Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619204065
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7619204065.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu:

Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036
01 Martin proti žalovanej: G. Y., T.. X.X.XXXX, G. X. XXX/X, XXX XX Y., o zaplatenie 91,00 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 91,00
€ s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2016 do zaplatenia

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1.7.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 91,00 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie
12, Kežmarok uzatvoril so žalovanou dňa 12.1.2015 Zmluvu o pôžičke č. 20886131/6510305749,
na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 168 eur, na kúpu spotrebného úveru. Kúpna
cena tovaru bola 177 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 9 eur. Pôžičku sa
žalovaná zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 7 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo

výške 168 eur. Žalovaná uhradila z vyššie uvedenej sumy 77 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola
v omeškaní s úhradou splátok, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
t. j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná suma vo výške 91 eur predstavuje celkový dlh žalovanej ku
dňu podania žaloby.

3. Tunajším súdom bol dňa 22.7.2019 vydaný platobný rozkaz pod č. k. 7Csp/92/2019-28, ktorý sa
nepodarilo žalovanej doručiť, preto súd uznesením zo dňa 12.11.2019 platobný rozkaz podľa § 266 ods.

3 C.s.p. zrušil a následne vo veci nariadil pojednávanie.

4. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, u ktorých bolo
predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez ich prítomnosti. Žalobe žiadal vyhovieť.
Žalovaná bola o žalobe poučená oznámením o doručovaní písomnosti v zmysle ustanovenia § 116 ods.
2 C.s.p.. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p. bolo žalovanej doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré žalovaná

neprevzala. V zmysle § 180 C.s.p. súd preto pojednával v neprítomnosti sporových strán.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, na základe čoho zistil tento skutkový stav: Dňa
12.1.2015 bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding a.s.,Hlavné námestie 12, Kežmarok, ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom Zmluva o pôžičke č.
20886131/6510305749, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 168 € na kúpu
spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola 177 €. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo

výške 9 € a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanej pôžičku. Podľa zmluvy o pôžičke mala
žalovaná pôžičku splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 7 € a to až do celkovej sumy
pôžičky vo výške 168 € . Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas,
preto žalobca listom zo dňa 30.7.2016 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok. Nakoľko k úhrade
dlžných splátok nedošlo žalobca dňa 19.9.2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom

zo dňa 25.9.2016. Celková dlh žalovanej predstavuje sumu 91 €.

6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písmeno a), b), d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

Nesporné v konaní bolo, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o pôžičke pričom tento právny úkon
je dvojstranným právnym úkonom, z ktorého pre zmluvné strany vyplynuli príslušné práva a povinnosti.
Žalobca si splnil svoju povinnosť keď poskytol žalovanej pôžičku resp. úver, ktorý ona prevzala, avšak
nesplnila si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy, so splatením splátok sa dostala do omeškania.
V súlade so zmluvným dojednaním bol postup žalobcu, ktorý pristúpil k zosplatneniu úveru a následne

k podaniu žaloby o zaplatenie v žalobe vyčíslenej pohľadávky.

13. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a to s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení platnom v čase jej uzatvorenia, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenie § 52 ods.
3 OZ v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy definuje dodávateľa ako osobu, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Je nesporné, a žalobca to nenamietal, že v jeho prípade ide o osobu, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Žalovaný bol osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, bola fyzickou osobou a teda spĺňa kategóriu postavenia spotrebiteľa. Predmetná zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Zákon č. 129/2010Z.z. v znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval okrem iného pojem spotrebiteľského úveru
a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, definoval osobu veriteľa i osobu spotrebiteľa. Predmetná zmluva
korešponduje s úpravou zákona č. 129/2010 Z.z., a to § 1, 2. V tomto prípade niet pochýb, že žalobca

ako veriteľ predmetnej pohľadávky je veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., teda osobou,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom -
fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Ako už bolo vyššie uvedené, súd vzal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená Zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných
ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy.
Predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje také neprijateľné podmienky, ktoré by mali mať za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Súd z dokazovania vzal za preukázané,

že žalovaná, ako dlžníčka, bola s obsahom zmluvy riadne oboznámená. Táto je jasne a čitateľne
formulovaná (jedná sa o typovú zmluvu vopred pripravenú žalobcom), súd má teda zato, že so zmluvou
a zmluvnými podmienkami súhlasila, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.

15. Z výsledkov dokazovania je nesporné, že žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu jej z predmetnej

úverovej zmluvy - splatenie úveru po jej zosplatnení nesplnila, čo bolo v konaní nesporné, a preto
súd v závere konštatuje, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený, nakoľko žalovaná
nepristúpila k zaplateniu nesplatenej časti pôžičky s príslušenstvom ani napriek výzvam žalobcu.
Žalobca uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia predloženými dôkaznými listinami, ktoré preukazujú
správnosť požadovaného nároku žalobcu. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobe

v celom rozsahu vyhovel. Okrem povinnosti zaplatiť istinu priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný
úrok z omeškania z dlžnej istiny, nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním jednotlivých
splátok.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

17. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej
istiny a to tak ako to požadoval žalobca počnúc od 1.10.2016 do zaplatenia.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci

úspech v rozsahu 100%, súd preto rozhodol, že má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.