistnej udalosti (či lepšie povedané udalosti, ktorú by v prípade prítomnosti

prvku náhodnosti spadala do kategórie poistnej udalosti) jednotný názor, a síce, že takáto udalosť
poistnou udalosťou nie je. (Občiansky zákonník II. 2. vydanie, 2019 C.H.BECK, s. 2972-2991 Števček,
Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.).

55. Havarijné poistenie v mnohých prípadoch nazývané Kasko je majetkové poistenie motorového

vozidla, uzatvárané na báze dobrovoľnosti. Jeho podstatou je náhrada škody v dôsledku rôznych
náhodných udalostí (napr. havária, živel, krádež, vandalizmus,...), ktoré sú špecifikované v poistnej
zmluve, pričom ich následkom vznikla majetková ujma vlastníkovi vozidla. Havarijné poistenie
štandardne zabezpečuje náhradu škody, ktorá vznikla z nasledujúcich základných rizík: havária –
poškodenie alebo zničenie vozidla (alebo jeho časti) náhodnou udalosťou vzniknutou nečakane

mechanickým nárazom alebo stretom s iným motorovým vozidlom alebo predmetom; živel, krádež,
vandalizmus, asistenčné služby.

56. Žalobca a žalovaný 2/ (jeho právny predchodca) v poistnej zmluve havarijné poistenie motorového
vozidla zo dňa 18.12.2008 (čl. 85) si dohodli základné poistenie pre prípad poistného rizika - havária

a živel a doplnkové poistenie - pre prípad odcudzenia vozidla, pričom poistné podmienky, ktoré by mali
byť súčasťou zmluvy a mali by konkretizovať a špecifikovať, z ktorých poistných udalostí vznikne právo
na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia, neboli súčasťou súdneho spisu.

57. Pri charakterizácii poistného rizika – havárie tak súd mohol vychádzať iba zo zákonného ustanovenia

§ 788 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť plnenie, ak nastane náhodná udalosť
v zmluve bližšie určená, teda v danom prípade náhodná udalosť havárie motorového vozidla.58. Pojem náhodnosti však nemožno poňať rozdielne a to tak, ako ho vníma zo svojho pohľadu vlastník
vozidla, alebo poisťovňa prípadne tretia osoba, náhodnosť sa viaže na udalosť ako takú vo vzťahu
k poistenému vozidlu. Ak teda došlo k havárii vozidla, je potrebné skúmať, či daná havária vozidla,

teda jeho poškodenie alebo zničenie, bolo v príčinnej súvislosti s náhodnou udalosťou, ktorá vznikla
nečakane mechanickým nárazom alebo stretom s iným motorovým vozidlom.

59. Rozsiahlym znaleckým dokazovaním v trestnom konaní bolo ustálené, že havária vozidla DAF
nebola udalosťou náhodnou (bez ohľadu na to, že nastala mimo vôle žalobcu ako vlastníka vozidla), ale

došloknejpopredchádzajúcejvzájomnejdohodemedzižalovaným1/ažalovaným3/,ktorízinscenovali
dopravnú nehodu medzi osobným motorovým vozidlom zn. AUDI A4 a nákladným motorovým vozidlom
DAF FA, čo vyplynulo z právoplatných rozhodnutí v trestnom konaní. Charakteristika udalosti – havárie
ako nie náhodnej udalosti vyplynula nielen zo skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý boli obaja
obžalovaní odsúdení, ale aj zo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní. Znaleckým
dokazovaním bolo bezpečne preukázané, že dopravná nehoda bola zinscenovaná, keďže jednoznačne

nedošlo k zrážke medzi vozidlami, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s následným výjazdom vozidla
DAF do priekopy (str. 16 rozsudku sp. zn. 3T/88/2013), pričom súd zároveň nepoprel, že k zrážke
vozidiel došlo, avšak pri zrážke nedošlo k vyvinutiu takej kinetickej sily, ktorá by spôsobila pád vozidla
do priekopy. K pádu vozidla do priekopy došlo v dôsledku premyslenej korekcie riadenia vodičom –
žalovaným 3/. Ďalej bolo dokázané, že zrážka vozidiel nemala vplyv na smer jazdy nákladného vozidla,

zmena smeru jazdy až po konečný stav vozidla DAF vyplynul výlučne z účelne zregulovanej jazdy vodiča
Becka (str. 17 rozsudku sp. zn. 3T/88/2013).

60. Námietka žalobcu, že nešlo o premyslený trestný čin žalobcu ale žalovaných 1/ a 3/ bez ohľadu na
to, či žalovaní škodu na vozidle žalobcu spôsobili úmyselne alebo neúmyselne nie je na mieste, nakoľko

ako bolo uvedené vyššie pojem náhodnej udalosti sa viaže na udalosť ako takú vo vzťahu k predmetu
poistenia. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že k stretu vozidiel – havárii nedošlo náhodne,
čím nebol naplnený základný atribút ust. § 788 ods. 1 OZ.

61. Ak súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na závery trestných rozhodnutí a nezohľadnil tak

podľa názoru žalobcu podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, postupoval tak v súlade
ust. § 193 CSP, keďže bol viazaný rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný
čin. Skutková podstata trestného činu bola citovaná na viacerých miestach napadnutého rozsudku,
jednoznačne z nej vyplynula charakteristika skutku spáchaného po predchádzajúcej dohode žalovaných
1/ a 3/ a teda skutočnosť, že sa nejednalo o náhodnú udalosť, ktorá by zakladala plnenie podľa uzavretej

poistnej zmluvy.

62. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak dospel k záveru, že nie
je daná pasívna legitimácia žalovaného 2/, a z uvedeného dôvodu žalobu voči žalovanému 2/ zamietol.

63.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudokvnapadnutomrozsahu,okremvýroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

64. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd návrh na
prerušenie konania zamietol.

65. Podľa ust. § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

66. Súd prvej inštancie o návrhu na prerušenie konania rozhodol v rámci rozsudku, pričom samotné
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania má procesnú povahu, nie je rozhodnutím vo

veci samej, a preto aj rozsudok v tejto časti má povahu uznesenia.

67.Aksaonávrhunaprerušeniekonaniarozhodujerozsudkomvovecisamej,jepotrebné,abypoučenie
o opravnom prostriedku bolo rozlíšené na poučenie o opravnom prostriedku proti rozsudku vo veci
samej, a poučenie o opravnom prostriedku proti výrokom, ktoré majú procesnú povahu (najmä, ak nie

je odvolanie prípustné).

68. V prejednávanom spore sa žalovaný 1/ riadil nesprávnym poučením o možnosti podať odvolanie aj
proti výroku rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.69. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

70. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a/ zastavení konania,
b/ odmietnutí podania vo veci samej,
c/ odmietnutie žaloby na obnovu konania,

d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e/ zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1,
f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia,
g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku,
h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j/ odklad vykonateľnosti rozhodnutia,
k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania,
n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,

o/návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutia
a vo veciach výkonu rozhodnutia.

71. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

72. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti
ktorýmjeodvolanieprípustné.Medzitýmitouzneseniaminiejeuvedenéuznesenie,ktorýmjezamietnutý
návrh na prerušenie konania. Odvolanie je prípustné iba proti uzneseniu o prerušení konania podľa §
162 ods. 1 písm. a/ a § 164 CSP.

73. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže zákon prípustnosť odvolania proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania neupravuje, znamená to, že odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania prípustné nie je.

74. V tomto smere bol žalovaný 1/ súdom prvej inštancie v rozhodnutí nesprávne poučený tak, že proti
tomuto rozhodnutiu (ako celku) odvolanie je prípustné.

75. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ podal odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým súd
zamietol návrh na prerušenie konania, teda proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd toto

odvolanie podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.

76. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd žalobu voči
žalovanému 2/ zamietol a výroku V., ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným 2/.

77.Vzmysleust.§359CSPodvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.

78. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu, vykazujúcemu

zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti
odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva
odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takýmto dôvodom je
skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu
spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie však nemá

účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na
svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru, o jeho
oboch stránkach prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej).79. Napadnutým rozhodnutím vo výroku II., ktorým súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, nebolo
rozhodnuté v neprospech žalovaného 1/, týmto výrokom súd rozhodol o nároku žalobcu vo vzťahu
k žalovanému 2/, preto týmto výrokom nemohol byť žalovaný 1/ žiadnym spôsobom dotknutý na svojich

právach. Rovnako to platí o výroku V., ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným 2/.

80. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný 1/ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti
rozhodnutiu vo výroku II. a V., z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ v tomto rozsahu

podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol.

81. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalobca a žalovaný 1/ neúspešní,
nemajú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešnému žalovanému 2/. Odvolací súd preto priznal žalovanému 2/ nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

82. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).