Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809208251
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7809208251.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.MárieHlaváčovejasudcovJUDr.
Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávnenej: F. C., H.. XX.X.XXXX, G. X, XXX
XX Q.B. v zastúpení matkou Ľ. C., H.. X.XX.XXXX, G. X, XXX XX Q. ako zákonnou zástupkyňou, právne
zastúpenej JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátkou, Považská 26, 040 11 Košice proti povinnému:
Š. K., H.. XX.X.XXXX, T. XX, XXX XX C. o vymoženie 66,00 eur s príslušenstvom vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Markom Rusom, Exekútorský úrad Revúca, Železničná 257/19, Revúca pod EX
1400/2009, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.7.2017 č. k.
6Er/696/2009-18 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. vyslovil,
že o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného uznesenia

Okresného súdu Rožňava č.k.5C/103/2007-60 zo dňa 15.1.2009 a žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal dňa 4.11.2009 poverenie na výkon exekúcie pre
súdneho exekútora pre vymoženie uloženej povinnosti platiť bežné výživné v sume 66,00 eur s
príslušenstvom. Dňa 7.10.2015 predložil súdny exekútor súdu prvej inštancie na rozhodnutie podanie
obsahujúce návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil tým, že má uhradené
celé dlžné výživné a exekúcia prebieha už len na bežné výživné, ktoré pravidelne platí k rukám matky

dobrovoľne. Výzvou zo dňa 19.10.2015 bola zákonná zástupkyňa oprávnenej vyzvaná, aby sa vyjadrila
k návrhu povinného a či trvá na predmetnej exekúcii. Následne bola opätovne vyzvaná urgenciou zo dňa
1.4.2016, aby sa vyjadrila na trvaní predmetnej exekúcii a zároveň bola poučená, že ak sa v stanovenej
lehote nevyjadrí, bude mať súd prvej inštancie za to, že so zastavením exekúcie súhlasí. Do rozhodnutia
súdu prvej inštancie sa zákonná zástupkyňa oprávnenej nevyjadrila.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 243h ods. 1 prvá veta, § 36 ods.
2, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 80 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol s odkazom na § 80 Exekučného poriadku, že exekúcia sa vedie
už len pre bežné výživné, ktoré platí povinný dobrovoľne, a preto exekúciu zastavil. Pokiaľ ide o trovy
exekúcie, o tom, kto tieto trovy bude znášať a v akej výške (v prípade ich uplatnenia), rozhodne exekučný
súd osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Nesúhlasila so zastavením
exekúcie na bežné výživné. Uviedla, že povinný si nebude dobrovoľne plniť svoju povinnosť, pretože si
ju neplnil ani v minulosti. Potom by vznikla situácia, že sa bude podávať opätovne návrh na exekúciu.

Tento postup je zložitý a je v neprospech maloletého dieťaťa.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu, ktorým
rozhodol o zastavení exekúcie, považuje v celom rozsahu za vecne správne. Poukázal na to, že
v odvolaní sú dôvody len subjektívne a chýba odvolací návrh, teda to, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie oprávnenej preto považoval za nedôvodné.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34 C.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodaloprávnenývzákonnejlehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 9a Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1
vete prvej zakotvila, že ak tento zákona v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia
§ 243i až § 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia
Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

11. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 6Er/696/2009 zistil, že predmetné
exekučnékonaniesazačalodňa26.10.2009,kedybolsúdnemuexekútorovi podanýnávrhnavykonanie
exekúcie. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie
o odvolaní dňa 6.9.2019.

12. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky, či v predmetnom exekučnom konaní vedenom
na vymoženie bežného výživného sú dané podmienky pre jeho zastavenie.

13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu môže súd zastaviť

aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

14. Podľa § 80 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na návrh povinného môže súd
zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné
a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je

odvolanie prípustné.

15. Predpokladmi pre zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia je návrh povinného na
zastavenie exekúcie, skutočnosť, že exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné, dlžné výživné bolo
uhradenévcelejvýškeaexistenciaskutočnostíopodstatňujúcichzáver,žepovinnýbudevýživnénaďalej

plniť dobrovoľne. Rozhodujúcim je predovšetkým správanie sa povinného a predpoklad dobrovoľného
plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o jediný prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému
na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje
podklad pre súdny výkon rozhodnutia.

16. Na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie je právny nárok a je vecou voľnej úvahy súdu,
ako rozhodne o návrhu povinného. Táto úvaha má oporu predovšetkým v poznatkoch súdu o tom,
kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom súd
pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie prihliada aj na to, z akého dôvodu sa povinnýpôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil
k splateniu zaostalého výživného, či nebol dokonca stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy,
či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné

platobné povinnosti (napr. nájomné, ďalšiu vyživovaciu povinnosť), a napokon sa môže prihliadnuť aj
na stanovisko oprávneného. Súdna prax pritom už vyslovila názor, že aj prípadné negatívne stanovisko
oprávneného nebráni kladnému rozhodnutiu exekučného súdu o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie.

17. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zaostalé výživné zaplatil a že bežné
výživné platí dobrovoľne a včas, o čom svedčia aj predložené poštové poukážky o úhradách bežného
výživného za obdobie od júna do novembra 2017, t. j. pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vzhľadom
nato,žeanioprávnenánespochybnilatietotvrdeniapovinného,odvolacísúdmalzhodnesosúdomprvej
inštancie za dostatočne a hodnoverne preukázané, že u povinného sú dané predpoklady na dobrovoľné
plnenie uloženej vyživovacej povinnosti, a teda sú dané aj dôvody pre zastavenie exekúcie podľa § 80

Exekučného poriadku.

18. Odvolací súd k predmetnej exekúcii považuje za potrebné ešte uviesť, že exekúcia bola vykonávaná
na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.1.2009 č. k. 5C/103/2007-60 o nariadení
predbežného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnému (ako žalovanému) prispievať

na výživu maloletej oprávnenej (ako žalobkyne) mesačne po 66,- eur od právoplatnosti uznesenia.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 6.3.2009.

19. Podľa § 77 ods. 1 písm. c/ O. s. p. predbežné opatrenie zanikne, ak sa návrhu vo veci samej vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci.

20. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (exekučný titul) bolo vydané okresným súdom za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V citovanom ustanovení určoval tento
procesný predpis zánik nariadeného predbežného opatrenia zo zákona vyhovením návrhu vo veci
samej, v ktorej bolo predbežné opatrenie vydané, a to uplynutím 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia

o veci.

21. Z vlastnej činnosti odvolací súd zistil, že rozhodnutie vo veci samej v konaní Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 5C/103/2007 nadobudlo právoplatnosť sčasti (okrem iného v rozhodnutí o bežnom
výživnom) rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 352/2010 zo dňa 28.4.2011 a v

zostávajúcej časti (po zrušení rozsudku okresného súdu v časti zaostalého výživného a opätovnom
rozhodnutí okresného súdu v tejto časti) potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
7CoP 249/2011 zo dňa 31.1.2012.

22. Keďže okresný súd rozhodol o veci samej v konaní, v ktorom bolo vydané predbežné opatrenie,

ktoré je v predmetnej exekučnej veci exekučným titulom, a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a
stalo sa vykonateľným ešte v roku 2012, uplynutím zákonnej lehoty (podľa § 77 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
- 30 dní) od vykonateľnosti rozhodnutia predbežné opatrenie zo zákona zaniklo. Už z tohto dôvodu bolo
potrebné exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.
Novýmexekučnýmtitulom,akbypovinnýbežnévýživnériadneavčasneplatil,môžebyťužlenrozsudok

vo veci samej.

23. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).