Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320202415
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6320202415.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Obec Čierny Balog, so sídlom Závodie
2/2, Čierny Balog, IČO: 00 313 343, právne zastúpeného JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom
B. Němcovej 1/A, Brezno, proti žalovanému B. Z., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Do
X. XXXX/X, J. Z., o vypratanie nelegálnej stavby, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Brezno č. k. 3C/24/2020-25 z 23. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že vec p o s t u p u j e Obci Čierny Balog.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (II.
výrok).

2. Súd prvej inštancie potrebu zastavenia konania videl v tom, že pokiaľ sa žalobca domáhal vypratania
nelegálnej stavby patriacej žalovanému (prízemnej budovy o rozmeroch cca 4,1 m x 5,4 m postavenej
na pozemku C-KN parc. č. XXX/XX k. ú. J. Z.), ktorému bola uložená povinnosť túto stavbu odstrániť

rozhodnutím Obce Čierny Balog č. OCÚ-ČB-M zo dňa 20. 08. 2018 (právoplatným dňa 31. 10. 2018
a vykonateľným dňa 29. 01. 2019), v zmysle ust. § 3 a § 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) nemal právomoc na rozhodnutie takejto veci. Prvoinštančný súd poukázal na ust. § 126 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) majúc za to, že nie je možné úspešne sa domáhať vypratania
nehnuteľnosti voči jej vlastníkovi, ktorý je súčasne i jej užívateľom, hoci ide o nehnuteľnosť užívanú
bez stavebného a kolaudačného rozhodnutia a tiež odkázal na ust. § 88 ods. 1 písm. b) a na ust. § 96

ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „zákon č. 50/1976
Zb.“, resp. „stavebný zákon“) argumentujúc, že sám žalobca môže v správnom konaní nielenže vydať
rozhodnutie o odstránení stavby ale toto rozhodnutie aj realizovať. Ohľadne trov konania aplikoval ust.
§ 251 a § 252 CSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Poukázal na to, že súd prvej inštancie síce konštatoval, že žaloba o vypratanie nehnuteľnosti má
súkromnoprávny charakter a podľa § 126 OZ sa vypratania nehnuteľnosti môže domáhať vlastník, resp.

ten, kto je oprávnený mať vec u seba, napriek tomu ale súd uzavrel, že žalobca sa nemôže domáhať
vypratania nehnuteľnosti, pretože vlastníkom nelegálnej stavby a zastavaného pozemku je žalovaný.Súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že vypratanie spornej stavby je oprávnený nariadiť samotný
žalobca v správnom konaní podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 96 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.
a že táto stavba bezprostredne ohrozuje život a zdravie osôb. Toto však nebolo v konaní dostatočne

preukázané a v tomto smere nebolo vykonané ani žiadne dokazovanie, pretože podľa aktuálneho
stanoviska Stavebného úradu Brezno sa ohrozenie života a zdravia stavbou preukazuje znaleckým
posudkom a takýto posudok nebol v tomto konaní vypracovaný.

5. Ďalej žalobca uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva vo vyhodnotení otázky aktívnej

vecnej legitimácie a oprávnenosti súdu konať. Zopakoval, že ako správny orgán vydal rozhodnutie
o odstránení nelegálnej stavby, ktoré žalovaný nerešpektoval, preto bol podaný návrh na vykonanie
exekúcie. Súdny exekútor ho následne vyzval, aby odstránenie stavby vykonal sám alebo niekým iným
na náklady povinného, preto sa žalobca rozhodol vykonať práce prostredníctvom vlastnej príspevkovej
organizácie. Za účelom zabezpečenia ochrany života, zdravia a majetku osôb je ale potrebné, aby pred
samotnou realizáciou odstránenia stavby bola táto vyprataná a práve to bolo aj dôvodom podania žaloby

na súd. Zdôraznil, že nelegálna stavba nespĺňa základné požiadavky pre stavbu, čo sa týka najmä
bezpečnosti stavby pri jej užívaní a jej požiarnej bezpečnosti, to ale samo o sebe neznamená, že by
stavba bezprostredne ohrozovala život a zdravie osôb. Preto nie je jednoznačne preukázané, že by
ako správny orgán mohol nariadiť aj vypratanie stavby podľa § 96 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a teda
nie je preukázaná právomoc stavebného úradu na rozhodnutie o vyprataní stavby. Uzavrel, že pokiaľ

sa na pokyn súdneho exekútora rozhodol realizovať odstránenie stavby vo vlastnej réžii, nadobudol
vzťah medzi ním a žalovaným súkromnoprávny charakter a ak niet iného orgánu, ktorý by vo veci mohol
rozhodnúť, je daná právomoc súdu podľa § 3 a § 4 CSP.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd správne a opodstatnene zastavil konanie kvôli
nedostatku právomoci na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. Aj podľa odvolacieho súdu ide o vec,
ktorá nespadá do právomoci súdu čoho dôsledkom je vždy zastavenie konania.

9.Právomocsúdusatotižpovažujezaneodstrániteľnúprocesnúpodmienkukonania,naktorúsúdpodľa

§ 161 ods. 1 CSP prihliada kedykoľvek z úradnej povinnosti bez toho, že by nedostatok tejto podmienky
musel byť stranami namietaný. Ak sa zistí, že vec nepatrí do právomoci súdu, podľa § 10 ods. 1 CSP (v
nadväznosti na § 161 ods. 2 CSP) musí súd konanie zastaviť a postúpiť vec príslušnému orgánu.

10. Rozsah a druh vecí (právomoc súdu), ktoré súd prejednáva vymedzuje § 3 CSP tak, že súdy

prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Ust. § 4 CSP určuje, že iné spory a veci prejednávajú a
rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

11. Z takéhoto vymedzenia právomoci súdu vyplýva pravidlo, že v civilnom súdnom konaní prejednáva

a rozhoduje súd spory a iné právne veci vyplývajúce predovšetkým zo vzťahov súkromnoprávnej
povahy, pričom vzťahy ktoré takýto charakter nemajú, sú prejednávané v civilnom súdnom konaní len v
zákonom stanovených prípadoch. Spory (veci), ktoré svojou povahou nespĺňajú uvedené predpoklady
teda nepatria do právomoci súdu.

12. Súkromnoprávne vzťahy sú typické tým, že nejde o vzťahy charakterizované vzájomnou
nadriadenosťou, resp. podriadenosťou jeho subjektov, ako je to z právnej teórie známe pri výklade
dualizmu medzi súkromným a verejným právom. Pre súkromnoprávne vzťahy je príznačné, že jeho
subjekty majú rovnaké právne postavenie. Subjekty sú si právne rovné a teda žiaden z nich v danom
vzťahu nedisponuje mocou jednostranne ukladať povinnosti druhému ani ich plnenie autoritatívne

vynucovať. A naopak, verejnoprávnu povahu majú vzťahy vyznačujúce sa tým, že na jednej strane
vystupuje orgán verejnej správy disponujúci svojou pôsobnosťou a právomocou, ktorú v danom vzťahu
k podriadenému subjektu aj vykonáva.13. V súdenej veci sa žalobca domáhal vypratania stavby žalovaného postavenej bez stavebného
povolenia tvrdiac, že bez uloženia povinnosti žalovanému stavbu vypratať, nemôže reálne vykonať svoje
rozhodnutie o odstránení stavby zo dňa 20. 08. 2018, ktorým takúto povinnosť žalovanému uložil.

14. Okresný súd vzhľadom na takéto skutkové vymedzenie žaloby potom správne zadefinoval, že žaloba
o vypratanie nehnuteľnosti majúca svoj podklad v ust. § 126 ods. 1 a 2 OZ je právnym prostriedkom
smerujúcim k ochrane vlastníckeho práva. Odvolací súd k tomu dodáva, že vo svojej podstate ide
o nástroj slúžiaci na ochranu subjektívneho vlastníckeho práva ako práva majúceho základ rýdzo v

súkromnom práve.

15. V nadväznosti na to vzhľadom na skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného nároku je zrejmé, že
medzi žalobcom a žalovaným nejde o súkromnoprávny vzťah, ktorý by vyplýval z porušenia vlastníckeho
práva žalobcu. Žalobca sa nedomáha ochrany svojho vlastníckeho práva, ale požaduje stavbu
patriacu žalovanému vypratať kvôli potrebe jej následného odstránenia na podklade právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia ukladajúceho žalovanému takúto povinnosť. Toto rozhodnutie bolo vydané
podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona žalobcom ako príslušným stavebným úradom, je
výsledkom správneho procesu podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v ktorom mal žalobca
ako orgán verejnej správy postavenie nadriadeného subjektu voči žalovanému a teda žalobou uplatnený
nárok má svoj základ v práve verejnom a nie v práve súkromnom. Právny vzťah medzi žalobcom a

žalovaným je upravený osobitným právnym predpisom - stavebným zákonom č. 50/1976 Zb., ktorý je
právnym predpisom verejného práva a ktorý rieši dôsledky stavby postavenej bez stavebného povolenia
alebo v rozpore s ním (§ 88 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb.). Medzi žalobcom a žalovaným preto nejde
o súkromnoprávny vzťah, ale o vzťah verejnoprávny, ktorý do právomoci súdu podľa § 3 CSP nepatrí.
Na prejednanie a rozhodnutie súdu tento vzťah nepatrí ani podľa § 4 CSP, pretože v takejto veci žiaden

zákon právomoc súdu neustanovuje.

16. Charakter žalovaného nároku ako nároku založeného na verejnoprávnom vzťahu sa nezmenil
ani v dôsledku priebehu, či aktuálneho stavu exekučného konania týkajúceho sa núteného výkonu
rozhodnutia žalobcu o odstránení stavby zo dňa 20. 08. 2018, pretože ide len o dôsledok príslušného

ustanovenia zákona o spôsobe výkonu exekúcie podľa § 191 ods. 4 Exekučného poriadku. Inými
slovami, skutočnosť, že k odstráneniu stavby žalovaného (zatiaľ) nedošlo ani prostredníctvom
exekučného konania, nemení nič na verejnoprávnej povahe vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

17. Podľa ust. § 96 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. je v právomoci príslušného stavebného úradu

uloženie povinnosti vypratať stavbu, ktorá bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie osôb. Z hľadiska
vymedzenia právomoci súdu nemá potom právnu relevanciu, či je takéto ohrozenie bezprostredné alebo
nie, pretože odvolací súd už uviedol, že právomoc súdu závisí na povahe právneho vzťahu (§ 3 CSP),
resp. na zákonnom odkaze (§ 4 CSP) a nie na tom, či sú v konkrétnom prípade naplnené citovaným
ustanovením určené podmienky na vydanie rozhodnutia o vyprataní stavby. Nebolo tak potrebné v tomto

konaní znaleckým posudkom zisťovať stupeň ohrozenia života a zdravia osôb, pretože ani prípadná
absencia splnenia podmienok určených v ust. § 96 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. nemôže založiť
právomoc súdu na prejedanie a rozhodnutie tohto sporu. Odvolací súd dodáva, že prvoinštančný súd vo
svojom rozhodnutí nikde nekonštatoval, že stavba žalovaného bezprostredne ohrozuje život a zdravie
osôb (ako to tvrdil žalobca v odvolaní), skôr naopak, sám žalobca na poslednej strane žaloby uviedol,

že nelegálna stavba žalovaného je zdrojom ohrozenia života, zdravia a majetku osôb, ktoré majú svoje
obydlia postavené v jej priamom susedstve a blízkosti. Je preto len na žalobcovi, aby v rámci správneho
konania posúdil mieru rizika plynúceho zo stavby žalovaného.

18. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti výroku uznesenia

prvoinštančného súdu, ktorým bolo konanie zastavené. Vecne správnym bol tiež závislý výrok o trovách
konania, kde síce prvoinštančný súd nepoužil ust. § 256 ods. 1 CSP (ktoré po správnosti použiť mal),
i tak ale správne vyslovil, že sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva z dôvodu, že mu žiadne
nevznikli. Správnosť výroku o trovách konania pritom žalobca žiadnymi konkrétnymi odvolacími dôvodmi
nespochybnil.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil
s tým, že sa podľa § 10 ods. 1 CSP vec postupuje Obci Čierny Balog (t. j. žalobcovi), keďže súd prvej
inštancie v súvislosti so zastavením konania tak opomenul urobiť. Samotný žalobca je totiž podľa § 117ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ako príslušný stavebný úrad orgánom, v ktorého právomoci je podľa § 96
ods. 1 cit. zákona rozhodnutie o vyprataní predmetnej stavby.

20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z
ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by
teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že
by žalovanému v odvolacom konaní nejaké konkrétne trovy vznikli (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril),

odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).