Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118201085
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118201085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľky K. C.
I. nar. X.X.XXXX bývajúcej v T. na J. ulici č. X zastúpenej JUDr. Jozefom Barabásom advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie na Letnej ulici č. 45 v Košiciach proti manželovi navrhovateľky C. C. D.
S. naposledy bytom v T. Y. I. na P. nábreží č. XXXX/X v T. za účasti maloletého S. C. C. nar. XX.X.XXXX
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 21P 16/2018-52 z 12.2.2019 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom tak, že otec je povinný platiť
výživné na maloletého S. C. C. nar. XX.X.XXXX vo výške 120 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v
mesiaci dopredu k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky DM. s C. C. D. S.
uzavreté dňa X.X.XXXX v T. zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
na osobitnej matrike v Bratislave vo zväzku OM/XXX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým
číslom XXX. Na čas po rozvode zveril maloletého S. C. C. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, matky maloletého s tým, že obidvaja rodičia budú spoločne maloletého zastupovať a

spravovať jeho majetok. Určil výživné pre maloletého vo výške 80 Eur mesačne, ktoré je otec povinný
platiť matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s maloletým neupravil. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu.

2. Proti výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 a § 63 CMP. Vyslovila názor,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pri
rozhodovaní o určení výšky výživného. Poukázala na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, že obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zdôraznila predovšetkým, že otec počas obdobia, keď
prestali viesť spoločnú domácnosť, prispieval na maloletého výživným priemerne 150 Eur až 200 Eur
mesačne, pri jeho priemernom mesačnom zárobku 600 Eur mesačne. V súčasnej dobe prezentuje, otec
maloletého dieťaťa, že je zamestnaný v Egypte v hoteli, kde pracuje ako manager, preto je dôvodné sa

domnievať, že jeho priemerný mesačný zárobok je vyšší, ako dosahoval počas pobytu na Slovensku.
Konajúci súd z dôvodu, že otec sa vrátil do Egypta, nemal vo svojich možnostiach zistiť reálny príjem
otca, preto rozhodol tak, že určil výživné 80 Eur mesačne. Takto určené výživné bolo aj v rozsudku
Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 18P 147/2017, kedy konajúci súd vykonal dokazovanie, na základektorého určil výživné za obdobie od podania návrhu 27.10.2017 do 31.8.2018 vo výške 50 Eur a počnúc
dňom 1.9.2018 do budúcna vo výške 80 Eur mesačne. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
2.4.2019 a rozhodnuté bolo 7.2.2019. Uviedla, že od vyhlásenia rozsudku nastali nové skutočnosti u

maloletého dieťaťa, ktorému bola diagnostikovaná alergia na kravské mlieko, čo má za následok ďalšie
zvýšenie výdavkov súvisiacich s jeho výživou. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné na čas po rozvode vo výške 175 Eur mesačne.

3. Výrok rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky,

výroky o úprave styku a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom
odvolacieho konania a po splnení zákonných podmienok nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý konštatoval skutočnosti, ktoré doteraz
nastali, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave práv a povinností na čas do rozvodu, kde bolo
určené výživné vo výške 80 Eur.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. CMP. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a

contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci
súd síce zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), vykonal potrebné dôkazy, oboznámil sa s
príjmom otca dosahovaným v čase jeho pobytu na Slovensku, ale nesprávne vyhodnotil schopnosti
a možnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť, preto nesprávne určil výšku výživného. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že v čase pobytu na Slovensku jeho priemerný mesačný zárobok

bol 600 Eur až 700 Eur. Konajúci súd pri posudzovaní zárobkových schopností a možností ako aj
majetkových pomerov otca nevychádzal dostatočne z princípu potencionality napriek tomu, že výsledky
dokazovania, resp. skutočný stav zistený súdom prvej inštancie odôvodňuje postup podľa § 75 ods. 1
vety druhej Zákona o rodine. Odvolací súd poznamenáva, že ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine
zaradil majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej

povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká,
ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne
možnosť poskytovania primeraného výživného. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča
živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej nemá rodič dostatočný príjem pre

plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. V danom prípade otec ukončil zamestnanie, v
ktorom dosahoval priemer 600 Eur až 700 Eur na základe vlastného rozhodnutia a odišiel zo Slovenska.
Odvolací súd zdôrazňuje, že potencionálny príjem nie je to, čo povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo
je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd sa preto stotožňuje

s argumentáciou matky v odvolaní, že v tomto prípade je odôvodnené posudzovať zárobkové schopnosti
a možnosti ako aj majetkové pomery otca z hľadiska potencionality príjmových pomerov otca a zásad,
ktoré vyplývajú z § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine. Na základe uvedeného preto odvolací súd
dospel k záveru, že v danom prípade v zmysle príslušného ustanovenia Zákona o rodine a na druhej
strane s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a majetkovým pomerom matky,

je primerané výživné vo výške 120 Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom výroku o určení výživného. Rozhodnúť v súlade s rozhodnutím súdu prvej
inštancie by znamenalo posunúť podiel zodpovednosti otca za duševný a fyzický rast maloletého dieťaťa
výlučne na matku, ktorá sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť primerane
svojich schopnostiam a možnostiam, čo by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami

Zákona o rodine, morálkou ako aj s dobrými mravmi a spravodlivosťou. Aj z vyššie uvedených dôvodov
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a výživné vo výške 120
Eur má za primerané potencionálnym schopnostiam a možnostiam otca, ako aj rozsahu odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).