Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518010767
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518010767.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Ivety
Zelenayovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného Y. L. E. L.., pre prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných Y. L. E. Š. T. proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 3T/87/2018 zo dňa 12.11.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára

2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného Y. L., W.. XX.XX.XXXX U. F. a obžalovaného Š. T., W..
XX.XX.XXXX v F. z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/87/2018 zo dňa 12.11.2019 boli
obžalovaní Y. L. a U. T. uznaní za vinných a to obžalovaný Y. L. z prečinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi obžalovaný Y. L.
podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný U. T. podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 07. 12. 2016 v čase o 03.10 hod. v F.-T. na parkovisku na A. ulici číslo XX, z pravej prednej
strany osobného motorového vozidla továrenskej značky U. J., bielej farby, EČV: IL-XXXCA,videli
príslušníci PMJ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave ako niekto vyhodil obal od

papierových obrúskov bledomodrej farby zn. S. s obsahom skladačiek, ktorý dopadol k obrubníku
parkoviska neďaleko pravého predného kolesa motorového vozidla, pričom po následnej kontrole
osádky vozidla príslušníci PMJ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zistili, že vo vozidle
sa nachádzali štyri osoby, a to V. S., I. F., obvinený Y. L. a obvinený U. T., z ktorých ani jedna
osoba po zákonnom poučení o vydaní veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, vyhodený obal od
vreckoviek zn. S. dobrovoľne nevydala. Z uvedeného dôvodu bola následne toho istého dňa o 08:05

hod. na mieste vykonaná obhliadka miesta činu, pri ktorej boli zaistené dva obaly od papierových
vreckoviek, kde obal od papierových vreckoviek značky „S.“ obsahoval dva kusy alobalových skladačiek
obsahujúcich neznámu látku a jednu papierovú vreckovku obsahujúcu neznámu zelenú sušenú rastlinu
a obal od papierových vreckoviek značky „Tento“ obsahoval plastové vrecko s tlakovým uzáverom s
obsahom neznámej kryštalickej látky a 1 ks sklíčko s obsahom neznámej látky, pričom následným
znaleckým skúmaním KEÚ PZ, bolo zistené, že dve alobalové skladačky, z obalu od papierových

vreckoviek „S.“, obsahovali metamfetamín o celkovej hmotnosti 103 mg, s priemernou koncentráciou
73,7 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 76 mg absolútneho metamfetamínu, čo je potrebné
považovať za 2 obvykle jednorázové dávky drogy, papierová vreckovka obsahovala vysušené konope
s hmotnosťou 207 mg, s koncentráciou 15,8 % hmotnostných THC a s obsahom 33 mg THC, čo je
potrebné považovať 1 obvykle jednorazovú dávku drogy. Ďalej plastové vrecko s tlakovým uzáverom
z obalu od papierových vreckoviek zn. „Tento“ obsahovalo 269 mg metamfetamínu o priemernej

koncentrácii 73,4 % hmotnostných metamfetamínu, s obsahom 197 mg absolútneho metamfetamínu,
ktoré je potrebné považovať za 5 obvykle jednorazových dávok drogy a „očadené“ sklíčko obsahovalometamfetamín o hmotnosti 86 mg o priemernej koncentrácii 73,6 % hmotnostných metamfetamínu s
obsahom 63 mg absolútneho metamfetamínu, čo je potrebné považovať za 2 obvykle jednorazové
dávky drogy. Zároveň ďalším znaleckým skúmaním KEÚ PZ, odvetvia biológia a genetická analýzy, bola

na zaistenej papierovej vreckovke a alobalovej skladačke, nachádzajúcich sa v obale od papierových
vreckoviek zn. „S.“, analýzou DNA a porovnaním zistená zhoda s DNA profilom obvineného Y.a L.a a
na zaistenom obale od papierových vreckoviek zn. „Tento“ ako aj na sklíčku, nachádzajúcom sa v tomto
obale, bola analýzou DNA a porovnaním zistená zhoda s DNA profilom obvineného U.a T.a.
Metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a

prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Rastliny rodu Cannbis (konopa) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných
látok.
Tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok.

Za to bol obžalovaný Y. L. odsúdený podľa § 171 ods. 1 s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, m/, § 38
ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
2T/94/2017 z 23.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/30/2018 z
03.05.2018, ktorými mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace so zaradením na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný U. T. bol odsúdený podľa § 171 ods. 2 s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2
Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému protitoxikomanické liečenie, ktoré v zmysle
§ 74 ods. 1 Tr. zák. vykoná ambulantnou formou.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že obžalovaní Y. L. a U. T. na hlavnom pojednávaní
urobili vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čo po splnení zákonných
podmienok - odpovede obžalovaných na otázky § 333 ods.3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. - „áno“ a po
návrhu prokurátora na prijatie tohto vyhlásenia, viedlo súd k rozhodnutiu, že vyhlásenie obžalovaných

prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku súd nevykoná a
súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, resp. ochrannom opatrení, a to prečítaním a
oboznámením priestupkových referátov obžalovaných, ich registrov trestov a pripojených rozhodnutí
súdov a prečítaním znaleckých posudkov znalcov psychiatrov.

V súvislosti s ukladaním trestov uviedol, že obžalovaný Y. L. bol dvakrát postihnutý pre priestupok, hľadí
sa na neho ako 16-krát súdne trestaného pre rôznu, najmä majetkovú trestnú činnosť. Časovo najbližšie
po spáchaní skutku bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V 2T/94/2017 z 23. 1. 2018 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave 2To/30/2018 z 3. 5. 2018 za prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so

zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pri rozhodovaní
o treste vzal súd do úvahy poľahčujúcu okolnosť - § 36 písm. l) Tr. zák. - priznanie a oľutovanie skutku a
dve priťažujúce okolnosti - § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchal viac trestných činov (pri ukladaní súhrnného
trestu sa použije ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. o ukladaní úhrnného trestu a tým pádom sa jedná
o súbeh dvoch trestných činov) a § 37 písm. m) Tr. zák. predchádzajúce odsúdenia obžalovaného. S

poukazom na základnú trestnú sadzbu pre trestný čin podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. až na 3 roky, sa tak
v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. (prevaha priťažujúcich okolností) modifikovala na trestnú sadzbu odňatia
slobody 1 - 3 roky a súd berúc do úvahy predchádzajúcich 16 odsúdení Y.a L.a, keď ukladal trest v trvaní
1 rok, na spodnej hranici trestnej sadzby. Na výkon trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkontrestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Zároveň súd zrušil
výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V 2T/94/2071 z 23. 1. 2018 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave 2To/30/2018 z 3. 5. 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, a k vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

U obžalovaného U.a T.a poukázal na to, že bol 22-krát postihnutý pre priestupok, hľadí sa na neho ako
na 3-krát odsúdeného, z toho 2-krát pre majetkovú trestnú činnosť a jedenkrát v zahraničí pre drogový

trestný čin. Pri rozhodovaní o treste u neho vzal súd do úvahy poľahčujúcu okolnosť - § 36 písm. l)
Tr. zák. - priznanie a oľutovanie skutku, priťažujúcu okolnosť - § 37 písm. m) Tr. zák. - predchádzajúce
odsúdenia a v rozpätí trestnej sadzby odňatia slobody pre trestný čin podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. až na 5
rokov mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, v spodnej tretine trestnej sadzby, pričom
berúc do úvahy predchádzajúce odsúdenia zohľadnil najmä to, že sa jedná o recidívu drogovej trestnej
činnosti. Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. V zmysle záverov znaleckého posudku znalkyne
psychiatričky súd uložil obžalovanému protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie obaja obžalovaní Y. L. a U. T., v zákonom

stanovených lehotách lehote podaniami doručenými Okresnému súdu Bratislava V prostredníctvom
obhajcov, obžalovaný Y. L. 20.11.2019 (č.l.408-409) a obžalovaný U. T. 25.11.2019 (č.l. 411).

Obžalovaný Y. L. v odvolaní namietal vzhľadom na trest uložený prvostupňovým súdom, že nevie,
na základe čoho tak súd postupoval, nakoľko 3 mesačný trest odňatia slobody, ku ktorému bol

ukladaný súhrnný trest vykonal k 09.11.2018 v ÚVTOS Želiezovce a nevie, aké priťažujúce okolnosti
viedli prvostupňový súd k zvýšeniu dolnej hranice a taktiež upozornil odvolací súd, že v Leopoldove
vykonal aj trest v trvaní 7 mesiacov uložený mu Okresným súdom Bratislava II z 21.10.2016, sp. zn.
3T/236/2015. Jediným nevykonaným trestom je dvojročný nepodmienečný trest odňatia slobody uložený
mu Okresným súdom Bratislava I zo 16.08.2019, sp. zn. 0T/11/2019, ktorý momentálne vykonáva a k

tomuto odsúdeniu mu mal byť aj ukladaný súhrnný trest podľa § 42 Tr. zák., resp. vzhľadom na jeho
výškuupustiťoduloženiasúhrnnéhotrestupodľa§44Tr.zák.Súčasnedodal,žejehoodvolaniesmeruje
proti výroku o treste a nejasnosti pri jeho ukladaní. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok podľa §
321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) Tr. por. a podľa § 321 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
resp. aby odvolací súd sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaný U. T. podal odvolanie tiež len do výroku o treste a žiadal, aby mu bol uložený miernejší
trest, prípadne trest peňažný. Poukázal na to, že pred prvostupňovým súdom urobil vyhlásenie o vine,
že v registri trestov má osem záznamov, avšak v piatich sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený,
pričom dodal, že je obyčajným konzumentom drog a súhlasí s liečením. Ešte ďalším písomným podaním

doručeným prvostupňovému súdu 30.12.2019 (č.l. 421-422) uviedol, že uložený trest okresným súdom
považuje za prísny a liečenie, ktoré mu bolo uložené, by bolo ako represia vo forme trestu. K úvahám
okresného súdu pri ukladaní trestu dodal, že vzhľadom k jeho záznamom v registri trestov, v štyroch
prípadoch sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený, v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody vo veci 0T/289/2014 z 29.12.2014 sa osvedčil a v dvoch odsúdeniach išlo

o drobné krádeže. Záverom poukázal na dobu viac ako troch rokov, ktorá uplynula od spáchania skutku
a preto žiadal uloženie peňažného trestu, alternatívne miernejšieho, ktorý spĺňa účel trestu.

V súlade s § 314 Tr. por. boli odvolania obžalovaných zaslané na prípadné vyjadrenie prokuratúre, čo
však ku dňu konania odvolacieho súdu prokuratúra nevyužila.

Obhajkyňa obžalovaného U.a T.a na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa v plnej miere
pridržiava svojich písomných podaní, vzťahujúcich sa k odvolaniu, ktoré boli oboznámené. Poukázala
na tú skutočnosť, že obžalovaný bol viackrát odsúdený, avšak odsúdenia má zahladené, okrem jednej
banálnej krádeže. Pred uväznením obžalovaný brigádoval, mal finančné prostriedky, je konzumentom

drog, ale nie distribútorom a preto navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a uložiť
obžalovanému peňažný trest.Obhajca obžalovaného Y.a L.a na verejnom zasadnutí sa v plnom rozsahu pridržal svojho písomného
odvolania vo vzťahu k obžalovanému L.ovi. Poukázal opakovane na nesprávnu aplikáciu § 37 písm.
h/ Tr. zák., vzhľadom na vysoký trest. Ďalej poukázal na pochybenie súdu, keď uložil súhrnný trest k

vykonanému trestu a vzhľadom k tomu, že obžalovaný vykonáva trest odňatia slobody 24 mesiacov,
navrhol upustiť od uloženia súhrnného trestu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolania oboch
obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný Y. L. na verejnom zasadnutí oľutoval svoje konanie, že to bolo malé množstvo drogy, že je
to stará vec a chce, aby mu bol uložený primeraný mierny trest.

Obžalovaný U. T. na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje, čo sa stalo, že je konzument drog, bolo to
malé množstvo a žiada uloženie primeraného trestu.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
( § 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa

pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolania ani obžalovaného Y.a
L.a, ani obžalovaného U.a T.a nie sú dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého
prvostupňového rozsudku.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval v súlade so základnými zásadami trestného konania, vykonal všetky
dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, tieto aj správne následne vyhodnotil, pričom sa
riadil vyššie uvedenými ustanoveniami a zásadami trestného konania.

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na
hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce
a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaných Y.a L.a a U.a T.a bola podaná. Dôkazy

pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno
nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého

stupňa dostatočným spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaných Y.a L.a a U.a T., ako
odvolateľov. Krajský súd si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenia v celom rozsahuosvojil a odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby v celom rozsahu
ho opakovať.

Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a
spáchali ho aj obžalovaní Y. L. a U. T. spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto pochybnosti, že
skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú v súlade so stavom veci a je nimi
preukázané, že obaja obžalovaní v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným v skutkovej vete
napadnutého rozsudku,

a to obžalovaný Y. L. neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú a omamnú látku a
obžalovaný U. T. neoprávnene prechovával vo väčšom rozsahu pre vlastnú potrebu psychotropnú látku.

Podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku,
psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene
prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom
rozsahu.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá priebehu konania, ktoré bolo vykonané
na hlavnom pojednávaní. V prejednávanej trestnej veci obžalovaní Y. L. a U. T. po zákonnom poučení
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. urobili vyhlásenie, že sa cítia byť vinnými zo žalovaného skutku v
zmysle podanej obžaloby a po zákonnom poučení obaja zhodne odpovedali kladne na otázky položené

im súdom v zmysle § 333 ods. 3, písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., prokurátor navrhol toto vyhlásenie
obžalovaných prijať a súd následne uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie oboch
obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a podľa § 257 ods. 8 Tr. por.
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná
dôkazy súvisiace s výrokom o treste, resp. ochrannom opatrení.

Vzhľadom k tomu, že obaja obžalovaní urobili na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa
12.11.2019 vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. súd druhého stupňa preskúmal
zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaných a
zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné ustanovenia. Priznanie

viny u obidvoch obžalovaných bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom a stalo sa
nemenným.

Ani krajský súd, podobne ako okresný súd nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
uvedených v obžalobe a preto priznanie viny obžalovanými Y.om L.om a U.om T.om považoval za logický

dôsledok dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobe. Logickým dôsledkom
rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaných, že sú vinní, bol aj ďalší postup súdu,
keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so

skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo
výroku o vine v napadnutom rozsudku a v tejto časti obžalovaní ani neboli oprávnení na podanie
odvolania.

Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania
obžalovaných, keď ho kvalifikoval u obžalovaného Y.a L.a ako prečin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1
Tr. zák. a u obžalovaného U.a T.a ako rovnaký prečin, ale podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., nakoľko sa obaja
obžalovaní dopustili vyššie uvedených prečinov po subjektívnej aj objektívnej stránke.

Napokon odvolaniami oboch obžalovaných boli napadnuté len výroky o uloženom im treste,
povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným ustanovením § 317 Tr.
por.,bolopreskúmanie výrokovotrestenapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorépredchádzalo tomuto výroku, pričom dospel k záveru, že okresným súdom uložené nepodmienečné
tresty odňatia slobody boli uložené v súlade so zákonom a ani nie sú neprimerane prísnymi.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody,

alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,
následok, pohnútku, osoby, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, je potrebné vychádzať zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu
a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z

prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov

spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri preskúmaní výrokov o treste napadnutého rozsudku u oboch obžalovaných krajský súd nezistil
žiadny zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenu uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody.
Prvostupňovýsúdsprávnepostupoval priukladanítrestovzhľadiskaichvýmery,keďsprávnevychádzal

zo všetkých hľadísk pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery na základe § 34 ods. 4 Tr. zák., vychádzal
aj z účelu trestu, podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a správne zistil, že je treba ukladať trest odňatia slobody
u každého z obžalovaných.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 6 Tr. zák. tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac
týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.

a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej

trestnej sadzby.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby

sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 41ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj

iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako

bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie
byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty
čestnýchtitulovavyznamenaní,treststratyvojenskejainejhodnosti,trestprepadnutiamajetku,peňažný
trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 .

Prečinu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene prechováva pre vlastnú
potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím slobody až na tri

roky. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odňatím slobody až na päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor
vo väčšom rozsahu.

Pri predmetnom prečine u obžalovaného Y.a L.a podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. zákonodarca stanovuje

ukladanie trestu odňatia slobody až na tri roky.

Z dôkazov k osobe obžalovaného, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané vyplýva, že obžalovaný
Y. L. má doposiaľ 20 záznamov v registri trestov. Okresný súd vzhľadom na časovo najbližšie odsúdenie
po spáchaní skutku ukladal trest súhrnný vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. 2T/94/2017 z 23. 01. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave
2To/30/2018 z 03. 05. 2018 (v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nesprávny zápis v odpise
registra trestov, že sa jedná o sp. zn. 3To/30/2018) za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý aj vykonal 09.11.2018.

Správne postupoval aj pri ukladaní tohto trestu, ako na poľahčujúcu okolnosť - § 36 písm. l) Tr. zák.,
že obžalovaný sa priznal a oľutoval skutok a na strane druhej dve priťažujúce okolnosti podľa § 37
písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov, vzhľadom na použije ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák.
a § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko už bol odsúdený, čím mal obžalovaný prevahu priťažujúcich okolností
k poľahčujúcim v pomere 2:1. Základná trestná sadzba sa mu preto v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák.

zvyšovala na jeden až tri roky. Preto, keď ukladal trest v trvaní 1 rok bol ukladaný v súlade so zákonom
a ani nie je neprimeraný, nakoľko je uložený na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby tak, ako to
správne uviedol prvostupňový súd.K námietke obžalovaného, že sa mu mal ukladať súhrnný trest k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava
1, sp.zn. 0T/111/2019 zo 16.08.2019, ktoré mu bolo uložené trestným rozkazom v trvaní dvoch
rokov, ktorý trest v súčasnosti vykonáva, resp. k tomuto odsúdeniu upustiť od uloženia súhrnného

trestu, odvolací súd dodáva, že v uvedenom prípade ide o skutok, ktorý bol spáchaný 14.08.2019. V
prejednávanej veci ide o skutok zo 07.12.2016 a súbeh trestnej činnosti sa vzťahoval len s trestnou
činnosťou odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/94/2017 z 23. 01. 2018,
ktorý dátum je dátumom, ktorý obžalovaným žiadané odsúdenie bolo potrebné započítať do viacčinného
súbehu a preto v konaní sp. zn. 0T111/2019 ide už o recidívu. K súbehu trestnej činnosti neprichádza

ani k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/236/15 z 21.10.2016,
vzhľadom na okolnosť, že trestný rozkaz, ktorý má povahu odsudzujúceho rozsudku a účinky spojené
s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému v zmysle § 353 ods. 8
Tr. por., ktorý bol v danej veci doručený obžalovanému 04.11.2016, teda pred spáchaním predmetného
skutku (07.12.2016), takže predmetný stíhaný skutok bol vo vzťahu k uvedenému odsúdeniu taktiež
recidívou. Súbeh trestnej činnosti nastal až v súvislosti s trestnou činnosťou odsúdenia Okresného súdu

Bratislava V, sp. zn. 2T/94/17 rozsudkom z 23.01.2018 tak, ako to správne ustálil prvostupňový súd.

Na uvedené nemá vplyv ani tvrdenie odsúdeného že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/94/2017 vykonal, (resp. aj trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/236/15), nakoľko v zmysle § 42 ods. 3 Tr. zák. sa

ustanovenie o súhrnnom treste nepoužije, len ak je skoršie odsúdenie takej povahy, že sa na páchateľa
hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského štátu
Európskej únie. Uvedené odsúdenie takéto účinky preto nemá.

Správny a súladný so zákonom bol aj postup okresného súdu, keď v súvislosti s ukladaním súhrnného

trestu zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/94/2071 z 23.
01. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/30/2018 z 03. 05. 2018, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu obžalovanému U.ovi T.ovi, tento bol doposiaľ deväť krát súdne trestaný,
z toho na štyri odsúdenia sa hľadí, ako by nebol odsúdený a jedenkrát bol odsúdený aj v Rakúsku
23.05.2017 pre drogový trestný čin. Správne a v súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd, keď
pri ukladaní trestu obligatórne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že
obžalovaný sa priznal a oľutoval spáchanie skutku a na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.

zák., že už bol odsúdený. Tým bol pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností 1:1 a preto ukladanie
mu trestu v spodnej tretine zákonnej trestnej sadzby v trvaní 16 mesiacov nie je neprimeraným trestom.
Na ukladanie iného alternatívneho trestu ani odvolací súd nezistil splnenie podmienok.

V zmysle záverov znaleckého posudku súd uložil obžalovanému protitoxikomanické liečenie

ambulantnou formou, ktorého uloženie obžalovaný nenamietal a akceptoval jeho uloženie.

Nepochybil prvostupňový súd ani pri zaradení oboch obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody,
keď ich zhodne zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
zodpovedajúco ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože obžalovaní boli v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré im boli uložené za
úmyselný trestný čin.

S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaných Y.a L.a a U.a T.a podľa § 319

Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.