Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207616
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615207616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, so sídlom: Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: E. N., J.. XX.XX.XXXX, G.: V. XXXX/XX,
S., zast. advokátom Mgr. Petrom Arendackým, AK so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie
4.112,30 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k.
5C/1100/2015-73 zo dňa 28.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
3.762,30 Eur, ďalej nezaplatený úrok vo výške 222,86 Eur, ďalej nezaplatené úroky z omeškania vo
výške 1,97 Eur, ďalej úrok z omeškania vo výške 5% ročne
- z nezaplatenej istiny vo výške 4.112,30 Eur od 25.04.2015 do 19.10.2018 a
- z nezaplatenej istiny vo výške 4.012,30 Eur od 20.10.2018 do 13.11.2018 a
- z nezaplatenej istiny vo výške 3.862,30 Eur od 14.11.2018 do 19.12.2018 a
- z nezaplatenej istiny vo výške 3.812,30 Eur od 20.12.2018 do 22.01.2019 a

- z nezaplatenej istiny vo výške 3.762,30 Eur od 23.01.2019 do zaplatenia,
ďalej úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 222,86 Eur od 25.04.2015
do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu č. ú. IBAN
SK4356000000001350188001 vedený v Prima banke Slovensko, a.s..

V časti uplatňovaného úroku 15,90 % ročne
- z nezaplatenej istiny vo výške 4.112,30 Eur od 25.04.2015 do 19.10.2018 a

- z nezaplatenej istiny vo výške 4.012,30 Eur od 20.10.2018 do 13.11.2018 a
- z nezaplatenej istiny vo výške 3.862,30 Eur od 14.11.2018 do 19.12.2018 a
- z nezaplatenej istiny vo výške 3.812,30 Eur od 20.12.2018 do 22.01.2019 a
- z nezaplatenej istiny vo výške 3.762,30 Eur od 23.01.2019 do zaplatenia súd
žalobu zamietol.
2. Súd konanie v časti istiny 350 €, nezaplateného úroku 5,45 Eur nezaplatených úrokov z omeškania
1,80 Eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania zastavil. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 145 ods. 2, § 144, § 146 ods. 1,
2 C.s.p. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 504 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 2 zákona ospotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z a vecne tým, že Dňa 07.07.2015 doručil žalobca tunajšiemu
súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.112,30 Eur s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.112,30 Eur a z nezaplatených úrokov 228,31 Eur od
25.04.2015 do zaplatenia, s úrokom 15,90% ročne z nezaplatenej istiny 4.112,30 Eur od 25.04.2015 do
zaplatenia, s úrokom 228,31 Eur, úrokom z omeškania 3,78 Eur a náhrady trov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, úverovou zmluvou zo dňa 22.02.2013,

výpisom z účtu žalovaného, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.04.2015, upomienkou
zo dňa 24.02.2015, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

5 Dňa 22.02.2013 uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. 33233, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených

v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, a to vo výške 4.500,- Eur, s fixnou úrokovou
sadzbou 15,90 % ročne do splatnosti úveru, s výškou anuitnej mesačnej splátky 75,65 Eur splatnou
vždy 20. deň kalendárneho mesiaca, s počtom splátok 120, s výškou RPMN 18,20%, s priemernou
RPMN 18,56 % a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 9.316,80 Eur. Zostatok pohľadávky ku dňu
24.04.2015 predstavuje sumu vo výške 4.404,39 Eur pozostávajúcu z istiny 4.112,30 Eur, úroku 228,31

Eur, úrokov z omeškania 3,78 Eur, poplatkov za upomienky 60 Eur, pričom poplatky za upomienky 60
Eur nežiadal žalobou priznať. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje pohľadávka 3.987,13 Eur s
príslušenstvom.Žalovanýdlžnésplátkyneuhradil.Žalobcavýzvouzodňa24.04.2015vyzvalžalovaného
na predčasné splatenie najneskôr do 04.05.2015.

6. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod, upraveným v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka. Vychádzajúc z právnych zásad, špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má

prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľskýchúveroch.Súdvzhľadomnaokolnostiuzatváraniazmluvytútoposúdilakospotrebiteľskú
zmluvu, nakoľko žalovaní priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval
súd žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný
po poskytnutí úveru v sume 4.500 Eur úver v dohodnutých splátkach riadne a včas nesplácal. Súd
preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 22.02.2013 a zistil, že zmluva obsahuje všetky

podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, účinného v dobe uzatvorenia úverovej zmluvy. Preto súd námietku premlčania
žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú. Povinnosťou žalovanému bolo splácať úver v pravidelných 120
mesačných splátkach dohodnutých vo výške 75,65 Eur so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci.
Následne žalobca po tom, čo žalovaný bol v omeškaní so splátkami pristúpil listom zo dňa 24.04.2015 k

zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu v lehote do 04.05.2014. Vzhľadom na
uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume
3.762,30 Eur, úrok z neuhradených splátok do predčasnej splatnosti úveru 222,86 Eur, úrok z omeškania
z neuhradených splátok po predčasnej splatnosti úveru 1,97 Eur.

8. Pokiaľ ide o tento kontinuálny zmluvný úrok 15,90 % ročne, ktorý si žalobca uplatnil z nezaplatenej
istiny, súd žalobu v tejto časti zamietol. Je preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvný úrok
15,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil
k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa
názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z

uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho
a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania ( R 59/1998). Veriteľ má právo na
zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právona dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom

ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne
neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Splácanie úveru v splátkach,
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok s tým, že stav výhody
splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok veriteľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí,

ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej
odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je príznačný pre predčasné a
mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, kedy veriteľ týmto právnym úkonom
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým

obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za
požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa a logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, pričom právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru) s tým, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu
patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom, keďže v opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy,

ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil s tým, že de facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa
popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav nemožno pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády veriteľa proti spotrebiteľovi,a to za stavu, keď si veriteľ môže nárokovať a

môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej
inštancie ďalej poukázal na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným

predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je
v omeškaní s vrátením dlžnej sumy a naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné
plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných
prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou s tým, že v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento
účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar.
vl. č. 87/1995 Z. z. a ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti

dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98, rozhodnutie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012).

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca požadoval
od žalovaného v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie sumy vo výške 3.762,30 Eur
s príslušenstvom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.
Vychádzajúczoskutočnosti,žeplneúspešnýžalobcamánároknanáhradutrovkonaniavočižalovaným,
súd mu priznal náhradu trov vo výške 100%.

10.Protipredmetnémurozhodnutiusúduprvejinštanciepodalaodvolaniežalovaná,ktorážiadaodvolací
súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol, resp. napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaná odôvodnila podľa§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a vecne tým, že považuje úverovú zmluvu za neplatnú, preto
nárok žalobcu na zaplatenie istiny je nárokom z bezdôvodného obohatenia, ktorý bol ale uplatnený až
po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby a preto celý uplatnený nárok je premlčaný. Nakoľko žalovaná

vzniesla v priebehu konania námietku premlčania, súd nemal žalobou uplatnený nárok žalobcovi ani
sčasti priznať. V zmysle znenia predmetnej zmluvy žalobca mal poskytnúť žalovanej úver vo výške
4.500,00 € na dobu splácania 120 mesiacov s fixnou úrokovou sadzbou 15,9% ročne. V zmluve bolo
pritom uvedené, že výška mesačnej splátky je 75,65 € a teda celková suma, ktorú má žalovaná zaplatiť
je 9.078,00 € (9.316,80 € po pripočítaní poplatku za správu). Tieto údaje si ale navzájom odporujú a

spôsobujú tak neurčitosť samotnej zmluvy. Ak bol totiž poskytnutý úver 4.500,00 € na 120 mesiacov
s fixnou úrokovou sadzbou 15,9% ročne, je výška mesačnej splátky iba 75,10 € (miesto v zmluve
uvedenej výšky 75,65 €) a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť iba 9 012,09 € (miesto 75,65
€ x 120, t.j. 9.078,00 €), resp. po pripočítaní poplatku za správu účtu 9.250,89 € (miesto v zmluve
uvedenej čiastky 9.316,80 €). V dôsledku uvedených rozporov potom dochádza aj k rozporu vo výške
RPMN, ktorá mala byť správne uvedená v sadzbe 17,11% (17,93% pri započítaní poplatku za správu

účtu) namiesto v zmluve uvedenej sadzby 18,2%.Údaje o výške splátok a najmä o sume, ktorú je
spotrebiteľ povinný vrátiť veriteľovi, sú základnými a rozhodujúcimi údajmi zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje o uzavretí zmluvy. To isté platí o údaji o RPMN, ktorý
súdna prax (vrátane rozhodnutí Súdneho dvora) jednoznačne považuje za podstatný údaj v kontexte
ochrany práv spotrebiteľa, ktorý umožňuje spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku (a teda posúdiť,

či a ktorý spotrebiteľský úver zvolí).Vzhľadom na nesprávne uvedenie týchto základných údajov do
zmluvy považuje žalovaná zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú ako celok. Zo zmluvy totiž
nie je zrejmé, akú sumu má žalovaná žalobcovi zaplatiť, ani v akých splátkach, nakoľko zmluva v
tejto časti obsahuje rozporné údaje. Hoci v zmluve nemusí byť uvedené zloženie jednotlivých splátok,
výška splátky (splátok) musí byť správna, inak to má za následok uhradenie inej sumy, než na ktorú

má veriteľ nárok. Práve uvedenie výšky splátky v rozpore s výškou splátky, na ktorú by mal nárok
veriteľ (žalobca) v zmysle poskytnutého úveru, dohodnutej úrokovej sadzby a doby splácania, má za
následok vnútorný rozpor zmluvy, keď podľa uvedených údajov by mal dlžník (žalovaná) uhrádzať inú
sumu, avšak podľa znenia zmluvy by mal uhrádzať sumu vyššiu. Spôsobená neurčitosť zmluvy vyplýva
aj zo samotného rozsudku, v ktorom súd vychádzajúc z nesprávne uvedených údajov jednoducho

konštatuje, že žalovaná mala uhrádzať splátky vo výške uvedenej v zmluve, hoci v takomto prípade by
zaplatila žalobcovi viac, ako bolo dohodnuté v zmluve na základe dohodnutej úrokovej sadzby, čo je z
hľadiska zmluvného práva (o to viac v prípade zvýšenej ochrany spotrebiteľa) neprijateľné. Žalovaná
ďalej poukazuje na to, že predmetná zmluva neobsahovala údaje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č.
129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu 22.2.2013), ktorými možno rozumieť iba správny,

nie ľubovoľný, údaj o RPMN. Uvedený údaj musí byť správny a vypočítaný na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetnou zmluvou žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 4.500,00 € na dobu splácania 120 mesiacov s fixnou úrokovou sadzbou 15,9% ročne. Za
daných podmienok je ale správna výška RPMN v sadzbe 17,11% (17,93% pri započítaní poplatku za
správu účtu) namiesto v zmluve uvedenej sadzby 18,2%. Preto pokiaľ by sa aj súd napriek nesprávnym

podstatným údajom v zmluve nestotožnil so záverom žalovanej o neplatnosti celej zmluvy (časť I. tohto
odvolania), žalovaná má za to, že poskytnutý úver by bolo potrebné považovať v zmysle ust. § 11 ods. 1
písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie správnych údajov podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že žalobca nijako nepreukázal
splnenie povinností podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. V prípade porušenia tejto povinnosti nie je v

zmysle ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. žalobca ako veriteľ oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V takom prípade bola potom žaloba podaná minimálne
sčasti predčasne. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. sa
úver navyše taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak by teda súd neposúdil zmluvu o úvere
ako neplatnú, bolo by potrebné považovať úver poskytnutý na jej základe ako úver bez úrokov a bez

poplatkov.

11. K odvolaniu žalovanej sa žalobca vyjadril s tým, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach,
stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolanie žalovanej neobsahuje žiadne právne
relevantné odôvodnenie smerujúce k spochybneniu nároku žalobcu.

12. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.13. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

14. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,

jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

15. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

16. Pokiaľ sa jedná o námietku premlčania nároku, odvolací súd zdôrazňuje, že k zosplatneniu úveru
žalobcom prišlo dňa 24.04.2015 a žalobu žalobca podal na súd dňa 29.06.2015, vzhľadom k čomu
neprišlo k premlčaniu jeho práva (bola dodržaná dvojročná premlčacia lehota). Čo sa týka námietok
žalovanej o nedostatkoch uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd má

za to, že s touto otázkou sa vyčerpávajúco vyporiadal súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
( § 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).