Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720200369
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1720200369.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobkyne: M. B., D.. XX.X.XXXX, H. N. A. XX, W., štátny občan SR,
zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Homolom, so sídlom v Bratislave, Zelinárska 6, proti žalovanému:
L.. Š. B., D.. XX.XX.XXXX, H. N. A. XX, W., štátny občan SR, o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom, doručeným súdu dňa 2.3.2020, sa žalobkyňa domáha vydania neodkladného opatrenia
podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a f) CSP v tomto znení:
„ Žalovanému sa zakazuje akokoľvek nakladať s nasledovnými hnuteľnými vecami: 1 ks. veľká plastová
dóza hranatá (organizér) s vrchnákom, 1 ks. veľká dóza guľatá s vrchnákom, 2 ks. plastové lehátko na
letnú terasu, 1 ks. technický vysávač Kärcher, 1 ks. plastová nádoba s ozdobami, 2 ks. veľká Villeroy

Boch misa, 1 ks. sánky, 1 ks. termiozolačný box, 2 ks. deka, 1 ks. tlakový hrniec, 1 ks. dáždnik na
terasu, 1 ks. rautový 2m stôl, 1 ks. gastro nádoba, 1 ks. drevená socha so srdcom, 1 ks. ozdoba
drevený hojdací koník, 2 ks. veľká lavica z tíkového dreva, 2 ks. kreslo z tíkového dreva ako záhradný
nábytok, 1 ks. kožená sedačka tmavohnedej farby, 2 ks. kreslo tmavohnedej farby, 1 ks. konferenčný
stolík tmavohnedej farby, 6 ks. jedálenských stoličiek kožených tmavohnedej farby, 1 ks. tmavohnedá
drevená stolička, 150 m2 dlažby bledohnedej farby, 1 ks. tmavohnedá kožená stolička, 2 ks. tmavohnedá

drevená truhlica, 3 ks. tmavohnedá komoda, pričom žalovaný je povinný zdržať sa jeho prevodu na inú
osobu alebo akéhokoľvek iného scudzenia a zaťaženia v prospech tretej osoby.
Žalovanému sa zakazuje vstupovať do rodinného domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na
pozemku s parcelným číslom 2185/3, ktorý je evidovaný Okresným úradom A., katastrálnym odborom,
pre okres: A., obec: W., katastrálne územie: W. na liste vlastníctva číslo XXXX.
Súd nariaďuje kontrolu dodržiavania zákazu vstupovať do rodinného domu technickými prostriedkami.“

2 Návrh na nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa skutkovo odôvodňuje tým, že žalobkyňa
uzavrela so žalovaným manželstvo dňa 17.4.1993 a rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn.
42Pc 7/2017 zo dňa 5.2.2018 bolo ich manželstvo rozvedené, pričom medzi stranami sporu prebieha
na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 43C 54/2018 konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Dňa 27.2.2020 v čase, keď bola žalobkyňa v práci a dcéra žalobkyne a

žalovaného A. B. v škole, žalovaný prišiel /zrejme za pomoci zámočníka/ do rodinného domu súp.
č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXXX/X, nachádzajúceho sa v katastrálnom území W.,
evidovaného na LV č. XXXX (ďalej len „rodinný dom“), ktorý je predmetom vyporiadania BSM a v
ktorom býva žalobkyňa s dcérou a z tohto rodinného domu odviezol viacero hnuteľných vecí (prevažne
zariadenie rodinného domu, ako je opísané vyššie v bode 1, ktoré taktiež patrí do režimu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ako aj osobné veci žalobkyne, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom a tieto

nepatria do bezpodielového vlastníctva manželov (hodinky, parfum a pod.). Žalovaný býva v byte, ktorý
je súčasťou hotela, ktorý je majetkom obchodnej spoločnosti patriacej stranám sporu, kam žalobkyňataktiež nemá prístup /ide o obchodnú spoločnosť MOFINA spol. s r.o., IČO: 31 355 021, so sídlom
Súkenická 41, Modra/. Po návrate z práce žalobkyňa zistila, že v rodinnom dome chýba jeho zariadenie,
rodinný dom bol znečistený, boli poškodené steny a osobné veci žalobkyne boli vyhádzané na posteli

a po rodinnom dome. Keďže žalobkyňa nevedela, či je rodinný dom vykradnutý alebo sa jedná o dielo
žalovaného, dňa 27.2.2020 podala trestné oznámenie a až následne sa od polície dozvedela, že veci
z rodinného domu odniesol žalovaný. Dňa 28.2.2020 žalobkyňa rozšírila trestné oznámenie, pretože
žalovaný odcudzil aj osobné veci žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne žalovaný odviezol veci z rodinného
domu z pomsty k žalobkyni, pretože s ňou prehral spor na Okresnom súde Bratislava III, keď súd

potvrdil, že žalovaný so žalobkyňou neplatne skončil pracovný pomer, zároveň bolo zastavené konanie o
priestupku /žalovaný tvrdil, že žalobkyňa napadla jeho partnerku/ a polícia odmietla aj trestné oznámenie
žalovaného na žalobkyňu za neoprávnené užívanie motorového vozidla. Dcéra žalobkyne a žalovaného
sa telefonicky skontaktovala so žalovaným, ktorý sa jej začal vyhrážať, že znova príde do rodinného
domu a odvezie aj zvyšné veci, ktoré tam ponechal. Podľa tvrdení žalobkyne začína mať jej dcéra z otca /
žalovaného/ strach, rovnako tak aj žalobkyňa, ktorá celú situáciu zvláda veľmi ťažko. Dňa 27.2.2020

žalobkyňa strávila večer na polícii a taktiež nasledujúce deň strávila čas na polícii a zariaďovaním
najnutnejšíchvecítak,abymohlisdcérouvrodinnomdomefungovať,pričomzobavyvyhrážokzostrany
žalovaného bola nútená požiadať o prítomnosť aj rodičov. Žalobkyňa má v pláne vyhľadať aj odbornú
psychiatrickú lekársku pomoc a to ihneď po tom, čo zariadi najnevyhnutejšie potreby.

3 K návrhu žalobkyňa pripojila listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva: kópia časti zápisnice o pojednávaní
sp. zn. 24Cpr 1/2019, čestné vyhlásenie A. B. zo dňa 28.2.2020 /dcéry žalobkyne a žalovaného/,
rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 28.1.2020 o
zastavení konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, zápisnica o trestnom oznámení zo
dňa 27.2.2020 a zo dňa 28.2.2020, správa o orientačnom psychologickom vyšetrení zo dňa 3.3.2020.

4 Podľa § 324 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5 Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6 Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu
alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje

osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

7Podľa§328ods.1CSP,aksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,aksúsplnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8 Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

9 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10 Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11 Podľa článku 1, 2 CSP, spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva
a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak táto právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

12 Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá, teda
účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou
pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov
by bolo ohrozené právo strany, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto jepotrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej

úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany
sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana
podávajúca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo
len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, či ujmu je povinná strana podávajúca
návrh a to v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a z priložených dôkazov podľa obsahu spisu.

13 Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 329 ods. 1 CSP súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu
návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená
potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi
použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie neodkladného opatrenia súdom predpokladá
kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného
opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal
dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu.

V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je nemysliteľné, aby
súd vykonával dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, spočíva výlučne na navrhovateľovi /v tomto prípade na žalobkyni/.
Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov strán je kumulatívnou požiadavkou na nariadenie

neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v
súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že neodkladné opatrenie
môže súd vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť
navrhovateľom tvrdených skutočností. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a že ujma

povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá
strana.

14 Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť
aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť (predbežná) ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho navrhované
neodkladné opatrenie musí byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j. existencia právneho
vzťahu medzi stranami, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej dočasnej úpravy
pomerov medzi stranami, aby sa zároveň nevytvoril nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi

stranami a aby sa neprimeraným spôsobom nezasiahlo do ich právnych vzťahov.

15 Obsahom neodkladného opatrenia sa nesmie neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd
garantovaných Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.),
ktorá je súčasťou ústavného poriadku SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd

(uvedený v Zbierke zákonov SR oznámením pod č. 209/1992 Zb. a zák. č. 102/1999 Z. z.). Pokiaľ
je navrhované neodkladné opatrenie svojím dopadom neprimeraným spôsobom zasahuje do práv
dotknutej strany, teda ak by protistrana bola obmedzená spôsobom neprimeraným k povahe veci,
takémuto návrhu nemožno vyhovieť pre prekročenie medzí určených predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia.

16 Po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane k nemu priložených listinných
dôkazov, ako aj po bližšom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu vo veci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na tun. súde pod sp. zn. sp. zn. 43C 54/2018, má
súd za to, že skutočnosti, ktoré tvrdí žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie

je možné v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení objektívne považovať za skutočnosti v
dostatočnej miere osvedčujúce tvrdené obavy či naliehavosť/nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov
strán, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a f)
CSP vo vzťahu k žalovanému, keďže nariadenie neodkladného opatrenia v žalobkyňou navrhovanomrozsahu by malo zásadný (negatívny) dopad na základné práva a slobody žalovaného - užívacie právo
ako zložka vlastníckeho práva, právo na obydlie.

17 Nenakladanie s vecami alebo právami má svoje ústavné a zákonné limity. Ústavne sa vychádza
z toho, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania nimi) je nesporne zásahom do
vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky,nútenéobmedzenievlastníckehoprávajemožnéibavnevyhnutnejmiere,pretojesúdpovinný
pred nariadením neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nenakladaním s vecami

alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv povinnej osoby (v tomto prípade žalovaného)
nad nevyhnutnú mieru. Nevyhnutná miera znamená, že žalovaný sa obmedzí v nakladaní s vecami
alebo právami, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci, určenie
vlastníckeho práva a podobne. Všeobecná formulácia, ktorú použila žalobkyňa v návrhu (všeobecne
výraz „akékoľvek nakladanie/scudzenie/zaťaženie“), by však mohla vyústiť do zablokovania všetkých
práv žalovaného spojených s vlastníctvom vecí, patriacich do masy BSM. Neodkladné opatrenie nesmie

mať takýto obsah, pretože by mohlo porušiť a zasahovať do súkromia žalovaného, ktoré je taktiež,
ako právo žalobkyne, ústavne chránené. K takémuto zásahu by došlo, ak by žalovaný v dôsledku
nariadenia neodkladného opatrenia nesmel nakladať s vecami alebo právami, ktoré vytvárajú jeho
súkromie. Nenakladanie s vecami alebo právami sa musí v návrhu na vydanie súdneho rozhodnutia
konkretizovať aj na účely núteného vymáhania povinnosti vyplývajúcej zo súdneho rozhodnutia.

18 Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila, že žalovaný nakladá s majetkom patriacim do
bezpodielového spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval jej
vlastnícke právo, ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovaného a ani neosvedčila žiadne také
skutočnosti, ktoré by ohrozovali jej majetkové a materiálne záujmy po vyporiadaní BSM (existencia

scudzovacích zmlúv, plomby na LV, čestné vyhlásenia osôb, ktoré môžu dosvedčiť zámery žalovaného
a pod.). V prípade nakladania s majetkom manželmi má byť nariadenie neodkladného opatrenia
hraničným prostriedkom na úpravu pomerov, zákon v tomto prípade uprednostňuje napr. inštitút
relatívnej neplatnosti právnych úkonov z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela.

19 Žalobkyňa ďalej v dostatočnej miere neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej dočasnej úpravy
pomerov strán a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tvrdením o podaní trestného
oznámenia, keďže ani samotné podanie trestného oznámenia na žalovaného ešte automaticky
nezakladá záver pre vyslovenie, že žalovaný spáchal trestný čin, nakoľko vyšetrovanie, vedené na OO
PZ v Pezinku pod ČVS: ORP-103/MD-PK-2020, stále prebieha, pričom žalobkyňa neosvedčila, že by

sa uvedené vyšetrovanie nachádzalo aspoň v štádiu vznesenia obvinenia vo vzťahu k podozrivému /
žalovanému/, teda že by z vykonaných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní vyplývalo
dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom jedine súd a až v rámci prebiehajúceho
trestného konania môže vyvodiť záver o tom, že žalovaný (ne)bol dôvodne podozrivý zo spáchania
trestného činu, pre ktorý žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie a na ktoré sa žalobkyňa

odvoláva v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

20 V súhrne vyššie uvedeného a za daných skutkových okolností teda súd nevyhodnotil žiadne z
tvrdenížalobkyne,uvedenévnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,zadostatočneosvedčujúce
naliehavú potrebu nariadenia ňou navrhovaného neodkladného opatrenia a považujúc ich za ničím

nepodložené domnienky a obavy preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, poukazujúc pritom aj na tú skutočnosť, že nakoľko ide o spoločný majetok žalobkyne
a žalovaného, patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného nad zákonom dovolenú
a prípustnú mieru, ako aj k porušeniu zásady primeranosti uložených povinností žalovanému vo vzťahu

k právam žalobkyne.

21 Za situácie, keď medzi stranami sporu vznikajú nezhody, pokiaľ ide o rozsah a spôsob užívania
spoločného majetku, môže ktorákoľvek zo strán sporu podať žalobu, aby súd rozhodol o spornom
výkone práv a povinností k spoločnému majetku, teda aby upravil aj spôsob nakladania so spoločnými

prostriedkami. Tieto vzťahy možno upraviť aj neodkladným opatrením, treba však rešpektovať zásadu
rovnoprávneho postavenia oboch strán sporu pri užívaní spoločného majetku a spravidla nemožno
nariadiťneodkladnéopatrenie,ktorýmbyjedenzmanželovbolúplnealebodočasnevyradenýzužívania
vecí s ohľadom na dôsledky takéhoto neodkladného opatrenia. Úplné vylúčenie z užívania spoločnéhomajetku je možné iba celkom výnimočne a to za predpokladu, že jeden z manželov svojím správaním a
vzťahom k veciam, o užívanie ktorých ide, vzbudzuje obavu, že ich ďalším užívaním by mohol spôsobiť
škodu.

22 Záverom súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného
opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú úpravu, predložil
dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vykoná dokazovanie len v rozsahu dôkazných prostriedkov predložených osobou, ktorá požaduje
nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdených skutočností v návrhu.

23 Z dôvodu absencie kumulatívneho splnenia všetkých základných zákonných predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia preto súdu nezostávala iná možnosť, než návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Pezinok /§ 357 písm. d) CSP/.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.