Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718205099
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718205099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a

sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu BL PLUS,
s.r.o.,IČO:50798243,sosídlomPrenčov177,96973Prenčov,protižalovanémuHomeCreditSlovakia,
a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní
o zaplatenie 2 798,46 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 16 Csp/172/2018-102 zo dňa 12. 02. 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým žalobu zamietol m e n í tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi istinu 2 798,46 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne z istiny 2 798,46 Eur
od 06. 09. 2018 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvý výrok) a vyslovil, že
žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o určení výšky trov (druhý výrok).

1.1 Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalobca
a žalovaný uzavreli dňa 24. 07. 2012 úverovú zmluvu č. C (ďalej aj „úverová zmluva“). Na základe
úverovej zmluvy poskytol žalovaný pôvodnému žalobcovi viazaný úver vo výške 10 075,10 Eur. Pôvodný
žalobcasazaviazalsplatiťúverv72splátkachpo199,95Eurmesačne.Celkovénákladyspotrebiteľaboli
určené sumou 4 321,30 Eur a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 14 396,40 Eur. V úverovej
zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) 13,35 %, priemerná hodnota
RPMN 10,75 % a ročná úroková sadzba 12,597942 %. Do výšky poskytnutého úveru započítal žalovaný

aj sumu 715,10 Eur, ktorá bola označená ako „náklady spojené s poskytnutím Úveru“. Vzhľadom na
to, že pôvodný žalobca považoval jemu poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový, domáhal sa
žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 17. 09. 2018 vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
2 798,46 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú na úver zaplatil 12 158,46 Eur a sumou 9
360,- Eur, ktorú pokladal za skutočne poskytnutý úver.
1.2 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko dojednaný úver v sume 10
075,10Eurbolžalobcoviriadneposkytnutýzaúčelomkúpyosobnéhomotorovéhovozidlazn.N.(vsume

9360,-Eur)akoajzaúčelomzaplatenianákladovspojenýchsposkytnutímúveru(715,10Eur).Súdprvej
inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sporná zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v podobe dojednania „poplatku za poskytnutie úveru“ vo výške 715,10 Eur s poukazom na
to, že dojednanie poplatku za poskytnutie úveru má zákonný podklad v ustanovení § 499 zákona č.513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“). Zo zmluvy o úvere podľa názoru
súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi stranami boli dojednané náklady spojené s poskytnutím úveru v
sume 715,10 Eur ako súčasť poskytnutého úveru. Nešlo o poplatok v prospech žalovaného ako veriteľa,

ale o platbu, ktorú bol povinný zaplatiť pôvodný žalobca predajcovi motorového vozidla. Ďalej sa súd
prvej inštancie nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o nesprávnom údaji o výške úveru podľa § 9 ods.
2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“), pretože tento
je v zmluve uvedený správne v sume 10 075,10 Eur. Predmetom úveru nebola len suma 9 360,- Eur, ale

ajsuma715,10Eurzaúčelomúhradyprovíziepredajcovimotorovéhovozidla.Rovnakopodľasúduprvej
inštancie v zmluve neabsentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
podľa § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z., pretože táto je adresou žalovaného ako veriteľa
riadne uvedenou v zmluve. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo
dňa 09. 11. 2016, nie každý nedostatok zmluvy uzavretej so spotrebiteľom má mať za následok sankciu
v podobe úveru bez úrokov a bez poplatkov. Vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu

absencie uvedenia adresy pre uplatnenie reklamácie (za situácie, že spotrebiteľ ani reklamáciu nemienil
uplatniť) by súd prvej inštancie považoval za prílišný formalizmus pri aplikácii práva. Súd prvej inštancie
sa nestotožnil ani s názorom žalobcu o nesprávnom údaji o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona
č. 129/2010 Z. z. s uvedením, že ak úver správne predstavuje sumu 10 075,10 Eur, tak údaj o RPMN
vo výške 13,35 % je správny. S poukazom na vyššie uvedené nemohlo dôjsť podľa názoru súdu prvej

inštancie na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor pôvodného žalobcu, resp. žalobcu
a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
1.3 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejaj„C.s.p.“),podľaktoréhosúdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Nakoľko žalovaný bol v dôsledku zamietnutia žaloby v spore v plnom rozsahu úspešný, priznal mu súd
prvej inštancie proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C. s. p., t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V odvolaní žalobca poukázal na to, že výška viazaného spotrebiteľského úveru na kúpu osobného
automobilu ako predmetu financovania mala predstavovať doplatok kúpnej ceny vo výške 9 360,-

Eur. Žalovaný v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. do istiny úveru uviedol aj náklady spojené
s poskytnutím úveru vo výške 715,10 Eur, v dôsledku čoho výška úveru stúpla na 10 075,10 Eur.
Účtovanie poplatku vo výške 715,10 Eur za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve a pôvodný žalobca bol zmluvou o úvere zaviazaný na plnenie úrokov aj poplatku
bez špecifikovania z čoho pozostáva. Zmluva o úvere podľa žalobcu neobsahuje podstatnú náležitosť

podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. (obsahuje nesprávny údaj o výške úveru), čo má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Zmluva o úvere neobsahuje ani podstatnú
náležitosť zmluvy - adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
tak ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. Je zrejmé, že adresa
veriteľa a adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť sú dve

rozdielne podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musia byť uvedené. Nie je relevantná
argumentácia súdu prvej inštancie, že pôvodný žalobca si reklamáciu neuplatnil. Žalobca poukázal aj
na to, že súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu prednesenou na pojednávaní,
že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená výška RPMN a to v neprospech pôvodného žalobcu ako
spotrebiteľa. Podľa žalobcu jediným dôvodom na účtovanie poplatku vo výške 715,10 Eur je snaha o

umelé navýšenie istiny úveru a zakrytie neprimeranej odplaty za poskytnutie úveru. Uvedeným konaním
žalovaný obišiel ustanovenie § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. tým, že náklady, ktorých vznik
ani nepreukázal započítal do výšky úverovej istiny, pričom takýmto postupom znížil celkové náklady
spotrebiteľaadosiaholúročenietýchtonákladovúrokomzúveru.Zuvedenýchdôvodovjepodľažalobcu
zmluva o úvere pre neurčitosť a pre obchádzanie zákona absolútne neplatným právnym úkonom. Na

podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, konkrétne rozsudok
Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/87/2016 zo dňa 06. 12. 2017, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.
zn.24C/83/2016zodňa16.12.2016arozsudokOkresnéhosúduŽiarnadHronomsp.zn.19C/464/2015
zo dňa 02. 08. 2016.2. 1 S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania

podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a v rozsahu vád
týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil a rozsudok
súdu prvej inštancie v I. výroku zmenil podľa § 388 C. s. p. pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie ani na jeho zrušenie a o II. výroku rozhodol podľa § 396 ods. 1 a 2 C. s. p.

5. Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že

pôvodnému žalobcovi bol na základe úverovej zmluvy č. C zo dňa 24. 07. 2012 poskytnutý viazaný
úver na kúpu osobného automobilu značky N.. Predajná cena predmetu financovania predstavovala
sumu 11 700,- Eur, pričom dlžník zaplatil v hotovosti pri podpise zmluvy 2 340,- Eur. Náklady spojené s
poskytnutím úveru uvedené vo výške 715,10 Eur boli započítané do celkovej výšky úveru poskytnutej
dlžníkovi v sume 10 075,10 Eur. Úver sa zaviazal dlžník vrátiť v 72 splátkach po 199,95 Eur mesačne

splatných vždy k 21. dňu v mesiaci. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 13,35 %, priemerná hodnota
RPMN 10,75 % a ročná úroková sadzba vo výške 12,597942 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli podľa
zmluvy uvedené v sume 4 321,30 Eur s tým, že celková čiastka splatná spotrebiteľom je 14 396,40 Eur.
Pôvodný žalobca na úver celkovo zaplatil sumu vo výške 12 158,46 Eur.

6. Podľa ustanovenia § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkovýchnákladovpatriaajnákladynadoplnkovéslužbysúvisiacesozmluvouospotrebiteľskomúvere,

a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,
aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

7. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/, g/ a j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c/adresupredávajúceho,naktorejmôžespotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosť;g/celkovúvýšku
a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; j/ ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

8. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) a § 10 ods. 1 ; b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne

ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

9. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v odvolaní a
udáva, že veriteľ (žalovaný) nesprávne započítal časť nákladov (označené ako náklady spojené s
poskytnutím úveru vo výške 715,10 Eur) do celkovej výšky úveru. V zmysle rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci C-377/14 zo dňa 21. 04. 2016: Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v článku 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková
výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výškaúveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa.
Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno
zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru,

ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť.Trebazdôrazniť,ženeoprávnenézahrnutiesúmtvoriacichcelkovénákladyspotrebiteľaspojené
s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí
od celkovej výšky úveru. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že uvedené rozhodnutie súdneho dvora sa
v odpovedi na štvrtú prejuduciálnu otázku zaoberá pojmom „celkové náklady spotrebiteľa spojené s

úverom“ a hoci v predmetnej úverovej zmluve označil veriteľ v bode 2.1 posledná veta sumu 715,10
Eur ako „náklady veriteľa spojené s poskytnutím úverom“ odvolací súd je toho názoru, že v skutočnosti
sa jedná o náklady dlžníka, ktoré musí tento na úver vynaložiť. Veriteľ týmto konaním, t.j. zahrnutím
svojich nákladov spojených s poskytnutím úveru (odplata za udržanie distribučnej siete - provízia
poskytnutá predajcovi) do úveru spotrebiteľa, prenáša svoju povinnosť odplaty predajcovi na dlžníka
(žalobcu). Súdny dvor Európskej únie v predmetnom rozhodnutí ďalej uviedol, že „celková výška

úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi,
čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným
úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Z uvedeného je zrejmé, že spotrebiteľský
úver použitý na účel financovania doplatku kúpnej ceny predmetu financovania (osobného automobilu
značky N.) predstavoval sumu 9 360,- Eur, pričom táto suma mala byť uvedená ako celková výška

poskytnutého úveru v úverovej zmluve. Podľa názoru odvolacieho súdu mali byť všetky náklady, ktoré sú
spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom. Nakoľko suma vo výške 715,10 Eur do celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom zarátaná nebola, spotrebiteľ (žalobca) bol uvedený do omylu, že celkové
náklady činia len 4 321,30 Eur (14 396,40 Eur - 10 075,10 Eur), hoci v skutočnosti činili 5 036,40

Eur (4 321,30 Eur + 715,10 Eur). Samotné označenie sumy 715,10 Eur ako nákladov spojených s
poskytnutím úveru nápadne pripomína terminológiu zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý v § 2 písm. g) hovorí
o celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, preto následné začlenenie tejto sumy do
istiny úveru môže pôsobiť na priemerného spotrebiteľa zmätočne, keď zahrnutie prípadnej provízie do
istiny poskytnutého úveru je aj v rozpore s uvedeným ustanovením § 2 písm. g) zákona č. 129/2010

Z. z. Rovnako mätúce môže byť pre spotrebiteľa aj to, že celková kúpna cena osobného automobilu
je v zmluve uvedená vo výške 11 700,- Eur (po odrátaní sumy 2 340,- Eur, ktorú zaplatil spotrebiteľ v
hotovosti predstavuje doplatok za predmet kúpy sumu 9 360,- Eur), pričom výška úveru spotrebiteľa v
sume 10 075,10 Eur nie je totožná s týmto doplatkom. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluva o úvere
v dôsledku začlenenia sumy 715,10 Eur do istiny poskytnutého úveru a tým navýšenia istiny a poníženia

celkových nákladov spojených s úverom o túto sumu, neobsahuje správny údaj o výške poskytnutého
úveru a o predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. g)
a j) zákona č. 129/2010 Z. z.). Nakoľko takýmto postupom dochádza k podhodnoteniu RPMN a teda k
uvedeniu nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa v nižšej (13,35 %) než skutočnej výške (16,53
%), odvolací súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.

z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva
spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí

konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1
tvoria obchodný celok a) predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom alebo b)
veriteľom je tretia osoba a 1. veriteľ využíva služby predávajúceho tovaru alebo poskytovateľa služieb
pri uzatváraní alebo príprave zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo 2. konkrétny tovar alebo poskytnutie
konkrétnej služby je výslovne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

11. Odvolací súd sa stotožnil aj s podpornou argumentáciou žalobcu v odvolaní, v zmysle ktorej adresa
veriteľa a adresa predávajúceho sú dve rozdielne podstatné náležitosti zmluvy, ktoré musia byť v
zmluve uvedené. Úverová zmluva obsahuje len formálne označenie poskytovateľa úveru žalovaného
ako zmluvnej strany v úvode zmluvy v čl. 1 a následne v bode 3.2 zmluvy označenie finančného

agenta veriteľa L. L., ktorý konal pri uzavretí úverovej zmluvy za spoločnosť žalovaného. Z uvedeného
možno odvodiť, že išlo o viazaný spotrebiteľský úver podľa § 15 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č.
129/2010 Z. z., kedy veriteľom bola tretia osoba a veriteľ využil služby predávajúceho tovaru pri uzavretí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že adresou[v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z.] predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatnil reklamáciu alebo sťažnosť je automaticky adresa veriteľa úveru. Kedy nastupuje povinnosť
veriteľa uspokojiť peňažné nároky spotrebiteľa pri vadnom plnení zo zmluvy o viazanom spotrebiteľskom

úvere, upravuje § 15 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. Ak veriteľom a predajcom bola osoba rozličná,
bolo pre informáciu spotrebiteľa potrebné do zmluvy o úvere uviesť aj náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. V úverovej zmluve je uvedené,
že predmet financovania bude dodaný dodávateľom (Predajcom) firmou L. L., Q.: XX XXX XXX, so
sídlom Z. XXX, XXX XX Y., čo však nepredstavuje obsahovú informáciu pre spotrebiteľa u koho môže

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Subjekt, u ktorého si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť nemusí byť nevyhnutne totožný s poskytovateľom úveru, úver je ponúkaný poskytovateľom
úveru (žalovaným), ale pri poskytovaní úveru za neho koná oprávnená osoba. Pre bežného spotrebiteľa
potom vzniká nejednoznačnosť pri rozlišovaní, ktorý zo subjektov je oprávnený a povinný na prijatie
sťažnosti alebo reklamácie.

12. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca uhradil na
úver celkovo sumu 12 158,46 Eur a úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona
č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bezpoplatkový pre nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru
nákladov a absenciu náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. c) a písm. g) zákona č. 129/2010 Z.
z. V dôsledku preplatenia úveru nad rámec istiny o sumu 2 798,46 Eur vzniklo žalobcovi právo na

vydaniebezdôvodnéhoobohateniaakomajetkovéhoprospechužalovanéhozískanéhoplnenímžalobcu
bez právneho dôvodu. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia

sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa
vydať štátu (§ 456 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie na úkor pôvodného žalobcu získal
žalovaný, ktorému pôvodný žalobca úver splácal. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie v I. výroku v zmysle § 388 C. s. p. tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

13. Odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255
ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil
prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Podľa § 255 ods. 1 a 2 súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2 798,46 Eur spolu s úrokom z omeškania
5,00 % ročne z istiny 2 798,46 Eur od 06. 09. 2018 do zaplatenia a žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie i
pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o
výške náhrady trov konania. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania

rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd
začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).