Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204575
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6718204575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
D. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
Štefánikova tr. 88 , deti rodičov: N. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., J. U. XXXX/XX, t.č. bytom
P., B. XX, zast. Mgr. Iankom Troiakom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Dukelských hrdinov 34 a X.
D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, zast. JUDr. Pavlom Kracinom, bytom Zvolen, Námestie SNP
38, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
13P/301/2018-230 zo dňa 12. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 .Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného pre mal.
deti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka maloletých detí sa svojím návrhom podaným dňa
13.04..2018 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca a to na každé dieťa zo sumy 200
eur na sumu 380 eur mesačne , počnúc podaním tohto návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od
poslednej úpravy výživného v rozvodovom konaní, určeného rozsudkom zo dňa 28.3.2017, kedy bolo

otcovi určené výživné vo výške 200 eur mesačne na každé dieťa, prišlo k zmene pomerov. V čase
poslednej úpravy výživného bola zamestnaná, avšak pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú jej
skončil. Tiež prišlo k zmene jej bydliska, keď sa presťahovala zo V. do P., s čím má zvýšené výdavky
a zmena bydliska súvisela aj s tým, že si vo V. a okolí nevedela nájsť vhodné zamestnanie a nemohla si
dovoliť platiť k deťom opatrovateľku, keďže jej boli ponúknuté len práce vo viaczmennej prevádzke. Ke
´dže je nezamestnaná a súčasne práceneschopná, zo svojho aktuálneho príjmu a výživného od otca
mal. detí , nevie pokryť všetky ich potreby.

1.2 Svoje rozhodnutie po právnej súd odôvodnil § 62 ods. 1,2,4, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods.
1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru,
že návrh matky mal. detí na zvýšenie výživného nebol dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného
neprišloktakejpodstatnejzmenepomerov,ktorábyodôvodňovalazvýšenievyživovacejpovinnostiotca.
Súd zistil, že v čase poslednej úpravy výživného v rozvodovom konaní rozsudkom Okresného súdu
Zvolen č.k. 5P/35/2016-71 zo dňa 28.3.2017 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté deti
U. a X. E. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na každé dieťa výživným vo

výške 200 eur mesačne. V čase uvedeného rozhodnutia súdu bola matka maloletých detí zamestnaná
ako opatrovateľka a dosahovala čistý príjem cca. 280 eur. Okrem toho poberala invalidný dôchodok vo
výške 127,20 eura mesačne. Spolu s maloletými deťmi bývala do septembra 2018 v spoločnom byte vo
V.. Otec mal. detí pracoval v Rakúsku ako lesný robotník s príjmom 1.595 eur netto mesačne. V čase,keď sa nachádzal na Slovensku , býval v spoločnom rodinnom dome obci X.. D.. U. v tom čase bola
žiačkou 3. ročníka ZŠ a mal. X. E. navštevoval materskú škôlku. V súčasnej dobe mal. U. je žiačkou
6.ročníka a mal. E. žiakom 3. ročníka ZŠ v P., kde sa aj s matkou presťahovali. Na strane matky došlo k

zmene v tom, že sa aj s deťmi presťahovala zo V. do P. a od 1.2.2019 býva v podnájom v 3 izbovom byte ,
za ktorý platí nájom 470 eur mesačne. K zmene dočlo aj v súvislosti s jej zamestnaním, pretože kým
bývala vo V. pracovala ako opatrovateľka v neziskovej organizácii I. Y. D.o XX.XX.XXXX, kedy jej skončil
pracovný pomer uplynutím dohodnutej doby. Následne bola matka práceneschopná a od 15.05.2018
do 14.5.2019 bola zamestnaná u zamestnávateľa „VINIČKY“, Zariadenie sociálnych služieb Nitra, kde

dosiahla čistý mesačný príjem ( vrátane nemocenských dávok) 772,36 eura. Zo správy od uvedeného
zamestnávateľa vyplýva, že počas trvania pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú,
opakovane porušovala pracovnú disciplínu tým, že nastupovala na výkon práce s oneskorením a preto
bola písomne napomenutá za nedodržiavanie pracovnej disciplíny. Od 1.6.2019 je matka zamestnaná
v Zariadení sociálnych služieb Nitra, BORINKA“, kde mala hrubí príjem v júni 455,08 eura, v mesiaci
jul 489,45 eura a v auguste 506,66 eura. U uvedeného zamestnávateľa pracuje matka na skrátený

pracovnýúväzok.Súdkzmenepomerovnastranematkyuviedol,že kzvýšenýmvýdavkommatkydošlo
v súvislosti s jej rozhodnutím zmeniť miesto bydliska, na základe čoho jej pribudli výdavky súvisiace s
platením nájomného za prenájom bytu, v ktorom matka spolu s maloletými deťmi v Nitre býva. Zmenou
doterajšieho bydliska sa matke zvýšili náklady na bývanie oproti doterajšiemu bývaniu vo V.. Zvýšenie
výdavkov súvisiacich s presťahovania matky s maloletými deťmi do P., tak ako ho zdôvodnila matka

maloletých detí, súd neakceptoval, nakoľko matka sa aj v predchádzajúcom období bola schopná
zamestnaťakoopatrovateľkaajvmiestesvojhopredchádzajúcehobydliska,bezzvýšenýchnákladovna
platenie podnájmu. Matka aj po zmene bydliska a nájdení si zamestnania mala príjem u zamestnávateľa
"J.", Zariadenie sociálnych služieb P. v takej výške ( 772,36 eura) ktorý bol dostatočný na to, aby tieto
zvýšené výdavky mohla matka uhrádzať. Hoci tento pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, z

vyjadreniazamestnávateľajezrejmé,žepokiaľbybolisprácoumatkyspokojní,pravdepodobnebysňou
uzatvorili nový pracovný pomer. Aj napriek týmto skutočnostiam však príjem matky spolu s invalidným
dôchodkom, výživným zo strany otca maloletých detí, ako aj s prispievaním otca nad rámec určeného
výživného a to kúpou vecí pre maloleté deti nie malej hodnoty, ako aj prídavkami na maloleté deti z Z.,
je dostatočný a súd nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť vyživovacia povinnosť otca zvýšená. Na

strane otca súd nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov, prišlo iba k nepatrnému zvýšeniu jeho príjmu
a to zo sumy 1.595,10 eura na sumu 1.628,91 eura.
1.3 Odôvodnené potreby maloletých detí závisia predovšetkým od ich veku, zdravotného stavu, fyzickej
a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako i majetkovými
pomermirodičov.Výživnéslúžinielennauspokojovanievšetkýchodôvodnenýchpotriebmaloletýchdetí,

ale aj ďalších potrieb dôležitých pre ich výchovu a vývoj. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených
skutočností súd návrh matky na zvýšenie výživného, ako nedôvodný zamietol. Pre úplnosť poznamenal,
že návrh matky na doplnenie dokazovania vyžiadaním si výpisu z účtu otca, zamietol, nakoľko žiadne
skutočnosti preukázané v konaní nenasvedčujú tomu, že otec maloletých detí by mal pravidelný príjem
aj z inej práce, ako je z jeho preukázaného zamestnania lesného robotníka) . Výpisy z účtu matky

súd požadoval iba z dôvodu preukázania majetkových pomerov matky, ohľadom výšky príspevkov od
pána J.. Po zabezpečení si týchto výpisov však matka na pojednávaní uviedla, že spomínané finančné
prostriedky jej menovaný pán dáva v hotovosti. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil § 52
Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši výživné na maloleté deti, resp. že
napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové konanie. Matka vo svojom odvolaní
poukázala na skutočnosť, že návrh na zvýšenie výživného podala v čase, keď bola nezamestnaná,
čo trvalo celkovo 8 mesiacov, keď si práve z dôvodu výlučnej starostlivosti o maloleté deti nevedela

nájsť vhodné zamestnanie, ktoré by nebolo vo viaczmenných prevádzkach. Práve z tohto dôvodu bola
nútená presťahovať sa zo V. do P., kde si takéto zamestnanie našla, avšak bolo to na úkor zvýšenia
výdavkov na bývanie, ktoré platí za prenajatý byt. Počas nezamestnanosti musela zabezpečovať výživu
a starostlivosť o deti a o domácnosť, čo znamenalo viaceré pôžičky od svojich príbuzných, resp.
známych, ktoré v neskoršom období, keď sa zamestnala musela začať splácať, a ktoré ešte nemá celé

splatené dodnes. Poukázala na skutočnosť, že v čase rozvodu, a teda predchádzajúceho určovania
výživného, maloletý X. E. navštevoval ešte materskú školu a dnes je už žiakom druhého ročníka
základnej školy a syn má problémy pri s učením lebo je dislektik a disgrafik, čo ju stojí ďalšie výdavky.3.Otecmal.detívpísomnomvyjadreníkodvolaniumatky navrhol,abyodvolací súd potvrdilnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie. Vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že matka podala návrh
približne jeden rok po rozhodnutí súdu o rozvode a určení jeho vyživovacej povinnosti. V tom čase

a ani dodnes sa v žiadnom prípade zásadne nezmenili pomery na strane povinného ani na strane
oprávnených maloletých detí
4. .K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení
uviedol,žeotecmaloletýchdetíprispievanaichvýživuajnadrámec určenéhovýživnéhoatokúpouvecí

pre maloleté deti a tiež matke vyplatil v máji 2019 nemalú sumu vo výške 12.000,- eur titulom prídavkov
na deti. V súčasnosti určenú výšku výživného na maloleté deti s prihliadnutím na uvedené skutočnosti
považoval kolízny opatrovník za dostačujúcu a z toho dôvodu nepovažoval návrh matky na zvýšenie
výživného pre mal. deti za dôvodný.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“

a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
matky maloletých detí nie je opodstatnené, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Zároveň mal na zreteli ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého

ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné

v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v
prvoinštančnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zaoberal
opodstatnenosťou návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o
rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa preto obmedzuje
len na konštatovanie správnosti napadnutého rozsudku, vrátane výroku o trovách konania.

7.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané matkou v
podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o
výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj
výšku výživného. V danej veci sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie
vyživovacejpovinnosti otcavočimaloletýmdeťomsprávnezaoberaltým,čisúdanézákonnépodmienky

pre vyhovenie návrhu matky. Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov oboch
rodičov zistil, že na strane otca nedošlo k žiadnej podstatnej zmene, pracuje v Z. ako lesný robotník
s priemerným mesačným zárobkom 1.638 eur mesačne, jeho mesačné výdavky predstavujú náklady
za ubytovanie, náklady cestovného, úrazová poistka, a splácanie úverov spolu vo výške 617 eur( dva
úvery , ktoré mali počas trvania manželstva a jeden, ktorý si zobral na kúpu auta po rozvode

manželstva) . Otec vlastní jedno staršie motorové vozidlo, ktoré si kúpil na úver po rozvode manželstva.
Iné vyživovacie povinnosti nemá. Obaja rodičia majú spoločný nevysporiadaný majetok ( BSM) byt,
rodinný dom, chatku, motorové vozidlo, ktoré užíva matka a nepojazdné vozidlo. V konaní bolo
preukázané a nepoprela to ani matka, že otec prispieva na výživu detí aj nad rámec určeného výživného
tým, že im zakupuje oblečenie, školské potreby, športové oblečenie a iné potreby, čím si nepochybne

plní vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu ako mu je určená rozhodnutím súdu v sume 200 eur
mesačne na každé dieťa. Pokiaľ ide o pomery na strane mal. detí, u tých došlo k zmene pomerov v
súvislosti s ich vyšším vekom a u mal. syna v súvislosti s nástupom na základnú školu ( mal. X. E. je
žiakom 2. ročníka ZŠ a mal. U. 5. ročníka ZŠ) a s tým súvisiace výdavky, ale tieto zvýšené náklady sú
pokrytézostranyotca,ktorýuhrádzanáklady vynaloženénadetinadrámecurčenéhovýživného.Pokiaľ

ide o zmenu na strane matky, ktorou odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného a to, že sa jej znížil
príjem a zvýšili výdavky na bývanie, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tieto
skutočnosti nie sú dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Je treba poukázať na to, že matka
bola v období od 15.05.2018 do 14.05.2019 zamestnaná ako opatrovateľka v zariadení soc. služieb,
kde dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 772,36 eura. Od 01. 06. 2019 je zamestnaná tiež ako

opatrovateľka v inom zariadení soc. služieb ale tu pracuje na skrátený pracovný úväzok s priemerným
príjmom okolo 506,66 eura v hrubom, hoci u predchádzajúceho zamestnávateľa pracovala a mohla aj
´dalej pracovať ak by nemala problém s pracovnou dochádzkou, na plný pracovný úväzok. Okrem toho
matkapoberáajinvalidnýdôchodokvovýške135,30euramesačne.Zuvedenéhomožnoprijaťzáver,žejevjejmožnostiachaschopnostiachdosiahnuťvyššípríjemakomáteraz,apretojejzmenuzamestnania
vktoromdosahujenižšípríjemakovrovnakejprofesiidosahovalapredtým,možnopovažovaťzavzdanie
sa výhodnejšieho zamestnania v zmysle ust. § 75 ods .1 Zákona o rodine. Aj potom, čo matka

skončila pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú a bola od 15.05.2019 nezamestnaná, potreby detí
boli zabezpečené poskytovaním finančných prostriedkov na ich výživu otcom, ktorý sa na nich podieľať
nad sumu určeného výživného a okrem toho 9.5.219 otec poslal matke detí sumu 12.000 eur čo boli
prídavky na deti, ktoré poberal v Rakúsku a ktoré sú určené na zabezpečenie potrieb mal. detí.
8. Z týchto dôvodov, stotožňujúc sa s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, na ktoré

odvolací súd v podrobnostiach odkazuje, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
10. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).