Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 11Cpr/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318208258
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:2318208258.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: COOP Jednota Galanta,

spotrebné družstvo, so sídlom Revolučná štvrť 953, Galanta, IČO: 00 168 840, proti žalovanej: V. S., K.
XX.XX.XXXX, I. O. Č. XXXX/X, Y., o zaplatenie 96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť sumu 96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z
dlžnej sumy od 9.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2018 sa domáha, aby mu žalovaná uhradila sumu
96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy a to od 09.12.2015 do

zaplatenia a nahradila mu trovy konania v plnom rozsahu. Žalovaná bola na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 23.02.2015 zamestnancom žalobcu a bola na výkon práce zaradená na predajňu č.
XXX F. ako predavačka. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015. dohoda o
hmotnej zodpovednosti bola so žalovanou uzatvorená dňa 23.02.2015. Pracovný pomer so žalovanou
bol ukončený dňa 03.04.2015. Dňa 31.05.2015 bola na prevádzkovanej jednotke č. XXX B. R. F.
vykonaná kontrolno - fyzická inventúra zásob a tovarov za zúčtovacie obdobie od XX,XX.XXXX P.
XX.XX.XXXX. Inventúrou bol zistený schodok na zásobách tovarov po vykonaní konečného zúčtovania

v celkovej výške 41222, 88 eur, z ktorého časť vo výške 5000 eur bola predpísaná k náhrade
kolektívu hmotne zodpovedných pracovníkov tejto prevádzkovej jednotky. Časť pripadajúca na žalovanú
činila 96 eur, ktorú žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila ani čiastočne. Žalobca poukázal
na ustanovenie § 182 ods. 1 Zákonníka práce a ust. § 189, pričom uviedol, že žalovaná doposiaľ
žalobcovi nepreukázala žiadne liberačné dôvody. Na úhradu predmetnej sumy bola žalovaná vyzývaná
opakovane a to 24.11.2015,05.02.2016, 02.03.2016, 07.03.2016, 29.01.2018 a 12.03.2018, avšak svoj
dlh neuhradila ani čiastočne. Žalobca si z tohto dôvodu uplatňuje aj príslušné úroky z omeškania.

2. Dňa 15.04.2019 súd vydal Platobný rozkaz č.k.: 11Cpr/11/2019-33, ktorý však následne uznesením
č.k.: 11Cpr/11/2019-55 zo dňa 21.10.2019 zrušil, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanej do
vlastných rúk.

3. Súd uznesením č.k.: 11Cpr/11/2019-60 zo dňa 05.12.2019 vyzval žalovanú podľa § 167 ods.
1,2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), aby sa v lehote 15 dní od

doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadrila k žalobe. . Spolu s predmetným uznesením súd
doručil žalovanej aj žalobu s prílohami. Žalovaná tieto listiny opakovane nepreberala na adrese trvalého
pobytu uvedeného v Registri obyvateľov SR. Súdu sa napriek rozsiahlemu šetreniu (lustrácia REGOB,
ZVJS, SP, MEO, doručovanie prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia OR PZ v Košiciach aMestskej polície Košice) v zmysle § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP") nepodarilo získať inú adresu. Z uvedeného dôvodu súd následne postupoval podľa § 116
ods. 2 CSP a doručil predmetnú zásielku žalovanej oznámením na úradnej tabuli súdu a web stránke

súdu dňa 21.12.2019.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe žiadnym právne relevantným spôsobom nevyjadrila a nepoprela
skutkové tvrdenia žalobcu a nijakým spôsobom tieto nespochybnila.

5.Žalobcaospravedlnilsvojuneúčasťnanariadenompojednávanípísomnýmpodanímdoručenomsúdu
dňa 19.06.2020, pričom súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho účasti.

6. Žalovaná sa nariadeného pojednávania nezúčastnila a svoju neúčasť riadnym spôsobom
neospravedlnil a ani nepožiadala súd o odročenie pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd pojednával
v jej neprítomnosti (§ 180 CSP).

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom
pričom zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 23.02.2015 Pracovnú zmluvu, pričom v zmluve bol určený druh

práce predavačka, s miestom výkonu práce - prevádzková jednotka žalobcu č. XXX F.. Pracovný pomer
sa uzatvoril na dobu určitú do 31.12.2015 so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiace odo dňa vzniku
pracovného pomeru. Pracovný čas 38,45 hod. týždenne. Mzda bola žalovanej vyplácaná za podmienok
ustanovených v II. kapitole Kolektívnej zmluvy a podľa Vnútropodnikových mzdových pravidiel č.
2/20009 pre odmeňovanie obchodno-prevádzkových zamestnancov. Nástup do práce bol určený dňa

26.02.2015.

9. Zároveň žalovaná toho istého dňa podpísala so žalobcom Dohodu o hmotnej zodpovednosti, pričom
v článku I. Prevzatie hmotnej zodpovednosti bod 1. sa uvádza, že touto dohodou preberá zamestnanec
hmotnú zodpovednosť za zverený tovar, obaly, hotovosť, ceniny, materiál a iné hodnoty, ktoré prevezme

k vyúčtovaniu buď on sám (hmotná zodpovednosť individuálna) alebo spoločne s pracovným kolektívom
prevádzky alebo pracoviska (hmotná zodpovednosť kolektívna), ktorého bude členom. Hodnotami
zverenými k vyúčtovaniu sa rozumejú všetky hospodárske prostriedky (napr. zásoby tovaru, materiálu
a obalov, peňažné prostriedky, ceniny a pod.) a, ktoré zamestnanec alebo pracovný kolektív prevezme
na základe inventárneho zoznamu na začiatku hospodárenia prevádzky alebo pracoviska a tiež, ktoré

prevezme v priebehu svojej činnosti v prevádzke kedykoľvek neskôr. Z bodu 2. vyplýva, že hmotná
zodpovednosť bude trvať i v prípade zaradenia do kolektívu hmotne zodpovedných osôb, v ktorom
jednotliví pracovníci zodpovedajú za schodok spoločne.

10. V článku III. Zodpovednosť zamestnanca za schodok písm. b) bod 8. a 9. tejto Dohody sa uvádza

spôsob výpočtu podielu jednotlivého zamestnanca pri spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorý je plne
súladný s ustanovením § 189 Zákonníka práce.

11. Zo Zrušenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 30.03.2015 vyplýva, že v súlade s
ustanovením § 72 Zákonníka práce žalobca skončil pracovný pomer so žalovanou ku dňu 03.04.2015

v rámci skúšobnej doby. Súčasne bola žalovaná poučená, že je jej povinnosťou prísť na útvar
personalistiky a miezd za účelom vybavenia si potrebných záležitostí súvisiacich so skončením
pracovného pomeru.

12. Z listiny označenej ako Posledná výzva na úhradu vyplýva, že žalovaná bola žalobcom opakovane

vyzvaná na úhradu podielu na hmotnej zodpovednosti v celkovej sume 96 eur, ktorý vznikol ako schodok
na predajni č. XXX F.. Súčasne bola vyzvaná, že predmetnú sumu má uhradiť najneskôr do 20.03.2017.

13. Z výzvy na úhradu manka zo dňa 05.02.2016 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej
časti podielu na zistenom schodku v sume 96 eur.

14. Z výzvy na úhradu manka zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovanú na úhradu jej
časti podielu na zistenom schodku v sume 96 eur.15. Z poslednej výzvy na úhradu manka zo 29.01.2018 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovanú na úhradu
jej časti podielu na zistenom schodku v sume 96 eur v lehote do 09.02.2018.

16. Z opakovanej poslednej výzvy na úhradu manka zo dňa 12.03.2018 súd zistil, že žalobca vyzýval
žalovanú na úhradu neuhradenej pohľadávku v sume 96 eur.

17. Z rozvrhu manka č.: V. XXX, Q. F., obdobie inv.: od 01.04.2015 do 31.05.2015 zo dňa 26.08.2015
súd zistil, že podiel žalovanej osobné číslo: XXXXX na zistenom schodku v rámci spoločnej hmotnej

zodpovednosti je v sume 96 eur (č.l. 8).

18. Z výpočtu označeného V. XXX zosobnenie 5000 eur. súd zistil, že PP mzda u žalovanej bola v
sume 2,7354, pracovný pomer 1, úväzok 1 a teda jej podiel na uvedenom schodku je v sume 96 eur.

19. Z elektronického podania doručeného súd 15.06.2020, súd okrem iného zistil, že žalovaná bola

na základe vyššie uvedenej zmluvy zamestnaná u žalobcu v čase od 26.02.2015 do 03.04.2015.
Žalovaná zároveň nepožiadala po skončení pracovného pomeru s poukazom na ustanovenie § 184
ods. 3 a 4 Zákonníka práce o vykonanie inventarizácie a preto zodpovedá za schodok zistený pri
najbližšej inventúre na pracovisku, teda za schodok zistený pri inventúre vykonanej dňa 31.05.2015
za inventarizačné obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Napriek tomu, že inventarizačná komisia

zistila schodok o celkovej výške 41222,88 eur, rozhodla sa zodpovedným zamestnancom zosobniť len
sumu 5000 eur v súlade s ustanoveniami § 189 Zákonníka práce, pričom takto na žalovanú pripadla
suma 96 eur.

20. Zo záznamu č. 4 zo zasadnutia Ústrednej inventarizačnej komisie zo dňa 08.04.2015 vyplýva, že

ÚIK po zistení manka v sume 18976,85 eur a prečerpaných noriem precenenia v sume 22 246,03 eur
sa rozhodla zosobniť kolektívu V. Č.. XXX F. sumu 5000 eur.

21. Z inventarizačného zápisu zo dňa 31.05.2015 vyplýva, že tržba za inventarizačné obdobie od
01.04.2015 do 31.05.2015 bola v sume 3 105 394,35 eur. Normy strát za inventarizačné obdobie v

sume -14316,89 eur a prečerpané normy za invent. obdobie v sume -22 246,03 eur. (č.l. 91-100)

22. Žalovaná do dňa podania žalobného návrhu nevyrovnala svoje záväzky voči žalobcovi.

23. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

24. Podľa článku 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán

sporu.

25. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa článku 11 ods. 4 CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

27. Podľa článku 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

28. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.30. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

31. Podľa ust. § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik
alebo oslabenie práva protistrany.

32. Podľa ust. § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento
účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

33. Podľa ust. § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len
„ZP"), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný

preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

34. Podľa ust. § 182 ods. 1 ZP, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so

zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

35. Podľa ust. § 182 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je

neplatná.

36. Podľa ust. § 182 ods. 3 ZP, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

37. Podľa ust. § 182 ods. 4 ZP, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov
so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný
zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov
od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez
zbytočného odkladu.

38. Podľa ust. § 183 ods. 1 ZP, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od
nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ
v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v
pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej

hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný
zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť
zamestnávateľovi písomne.

39. Podľa ust. § 183 ods. 2 ZP, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného

pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

40. Podľa ust. § 184 ods. 1,2 ZP, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri
jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so

spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej
zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto
dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne
zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody

o hmotnej zodpovednosti.

41. Podľa § 189 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je
povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sajednotlivýmzamestnancomurčípodielnáhradypodľapomeruichpriemernýchzárobkov,pričomzárobok
ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa
odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť

sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými
podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru
svojich priemerných zárobkov. Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne
zodpovednýchzamestnancov,uhradíschodoktentozamestnanecpodľamierysvojhozavinenia.Zvyšnú
časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

42. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43.Podľaust.§3ods.1NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

44. Súd predmetný vzťah posúdil ako individuálny pracovnoprávny spor teda spor medzi zamestnancom
a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Premetom

konania je nárok žalobcu ako zamestnávateľa voči žalovanému ako zodpovednému zamestnancovi
týkajúci sa náhrady príslušného podielu na manku žalovaného, ktoré bolo zistené u žalovaného na
základe vykonania dvoch inventarizácii.

45. Z vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovanou

bol individuálny pracovnoprávny vzťah vzniknutý na základe pracovnej zmluvy (viď body 8-11 tohto
odôvodnenia), pričom žalovaná uzavrela aj Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti a rovnako
tak skutočnosť, že žalobca vykonal dňa 31.05.2015 inventúru so zisteným čistým mankom v sume 41
222,88 eur za obdobie od 01.04.2014 do 31.05.2015. Súčasne žalobca súdu predloženými listinnými
dôkazmi preukázal aj výpočet podielu žalovanej na vzniknutom schodku v rámci uzatvorenej spoločnej

hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty a to v sume 96 eur, pričom ako to vyplýva zo zápisu
Ústrednej škodovej komisie žalobcu, po zistenom manku táto prijala rozhodnutie zosobniť kolektívu
prevádzkovej jednotky Č.. XXX F. len sumu 5000 eur. Žalovaná predmetnú sumu žiadnym právne
relevantným spôsobom nerozporovala a nerozporovala ani skutočnosti tvrdené žalobcom. Súčasne
súdu nepreukázal, že by požiadala o vykonanie inventúry pi ukončení pracovného pomeru v skúšobnej

dobe, t.j. ku dňu 03.04.2015. Žalobca následne opakovane žalovanú vyzval na uhradenie predmetnej
pohľadávky a to prostredníctvom doporučených zásielok, ktoré sa mu opakovane vracali z adresy,
ktorú žalovaná uviedla ako svoj trvalý pobyt. Na základe vykonaného dokazovania tak, ako to súd
podrobne uviedol v bodoch 8-21 svojho odôvodnenia mohol prijať záver o dôvodnosti podanej žalobe,
teda o pravdivosti tvrdených skutočností, že žalovaná pracovala v rozhodnom období u žalobcu, že bola

hmotne zodpovednou zamestnankyňou s uzatvorenou dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti,
že na základe inventúry zo dňa 31.05.2015 došlo ku schodku v celkovej sume 41 222,88 eur (z ktorej
k zosobneniu bola určená žalobcom len suma 5000 eur), pričom na tomto schodku sa žalovaná v
zmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanoveníavýškysvojejPMZpodieľasumou96euražežalovaná
do dnešného dňa svoj dlh voči žalobcovi ani čiastočne neuhradila a to napriek tomu, že bola na to

opakovane vyzvaná. Na základe týchto skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovanú na úhradu žalovanej sumy 96 eur.

46. Po vykonanom dokazovaní možno skonštatovať, že žalobca v konaní predloženými dôkaznými
prostriedkami (listinami) preukázal žalobou uplatňovaný nárok pokiaľ ide o istinu, a preto mu ju súd v

plnom rozsahu priznal. Žalovaná v 1 rade bola v priebehu konania nečinná a na svoju obranu neuviedla
žiadne skutkové tvrdenia, čím by spochybnila oprávnenosť nároku žalobcu. Aj napriek charakteru
konania, ktoré je v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku považované za konania
so slabšou stranou, súd nemal dôvodnú pochybnosť o tvrdeniach žalobcu a preto nepovažoval zapotrebnévykonaťinérozumejžalobcomnenavrhovanédôkazyvkonaníakotopredpokladáustanovenie
§ 319 CSP. Súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán, ktorá predstavuje
ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú

svoju procesnú taktiku, či už sa jedná o procesný útok alebo procesnú obranu. Nedodržanie tejto
povinnostivedienáslednekneuneseniubremenatvrdeniavcivilnomprocese.Súdmázato,žežalovaná
v1.radebolavkonanínečinnáanasvojuobranunepredložilaaanineoznačilažiadneprávnerelevantné
dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov. Následkom tejto
nečinnosti strane žalovanej v 1. rade ako strany sporu bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu

vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. Pri ich hodnotení postupoval
v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, pričom v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje
aj na konštatovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k problematike hodnotenia dôkazov cit.:
„Hodnotenie dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
vyjadruje,žezáver,ktorýsisudcaurobíopravdivostičinepravdivostitvrdenýchskutočnostívzhľadomna
poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického

myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom
dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z
týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou
zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností
sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním

jednotlivých dôkazov. Zákonne predpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo
vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak
preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové,
jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú
potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a

ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských
a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do
základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával
rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a
za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia

tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného
dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie

vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona
dôkazvykonáva."(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvoveci6MCdo1/2010).Vsporovom
občianskomsúdnomkonanísatotižuplatňujeprejednaciazásada.Stranamájednakpovinnosťtvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút
v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú
preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané
tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej

v jej neprospech.

47. K žalobcom uplatňovaným úrokom z omeškania súd uvádza, že žalovaná je preukázateľne v
omeškaní s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa tak s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi dostala
do omeškania dňom 09.12.2015 (t.j. po doručení prvej výzvy na úhradu manka zo dňa 24.11.2015).

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t.j. ku dňu 09.12.2015 bola 0,05%. Na základe týchto skutočností a v súlade s § 3
citovaného nariadenia súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy
96 eur odo dňa 09.12.2015 do zaplatenia.

48. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

49. O lehote na plnenie súd rozhodol v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.50. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

53. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol
len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca bola úspešný v plnom
rozsahu uplatňovaného nároku podľa podielu žalovanej na vzniknutom schodku a preto súd úspešnému

žalobcovi priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník
tunajšieho súdu.

54. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
363, § 364 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.