Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/180/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205046
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118205046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX, T., právne zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr. Kuric s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanému: W. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so
sídlom V. B. XXXX/XA, D., o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 76C/18/2018-164 zo dňa 3.6.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmrozhodnutím,ktorévydásúdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v konaní o vylúčenie žalovaného z
užívania nehnuteľnosti rozhodol nasledovne:
Súd žalobu žalobkyne zamieta. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni

v celom rozsahu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 146 ods. 2, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
Účelom úpravy ust. § 146 je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach
a povinnostiach vyplývajúcich z ich BSM a riešiť jeden z najakútnejších problémov obetí domáceho
násilia. Takéto obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva teda prichádza do úvahy vtedy, ak vo
vzťahu k manželovi, alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému

alebopsychickémunásiliu,resp.khrozbetakýmtonásilím.Predpokladomprepoužitieobčianskoprávnej
sankcie sú: existencia BSM k domu alebo bytu, existencia spolužitia v dome alebo byte, existencia
fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia, realizácia
násilia (alebo hrozba ním) vo vzťahu k manželovi (bývalému manželovi) alebo blízkej osobe, ktorá býva
v dome alebo byte nachádzajúcom sa v BSM a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia.
V danom prípade ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada prejednacia a
kontradiktórnosti, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je

zásadne vecou strán sporu V danom prípade bolo na žalobkyni aby preukázala naplnenie zákonných
predpokladov uvedených v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre vylúčenie žalovaného z užívania
predmetného bytu. Žalovaný popieral skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou v podanej žalobe,
zároveň uviedol vlastné skutkové tvrdenia, ku ktorým predložil rozhodnutia v priestupkových konaniach,ktoré boli proti nemu na základe podnetu žalobkyne v totožných skutkoch ako žalobkyňa uviedla v bode
1. - 5. žaloby vedené a ktoré boli v priebehu konania ukončené, ku ktorým žalobkyňa nezaujala žiadne
stanovisko.

V priebehu konania došlo k rozvodu sporových strán a doposiaľ medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu
BSM dohodou ani rozhodnutím súdu napriek tomu, že bola podaná žaloba o vypriadanie BSM. V konaní
však súd nemal za preukázanú existenciu, ako aj realizáciu násilia, či už fyzického alebo psychického zo
stranyžalovaného,prektorúbyďalšiespolužitievpredmetnombyteboloprežalobkyňuneznesiteľné.Na
základepodnetovžalobkyne,ktoréboliORPZ vČadciodstúpenénapriestupkovékonania,preabsenciu

naplnenia skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 TZ ( tak
ako je uvedené v bode 17. ) a boli založené na zhodných skutkových tvrdeniach žalobkyne uvedených
pod bodmi 1. - 5. žaloby, boli proti žalovanému vedené priestupkové konania uvedené v bodoch 22.-30.
odôvodnenia tohto rozsudku. Priestupkové konania za totožné skutky uvedené v bode 3. - 5. žaloby boli
správnym orgánom zastavené, z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo žalovanému
preukázané. V priestupkovom konaní za totožný skutok uvedený v bode 1.žaloby bol žalovaný uznaný

vinným za priestupok, že nadal svojej manželke do kráv a bolo mu uložené pokarhanie. V danom
prípade konanie žalovaného nie možné vyhodnotiť tak, že by sa žalovaný voči žalobkyni dopustil
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilia. V prípade konania žalovaného uvedeného
pod bodom 2. žaloby nebolo preukázanie konanie tak ako ho popisovala žalobkyňa a žalovaný bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku, ktorého sa dopustil tým, že svoju manželku chytil oboma

rukami za zápästie a sotil ju na posteľ a tiež po nej hodil topánku ( k čomu sa priznal ) a bola mu
uložená pokuta. Intenzitu tohto konania súd nemohol vyhodnotiť ako také fyzické, príp. psychické
násilie, z ktorého by ďalšie spolužitie v byte mohlo byť pre žalobkyňu neznesiteľným, išlo o ojedinelé
konanie, zapríčinené manželskou krízou, keď žalovaný upodozrieval žalobkyňu z nevery, čo vyplýva
aj vyjadrení sporových strán v priestupkových konaniach. Kríza medzi sporovými stranami nakoniec

vyústila do rozvodu manželstva. V priebehu konania neboli žalobkyňou produkované iné skutočnosti a
dôkazy, ktoré by spochybňovali výsledky vyšetrovania v priestupkových konaniach a súd ani nezistil iné
skutočnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od záverov správneho orgánu v priestupkových konaniach. Súd
nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou, nakoľko z vyjadrení žalobkyne v
priestupkových konaniach vyplýva, že pri žalobkyňou uvádzaných konaniach žalovaného nebol okrem

žalobkyne a žalovaného nikto prítomný, navrhovaní svedkovia teda nemali priame poznatky, ktoré by
sa mohli týkať žalobkyňou tvrdeného konania žalovaného.
Súd na základe vykonaného dokazovania nemal preukázané všetky z vyššie uvedených podmienok
uvedených v bode 36. odôvodnenia tohto rozsudku a z tohto dôvodu súdu neostalo nič iné, len žalobu
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobkyne zamietnuť.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
neúspešnej žalobkyni v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť, žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že sa so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie
nestotožňuje. Už samotným konštatovaním súdu, že násilné správanie zo strany žalovaného je

ojedinelé, tak súd pripúšťa tú skutočnosť, že takýto druh prejavu násilia zo strany žalovaného bol, a teda
existuje predpoklad k opätovnému prejavu fyzického alebo psychického násilia zo strany žalovaného.
Poukázala na ust. § 146 ods. 2 OZ s tým, že toto ustanovenie neustanovuje, či v prípade násilia sa
vyžaduje opakované negatívne správanie alebo jednorázové a krátkodobé. Predpokladom je najmä
to, že k tomuto násiliu alebo k hrozbe týmto násilím dôjde, v dôsledku ktorého sa ďalšie spolužitie

stalo neznesiteľný. Úlohou tejto zákonnej úpravy je chrániť jedného z manželov aj na úkor obmedzenia
výkonu vlastníckeho práva druhého. Ďalej poukázala na ust. § 1 Obč. zák., v zmysle ktorého je ochrana
osobnosti primárnym cieľom ochrany nielen v občianskoprávnych vzťahoch, ale aj v Ústave SR a
na základe toho má prirodzene prednosť pred samotným výkonom vlastníckeho práva. Rovnako aj z
judikatúry súdu je zrejmé, že zákon v takomto prípade chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do

vlastníckeho práva, aj keď ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka. Zákon ešte väčšmi ako
vlastníctvo chráni zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom byte.
V prípade žalovaného veľký zásah do jeho vlastníckeho práva nejde, keďže býva na inej adrese, teda
nie v spoločnom byte. Uviedla, že súd nevykonal výsluch svedkov navrhnutých, ktorí sa mali vyjadriťa opísať správanie sa žalovaného voči nej, ale aj jej psychický a fyzický stav po takomto správaní.
Skúmanie neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia nemôže byť vyjadrený iba tým, že správny orgán v rámci
priestupkového konania neuznal za vinného žalovaného a takáto argumentácia súdu bez ďalšieho

vykonania dokazovania nezodpovedá reálnemu stavu veci. Tvrdila, že súd nevykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu a rovnako konštatácia súdu, že neuniesla dôkazné bremeno, nezodpovedá
objektívnemu stavu veci, pretože súd tento neskúmal.

3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalovaný

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Súd v odôvodnení svojho rozsudku presvedčivo zdôvodnil svoje skutkové a právne
závery, vyhodnotenie jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, jasne a výstižne
tak, ako to predpokladá ust. § 220 ods. 2 CSP. Vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a

právne argumenty, procesný stav, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a z
ktorých dôkazov vychádzal a ako tieto vyhodnotil, ale tiež, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
zdôvodnil, aké je právne posúdenie súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru nebolo dôvodné aplikovať
na konanie žalovaného ust. § 146 ods. 2 OZ, pretože nebola preukázaná taká intenzita fyzického
alebo psychického násilia alebo hrozba takéhoto násilia vo vzťahu k žalobkyni - vtedy ešte manželke

žalovaného bývajúcej s ním v spoločnom byte, a preto ani nie je možné uvažovať o tom, že by ďalšie
spolužitie žalobkyne so žalovaným v spoločnom byte sa stalo neznesiteľným. Len v prípade naplnenia
zákonných predpokladov pre aplikáciu citovaného ustanovenia by súd mohol na návrh jedného z
manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k bytu patriacemu do BSM, prípadne ho z jeho
užívania úplne vylúčiť. Skutočnosť, že medzi manželmi došlo k rozvodu manželstva po preukázaní

hlbokého a trvalého rozvratu vzťahov, nie je dôkazom o tom, že by sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťal
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby násilia, pre ktoré by sa pre žalobkyňu ďalšie spolužitie
stalo neznesiteľným a na základe takéhoto konania by súd mohol prípadne z užívania bytu žalovaného
úplne vylúčiť.
Pokiaľ žalobkyňa ako najzávažnejší dôvod odvolania považuje skutočnosť, že súd nevykonal výsluch

svedkov navrhnutých žalobkyňou, ktorí by sa mali vyjadriť a opísať správanie žalovaného voči
žalobkyni, ale aj jej psychický a fyzický stav po takomto správaní, pretože podľa žalobkyne skúmanie
neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia nemôže byť vyjadrené iba tým, že v rámci priestupkového konania
správny orgán neuznal žalovaného za vinného, je
potrebné poukázať na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v odseku 38. odôvodnenia

rozhodnutia zdôvodňuje, prečo nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalobkyňou.
Priamo z vyjadrení žalobkyne v priestupkových konaniach vyplýva, že pri žalobkyňou uvádzaných
konaniach žalovaného nebol okrem žalobkyne a žalovaného nikto prítomný. Navrhovaní svedkovia
žalobkyňou nemali teda priame poznatky, neboli prítomní pri konaniach, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že
sa ich žalovaný dopustil, ktoré konania označované žalobkyňou však v priestupkových konaniach neboli

žalovanému preukázané, pretože konania v priestupkových veciach, o ktorých sa konalo na základe
podnetu žalobkyne proti žalovanému, boli zastavené, a preto výpovede týchto svedkov boli - čo sa týka
posudzovania konania žalovaného z hľadiska toho, či sa dopustil fyzického alebo psychického násilia
voči žalobkyni takej intenzity, aby bolo možné považovať ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným
neznesiteľným tak, ako to predpokladá ust. § 146, ods. 2 OZ - irelevantné.

Zdôraznil, že žalobkyňa konala podľa vopred premysleného scenára, ktorý pripravila v súvislosti s
neustálymi obviňovaniami žalovaného z protizákonných konaní, sledujúc uplatnenie zákonného ust.
§ 146, ods. 2 OZ, čo priamo vyplýva zo všetkých priestupkových konaní, ktoré boli vedené proti
žalovanému. V snahe preukazovať viaceré protizákonné konania žalovaného voči nej za daného
skutkového stavu, keď údajných protizákonných konaní žalovaného aj podľa nej neboli prítomní žiadni

svedkovia, pričom v priestupkových konaniach sa dovolávala aj zvukových CD záznamov, na ktorých
mala byť zadokumentovaná situácia preukazujúca jej skutkové tvrdenie o konaní žalovaného, ktoré
však nepredložila v podobe použiteľnej ako dôkaz, pre vydanie neodkladného opatrenia (vylúčenie
žalovaného z užívania predmetnej nehnuteľnosti ust. § 146, ods. 2 OZ a zákaz priblíženia sa žalovaného
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov až do právoplatného skončenia konania o rozvod

manželstva) žalobkyni postačovalo oznamovať ňou tvrdené protizákonné konania žalovaného voči jej
osobe, ktoré však žalovaného okrem spomínaného prípadu, nie však v rozsahu ako o tomto konaní
žalobkyňa tvrdila, neboli preukázané. Pokiaľ by intenzita konania žalovaného čo sa týka skutku zo dňa
29.8.2017 bola takého charakteru, že by išlo o fyzické alebo psychické násilie alebo hrozbu násilímvo vzťahu k žalovanej, sankcia, ktorá bola uložená žalovanému, by bola podstatne iného druhu ako
pokarhanie.
Už v konaní súdu prvej inštancie žalovaný argumentoval dôkazom, z ktorého vyplýval pre súd

skutočnosť, že žalobkyňa v tom istom dome má zabezpečené nerušené bývanie, pretože dom, v ktorom
sa nachádza byt v BSM sporových strán, pozostáva z dvoch samostatných bytových jednotiek, pritom
len v byte, ktorý sa nachádza na poschodí, sú sporové strany bezpodielovými spoluvlastníkmi a spodný
byt patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, teda žalobkyňa bez toho, aby dôvodne mohla mať obavy
z násilia zo strany žalovaného, môže bývať v spodnom byte, v ktorom žalovaný nemá spoluvlastnícky

podiel. Od konaní, ktoré žalobkyňa oznamovala na polícii, ktoré všetky spadajú do obdobia rozvodového
konania, žalobkyňa po dobu jeden a pol roka žiadne ďalšie konanie, ktorého by sa mal dopustiť
žalovaný voči nej, neoznámila, takže nie je dôvodné tvrdiť, tak ako sa to uvádza v odvolaní, že by mohol
existovať predpoklad k opätovnému prejavu fyzického alebo psychického násilia zo strany žalovaného
voči žalobkyni.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé

inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. V zmysle ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického
násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v
spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného zmanželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť (vlastnícky vzťah).

12. V zmysle ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

13. Použitie právneho prostriedku upraveného v ustanoveniach § 146 Občianskeho zákonníka po zániku

manželstva, a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za použitia ust. § 853 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Jedná sa o analógiu vzhľadom k tomu, že v predmetnom spore stranami sporu
nie sú manželia a k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo rozvodom manželstva v
súlade s ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Použitie ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy za predpokladu, ak zo strany

jedného z manželov (pri použití analógie jedného z bývalých manželov) došlo k fyzickému násiliu alebo
psychickému násiliu alebo hrozbe týmito násiliami. Násilie smerovalo voči spoluvlastníkovi alebo osobe
tomuto spoluvlastníkovi blízkej. Osoba, voči ktorej násilie smerovalo, býva v spoločnom dome alebo
byte. Ďalšie spolužitie v spoločnom dome alebo byte sa stalo neznesiteľným a spoločnou vecou je dom
alebo byt.

15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, v zmysle ktorého
v predmetnom spore nie sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre rozhodnutie o vylúčení
žalovaného z užívania predmetného bytu v súlade s ust. § 146 ods. 2 Obč. zák.

16. Odvolací súd k úprave uvedenej v ust. § 146 ods. 2 OZ udáva, že uvedená právna úprava je jedným z
najakútnejšíchproblémovobetídomácehonásilia.Právonaochranuživotaazdravia,ktoréjenásilníkom
ohrozované, má absolútnu povahu, je teda silnejší ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu
vyplýva z vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Preto vlastnícke právo násilníka k spoločnému obydliu,
ktoré nevyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva (zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré

ešte nebolo vyporiadané) je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania
obmedziť alebo úplne zakázať. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzuje sa iba jeho zložka -
ius utendy, a to buď na určitý čas alebo na neurčito, v predmetnom konaní na neurčito. Tak ako súd
prvej inštancie aj odvolací súd dospel k záveru, že i napriek tomu, že v súčasnej dobe sa žalovaný v
spoločnej nehnuteľnosti nezdržiava, je na strane žalobkyne i naďalej dôvodná obava, prinajmenšom z

psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím zo strany jej bývalého manžela.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného, a
preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O

výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník
v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)