Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117247161
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117247161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža v spore žalobcu T. Z. L., L.., F., T. XX, K.: XX XXX XXX,
zastúpeného E. V. R.. E. Z., L. so sídlom v F., V. XX, K.: XX XXX XXX, proti žalovanej E. W., nar. XX.
XX. XXXX, bydliskom L. M., T. XXX/XX, o zaplatenie 702,80 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 19Csp/96/2017-74 zo dňa 08. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

II. V zostávajúcej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovi377,72EURspolus
5,05 % ročným úrokom z omeškania od 13. 04. 2015 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50
EUR,splatnýchk25.dňuvmesiaci,sprvousplátkousplatnou vmesiacinasledujúcompoprávoplatnosti
rozhodnutia a pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (výrok
I.). Vo zvyšku žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 702,80 EUR s prísl.,

zamietol (výrok II.). Okresný súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2
písm. a) CSP.

2. Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal otázkou platnosti zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísala žalovaná dňa XX. XX. XXXX a žalobca XX. XX. XXXX. V bode 5.
je uvedené, že žalovaná žiadal úver vo výške 1.170 EUR s úrokovou sadzbou 18,02 % a za podmienok
splácania úveru v 36 mesačných splátkach, s výškou mesačnej splátky 41,53 EUR a celkovou čiastkou,

ktorú mal dlžník uhradiť v sume 1.612,08 EUR. Ďalej je tu uvedená predpokladaná hodnota RPMN 27,31
% a priemerná RPMN 44,06%. V bode 6 sú uvedené údaje o úvere, ktorý schválil žalobca ako veriteľ
nasledovne: schválený úver vo výške 1.170 EUR, počet splátok 36, výška mesačnej splátky 41,53 EUR,
celková čiastka, ktorú dlžník uhradí 1.612,08 EUR, RPMN za úver 26,80 %, ročná úroková sadzba úveru
18,02 %, priemerná hodnota RPMN 44,06 %. Okresný súd zistil rozdielne údaje o hodnote RPMN a o
splatnosti prvej a poslednej splátky úveru. Za nesporné považoval poskytnutie finančných prostriedkov
1.170 EUR žalovanej, ktorá žalobcovi vrátila podľa jej vyjadrenia zo dňa 13. 07. 2018 sumu 792,28

EUR (č. l. 55).

3.Okresnýsúdpovažovalzaspornéto,čidošlokuzavretiuzmluvyospotrebiteľskomúverevzhľadomna
spôsob uzatvárania zmluvy. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru posúdil ako návrh na uzavretiezmluvy a nemal preukázané, že by tento návrh bol prijatý, lebo prijatie návrhu zo strany veriteľa (žalobu)
obsahuje iné zmeny, ktoré urobil voči žalovanej dlžníčke a z toho dôvodu sa takýto postup považuje
za odmietnutie návrhu a za nový návrh. Keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, ako to

pre platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o neplatný právny
úkon. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

4.Okresnýsúdmalpreukázané,žežalobcaposkytolžalovanejfinančnéprostriedkyvovýške1.170EUR

a žalovaná vrátila žalobcovi celkovo sumu 792,28 EUR, preto je povinná vrátiť žalobcovi sumu 377,72
EUR, ktorá zodpovedá rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami. Žalovaná je
v omeškaní so splnením peňažného záväzku a preto jej vznikla povinnosť platiť 5,05 % ročný úrok z
omeškania do zaplatenia celej dlžnej sumy. Začiatok omeškania od 13. 04. 2015 stanovil v súlade so
žalobným návrhom, odkedy veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. po uplynutí lehoty, ktorú
žalobca dlžníkovi poskytol na zaplatenie. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol.

5. Okresný súd povolil na návrh žalovanej uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 50 EUR mesačne, s čím
žalobca súhlasil a stanovil podmienky splatnosti splátok. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol §
34, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46, § 52 ods. 1, 2, § 451, § 457, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Náhradu trov nepriznal žiadnej strane sporu z dôvodu,

že podľa § 255 ods. 2 CSP každá strana mala v spore čiastočný úspech, žalobca v rozsahu 53,75
% a žalovaná 46,25 %.

6. Žalobca podal včas odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu vo zvyšku
zamietol a nepriznal náhradu trov konania. Namietal nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie.

Aby zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti a iba ak tie nie sú dodržané, nedochádza k vzniku
zmluvy. Ak ide o iné, fakultatívne náležitosti, potom ich absencia alebo neplatnosť nemajú za následok
to, že zmluva nevznikla. Ďalej uviedol, že bezúročný môže byť úver len vtedy, ak ide o náležitosť,
ktorej neuvedenie v spotrebiteľskej úverovej zmluve je objektívne spôsobilé spochybniť rozsah záväzku
spotrebiteľa a obsah jeho rozhodnutia uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rozsah záväzku

spotrebiteľa definujú ukazovateľa, ktorými sú celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, hodnota
RPMN a výška úveru. V oznámení o schválení úveru sa nenachádzajú nové údaje, ktoré by mali z
pohľadu povinnosti uvádzania obligatórnych údajov v spotrebiteľskom úvere reálny právny význam. Z
uvedených dôvodov žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť.

7. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu na pojednávaní (§ 385 ods. 1
CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne
správny potvrdil, ale z iných skutkových a právnych dôvodov, ako uviedol okresný súd.

9.1. Odvolací súd nariadil pojednávanie, pretože okresný súd vec rozhodol postupom podľa § 177 ods. 2
CSP ako drobný spor bez nariadenia pojednávania. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že považoval za sporný
skutkový a právny dôvod, ktorým bola žaloba odôvodnená, ale neupozornil na túto skutočnosť strany
sporu, ani im nedal možnosť postupom podľa § 157 ods. 1, 2 v spojení s § 167 ods. 4 a § 150 CSP

vyjadriť sa k posúdeniu veci pred vydaním meritórneho rozhodnutia.
9.2. Na pojednávanie na odvolacom súde sa dostavila žalovaná, žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a
súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaná ponechala rozhodnutie na úvahu súdu.

10. Okresný súd založil rozhodnutie na závere, že úverová spotrebiteľská zmluva nebola uzavretá,

pretože veriteľa neprijal bez ďalších zmien návrh dlžníka. Z uvedeného vyvodil, že nedošlo k uzavretiu
zmluvy v písomnej forme v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ide o neplatný právny úkon.
Žalovanú zaviazal na peňažné plnenie nie na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorú posúdil ako
zmluvu neplatnú, ale titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

11. Rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne. Nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej
finančné prostriedky vo výške 1.170 EUR a žalovaná vrátila sumu 792,28 EUR, a že rozdiel medzi
plnením veriteľa a dlžníka bol zistený v sume 377,72 EUR. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, lebo
titulom na plnenie, na ktoré okresný súd správne zaviazal žalovanú dlžníčku, nie je bezdôvodnéobohatenie, ale plnenie záväzku zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje za bezúročnú a
bez poplatkov. Okresný súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil z nasledovných dôvodov.

12. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platom k 23. 09. 2014, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platom k 23. 09. 2014, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa §43cods.1Občianskehozákonníka,včasnévyhlásenieurobenéosobou,ktorejbolnávrhurčený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.
Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

13.1. Posudzovaná spotrebiteľská úverová zmluva má povahu formulárovej zmluvy s predtlačeným
textom. Z jednotlivých nadpisov: „Údaje o požadovanom úvere v bode 5 zmluvy“, s pokynom „vyplňte“ a
„Údajeo schválenomúverevbode6.spokynom„nevypĺňajte“,ďalej zrozdielnehopísmavtexte vbode
5 zmluvy a rukou dopísaného textu v bode 6, ako aj rozdielnych dátumov podpisu zmluvy jednotlivými
stranami vyplýva, že žalovaná dňa 16. 09. 2014 vyplnila bod 5, ktorý obsahuje jej návrh zmluvy. Bod

6 zmluvy, ktorý doplnil veriteľ, obsahuje prijatie návrhu zmluvy zo strany veriteľa, ku ktorému došlo 23.
09. 2014. Následným zaslaním zmluvy s vyplneným bodom 6 žalovanej dlžníčke, spolu s oznámením
o schválení úveru (č. l. 2, 6) mohlo dôjsť k stretu prejavov vôle zmluvných strán ohľadom dohody o
podstatných náležitostiach spotrebiteľskej úverovej zmluvy.
13.2. Keďže úverovú zmluvu bol žalovaný ako dodávateľ povinný uzavrieť s náležitosťami zmluvy

podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je dôležité posúdiť, či nastala zhoda v
náležitostiach predpísaných v zákone o spotrebiteľských úveroch. Formulárová spotrebiteľská úverová
zmluva je pre zmluvné strany záväzná v celom rozsahu iba za predpokladu, že údaje v bode 5. a 6.
zmluvy zodpovedajú vzájomnej dohode zmluvných strán a zo strany veriteľa bolo preukázané dodržanie
zákonom predpísaných náležitostí.

14.1. Súd je povinný uprednostniť taký výklad sporného právneho úkonu, ktorý rešpektuje autonómiu
vôle zmluvných strán a umožňuje zachovať platnosť právneho úkonu. Práva a povinnosti zmluvných
strán je potrebné vyvodiť z účelu právnej úpravy, aj zo znenia právnej normy. Podstatnou náležitosťou
úverovej zmluvy je záväzok veriteľa, že poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky v určitej sume a dlžník

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok, ktorý predstavuje odplatu za dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov.
14.2. Na rozdiel od úverovej zmluvy uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá tiež nemusí
mať písomnú formu, ale dlžník je vždy povinný platiť aj dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných
prostriedkov, v prípade spotrebiteľskej úverovej zmluvy má nedostatok písomnej formy pre veriteľa ten

dôsledok, že poskytnutý úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez
poplatkov. Uplatní sa osobitná právna úprava podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a nie sankcia
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, resp. záver, že nedošlo k uzavretiu dvojstranného právneho
úkonu podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka.15. Pre platné uzavretie spotrebiteľskej úverovej zmluvy nie je podstatné, aby obsahovala všetky
predpísané náležitosti, lebo podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských

úveroch je dôsledkom chýbajúcej písomnej formy to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Súhlasný prejav vôle zmluvných strán treba vyvodiť podľa § 43c ods. 1 a
§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zhodných údajov, uvedených v bode 5. a 6. spotrebiteľskej
úverovej zmluvy. Pokiaľ žalovaná v postavení spotrebiteľa prevzala peňažné prostriedky, spotrebiteľská
úverová zmluva nadobudla účinnosť najneskôr prijatím peňažných prostriedkov. Tým nie je dotknuté

uplatnenie sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy z dôvodov podľa § 11 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktorú súd prihliadne bez ohľadu na správanie spotrebiteľa, v
rámci súdnej kontroly dodržania predpisov na ochranu spotrebiteľa.

16.1. Na posúdenie dodržania písomnej formy zmluvy sa aplikuje vnútroštátne právo. Požiadavka
podpísania zmluvy podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na všetky predpísané

náležitosti zmluvy.
16.2. Povinné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemožno nahrádzať jednostranným oznámením veriteľa o schválení
úveru. Jednostranné oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktoré obsahuje zmluvné podmienky, na
ktorých sa zmluvné strany v spotrebiteľskej úverovej zmluve nedohodli, nie je v súlade s ustanoveniami

Občianskeho zákonníka, upravujúcimi písomnú formu spotrebiteľskej úverovej zmluvy, pretože nie je
podpísané oboma zmluvnými stranami a z toho dôvodu sa nestáva súčasťou zmluvy.
16.3. Odvolací súd zistil, že sporná spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje v predpísanej písomnej
forme údaj o dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ani údaj o
termínoch mesačných splátok, vrátane prvej splátky. Tieto povinné náležitosti nie sú v úverovej zmluve,

ale v len oznámení, ktoré vyhotovil veriteľ pre dlžníka. Z dôvodov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák.
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa posudzovaná úverová zmluva považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

17. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné a odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, pretože

žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru, na ktorej sa zmluvné strany dohodli.
Pokiaľ žalobca požadoval viac, okresný súd správne žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. V konaní mal
odvolací súd preukázané, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má právo na
peňažné plnenie v sume, ktorú okresný súd žalobcovi priznal. Vzhľadom na pomer úspechu okresný
súd správne nepriznal náhradu trov žiadnej zo strán za konanie na súde prvej inštancie.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní bola v zmysle § 255 ods. 1 CSP úspešná žalovaná, ktorej žiadne trovy
odvolacieho konaní nevznikli, preto jej krajský súd náhradu trov nepriznal.

19. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 377,72 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 13. 04. 2015 do zaplatenia v určených
mesačných splátkach splatných k 25. dňu v mesiaci (I. výrok), nebol odvolaním dotknutý, o tejto časti
žaloby konanie právoplatne skončilo rozhodnutím súdu prvej inštancie.

20. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom.

Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.