Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520200303
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520200303.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Y. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bez registrácie Slovenského štátneho občianstva a pobytu na území
Slovenskej republiky, dieťa rodičov: matka - M. L., nar. XX.XX.XXXX, bez registrácie Slovenského
štátneho občianstva a pobytu na území Slovenskej republiky, trvale bytom vo Švédskom kráľovstve,

t.č. vo výkone trestu odňatia slobody vo Švédskom kráľovstve a otec - neuvedený, v konaní o návrhu
navrhovateľky: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX K., zastúpená advokátskou kanceláriou
Zahradnikova.SK s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 50 187 309, na zverenie
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 30.01.2020, č.k. 20P/7/2020-40, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V, uznesením, zo dňa 30.01.2020, č.k. 20P/7/2020-40 vyhlásil, že nemá
právomoc vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. P. L., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom vo
Švédskom kráľovstve a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24 ods. 1, § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 5 ods. 1, 2 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a
výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa prijatého v

Haagu dňa 01.10.1999, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
pod č. 344/2002 Z.z., čl. 8 ods. 1, čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“), a vecne nedostatkom
svojej právomoci na konanie v prejednávanej veci. Bol toho názoru, že v predmetnej veci je daná
právomoc súdov Švédskeho kráľovstva, t.j štátu obvyklého pobytu maloletej, kde táto žila od svojho

narodenia doposiaľ. Z obsahu spisového materiálu mal za preukázané, že maloletá bola rozhodnutím
sociálnych úradov Švédskeho kráľovstva z dôvodu uväznenia matky zverená rodine vo Z. v obvode
L.. Konštatoval, že matka ani maloletá nie sú evidované v Registri obyvateľov Slovenskej republiky
a údajný otec maloletej P. G., nar. XX.XX.XXXX, v ňom je vedený, avšak z predmetného zápisu
nie je zrejmé jeho otcovstvo k maloletej, a teda toto je sporné. Poukázal tiež na skutočnosť, že
navrhovateľka mu nepredložila rodný list maloletej ani žiadnym spôsobom neosvedčila, že je jej starou

matkou. Zo spisu tamojšieho súdu sp.zn. PPom/1/2020 zistil, že podľa tvrdení navrhovateľky k nej
maloletú priviedol neznámy muž a ona samotná si dňa 16.01.2020 splnila svoju ohlasovaciu povinnosťna Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý sa následne dozvedel, že došlo k únosu
maloletej zo Švédskeho kráľovstva na územie Slovenskej republiky a podozrivou je navrhovateľka.
Pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že maloletá sa v súčasnosti nachádza na území

Slovenskej republiky, keď doposiaľ žila a predprimárne sa vzdelávala vo Švédskom kráľovstve, kde má
všetkých príbuzných zo strany matky a ošetrujúcich lekárov. Nadobudnutie obvyklého pobytu maloletej
v Slovenskej republike pokladal za vylúčené aj z dôvodu, že táto by na svoj prípadný dlhodobý zákonný
pobyt na území Slovenskej republiky potrebovala súhlas obidvoch rodičov s jej vysťahovaním, ktorým
navrhovateľka aktuálne nedisponuje. Poukázal tiež na fakt, že o maloletej toho času rozhodujú sociálne

orgány a súdy Švédskeho kráľovstva. Zároveň dospel k záveru, že rozhodovanie súdov Slovenskej
republiky v danej veci nie je v najlepšom záujme maloletej aj s ohľadom na možnosť vykonávania
dôkazných prostriedkov či výkonu rozhodnutia, keď maloletá má svoje bydlisko vo Švédskom kráľovstve
a v zmysle návrhu navrhovateľky sa do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci vedenej pod sp.zn.
PPom/1/2020 zdržiavala na území Slovenskej republiky iba štyri dni a navyše neovláda slovenský jazyk.
O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej

len „CMP“).

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie navrhovateľka, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vytkla, že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Namietala, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nesprávne a

nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Trvala na tom, že napriek nepredloženiu rodného listu maloletej
je otcom maloletej nepochybne jej syn P. G., keď rodný list iba potvrdzuje skutočnosť otcovstva, ale
nezakladá ho. Poukázala na v spise obsiahnutý dokument súhrn prejednávaných záležitostí vystavený
príslušným policajným orgánom Švédskeho kráľovstva, z ktorého nevyplývajú žiadne pochybnosti o
otcovstve P. G. k maloletej, pričom tohto za otca maloletej označil aj súd prvej inštancie v spise vedenom

pod sp.zn. PPom/1/2020. Bola toho názoru, že vzhľadom na slovenské občianstvo otca aj maloletá
svojím narodením nadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 1 písm. a), ods.
3 zákona 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Na preukázanie skutočnosti, že je
starou matkou maloletej, k svojmu odvolaniu pripojila kópiu rodného listu P. G.. Zdôraznila, že maloletá,
o ktorú sa doposiaľ starali rodičia a príbuzní z matkinej strany, ovláda iba rómsky jazyk. Mala za to,

že z dokumentu súhrn prejednávaných záležitostí nevyplýva, že by maloletá vo Švédskom kráľovstve
navštevovala predškolské alebo školské zariadenie, s výnimkou niekoľkých týždňov v roku 2019, ani
že by tam mala ošetrujúcich lekárov. Uviedla, že maloletá bola vo Švédskom kráľovstve zverená do
starostlivosti inej rodiny dočasným rozhodnutím sociálnych úradov výlučne z dôvodu uväznenia matky,
neskôr odsúdenej na trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Z dokumentu súhrn prejednávaných

záležitostí podľa jej názoru tiež vyplýva, že vyšetrovacie orgány kontaktovali rodinu maloletej a otca v
súvislosti s vyšetrovaním únosu maloletej, pričom nikto z nich nenamietal jej pobyt na území Slovenskej
republiky ani s ním nevyjadril nesúhlas a matka sociálnym úradom Švédskeho kráľovstva výslovne
uviedla, že nesúhlasí s umiestnením maloletej do starostlivosti cudzích osôb a trvá na zabezpečení
starostlivosti o maloletú jej rodinou. Upozornila na fakt, že ani jeden z rodičov nepožiadal o návrat

maloletej do Švédskeho kráľovstva. O pochybnostiach o obvyklom pobyte maloletej podľa jej názoru
svedčí aj vyjadrenie cudzineckej polície Švédskeho kráľovstva, že návrat maloletej do Švédskeho
kráľovstva zatiaľ nie je možný. Mala za to, že maloletá má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky
a je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci. Uviedla, že je maloletej
najbližšou príbuznou a je ochotná sa o ňu postarať. Tvrdila, že maloletú aj v súčasnosti pravidelne

navštevuje v zariadení V. V. O. n.o. a využíva všetky možnosti na kontakt s ňou. Poukázala na
skutočnosť, že nie je právoplatne odsúdená ani obvinená z trestného činu únosu maloletej, a teda sa
podľa čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava SR“) považuje za
nevinnú, pričom ani podozrenie úradov Švédskeho kráľovstva, že sa zúčastnila na únose maloletej, jej
nemôže byť na ujmu. Zdôraznila, že práve ona samotná oznámila pobyt maloletej v Slovenskej republike

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Vzhľadom na neschopnosť maloletej komunikovať
v slovenskom ani maďarskom jazyku označila jej socializácia v zariadení Dom Dobrého Pastiera za
významne obmedzenú. S poukazom na čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, čl. 3, čl. 5 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine pokladala zverenie maloletej do svojej náhradnej osobnej starostlivosti na dobu,počas ktorej nebudú môcť starostlivosť o ňu zabezpečovať jej rodičia, za súladné s najlepším záujmom
maloletej.Zdokumentusúhrnprejednávanýchzáležitostímávzmyslejejodvolaniatiežvyplývať,žeotec
bude pravdepodobne v mesiaci január 2021 prepustený na slobodu a je ochotný sa o maloletú následne

postarať, pričom tento má bydlisko v jej byte, kde sú vytvorené podmienky na zabezpečenie starostlivosti
o maloletú. Na návrat maloletej do Švédskeho kráľovstva neexistuje podľa jej názoru žiadny dôvod a bol
by v rozpore s jej záujmami, pričom neexistuje rozhodnutie, ktoré by obmedzilo alebo odňalo rodičovské
práva rodičom maloletej. Mala za to, že maloletá nemala vo Švédskom kráľovstve vytvorené rodinné
či sociálne kontakty mimo svojej rodiny a nenaučila sa ani švédsky jazyk. Poukázala na skutočnosť,

že sociálne úrady Švédskeho kráľovstva nikdy matke nevyčítali vážne zlyhania vo výchove maloletej s
výnimkou jej častého sťahovania sa a nenavštevovania lekárov s maloletou, u ktorej však neboli zistené
žiadne ochorenia ani zmeny zdravotného stavu. Za potrebné tiež pokladala, aby odvolací súd prihliadol
na želanie maloletej a zisťoval jej názor.

4. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66

CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej
únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

10.Podľačl.8ods.1NariadeniaBruselIIasúdyčlenskéhoštátumajúprávomocvoveciachrodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

11. Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel IIa ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej
podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

12. Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto
nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom
na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby
podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

13. Podľa čl. 20 ods. 2 Nariadenia Brusel IIa platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd
členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia,
ktoré považoval za primerané.

14.Vpredmetnejvecisúdprvejinštanciezastavilkonanievovecisamejzdôvodunedostatkuprávomoci.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom, pričom tak Slovenská
republika ako i Švédske kráľovstvo boli ku dňu začatia konania členskými štátmi Európskej Únie,
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri skúmaní svojej právomoci na konanie v zmysle § 2
ods. 1 CMP v spojení § 161 ods. 1 CSP správne aplikoval čl. 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa a s jeho

názoromonedostatkuprávomocinakonanieonávrhunavrhovateľkynazvereniemaloletejdonáhradnej
osobnej starostlivosti vysloveným v napadnutom rozhodnutí sa odvolací súd stotožňuje.16. Z obsahu spisu, vrátane dokumentu súhrn prejednávaných záležitostí vystaveného príslušným
policajným orgánom Švédskeho kráľovstva, vyplýva, že maloletá sa od svojho narodenia spolu s
matkou kontinuálne zdržiavala na území Švédskeho kráľovstva, kde bola od apríla 2015 monitorovaná

Sociálnym úradom v M. z dôvodu nestabilného bývania matky, pochybností o jej schopnosti postarať
sa o maloletú, neúčasti maloletej na dohodnutých návštevách u jej detského lekára a zubára, ako aj
pre podozrenie z domáceho násilia. Maloletá mala na území Švédskeho kráľovstva vytvorené rodinné
a sociálne väzby, keď tam prichádzala do pravidelného kontaktu so širším okruhom príbuzných zo
strany matky. Dňa 07.08.2019 bola maloletá umiestnená v rodine vo Z. v obvode L., a to v dôsledku

uväznenia matky, ktorá bola následne dňa 21.10.2019 odsúdená za spáchanie opakovaných krádeží a
bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov. Z dokumentu súhrn prejednávaných záležitostí
tiež vyplýva, že maloletá navštevovala na území Švédskeho kráľovstva predškolské zariadenie, keď
v apríli 2019 sociálny úrad matke schválil pomoc pri osobnej starostlivosti o maloletú, ktorej súčasťou
bolo aj sprevádzanie maloletej do predškolského zariadenia. Maloletá po svojom umiestnení v rodine vo
Z. začala navštevovať miestnu základnú školu, z ktorej bola dňa 09.09.2019 unesená a následne dňa

23.09.2019 prepravená na územie Slovenskej republiky, pričom medzi osoby podozrivé zo spáchania
predmetného skutku patrí podľa zistení príslušného policajného orgánu Švédskeho kráľovstva aj
navrhovateľka, ktorá dňa 16.01.2020 oznámila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, že
maloletá sa nachádza v jej domácnosti. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 18.01.2020, č.k.
PPom/1/2020-35, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti

zariadenia Dom Dobrého Pastiera n.o., so sídlom Hlavná 159, Jelka 925 23. Štátne občianstvo maloletej
doposiaľ nebolo možné ustáliť, keďže v spise absentuje jej rodný list, resp. iný doklad preukazujúci jej
totožnosť,maloletáanimatkaniesúevidovanévRegistriobyvateľovSlovenskejrepublikyapodľazistení
príslušného policajného orgánu Švédskeho kráľovstva maloletá nie je štátnou občiankou Švédskeho
kráľovstva. Pokiaľ ide o otcovstvo k maloletej, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nepovažuje

za preukázané, že syn navrhovateľky P. G., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletej, keď navrhovateľka
do spisu nedoložila rodný list maloletej a otcovstvo P. G. k nej nevyplýva ani z jeho lustrácie v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky vykonanej súdom prvej inštancie. Z daného dôvodu je sporná aj
existencia príbuzenského vzťahu medzi maloletou a navrhovateľkou. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti sa nemožno stotožniť s argumentáciou navrhovateľky o nesprávnom ustálení obvyklého

pobytu maloletej na území Švédskeho kráľovstva súdom prvej inštancie.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre koncept obvyklého pobytu je typický jeho objektívny
charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného
života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä

skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa
je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby,
ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní
obvyklého pobytu opomenúť ani účel, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov
sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe

najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je
k danej osobe „najbližší“. Z dôvodu, že neexistuje legálna definícia pojmu obvyklý pobyt, Súdny dvor
Európskej únie vo svojej judikatúre pristúpil k jeho objasneniu a uviedol, že tento pojem treba vykladať,
tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu

na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a
podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava
v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky
osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo
dňa 02.04.2009 vo veci C-523/07).

18. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri ustálení
obvyklého pobytu maloletej na území Švédskeho kráľovstva vzal správne do úvahy fakt, že maloletá
žila vo Švédskom kráľovstve nepretržite od svojho narodenia až do svojho únosu na územie Slovenskej
republiky, a to spolu so svojou matkou, resp. počas uväznenia matky v prostredí náhradnej rodiny,

zároveň tam navštevovala predškolské a následne školské zariadenie, má tam vybudované rodinné
a sociálne väzby, a sídli tam jej ošetrujúci lekár aj zubár. Zohľadňujúc vek maloletej, je potrebné
prihliadať aj na obvyklý pobyt matky na území Švédskeho kráľovstva, ktorá zabezpečovala starostlivosť
o maloletú až do svojho vzatia do väzby a je daný odôvodnený predpoklad, že po svojom prepusteníz výkonu trestu odňatia slobody bude schopná maloletú opätovne prevziať do svojej starostlivosti.
Odvolací súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že v prípade únosu maloletej z územia Švédskeho
kráľovstva na územie Slovenskej republiky nešlo o jej neoprávnené premiestnenie v zmysle Dohovoru

o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980,
publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z.,
ale o konanie osôb, ktorým nebolo priznané opatrovnícke právo k maloletej, trestnoprávneho charakteru,
a teda proces repatriácie maloletej na územie Švédskeho kráľovstva prebieha cestou spolupráce
policajných, resp. sociálnych orgánov Švédskeho kráľovstva a Slovenskej republiky. Z uvedeného

dôvodu nemá pri ustálení právomoci v predmetnej veci žiadnu relevanciu navrhovateľkou zdôrazňovaná
skutočnosť, že matka ani údajný otec maloletej nevyslovili nesúhlas s pobytom maloletej na území
Slovenskej republiky a nepožiadali o jej návrat na územie Švédskeho kráľovstva. Pokiaľ navrhovateľka
poukazovala na aktuálnu nemožnosť návratu maloletej na územie Švédskeho kráľovstva, táto v zmysle
dokumentu súhrn prejednávaných záležitostí súvisí najmä s chýbajúcimi cestovnými dokladmi maloletej,
a teda nemá žiadny vplyv na ustálenie právomoci v predmetnej veci. Vzhľadom na obvyklý pobyt

maloletej na území Švédskeho kráľovstva a z toho vyplývajúcu právomoc súdov Švédskeho kráľovstva v
danejvecimajúsúdySlovenskejrepublikyoprávnenierozhodovaťvoveciachstarostlivostiomaloletúiba
v naliehavých prípadoch s poukazom na čl. 20 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, t.j. vo forme neodkladného
opatrenia.

19. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).