Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712210169
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8712210169.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: O. K., G.. XX.X.XXXX, K. P. XXXX/XX,
XXXXXO.,Š.U.A.P.,právnezastúpenéhoadvokátomJUDr.MilanomSivým,sosídlomNám.sv.Egídia
3006/1116, 058 01 Poprad, IČO: 37947095, proti žalovanej: Slovenská republika - Slovenská správa
ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00003328, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 35.955,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č.k. 20C/147/2012-560 zo dňa 30.4.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 30.4.2018
žalobu zamietol a zároveň vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou dňa 26.7.2012 sa žalobca domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.921,79 eur,

spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od podania návrhu do zaplatenia.
Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z titulu neuhradeného nájmu
za pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a to parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 749 m2, parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 657 m2 a parcely
č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.336 m2, to všetko zapísané na LV č. XXXX
vedenom A. C. O. pre obec O. a k.ú. Z. a parcelu č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
1.034 m2, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym pre

obec O. a k.ú. Z., ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty T. O., k.ú. Z.. Parcely žalobca
nadobudol na základe kúpnych zmlúv s tým, že tieto napriek výlučnému vlastníctvu nemôže užívať z
dôvodu existujúcej zástavby. S ohľadom na to si voči žalovanej uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to z titulu nájmu za obdobie od 24.2.2010 do 21.10.2011. Na preukázanie dôvodnosti
návrhu žalobca predložil znalecký posudok T.. B. J. Č.. XXX/XXXX, z ktorého si uplatnil voči žalovanej
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v neuhradenom nájomnom za obdobie od
24.2.2010 do 21.10.2011. V zmysle znaleckého posudku hodnota nájmu za parciel činí za jeden deň

sumu 59,43 eur. Túto znalec určil ako priemer hodnoty nájmu za roky 2008 a 2009. Žalobca si uplatnil
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 24.2.2010 do 21.10.2011, teda 605 dní.3. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne vyjadrila a uviedla, že žalobcom označené pozemky boli
zastavané cestou I. triedy, pričom sa jedná o trvalý záber pozemkov pre líniovú stavbu. Predložila
žalobcovi návrh kúpnej zmluvy po tom, čo mu pre vyporiadanie formou odkúpenia boli pridelené

finančné prostriedky, avšak žalobca uzavretie zmluvy odmietol. Žalovaná sa domnieva, že žalobca
vedel, že kupuje pozemky zastavané cestným telesom a konal účelovo s úmyslom získať finančné
prostriedky. Žalovaná ako majetkový správca majetkoprávne vysporadúva nevysporiadané pozemky v
minulosti zastavané formou kúpnych zmlúv podľa svojich finančných možnosti, pričom prostriedky sú mu
ako rozpočtovej organizácii prideľované zo štátneho rozpočtu. Žalovaná uviedla, že majetkovoprávne

vysporiadanie so žalobcom pripadá do úvahy formou uzavretia kúpnej zmluvy, avšak so zaplatením
nájmu, či bezdôvodného obohatenia nesúhlasí, nakoľko má za to, že sa jedná o trvalý záber pozemkov
cestnými telesami, ktorých žalovaný nie je vlastníkom ale správcom. Navrhla žalobu zamietnuť.

4.Rozsudkomzodňa16.11.2012súdprvejinštancienávrhuvyhovelvčastiozaplateniesumy26.921,79
eur a v prevyšujúcej časti konanie zastavil. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a uznesením

Krajského súdu Prešov zo dňa 28.1.2014 bol rozsudok súdu I. stupňa vo vyhovujúcej časti zrušený
a vec vrátená na ďalšie konanie. V zmysle pokynu odvolacieho súdu mal súd I. stupňa posúdiť, aké
práva vznikli právnym predchodcom žalobcu a či právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo
žalobcovi aj vtedy, ak nehnuteľnosti už kúpil s existujúcimi komunikáciami. Súčasne mal súd I. stupňa
posúdiť súlad práva žalobcu s dobrými mravmi.

5. Rozsudkom zo dňa 21.3.2016 súd opätovne žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného povinnosťou
zaplatiť žalobcovi sumu 26.921,79 eur spolu s úrokom z omeškania. Po odvolaní podanom žalovaným
Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.Vzmyslepokynusúdudruhejinštanciemalsúdprvejinštancieopätovneposúdiťčibolokonania

žalobcu v súlade s dobrými mravmi.

6. Aplikujúc ust. § 3d, § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961, § 3 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 a §
489 všetko Občianskeho zákonníka s poukazom na Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako aj na Čl. 11 ods. 1 listiny
s dôrazom na Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR súd prvej inštancie uzavrel, že z predmetu návrhu a vykonaného

dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia ako náhrady za
užívanie pozemku zastavaného líniovou stavbou vo vlastníctve štátu a správe žalovanej. Obrana
žalovanej spočíva o.i. v tom, že za bezdôvodné obohatenie nezodpovedá, nakoľko sa neobohacuje.
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné

obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa
na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať(§451ods.1Občianskehozákonníka)
tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodnýmobohatením;aktoniejedobremožné,najmäpreto,žeobohateniespočívalovovýkonoch,
musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného
obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor

iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

7. Žalovaná mala zákonný prostriedok na to, aby vyporiadala práva k pozemku vo vlastníctve žalobcu,
resp. jeho právnych predchodcov. Neiniciovala však sama ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy

na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov, s výnimkou návrhu kúpnej zmluvy, ktorá však neriešila
vzájomný vzťah účastníkov za obdobie pred uzavretím zmluvy.

8. Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale
žalovaná uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť sa na súde

domáhaťsvojichzákonnýchprávžalobounavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.„Možnosťdomáhaťsa“
automaticky neznamená oprávnenosť a odôvodnenosť nároku, je potrebné skúmať tiež otázku dobrých
mravov strán sporu.9. Aj podľa Stavebného zákona, by vlastníkovi pozemku bola za obmedzenie alebo pozbavenie
vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Preto akékoľvek
obmedzenie výšky bezdôvodného obohatenia, oproti výške, ktorú navrhovateľka žiada na základe

znaleckého posudku vypracovaného podľa rovnakých zásad, ako sa určujú náhrady podľa § 111
Stavebného zákona je v rozpore s Občianskym zákonníkom, Ústavou SR aj Dohovorom o ochrane
ľudských práv.

10. Námietku, že cesta T. slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby nemožno vziať bez ďalšieho

do úvahy, nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez
právneho dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má nepochybne aj ústavnú
relevanciu (čl. 20 ods. 4 ústavy).

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom parciel parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 749 m2, parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 657

m2 a parcely č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.336 m2, to všetko zapísané na LV
č. XXXX vedenom A. C. O. pre obec O. a k.ú. Z. a parcelu č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1.034 m2, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym
pre obec O. a k.ú. Z., ktoré sú zastavané cestným telesom štátnej cesty T. O., k.ú. Z.. Parcely žalobca
nadobudol na základe kúpnych zmlúv s tým, že tieto napriek výlučnému vlastníctvu nemôže užívať

z dôvodu existujúcej zástavby (žalobca snahu pozemky užívať nijako nedokazoval). Spornou zostala
otázka súladu konania žalobcu, ktorý si uplatnil voči žalovanej nárok z titulu bezdôvodného obohatenia
za užívanie cestného telesa zriadeného na pozemku žalobcu, s dobrými mravmi a prípadne výška
bezdôvodného obohatenia.

12. Je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa T. došlo k
obmedzeniu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcu. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení
vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich
z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok (II. ÚS 8/97). Všetky základné práva a slobody
sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde

k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha
verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého
základného práva a slobody (II. ÚS 28/96). V tomto smere súd prvej inštancie poukazuje na konštantnú
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva a konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, napr. vo veci Agosi c. Taliansko (z 24.

októbra 1986, Annuaire, č. XXXX), že otázka proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah
medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom, alebo inými slovami, či bola docielená spravodlivá
rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu a záujmami jednotlivca.

13. V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak

niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny
právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah
vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 823/2003, rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3 Cdo 45/92,
nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44). Žalovaná ako vlastník stavby je obohatená o

čiastku, ktorú by žalobca ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou.

14. Žalobca odkúpil parcely zastavané cestným telesom v celosti. Jednalo sa o ornú pôdu sčasti
zastavanú cestným telesom a hodnota pozemkov uvedená v kúpnych zmluvách predstavovala sumu
35.821,21 eur pri výmere 4.242 m2. Následne si žalobca nechal vyhotoviť geometrické plány, ktorými

o.i. boli vytvorené parcely parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/
XXX, ktoré sú zastavané cestným telesom.

15. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca nepreukazoval a nepreukázal, že mal skutočný záujem
pozemky využiť na zástavbu či akékoľvek iné využitie. Sám žalobca uviedol, že sa venuje už dlhé roky

realitnej činnosti a teda musel vedieť, že kupované pozemky sú zastavané cestným telesom. Je teda
zrejmé, že zo strany žalobcu, je podaný návrh v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym výkonom
práva a jediným výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia by bolo bezdôvodné obohatenie žalobcu vo
forme získania ďalších finančných prostriedkov od žalovanej, a to z titulu kúpnej ceny, resp. vydaniabezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie v prospech žalobcu by spôsobilo hospodársku ujmu žalovanej,
ktorá v prejednávanej veci spočiatku aktívne pristupovala na podmienky žalobcu a parcely zastavané
cestným telesom mala v úmysle odkúpiť, avšak následne od kúpy odstúpila po tom, čo žalobca nemal

záujem uzavrieť kúpnu zmluvu bez vysporiadania jeho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vyhovujúce rozhodnutie súdu by s prihliadnutím na konštatované skutočnosti nepochybne odporovalo
zásadám spravodlivosti.

16. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým,

že nemá možnosť využiť kúpené pozemky, nakoľko na nich žalovaná spravuje cestné teleso. Ako
konštatoval súd druhej inštancie, bolo v konaní potrebné zistiť, či žalobca tieto nehnuteľnosti kúpil
s úmyslom získať od žalovanej peňažné prostriedky z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. tieto
pozemky so ziskom predať žalovanej, alebo naopak bolo jeho úmyslom nezastavané časti pozemkov
(nakoľko odstránenie stavby cestného telesa neprichádza do úvahy), využiť a ak áno, na aký účel.
Predmet zamýšľaného využitia pozemkov žalobcom preukazovaný a preukázaný nebol. Pre úspech v

sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred
súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca
v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne
zodpovedná sama sporová strana.

17. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust.

§ 262 ods. 2 CSP.

19. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie s uvedením odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

20. V podanom odvolaní žalobca poukázal na tú skutočnosť, že aj na pojednávaní sa vyjadril, že parcely
nadobúdal v roku 2006 vo väčšom množstve za účelom naplnenia svojich podnikateľských zámerov,
z ktorých jeden bol vystavenie pristávacej plochy vetroňov, ktorý zámer sa nerealizoval práve kvôli
nevyporiadaniu pozemkov. Žalobca pravdepodobne kvôli veľkému objemu pozemkov, až následne zistil,
že časť odkúpených pozemkov je zastavaná cestným telesom v správe žalovanej. Žalobca navyše

kupoval celé pozemky, nie výlučne pozemky pod cestným telesom a túto kúpu bral ako investíciu. Až
následne po tom, ako bol žalobca upozornený, že pozemky majú byť čiastočne zastavané cestou 1.
Triedy si dal vyhotoviť geometrický plán a vyčleniť pozemky pod cestným telesom.

21. Žalobca pravidelne vyzýval organizačnú zložku žalovanej k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, resp. iného

usporiadania vzťahu k pozemkom. Až po neúspešnej niekoľkoročnej snahe pristúpil k podaniu žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca poprel, že by nemal záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu so
žalovanou. Práve naopak tento záujem tu trvá aj v dnešnej dobe, avšak v čase ponuky žalovanej nemal
vedomosť o tom, že žalovaná ako rozpočtová organizácia musí vyčerpať finančné prostriedky ku koncu
roka, a teda musí podpísať kúpnu zmluvu ku koncu roka. Nie je to skutočnosť, ktorá by bola známa

bežnému človeku, len nebol na takúto skutočnosť urýchleného konania upozornený. Navyše z výsluchu
štatutárneho zástupcu žalovanej je zrejmé, že podania žalovanej s návrhom na uzatvorenie zmluvy
neobsahujú upozornenie na uzatvorenie zmluvy v konkrétnej lehote pod následkom straty finančných
prostriedkov a že tieto finančné prostriedky sú účelovo viazané. Až po zaslaní predbežnej výzvy začala
žalovaná brať žalobcu vážne a zaslala mu návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy, od ktorého však

následne ustúpila.

22. V zmysle rozhodovacej praxe súdov by to mala byť práve žalovaná, ktorá preukazuje údajne
šikanózny výkon práva žalobcu a jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to aj s poukazom narozhodnutie Krajského súde Nitra vo veci sp. zn. 7Co/21/2016 z 31.1.2017, alebo napr. Krajského súdu
Bratislava sp. zn. 4Cob/63/2016 zo dňa 25.1.2018, v zmysle ktorých „šikanózny výkon práva sa musí
vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený“.

23. S poukazom na vyššie citovaný rozsudok žalobca dôvodil, že počas celého konania pred súdom
prvej inštancie poukazoval na tú skutočnosť, že podal žalobu z dôvodu vysporiadania si vzťahov so
žalovanou ohľadom pozemkov a nie nevyhnutne uzatvorením kúpnych zmlúv, avšak žalovaná dlhodobo
opakovane odmietala možnosti zriadenia zákonného titulu na riadne užívanie pozemku. Je to teda práve

nečinnosť žalovanej, zrejmé vychádzajúca z výhodnosti bezplatného užívania pozemkov, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, a nie aktívne konanie žalobcu. Navyše žalobca nemá žiadnu istotu, že aj
do budúcnosti bude jeho vlastníctvo k parcelám zastavaným cestným telesom akokoľvek vyporiadané.
Žalovaná totiž nemá žiaden systém vysporiadávania pozemkov, resp. poradovník vysporiadávania čo
potvrdila na pojednávaní aj zamestnankyňa žalovanej, ktorá má na starosti prípravu investičnej výstavby
u žalovanej.

24. Žalobca mal za to, že jeho konanie, ktorým sa domáha zákonným postupom svojich zákonných práv
pred nezávislým a nestranným súdom nemôže byť označené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca pri nadobudnutí pozemku, aj vzhľadom na väčšiu masu pozemkov, ktoré nadobúdal v rovnakom
čase, nemal žiadnu vedomosť, že kupuje pozemky, ktoré sú čiastočne zastavané cestným telesom

žalovanej. Kúpu pozemkov bral ako vhodný spôsob investovania peňazí, ako aj spôsob na realizáciu
svojho podnikateľského plánu a po zistení situácie od roku 2009 pravidelne pripomínal žalovanej na
vyporiadanie pozemkov zastavaných cestou žalovanej. Žalobca v žiadnom prípade nemal v úmysle
akýmkoľvek spôsobom znevýhodňovať žalovanú, poškodiť žalovanú, či spôsobiť jej ujmu. Je to práve
naopak, podaním žaloby mal žalobca záujem vyporiadať vzťahy, upriamiť pozornosť žalovanej na

riešenie problému, nakoľko už pred tým vyčerpal všetky ostatné dostupné prostriedky.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvej inštancie
zrušil a sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie.

26. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poprela s poukazom na účastnícku výpoveď
žalobcu skutočnosť, že v čase kúpy týchto pozemkov žalobca nemal vedomosť o tom, že na časti z
nich sa nachádza cestné teleso. Skutočnosť, že žalobca chcel pozemky využiť na výstavbu pristávacej
dráhy pre vetrone nikdy počas konania neuvádzal, ale naopak na pojednávaní uviedol, že mal ponuky
na odkúpenie pozemkov v rôznych lokalitách, pričom je podľa žalovanej nepochybne rozpor medzi v

odvolaní prezentovanom úmysle a skutočným konaním žalobcu, pretože kupoval napríklad aj pozemky
zastavené cestou 2. triedy T., ktorá je vlastníctvom O. A. C. a s ktorým takisto vedie súdny spor na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/126/2012. Z kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca
nadobudol vlastníctvo a ktoré sú súčasťou súdneho spisu je nepochybné, že niektoré pozemky parc. č.
C.-R. XXXX/XX o výmere 749 m2, tak ako bola v celosti vykúpená, tak je aj zastavaná štátnou cestou.

Tiež parc. č. C.-R. XXXX/XXX o výmere 1035 m2 bola vykúpená v celosti a je zastavaná štátnou cestou.
Že žalobca kupoval pozemky v celosti bolo pre účastníkov kúpnej zmluvy nepochybne hospodárnejšie a
účelnejšie, ako pred odkúpením ich rozdeľovať geometrickým plánom, čo mu ako osobe zaoberajúcou
sa realitnou činnosťou je zrejmé. Zameranie získaných pozemkov pod cestami si žalobca vyhotoviť
bezprostredne po ich nadobudnutí v roku 2007, o čom svedčí jednak zápis na LV č. XXXX a na LV

č. XXXX a tiež žiadosť o zápis geometrického plánu aj samotné geometrické plány, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu. Zároveň sa tieto pozemky podľa žalovanej nachádzajú v zastavanom území obce a v
blízkosti sa nachádzajú objekty občianskej vybavenosti bežného vybavenia, preto prezentovaný úmysel
žalobcu vo vyššie uvedenom využití pozemku je podľa žalovanej účelový a zavádzajúci.

27. Žalovaná v priebehu súdneho sporu niekoľkokrát presne a chronologicky vykázala, kedy a ako
oslovila žalobcu a ponúkla mu uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá by natrvalo do budúcna usporiadala
vlastníctve vzťahy medzi žalobcom ako vlastníkom pozemku a žalovanou ako vlastníkom stavby na
pozemku, keďže ide o trvalý záber. Pre posúdenie úmyslu žalovanej usporiadať vlastnícke právo so
žalobcom pred podaním žaloby a vyhnúť sa ďalším súdnym sporom je podstatné, že pred podaním

žaloby ešte v októbri 2011 žalobcovi zaslala návrh kúpnej zmluvy. Žalobca ho prevzal 26.10.2011.
Návrh bol podpísaný zo strany žalovanej, čím žalovaná bola viazaná svojim návrhom. Žalobca odmietol
podpísaťkúpnuzmluvuaakodôvoduviedol,žekuzatvoreniukúpnejzmluvypristúpiažpoprávoplatnom
skončení iného súdneho sporu. Podľa žalovanej ide nepochybné odmietnutie dohody podľa § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, avšak ani po skončení tohto sporu žalobca neuzatvoril kúpnu zmluvu a je
otázne, či by pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ak by nebol v tomto spore úspešný. K zmareniu
uzatvoreniu kúpnej zmluvy teda jednoznačne došlo podľa žalovanej vinou žalobcu. Výhovorka žalobcu,

že nebol upozornený na to, že žalovaná ak rozpočtová organizácia musí pridelené finančné prostriedky
vyčerpať do konca príslušného kalendárneho mesiaca podľa žalovanej neobstojí. Ak žalobca neustále
trvá na tom, že sa vždy chcel so žalovanou dohodnúť, nemal podmieňovať uzatvorenie kúpnej zmluvy
nesplniteľnou požiadavkou. Žalobca bol počas celého súdneho sporu zastupovaný advokátom, ktorý
ako osoba znala práva je oboznámený s možnosťami hospodárenia rozpočtových organizácií. Z celého

konania žalobcu je podľa žalovanej zrejmé, že tento sa nechcel vysporiadať so žalovanou trvalým
spôsobom, teda uzatvorením kúpnej zmluvy, aby nedochádzalo k ďalším žalobám. Žalovaná odmietla,
že by z jej strany išlo o šikanózne konanie a ak sa žalobca odvoláva na rozhodnutia Krajských súdov
v Nitre a Bratislave, tak je práve na ňom, aby preukázal šikanózny výkon práva žalovanou. Práve
naopak konanie žalobcu možno podľa žalovanej považovať za šikanózne, keďže pred podaním odmietol
uzatvoriť kúpnu zmluvu a sám spôsobil stav, kedy podával ďalšie žaloby na žalovanú.

28. Žalovaná bola presvedčená, že s odkazom na § 3 Občianskeho zákonníka došlo zo strany žalobcu
ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, keď tento kupoval pozemky čiastočne alebo úplne zastavané
komunikáciou. Zdôraznenie využitia kúpených pozemkov na zriadenie pristávacej dráhy pre vetrone
neprichádza do úvahy vzhľadom na umiestnenie pozemkov a toto zdôvodnenie je účelové. Žalobca

ako osoba podnikajúca s nehnuteľnosťami vedela aké pozemky kupuje a že na pozemkoch sú cesty.
O tom svedčí podľa žalovanej minimálne súdny spor proti O. A. C. ako vlastníkovi a žalobca ako
osoba podnikajúca s nehnuteľnosťami mala vedomosť o podobných pozemkoch zastavanými cestami
a inicioval aj iné fyzické osoby ku kúpe takých pozemkov. Následne tieto osoby podávali rovnaké žaloby
ako žalobca na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ako dôkaz bola v spore vedenom na OS Poprad pod

sp. zn. 20C/364/2012 predložená zápisnica z pojednávania zo dňa 23.3.2013, podľa ktorej žalobkyňa
uviedla, že ponuku na kúpu pozemku dostala od žalobcu a že sám žalobca povedal, že sa jedná o cesty.

29. Na základe vyššie uvedeného žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.

30. Žalobca vo svojom vyjadrení k replike žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že táto uvádza nepravdy,
pričom k celému sa už v minulosti vyjadril vo svojom písomnom stanovisku, z ktorého je zrejmé, že to
bola práve žalovaná, ktorá zmarila uzatvorenie kúpnej zmluvy a len z toho dôvodu, že žalobca si dovolil
požiadať o vyporiadanie celého majetkového právneho vzťahu komplexne s tým, že žalovaná s týmto

nesúhlasila aj napriek tomu, že s inými osobami majetkové vzťahy vyporiadala komplexne.

31. Žalovaná vo svojej duplike k replike žalobcu sa dôrazne ohradila proti permanentne sa opakujúcim
tvrdeniam žalobcu, že uvádzané argumenty sú zavádzajúce, nepravdivé a doslova klamlivé, okrem
atakovnažalovanústanoviskožalobcuneustanovujetakéskutočnosti,kuktorýmsažalovanávpriebehu

konania nevyjadrila.

32. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)pozistení,žeodvolaniebolopodanévzákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneniu osobou (§ 359 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

33.Rozsudokvoveciodvolacísúdvyhlásilnaverejnomzasadnutípodľa§219ods.1a§378ods.1CSP,
o konaní ktorého súd upovedomil účastníkov prostredníctvom úradnej tabule a webovej stránky súdu.

34. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna
právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
nazistenýskutkovýstav;dochádzaknemuvtedy,aksúdnepoužilsprávnynáležitýprávnypredpis,aleboak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

35. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu na priznanie bezdôvodného obohatenia
vyplývajúceho z titulu neuhradeného nájmu za užívanie pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu
zastavaným cestným telesom žalovaného.

36. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení v tejto veci zo dňa 31.10.2017, ktorým

zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, okrem iného uviedol, že zásadný vplyv na rozsah oprávnení
dotknutého vlastníka zastavaného pozemku, z hľadiska posudzovania súladu s dobrými mravmi má
zistenie, či takéto práva odvodené zo zastavania pozemku, si uplatňuje pôvodný vlastník, resp. jeho
právny nástupca, alebo či svoje nároky uplatňuje subjekt, ktorý nadobudol vlastnícke právo k pozemku
už zastavaného komunikáciou, pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia malo patriť aj
univerzálnemuprávnemunástupcovi,predovšetkýmdedičovi,keďprvoinštančnýsúdnijakonezdôvodnil

odvolacím súdom v naznačenom smere, prečo tento nárok prináleží aj žalobcovi, ktorý nie je pôvodný
vlastník pozemku a tento pozemok nadobudol až po postavení cestného telesa kúpnou zmluvou. V
tejto súvislosti poukazuje opätovne odvolací súd, že žalobca ako subjekt, ktorý odkúpil od pôvodného
vlastníka pozemok zastavaný komunikáciou, kupoval nehnuteľnosť, ktorej rozsah užívania bol zásadne,
a to dlhodobo predurčený existujúcou stavbou komunikácie, z čoho vyplývala limitácia hodnoty takto

zastavaného pozemku v dôsledku, že žalobca nadobudol pozemok s obmedzeným rozsahom práv.
Naviac si musel byť už v čase kúpy vedomý toho, že ide o obmedzenie dlhodobé a je trvalé a kúpou
takéhoto pozemku nič nestratil a nadobudol vlastníctvo k pozemku, u ktorého rozsah práv bol reálne
obmedzený existenciou stavby komunikácie. Za takéhoto stavu vymáhanie plnenia bezdôvodného
obohatenia vyvolalo odvolaciemu súdu pochybnosti, či takéto konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi.

37. Odvolací súd nad rámec vyššie uvedeného, v ktorom poukazoval hlavne na predchádzajúce
zrušujúce uznesenie v tejto veci, uvádza, že je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa
došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu. Je tiež nepochybné, že pri
obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka, nakoľko dôjde len k zásahu do rozsahu

oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok. Všetky základné práva a
slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde
k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha
verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého
základného práva a slobody. V súdnej praxi sa uplatnil názor konkurencie dvoch rovnocenných

vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu
pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe
a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovení o bezdôvodnom
obohatení.

38. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tento až v podanom odvolaní,
a to aj napriek tomu, že konanie začalo už v roku 2012 uviedol ako účel, pre ktorý kupoval tieto pozemky
snahu využívať na výstavbu pristávacej dráhy pre vetrone. Uvedený účel je vzhľadom na lokalizáciu
týchto nehnuteľností podľa názoru súdu jednoznačne vylúčený, keď tieto sa nachádzajú v zastavanom
území mestskej časti O. - Z., a tak ako to vyplýva aj z geometrických plánov nachádzajúcich sa v

znaleckých posudkoch vyhotovených v tejto veci v ich bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú budovy, čo
priamo vylučuje účel spočívajúci v prevádzke letiska vetroňov žalobcom na týchto pozemkov. Nielenže
územný plán v tejto lokalite neumožňuje výstavbu takéhoto letiska, ale tak ako to vyplýva z § 29 zákona
č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve na spoľahlivú činnosť leteckých pozemných zariadení akými by bola
bezpochyby pristávacia dráha pre vetrone je potrebné zriadiť ochranné pásmo, najmä kvôli bezpečnosti

leteckej prevádzky, ktoré je obligatórnou podmienkou na vydanie povolenia na prevádzku verejného
letiska alebo leteckého pozemného zariadenia, a ktorým V. Ú. zakáže alebo obmedzí v ochranných
pásmach, najmä umiestňovať stavby alebo zariadenia a vysádzať porasty, pričom vlastníci stavieb
nachádzajúcich sa už v tomto ochrannom pásme by boli povinní strpieť umiestniť na nich prekážkové
značenie, čo bezpochyby je na pozemkoch, od ktorých žalobca odvádzal svoj nárok uplatnený v tomto

konaní, vylúčené už aj s ohľadom, že priamo v tejto mestskej časti O. - Z. v bezprostrednej blízkosti
vo vzdialenosti cca 1 až 2 km sa nachádza letisko O. - E., na ktorom občianske združenie Q. O., U..J..
okrem iného ponúka letecký výcvik pilotov vetroňov - bezmotorový výcvik. Zároveň z letového poriadku
letiska E. vyplýva možnosť za splnenie tam daných podmienok využívať letiskovú plochu a hangáry nabezmotorové lietanie - lietanie vetroňov. Poukazujúc na uvedené sa preto odvolaciemu súdu javí ako
úplne vylúčené, aby žalobca v tejto lokalite prevádzkoval letisko čo i len pre bezmotorové lietadlá. Už
aj vzhľadom na obdobnú žalobu podanú proti O.M. A. C. a na znalosti žalobcu - realitný maklér, ako aj

skutočnosť, že žalobca býva a žije priamo v meste O. tak ako to vyplýva z adresy jeho trvalého bydliska,
jeúplnevylúčenéabyžalobcavčasekúpynemalvedomosť,žepozemkysúzastavanécestnýmtelesom.
Žalobca musel vedieť, že bude obmedzený na svojich vlastníckych právach, pretože cestné teleso na
týchto pozemkoch sa nachádzalo už v čase ich kúpy žalobcom, pričom išlo o oprávnenú stavbu, čo
žalobca ani nespochybňoval. Možno preto uzavrieť, že žalobca v čase kúpy chcel byť práve uvedenou

stavbou na svojich vlastníckych právach obmedzený, keďže mu bol známy fakticky stav pozemkov. Táto
skutočnosť o vedomosti žalobcu o stave týchto pozemkov v čase ich kúpy vyplýva z príslušných listov
vlastníctva ako aj tej skutočnosti, že bezprostredne po ich kúpe si dal žalobca vyhotoviť geometrický
plán za účelom odčlenenia tých časti pozemkov, na ktorých sa nachádza cestné teleso.

39. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, ak podrobil žalobcami

uplatnený nárok kritériu dobrých mravov a to vzhľadom na vedomosť žalobcu, že na pozemkoch, ktoré
nadobudol na základe vlastnej, slobodnej vôle, sa nachádza stavba cestného telesa, teda už pred
nadobudnutím vlastníckeho práva vedel, že v prípade prevodu vlastníckeho práva, bude obmedzovaný
v užívaní svojich nehnuteľností.

40. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. II.ÚS 389/09-20 zo dňa 26.11.2009, v ktorom ústavný súd v súvislosti s kolektívom
dobrých mravov uviedol, že „za podstatné v prejednávanom prípade považoval to, že sťažovateľ v čase
nadobudnutia pozemku vedel alebo mohol vedieť, že pozemok je zastavaný stavbou cesty. Uvedenú
skutočnosť potom sťažovateľ zohľadnil alebo mohol zohľadniť aj pri dojednávaní podstatných náležitostí

zmluvy, na základe ktorej pozemok nadobudol, resp. pri samotnom rozhodovaní sa, či pozemok za
daných podmienok má záujem nadobudnúť alebo nie. Ak sťažovateľ za týchto okolností vlastníctvo
k pozemku nadobudol, táto okolnosť nemohla ostať bez následkov ani vo vzťahu k posudzovaniu
jeho nároku z hľadiska jeho súladu, resp. rozporu s dobrými mravmi.“ Kontrolou ústavnosti teda
prešiel postup súdu, ktorý nároky žalobcov, v súvislosti so stavbou zriadenou na ich nehnuteľností,

preskúmal cez prizmu dobrých mravov, pričom ústavný súd sa stotožnil s názorom všeobecných súdov
v preskúmavanej veci, že vlastník nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené cestné teleso, pred tým ako
tieto nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva, vedel o obmedzení svojich vlastníckych práv, preto nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom bol v predmetnom prípade v rozpore s dobrými mravmi,
keďže toto obmedzenie mohlo byť zohľadnené aj pri dojednávaní kúpnej ceny na takýto pozemok,

prípadne v iných okolnostiach.

41. Obdobným prípadom sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4014/12 vo veci B. proti Slovenskej republiky, v ktorom O.. B. namietal porušenie
článku 6 ods. 1 Dohovoru tvrdiac, že jeho žaloba bola zamietnutá svojvoľne a v rozpore s princípom

právnej istoty, keďže rovnaké súdy v iných konaniach o totožných nárokoch a to pred napadnutým
rozhodnutím ako aj po ňom, rozhodovali odlišne ako v napadnutom rozhodnutí. Ďalej namietal porušenie
článku 1 Protokolu č. X vzhľadom na skutočnosť, že mesto O. užíva jeho pozemky a súdy mu svojvoľne
zamietli akúkoľvek náhradu v tomto ohľade. V rozhodnutí zo dňa 2.7.2019 ESĽP v bode 53 zdôraznil, že
vposudzovanomprípadebolsťažovateľovnárokzamietnutýprerozporsdobrýmimravmi,atovzhľadom

na veľmi špecifické okolnosti prípadu. ESĽP v súvislosti s uvedeným poukázal najmä na dobrovoľné
nadobudnutiemajetkusplnýmvedomýmjehostavuauplatňovaniepodobnýchnárokovvmnohýchiných
prípadoch, bez skutočnej snahy o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním. Na základe týchto
okolností sa na vec aplikovalo ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žaloba bola zamietnutá.
Vzhľadom na vyššie uvedené ESĽP dospel k záveru, že nič nenaznačuje tomu, že by aplikáciu § 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka v posudzovanom prípade neumožňovali hlboké a pretrvávajúce rozpory
v judikatúre. Tento záver neovplyvnila ani judikatúra, ktorá nasledovala po rozhodnutiach prijatých v
posudzovanom prípade. Sťažnosť podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru bola teda odmietnutá ako zjavne
nepodložená. Čo sa týka porušenia článku 1 Protokolu č. X Dohovoru, k uvedenému ESĽP uviedol,
že v čase rozhodovania vnútroštátnych súdov už bol aspoň jeden podobný prípad, v ktorom súdy

na všetkých stupňoch aplikovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda po celý čas konania bol
úspech sťažovateľovej žaloby podmienený absenciou okolností rozporu s dobrými mravmi. Za týchto
okolností nemožno tvrdiť, že sťažovateľ uplatňoval niečo iné, než špekulatívny občianskoprávny nárok
bez legitímnej nádeje na úspech a teda nemal „majetok“ chránený článkom 1 Protokolu č. X. ESĽPpreto zvyšnú časť sťažnosti podľa tohto ustanovenia odmietol ako nezlučiteľnú ratione materiae s
ustanoveniami Dohovoru. Vzhľadom na uvedené ESĽP odmietol aj námietku podľa článku 13 Dohovoru
a sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené je nevyhnutné konštatovať, že právo žalobcu na priznanie náhrady
spočívajúcej v bezdôvodnom obohatení žalovanej za nevyplatený nájom je nevyhnutné podrobiť
kritériu dobrých mravov vzhľadom na skutočnosť, že žalobca slobodne nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, na ktorých výkon vlastníckeho práva bol obmedzený vzhľadom na v čase prevodu

vlastníckeho práva už existujúcu stavbu cestného telesa. S poukazom na uvedené odvolací súd rovnako
ako súd prvej inštancie považoval priznanie nárokov žalobcovi za poskytnutie ochrany nároku, ktorého
výkon je v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu.

43. Výkon subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov možno vnímať ako právo
každého správať sa spôsobom, ktorý mu umožní zákon, alebo ktorý vyplýva zo zmluvy, či z rozhodnutia

štátneho orgánu a možnosť domáhať sa svojich práv. Výkon práva a povinnosti však nemožno chápať
absolútne ani obmedzenie. Obmedzenie výkonu subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na
výkon subjektívnych práv iných subjektov, avšak nemenej dôležitým kritériom je aj výkon práv v súlade
s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Poskytnutie ochrany nárokom žalobcu a priznanie
náhrady za vydanie bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda porušením

ust. § 3 Občianskeho zákonníka.

44. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok I. a ďalší proti

Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

45. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o náhrade

trov konanie, keď úspešnej žalovanej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok aj v časti
náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).