Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216942
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117216942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu T. F. L., E., so sídlom v A., Q. XX,
K. XX XXX XXX, proti žalovanému C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T., o zaplatenie 1.319,92 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. októbra 2019
č. k. 12Csp/82/2017-147 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

731,91 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.)
a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.). Rozhodnutie zdôvodnil
tým, že dňa 26.11.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej mu zriadil a viedol bežný účet, bez uzavretia písomnej zmluvy
o povolenom prečerpaní. Žalobca v žalobe neuviedol, na základe akého právneho úkonu a kedy
došlo k uzavretiu dohody medzi stranami sporu o zriadení povoleného prečerpania z účtu žalovaného,
nepredložil žiadnu zmluvu o povolenom prečerpaní (a to ani na výzvu súdu), iba výpisy z účtu

žalovaného. Z výpisu z účtu žalovaného za mesiac november 2015 vyplýva, že žalobca uzavrel resp.
ukončil poskytovanie povoleného prečerpania žalovanému dňom 02.11.2015 a vykazoval
mínusový zostatok vo výške -731,91 eur. Z výpisov z účtu žalovaného za obdobie od októbra 2015 až
do 11.07.2017 vyplýva, že žalobca za toto obdobie účtoval žalovanému iba rôzne poplatky a úroky a ku
dňu 11.07.2017 vykazoval na účte zostatok vo výške -1 309,74 eur.

1.2 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 52 ods. 1, ods. 2, §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1, § 497, § 503 ods. 1, ods. 2
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 4, ods. 5, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 až ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd prvej inštancie považoval za nesporné,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter strán sporu. Podľa vyššie citovaných ustanovení
súd priznal žalobcovi iba sumu 731,91 eur ako mínusový zostatok na bežnom účte žalovaného ku dňu
uzavretia povoleného prečerpania žalobcom (dňom 02.11.2015). Za ďalšie obdobie žalovaný nečerpal
zo svojho účtu žiadne prostriedky žalobcu, ale žalobca si iba účtoval rôzne poplatky a úroky, čo nazval

prekročením. Tieto poplatky neboli písomne dohodnuté a ani nikde uvedené. K úrokom po zosplatnení
(po ukončení povoleného prečerpania) súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve o bežnom účte a ani
nikde vo výpisoch z účtu žalovaného nie je upravená/dohodnutá povinnosť dlžníka zaplatiť úrok aj po
zosplatnení. Preto súd zamietol žalobu v tejto časti ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol súdprvej inštancie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom konštatoval,
že išlo o pomerný úspech vo veci, každého zo strán v polovici.

2.1 Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutej časti a trov
konania, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. K absencii zmluvy upravujúcej prečerpanie na účte uviedol, že pokiaľ
súd považoval návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu

vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Keďže súd prvej inštancie rozhodol o neurčitom
návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k
odstráneniu neúplnosti návrhu, podľa žalobcu mu súd takýmto postupom odňal možnosť konať pred
súdom. Žalobca podotkol, že súd prvej inštancie, akiste aj vo svetle toho, že žalovaný dohodu o
povolenom prečerpaní nespochybnil, priznal žalobcovi nárok na debetný zostatok na účte ku dňu
zrušenia povoleného prečerpania.

2.2 Ďalej žalobca uviedol, že z opatrnosti a najmä na preukázanie splnenia písomnej formy
spotrebiteľskej úverovej zmluvy v prílohe prikladá predmetnú zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa
14.06.2013, na predloženie ktorej mal byť žalobca na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení
súdom vyzvaný. Na základe tejto zmluvy mal žalovaný poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte

s úrokom 19,9 % ročne. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaný
dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- eur
sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v § 2 písm. f) a § 18. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi všetkými
debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Poplatky na účte žalovaného

boli účtované z titulu zmluvy o bežnom účte, a nie z titulu zmluvy o povolenom prečerpaní, t.j. žiadny
z účtovaných poplatkov nebol žalovanému účtovaný v súvislosti s poskytnutým limitom povoleného
prečerpania (revolvingového úveru) k predmetnému účtu. Sadzba úroku 19,9 % ročne je platná počas
trvania povoleného prečerpania a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní čl. 1 a VOP účinných ku
dňu zatvorenia účtu čl. 8.8. Z uvedenej zmluvy čl. 3. vyplýva aj úrok z omeškania 5 % z čiastky, ktorou

žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania. Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené
prečerpanie a vyplýva z VOP čl. 3.12 v spojení s Výveskou úrokových sadzieb.

2.3 Žalobca tiež v odvolaní poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 z
09.11.2016, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný

dokument. Časť náležitostí zmluvy môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo
sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zákon o platobných službách výslovne
nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Po
zrušení limitu povoleného prečerpania na účte išlo o nárok žalobcu voči žalovanému z titulu prekročenia
podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí

ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o výške úroku. Naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona
postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca si túto
informačnú povinnosť splnil poskytnutím a zverejnením VOP, výpismi z účtu, ako aj internetbankingom,
do ktorého mal žalovaný prístup. Napokon žalobca uviedol že, súd prvej inštancie odôvodnil nepriznanie
nároku na poplatky tým, že tieto boli účtované aj napriek tomu, že žalovaný účet nevyužíval. Uvedené

neobstojí, keďže poplatok za vedenie účtu má formu paušalizovanej mesačnej úhrady tak, ako je to
bežné na bankovom trhu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. V časti,
ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 731,91 eur, nebol rozsudok súdu
prvej inštancie napadnutý odvolaním a odvolací súd sa ho nedotýkal.

5. V preskúmavanej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil a ani v žalobe ako
dôkaz neoznačil zmluvu (dohodu) o povolenom prečerpaní. Preto súd prvej inštancie správne dospel k
skutkovému záveru, že takáto zmluva písomne uzavretá nebola. Na základe toho súd prvej inštancievec právne posúdil tak, že nedodržanie písomnej formy má podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 1
ods. 4 a § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
poskytnutého formou povoleného prečerpania na osobnom účte žalovaného. Aj toto právne posúdenie

považuje odvolací súd za správne.

6. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že mal byť vyzvaný na predloženie písomnej zmluvy o povolenom
prečerpaní, odvolací súd uvádza, že podľa § 132 ods. 1 CSP síce je „označenie dôkazov“ jednou z
náležitostí žaloby, avšak pokiaľ niektoré dôkazy žalobca neoznačí resp. nepredloží, nejde len z tohto

dôvodu o neúplné alebo nezrozumiteľné podanie a súd nemôže postupovať podľa § 129 CSP, teda
vyzvať žalobcu na doplnenie a opravu žaloby. Naopak, neunesenie dôkazného bremena má v takomto
prípade za následok stratu sporu. Súd prvej inštancie teda postupoval procesne správne a neporušil
žiadne procesné práva žalobcu, ani jeho právo na spravodlivý proces.
7. Nie je pritom podstatné, že žalovaný dohodu o povolenom prečerpaní nespochybnil. Žalobca totiž, ako
bolo uvedené vyššie, dohodu o povolenom prečerpaní v žalobe nielenže neoznačil ako dôkaz, ale ani

nespomenul jej existenciu. Nešlo teda o tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo spochybnené druhou stranou.
Pokiaľ však ide o otázku, či bola dodržaná zákonom predpísaná písomná forma právneho úkonu,
nepostačovalo by ani výslovné tvrdenie strany o uzavretí právneho úkonu v písomnej forme - takéto
vyhlásenie nemôže nahradiť samotnú listinu, na ktorej je právny úkon v písomnej forme zachytený, preto
v prípade nepredloženia listiny o právnom úkone v písomnej forme by súd musel aj napriek takémuto

tvrdeniu strany dospieť k záveru, že písomná forma dodržaná nebola.

8. Rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová z 09.11.2016
nemožno interpretovať tak, že dodávateľ má právo uzavrieť zmluvu so spotrebiteľom úplne
bez písomnej formy. Súdny dvor v uvedenom rozsudku síce konštatoval, že zmluva o úvere nemusí

byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale súčasne uviedol, že všetky podstatné náležitosti
zmluvy (uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES) musia byť vyhotovené písomne alebo na
inomtrvalomnosiči.Splnenietejtopožiadavkyžalobcavkonanípredsúdomprvejinštancienepreukázal.

9. Žalobca síce zmluvu o povolenom prečerpaní na účte predložil v odvolacom konaní, odvolací súd však

uvádza, že išlo o nový prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej
inštancie, pričom neboli splnené predpoklady podľa § 366 CSP pre použitie tohto nového prostriedku
procesného útoku v odvolacom konaní: Tento dôkaz sa netýka procesných podmienok ani
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nepreukazuje, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalobca ani neuviedol dôvod, pre ktorý by tento

dôkaz bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd na takto
oneskorene predložený dôkaz neprihliadal.

10. Napokon pokiaľ žalobca namietal, že poplatky na účte žalovaného boli účtované z titulu zmluvy o
bežnom účte, a nie z titulu povoleného prečerpania, odvolací súd uvádza, že na poplatky účtované

z titulu zmluvy o bežnom účte (mesačný poplatok za vedenie účtu, poplatky za kartu k účtu, poplatky za
transakcie mimo rámca mesačného poplatku) žalobca nesporne nárok mal. Takto účtované poplatky za
obdobie do 30.10.2015 súd prvej inštancie aj žalobcovi priznal, keďže mu priznal nárok na zaplatenie
sumy 731,91 eur, ktorá bola vo výpise z účtu žalovaného označená ako zostatok k
30.10.2015, pričom táto suma zahŕňala aj všetky dovtedy účtované poplatky. Odvolací súd považuje za

potrebné k tomu uviesť, že táto suma zahŕňala aj všetky dovtedy účtované úroky, na ktoré
žalobca vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru nárok nemal,
pričom len za posledný rok pred ukončením poskytovania povoleného prečerpania (k 30.10.2015) išlo
o sumy 7,12 eur (október 2014), 9,36 eur (november 2014), 8,26 eur (december 2014),
9,59 eur (január 2015), 9,50 eur (február 2015), 10,25 eur (marec 2015), 9,70 eur (apríl 2015), 10,92 eur

(máj 2015), 10,02 eur (jún 2015), 10,28 eur (júl 2015), 10,95 eur (august 2015), 11,29 eur (september
2015), 12,49 eur (október 2015). Súčet týchto súm úrokov, na ktoré žalobca nemal nárok, prevyšuje
súčet poplatkov za neskoršie obdobie, na ktoré nárok mal: mesačný poplatok 3,90 eur x 20 mesiacov
(od novembra 2015 do júna 2017) + poplatky za kartu vo výške 3,60 eur x 2 mesiace (november,
december 2015) a vo výške 1,50 eur x 18 mesiacov (január 2016 - jún 2017). Vzhľadom na

zásadu, že v konaní o opravnom prostriedku nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá
opravný prostriedok uplatnila (zákaz reformatio in peius, čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP), keďže
žalovaný odvolanie nepodal, odvolací súd nemohol revidovať rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti,
v ktorej bolo žalobcovi priznané plnenie v sume 731,91 eur.11. Keďže odvolací súd dospel z vyššie uvedených dôvodov k záveru, že súd prvej inštancie priznal
žalobcovi vyššiu sumu než na akú mal vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru

nárok, z dôvodu zákazu reformatio in peius rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti potvrdil.

12. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, súd prvej inštancie správne
konštatoval, že úspech oboch strán vo veci samej bol približne rovnaký (v polovici), preto správne

aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 2 CSP nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.

13. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, teda by mal v súlade s ustanoveniami § 396 ods.
1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči neúspešnému odvolateľovi (žalobcovi) nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný bol však v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy odvolacieho konania
mu teda nevznikli, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).