Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžk/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200176
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:8018200176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Mgr. Viliama Pohančeníka (sudca

spravodajca) a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu:
Ing. G. J., nar. XX.XX.XXXX, D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov,
Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: KaPO 4N
23176/2017-4008/2018, ČRZ: 6345/2018 zo dňa 16.01.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/79/2018-50 zo dňa 05.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/79/2018-50 zo dňa 05.09.2019 z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: KaPO 4N 23176/2017-4008/2018, ČRZ: 6345/2018 zo dňa
16.01.2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o
poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej
aj len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní

vedenom pred súdom v právnej veci o správnej žalobe o neplatnosť rozhodnutia Finančného riaditeľstva
SR č. 1416112/2017 zo dňa 27.10.2017, ktorým potvrdilo rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č.
179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za obdobie od
02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 euro za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností
vyrubenej na rok 2012. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil s poukazom na skutkové okolnosti, relevantné
ustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z. a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa
29.11.2016, nízkou hodnotou sporu, nakoľko neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú toho

času účinným nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma
minimálnej mzdy na rok 2018 (ďalej aj len ,,nariadenie č. 278/2017 Z. z.“), t. j. sumu 480 euro, v dôsledku
čoho nebola splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z.

II.

2. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v

Košiciach rozsudkom č. k. 6S/79/2018-50 zo dňa 05.09.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil, vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov
konania.3. Žalobu odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné, nedostatočne
odôvodnené,nedávazásadnýpodkladprevýrok,považujehozanezákonnévzmysle§191ods.1písm.
c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len ,,S.s.p.“) a obsahuje nesprávne

poučenie, ktoré je v rozpore s § 181 ods. 1 S.s.p. Napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie.

4. Žalovaný v replike navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uviedol, že napadnuté rozhodnutie
je zákonné a v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia. Namietal, že žalobca sa obmedzil len na konštatovanie, že napadnuté
rozhodnutie je úplne zmätočné a nepreskúmateľné, avšak neuviedol skutkové a právne dôvody, pre
ktoré ho považuje za nezákonné. K nesprávnosti poučenia a jeho rozporu s § 181 ods. 1 S.s.p. poukázal
na povahu zákona č. 327/2005 Z. z., ktorý je osobitným zákonom (lex specialis) voči Správnemu
súdnemu poriadku, pričom v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. je možné podať správnu
žalobu proti rozhodnutiu o odňatí nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Opätovne poukázal na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, v zmysle ktorého pri
poskytovaní právnej pomoci vo veciach, v ktorých síce ide o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu, avšak jedná sa o rozhodnutia, ktorých predmetom je zaplatenie presne určenej sumy (napr.
dane za konkrétny rok), nie dávky opakujúcej sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania (napr. dôchodku)
považuje takto vyčíslenú sumu za hodnotu sporu, v dôsledku čoho zmenil svoju rozhodovaciu prax,

nakoľko je povinný rešpektovať judikatúru. V danom prípade bola hodnota sporu daná pevnou sumou,
a to výškou vyrubeného úroku z omeškania za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností na rok
2012, čiže hodnotu sporu bolo možné vyčísliť v peniazoch. Nebola splnená jedna z troch kumulatívnych
podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, nakoľko hodnota sporu bola vo výške 5,02 euro,
čo neprevyšovalo hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením č. 278/2017 Z. z. Poukázal na

rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015, s ktorým sa stotožnil
aj Najvyšší súd SR citovaným rozsudkom sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 a ktorým krajský
súd potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci - vo
veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške
49,23 €, nepriznala žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky

hodnoty sporu. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/42/2014 z 19.05.2015
uviedol, že úlohou žalovaného je filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich
žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto chráni žiadateľov pred podávaním
neúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní. Poukázal aj na hodnotu právnej
služby (ak by v danom prípade bola poskytnutá), ktorú by uhradil štát, pričom táto by bola niekoľkokrát

vyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi „nezákonne vyrubená“. Efektívnosť štátom vynaložených
peňažných prostriedkov by bola minimálna. Upozornil, že žalobca sa na neho obracia s obdobnými
prípadmi opakovane viackrát ročne už niekoľko rokov po sebe, pričom úspešnosť jeho sporov je
minimálna. Žalobca v duplike zotrval v celom rozsahu na dôvodoch svojej žaloby.

5. V odôvodnení rozsudku krajský súd správne citoval § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 6, § 14
ods. 2 druhú vetu zákona č. 327/2005 Z. z. a relevantné ustanovenia S.s.p. Konštatoval nezákonnosť
vyhodnotenia podmienky hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. v
spojení s nariadením č. 280/2016 Z. z. Žalovaný citované ustanovenie pri posúdení práva žalobcu
na priznanie poskytnutia právnej pomoci bez finančnej účasti nesprávne vyložil a aplikoval. Uvedené

sa totiž nemá vzťahovať na konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný nevzal
do úvahy, že žalobca žiada poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní, ktorého predmetom je
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Významnou tak nie je hodnota sporu, ale
skutočnosť,žeideopreskúmaniezákonnosti,ktorúnemožnovyčísliť.Zdôraznil,ženedostatokprávneho
zastúpenia v konaniach o všeobecnej správnej žalobe má za následok odmietnutie správnej žaloby,

preto neustanovenie právneho zástupcu žalobcovi má dopad na právo žalobcu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Predmetom konania v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí správnych orgánov, pričom v rámci tohto ide o posúdenie, či napadnuté rozhodnutie
vydané správnym orgánom možno považovať za súladné s príslušnými právnymi predpismi, čo samo
o sebe je skutočnosťou objektívne peniazmi neoceniteľnou. Správne súdnictvo nie je založené na

nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky. Hoci v praxi môže nastať
situácia, kedy rozhodnutie správneho orgánu znie na určitú sumu, na účely jeho súdneho prieskumu
je smerodajný dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky, a nie samotná výška, pričom
dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky nie je možné ako hodnotu veci určiť. Vovzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 poukázal na
novší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28. 09. 2017 a určenie základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v správnom súdnictve, kedy sa bez výnimky

aplikuje § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v rozhodnom znení, a nie § 10 vychádzajúci z hodnoty sporu. Taktiež poukázal
na prílohu I, položku č. 10 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k zákonu č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorej sa súdny poplatok v
správnom súdnictve platí pevnou sadzbou a nie sadzbou vypočítanou z hodnoty predmetu konania.

Námietku žalobcu ohľadom nesprávneho poučenia považoval za irelevantnú, nakoľko sa stotožnil
s argumentáciou žalovaného ohľadom postavenia zákona č. 327/2005 Z. z. ako lex specialis voči
Správnemu súdnemu poriadku. Pre úplnosť vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam uviedol, že nezistil
namietanú existenciu zákonného dôvodu nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov
rozhodnutiažalovaného.Napadnutérozhodnutiepovažujezanezákonnéztitulu,žežalovanýnesprávne
interpretoval a aplikoval § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z.

III.

6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný
súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k tomu, že sa v danom prípade nemal zaoberať
hodnotou sporu. Naopak, bol povinný zaoberať sa hodnotou sporu, nakoľko zákon č. 327/2005 Z. z.
ju ustanovuje ako jednu z podmienok pre priznanie právnej pomoci a žalovaný ako štátna rozpočtová
organizácia je povinný nakladať so štátnymi prostriedkami hospodárne, čo v praxi znamená priznanie

nároku na právnu pomoc len za splnenia podmienok v § 6 citovaného zákona. Poukázal na aktuálnejší
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019, v ktorom kasačný súd zrušil
rozsudok krajského súdu, pričom ide o rovnakých účastníkov a obdobný predmet konania. Dal do
pozornosti, že k výkladu pojmu ,,spor“, hoci ten nie je definovaný zákonom č. 327/2005 Z. z., nemožno
pristupovať len prostredníctvom gramatického výkladu, ale treba prihliadať aj na výklad pojmu ,,právna

pomoc“ v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona a rozsah pôsobnosti citovaného zákona
uvedeného v jeho § 3 ods. 1. Pod pojmom ,,spor“ treba rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu
sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv, pričom nejde len o súdne sporové a nesporové
konania, ale aj o mimosúdne konania a preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí v správnom súdnictve.
Uvedené platí primerane aj vo vzťahu k pojmu ,,hodnota sporu“. Za predpokladu, že je možné hodnotu

sporu vyčísliť, aj v konaniach o preskúmanie rozhodnutí v správnom súdnictve je potrebné túto, ako
podmienkupriznaniaprávnejpomoci,zohľadňovať.Vdanomprípadebolomožnévyčísliťhodnotusporu,
nakoľko predmetom sporu bolo preskúmanie rozhodnutia, ktorým bol vyrubený úrok v konkrétnej výške
a teda nejednalo sa o iné, nevyčísliteľné prípady, akými by bolo napr. konanie o nečinnosti správneho
orgánu, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a pod. Vo vzťahu k posúdeniu

vyhodnocovaniahodnotysporuakonezákonnéhozdôvodu,žejevrozporesprávomžalobcubyťprávne
zastúpený v konaniach s povinným zastúpením uviedol, že vyhodnocovanie tejto podmienky mu ukladá
priamo zákon, pričom túto nehodnotí svojvoľne a ad hoc, ale pri každej žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci. Zákon č. 327/2005 Z. z. mu však pri priznávaní právnej pomoci neukladá povinnosť prihliadať
na to, že niektorý zákon vyžaduje pre určitý úkon povinné zastúpenie. Poukázal na právo byť zastúpený

v zmysle Ústavy SR, podľa ktorého každý má naň právo, avšak za zákonom stanovených podmienok.

IV.

8. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nezodpovedá § 438 až 440 S.s.p., nakoľko

neobsahuje dôvody a je neprípustná, keďže sa opiera o dôvody, ktoré žalovaný uviedol vo svojom
rozhodnutí a vyjadrení k žalobe a neopiera sa o dôvody, ktoré neuplatnil v konaní pred krajským súdom.
Uviedol, že žalovaný neuplatnil svoje právo a spoliehal sa na krajský súd a Najvyšší súd SR, ktorý
vydal podľa žalobcu nezákonný rozsudok v konaní sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorý
sa týka trestného konania a nie veci samej. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/11/2019

nie je v odôvodnení spomenutý novší rozsudok sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017, ako ani
nálezy Ústavného súdu SR. Namietal, že žalovaný sa nezúčastňoval na pojednávaniach. V kasačnej
sťažnosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019,
ale účelovo nespomenul rozsudok sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017, ktorý je podľa jeho slovnovším a s ktorým sa stotožňuje. Namietal, že pri neposkytnutí právnej pomoci vo veci samej dochádza
k rozporu s nálezom Ústavného súdu SR a čl. 46 Ústavy SR. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť,
potvrdiť rozsudok krajského súdu, priznať žalobcovi úplnú náhradu trov konania a súčasne žiadal, aby

predmetnú vec neprejednával senát Najvyššieho súdu SR v takom zložení, v ktorom vydal rozsudok
sp. zn. 2Sžk/11/2019.

V.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g) S.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.
1 písm. g) S.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 S.s.p.).

10. Vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. a znenia dôvodovej správy k
citovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká v zmysle §
6 citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, čo znamená, že tieto je potrebné
spĺňať súčasne. Žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok
sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb

zabezpečiť svojím majetkom, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu musí
prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v
peniazoch. Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ nejakým spôsobom negatívne
zasiahnuť do práva na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo
vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Bolo by

totiž neúnosné, pokiaľ by sa právna pomoc v rozsahu, v akom ju garantuje citovaný zákon, poskytovala
v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia určitých racionálnych limitov - akým je napr. hranica
odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa poskytuje. Tento pozitívny záväzok štátu,
ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl. 46 Ústavy SR a ktorý na seba štát
dobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania

nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno
považovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné znenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré
pri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na
úrovni zákona. Kasačný súd sa v tomto smere stotožňuje s obdobnou argumentáciou žalovaného a
naopak nesúhlasí s argumentáciou žalobcu ako i krajského súdu, že neustanovenie právneho zástupcu

žalobcovi z dôvodu, že nie je dodržaná podmienka hodnoty sporu, má dopad na právo žalobcu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

11. V zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. je povinnosťou žalovaného, aby pri obdržaní
žiadosti o poskytnutie právnej pomoci preskúmaval naplnenie podmienky, ktorou je hodnota sporu,

ktorá musí prevyšovať výšku minimálnej mzdy, pokiaľ je možné takúto hodnotu vyčísliť. Po preskúmaní
spisového materiálu vrátane obsahu kasačnej sťažnosti je v prejednávanej veci spornou otázkou práve
posúdenie toho, či sa v danom prípade má posudzovať hodnota sporu, resp. či je vôbec možné túto
určiť. Kasačný súd sa stotožňuje s východiskami formulovanými vo svojej predchádzajúcej judikatúre vo
veci sp. zn. 10Sžo/371/2015 a taktiež s aktuálnym, novším rozhodnutím vo veci sp. zn. 2Sžk/11/2019.

Napriek skutočnosti, že vo veci sp. zn. 10Sžo/371/2015 išlo o trovy výkonu trestu odňatia slobody, čím
argumentuje žalobca, je potrebné poukázať na to, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného o odmietnutí priznania poskytnutia právnej pomoci žiadateľovi taktiež v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie o uložení povinnosti
uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 euro. Je teda nespochybniteľné,

že predmetom konania, pre ktoré bola žiadaná právna pomoc, bolo taktiež preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia. Žalobcova argumentácia tak obstojí jedine v tom smere, že predmetné rozhodnutie bolo
vydané skôr ako rozhodnutie vo veci sp. zn. 8Sžo/70/2016, na ktoré poukazuje, nakoľko v prípade sp.
zn. 10Sžo/371/2015 ide o skutkovo a právne obdobný prípad, ako je tomu v prejednávanej veci.

12. Podľa názoru kasačného súdu rozhodnutie vo veci sp. zn. 8Sžo/70/2016, na ktoré poukázal
krajský súd a ktorým argumentuje žalobca, bolo prekonané neskorším rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžk/11/2019, s ktorým sa plne stotožňuje. Nakoľko preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu možno subsumovať pod pojem ,,spor“, je potrebné zaoberať sa v každom jednotlivomprípade otázkou, či je možné vyčísliť hodnotu tohto sporu. Aj napriek tomu, že primárnym predmetom
tohto typu ,,sporu“ je posúdenie zákonnosti ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, v konečnom
dôsledku nemožno opomenúť ani sekundárny aspekt tohto sporu, ktorým je vyčíslené peňažné plnenie v

rozhodnutí, v danom prípade úrok z omeškania vo výške 5,02 euro. Uvedené nemožno ignorovať alebo
vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. Veľmi zjednodušene povedané,
pokiaľ by žalobca bol v konaní, pre ktoré žiadal poskytnutie právnej pomoci úspešný a rozhodnutie
správneho orgánu by bolo zrušené ako nezákonné, nevznikol by mu úbytok na majetku vo výške 5,02
euro, pričom ak by naopak nebol úspešný, takýto úbytok vo výške 5,02 euro by mu vznikol. Stále tak ide

v konečnom dôsledku o to, či bude zaviazaný k peňažnému plneniu uvedenému vo výroku rozhodnutia
alebonie,takževyrubenýúrokzomeškaniavovýške5,02euromožnonaúčelyaplikácie§6ods.1písm.
c) zákona č. 327/2005 Z. z. považovať za hodnotu sporu. Iná situácia by nastala napríklad pri konaniach
o nečinnosti orgánu verejnej správy, či v prípade, ak by išlo o opakované peňažné plnenia, ako napr.
dôchodok, ktoré práve vďaka ich opakujúcemu sa charakteru nemožno jasne ohraničiť a tým pádom
ani presne vyčísliť. Je pravdou, že úlohou súdu v správnom súdnictve pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Uvedené však neznamená, že

možno bez ďalšieho konštatovať, že hodnotu konania v správnom súdnictve nemožno nikdy vyčísliť,
obzvlášť ak je to racionálne odôvodniteľné vzhľadom na skutkové okolnosti. Prílišný formalizmus by
neodzrkadľoval požiadavku materiálneho právneho štátu. Pri riešení otázky hodnoty sporu sa treba
zaoberať aj účelom resp. dôvodom potreby jej zistenia.

13. Skutočnosť, že úkon právnej služby v správnom súdnictve je určený podľa tarify a nepočíta sa z
hodnoty sporu, sama o sebe nevyvracia skutočnosť, že posúdenie hodnoty sporu na účely poskytnutia
právnejpomociniejemožné.Kasačnýsúdsastotožňujesnámietkoužalovaného,žeposúdeniehodnoty
sporu, ak je táto vyčísliteľná, je prostriedkom pre zabezpečenie hospodárneho nakladania so štátnymi
prostriedkami. Trovy právneho zastúpenia v prípade tzv. bagateľných sporov totiž spravidla značne

prevyšujú hodnotu sporu tak, ako by tomu bolo v prejednávanom prípade. Je tak odrazom určitej
racionality, že pri bagateľných sporoch sa právna pomoc neposkytne. Orgány aplikujúce právo musia
pri svojej činnosti postupovať tak, aby interpretačné a aplikačné problémy riešili s maximálnou mierou
racionality. Právny normatívny systém totiž predstavuje iba jeden zo spôsobov riešenia spoločenských
konfliktov, ktorý nie je možné od ostatných systémov celkom oddeliť (a nebolo by to ani zmysluplné)

a preto pri myšlienkových postupoch v oblasti práva nie je možné abstrahovať od všeobecne platných
pravidiel a predstáv.

14. O hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak
možno hovoriť aj v prípade správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie

zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade, ak výrok
rozhodnutia správneho orgánu obsahuje jasne určenú, fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre
účely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. vnímať ako hodnotu sporu. Kasačný súd sa
nestotožňuje s posúdením krajského súdu a výklad ako aj aplikáciu citovaného ustanovenia žalovaným
považuje za zákonné.

15. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že argument žalobcu vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti o
neprípustnosti kasačnej sťažnosti z dôvodu, že nezodpovedá § 438 až 440 S.s.p., nakoľko neobsahuje
dôvody a je neprípustná, nakoľko sa opiera o dôvody, ktoré žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí a
vyjadreníkžalobe,jenedôvodný.Žalovanýjasneuviedoldôvodkasačnejsťažnosti,ktorýmjenesprávne

právne posúdenie krajským súdom, pričom tento primerane rozvinul, v čom spočíva nesprávne právne
posúdenie a uvedené podporil argumentáciou aj s poukazom na konkrétnu judikatúru Najvyššieho súdu
SR. Námietka, že žalovaný neuplatnil svoje právo a spoliehal sa na krajský súd a Najvyšší súd SR,
ktorý vydal, podľa slov žalobcu nezákonný rozsudok v konaní sp. zn. 10Sžo/371/2015 je irelevantná
a neurčitá, nakoľko okrem toho, že žalobca neozrejmil, ktoré právo žalovaný neuplatnil, je potrebné

poukázať na skutočnosť, že uplatnenie si práva je na uvážení dotknutého subjektu, v dôsledku čoho
si ho uplatniť môže avšak nemusí, pričom práve toto predstavuje rozdiel medzi právom a povinnosťou.
Vo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti citovaného rozsudku žalobca taktiež neozrejmil, z akého dôvodu
tento považuje za nezákonný a preto kasačný súd uvedené vníma len ako neodôvodnené tvrdenie.K námietke, že v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžk/11/2019 nie je v odôvodnení spomenutý
rozsudok sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017, ako ani nálezy Ústavného súdu SR, treba uviesť,
že je na uvážení príslušného súdu, ktorú predchádzajúcu judikatúru využije, prípadne aj doslovne

uvedie v odôvodnení ako relevantnú pre svoje rozhodnutie a žalobca opätovne nešpecifikoval, ktoré
konkrétne nálezy Ústavného súdu SR boli v predmetnom rozsudku opomenuté. V tejto súvislosti
je však potrebné poukázať na prax Ústavného súdu SR (napr. uznesenie Ústavného súdu SR z
15.03.2016, sp. zn. III. ÚS 122/2016) pri bagateľných sporoch, kedy samotný Ústavný súd SR takéto
spory spravidla nepreskúmava, pričom uvádza, že v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu

orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavný súd ústavnoprávnu
ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu
do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu. Aplikujúc názor Ústavného súdu
SR na predmetné konanie možno len opätovne konštatovať, že postup a rozhodnutie žalovaného sa
nevymyká ani z medzí zákonnej úpravy a ani judikatúry Ústavného súdu SR.

16. K námietke, že žalovaný sa nezúčastňoval na pojednávaniach, kasačný súd pripomína, že ide
o právo žalovaného, nie povinnosť a preto je na uvážení žalovaného, či si predmetné právo uplatní,
alebo sa pojednávaní nezúčastní. To, že žalovaný poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019, ale účelovo nespomenul rozsudok sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa
28.09.2017, ktorý je podľa slov žalobcu novším a s ktorým sa stotožňuje, ako argument neobstojí,

nakoľko je výlučne na úvahe žalovaného, aké skutočnosti uvedie na účely preukázania svojich tvrdení
a je nesporné, že rozsudok vydaný v roku 2019 je nepochybne novším rozsudkom ako ten, ktorý
bol vydaný v roku 2017. K žiadosti, aby predmetnú vec neprejednával senát Najvyššieho súdu SR v
zložení, v ktorom vydal rozsudok sp. zn. 2Sžk/11/2019, treba poukázať na úpravu obsiahnutú v zákone
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej sa veci určené

podľa predmetu konania v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom
náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených
ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

17. Kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1
S.s.p.). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného v súlade s vyššie uvedeným názorom kasačného súdu. V novom rozhodnutí vo veci krajský
súd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.
O hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci možno
hovoriť aj v prípade správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade ak výrok rozhodnutia
správneho orgánu obsahuje jasne určenú fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre účely aplikácie

§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. vnímať ako hodnotu sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.