Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317206316
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317206316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v konaní vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: O. Č., D. W. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so
sídlom: Krátka 1, Senec, maloleté dieťa rodičov: matky - O.. B. Č.G., F.. N., D. W. XX.XX.XXXX, N.: G.
XX, Z., štátnej občianky SR, zastúpenej Mgr. Luciou Kučerkovou, advokátkou, so sídlom: J. Jesenského
2063/10, Senec, a otca - F. Č., D. W. XX.XX.XXXX, N.: G. X, Z., štátny občan SR, zastúpený Hudec
s.r.o., so sídlom: Lazaretská 23, Bratislava, IČO: 36 855 260, v spojenom konaní o návrhu matky na

úpravu styku a o návrhu otca na úpravu styku a zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 13. februára 2018 č. k. 39P/78/2017-87, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 13. februára 2018 č. k. 39P/78/2017-87,
vo výroku, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.02.2018 č. k. 39P/78/2017-87, súd prvej
inštancie rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej je otec je oprávnený stretávať

sa s maloletým O. Č., D. W. XX.XX.XXXX každý týždeň v stredu od 15,00 hod. do 17,30 hod., každý
nepárny týždeň od piatka od 15,00 hod. nepretržite do nedele do 15,00 hod., v deň narodenín maloletého
t.j. 16.09. od 10,00 hod. do 17,00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočnej
nedele od 10,00 hod. nepretržite do Veľkonočného pondelka do 15,00 hod., počas vianočných sviatkov
každý nepárny rok od 25.12. od 15,00 hod. nepretržite do 26.12. do 15,00 hod., počas vianočných
sviatkov každý párny rok od 26.12. od 15,00 hod. nepretržite do 02.01. nasledujúceho nepárneho roka
do 15,00 hod. Súčasne určil, že matka je povinná maloletého v určenom čase na styk s otcom riadne

pripraviť a maloletého otcovi odovzdať. Otec si maloletého prevezme v určenom čase v mieste bydliska
matky alebo v školskom zariadení a maloletého matke v určenom čase vráti v mieste bydliska matky.
Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.06.2015 č.k. 37P/118/2015
-38, v časti styku otca s maloletým. Ďalším výrokom súd prvej inštancie návrh otca na zníženie výživného
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súde prvej inštancie

dňa 29.03.2017, sa matka maloletého domáhala úpravy styku otca s maloletým z dôvodu, že s otcom
maloletého sa od doby, kedy nastúpila do zamestnania, to je od 01.09.2017 nevedia dohodnúť na
stretávaní sa otca s maloletým. Veci bola pridelená sp. zn. 39P/78/2017.3. Následne návrhom, podaným na súde prvej inštancie dňa 28.06.2017, sa otec maloletého domáhal
úpravy styku s maloletým z dôvodu, že s matkou maloletého sa na úprave styku s maloletým nevedia
dohodnúť a súčasne zníženia výživného zo sumy 200,- € mesačne na sumu 50,- € mesačne, z dôvodu,

že matka maloletého nastúpila od 01.09.2016 do zamestnania a má pravidelný mesačný príjem vo výške
800,- € netto a jeho mesačný príjem je 800,- € netto, pričom mesačne okrem výživného hradí maloletému
aj životnú poistku vo výške 22,- € a kupuje mu veci, pretože matka maloletému nepribalí žiadne veci
na styk. Mesačne spláca pôžičku vo výške 225,32 € a prispieva na chod domácnosti rodičom vo výške
200,- €. Veci bola pridelená sp. zn. 37P/177/2017.

4. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 27.07.2017 č.k. 39P/78/2017-13 spojil na spoločné
konanie, konanie o návrhu matky na úpravu styku otca s maloletým, vedené na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 39P/78/2017 a konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletým a zníženie výživného,
vedené na súde prvej inštancie pod sp.zn. 37P/177/2017, ktoré konanie je ďalej vedené pod spoločnou
sp. zn. 39P/78/2017.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 24 ods.1, § 25 ods. 1, 2 § 26,
§ 28 ods.1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods.1, 2, 3 zákona o rodine
a vecne tým, že v priebehu konania rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v ktorej sa dohodli na úprave
styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v stredu od

15,00 hod. do 17,30 hod., každý nepárny týždeň od piatka od 15,00 hod. nepretržite do nedele do 15,00
hod., v deň narodenín maloletého t.j. 16.09. od 10,00 hod. do 17,00 hod., počas veľkonočných sviatkov
každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 10,00 hod. nepretržite do Veľkonočného pondelka do 15,00
hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25.12. od 15,00 hod. nepretržite do 26.12. do
15,00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 26.12. od 15,00 hod. nepretržite do 02.01.

nasledujúceho nepárneho roka do 15,00 hod.. pričom matka je povinná maloletého v určenom čase na
styk s otcom riadne pripraviť a maloletého odovzdať otcovi. Otec si maloletého prevezme v určenom
čase v mieste bydliska matky alebo v školskom zariadení a maloletého matke v určenom čase vráti v
mieste bydliska matky.

6. K návrhu otca na zníženie výživného matka v písomnom vyjadrení zo dňa 24.09.2017 uviedla, že s
návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Poukázala na to, že v čase rozvodu sa ako rodičia dohodli,
že otec bude na výživu maloletého prispievať výživným vo výške 200,- € mesačne. Matka zdôraznila, že
otec býval u svojich rodičov a mal príjem 332,43 €. Pomery na strane otca sa zmenili v tom ohľade, že
jeho príjem sa zvýšil o takmer 500,- € na 800,- € mesačne netto, naďalej býva u svojich rodičov a spláca

pôžičku vo výške 225,32 €. Uviedla, že otec maloletému platil životnú poistku len v čase, keď poberala
rodičovský príspevok, nakoľko si v tomto období otec uplatňoval na maloletého daňový bonus. Od času,
keď sa po rodičovskej dovolenke vrátila do zamestnania, uplatňuje si daňový bonus na maloletého ona
a z uvedenej sumy sa platí životná poistka maloletého. Výdavky na maloletého vyčíslila matka na sumu
515,-€mesačne,atonabývanie180,-€,nastravu150,-€,naoblečenieaobuv30,-€,naliekyadrogériu

15,- €, na materskú školu 60,- €, na pohonné hmoty na prepravu maloletého do škôlky a k lekárovi 40,- €
a na krúžky a iné voľnočasové aktivity 40,- €. Matka zdôraznila, že otec sa o maloletého osobne nestará,
s maloletým sa stretáva sporadicky a na výživnom od júla 2017 dlhuje sumu 800,- €. Naopak, matka sa
o maloletého osobne stará, svoju vyživovaciu povinnosť si plní poskytovaním vecných plnení (bývanie,
strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti atď.). Na základe uvedeného má matka

za to, že nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

7. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 07.11.2017 uviedol, že skutočnosť, že výška výživného
presahovala a presahuje jeho možnosti je zrejmá aj z toho, že výživné nebol schopný plniť a je
vedené voči nemu exekučné konanie. Napriek výške výživného pre správanie sa matky maloletého musí

vynakladať ďalšie výdavky na oblečenie, hračky, plienky, autosedačku a ďalšie potreby pre maloletého,
keďže matka maloletého odovzdáva vždy bez akýchkoľvek náhradných vecí, či hračiek, kočíka a
autosedačky s tým, že si ich má kúpiť sám. Matka maloletého otcovi odovzdáva napriek výške výživného
v obnosených veciach, ktoré sú už malé a nevhodné na ďalšie nosenie, alebo maloletému kupuje väčšie
veci s výhovorkou, že do nich dorastie. Otec poukázal na to, že matka maloletého má priateľa, ktorý

u nej býva, a tak náklady na bývanie sú nižšie ako uvádza matka. Otec ďalej uviedol, že je potrebné
vziať do úvahy, že na základe dohody o úprave styku s maloletým bude maloletý u otca takmer tretinu
kalendárneho mesiaca, a tak celkové náklady na maloletého nebude znášať len matka, ktorej príjmysa nástupom do práce zvýšili. Hoci zmena na jeho strane nastala vo zvýšení príjmu, zvýšili sa však aj
jeho výdavky.

8. Opatrovník maloletého sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní po vykonanom dokazovaní
navrhol súdu schváliť rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletým, nakoľko je v záujme
maloletého a návrh otca na zníženie výživného navrhol zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko otec
maloletéhomámožnostiapriestorefektívnejšieahospodárnejšienarábaťsosvojimifinanciami,ataktiež
má možnosť s ohľadom na svoju kvalifikáciu nájsť si iné zamestnanie, ktorým by si mohol svoj príjem

zvýšiť.

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.06.2015 č.k. 37P/118/2015-38, právoplatným a
vykonateľným dňa 30.06.2015 mal súd prvej inštancie preukázané, že manželstvo rodičov maloletého
bolo rozvedené a súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému na čas po rozvode manželstva, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti

matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletého vo výške 200,- € mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach
splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým súd prvej
inštancie ponechal bez súdnej úpravy. V rámci tohto konania už súd prvej inštancie nevyhovel návrhu
otca na zníženie výživného zo sumy 200,- € mesačne na sumu 50,- € mesačne, pričom v konaní mal

za preukázané, že od úpravy výživného došlo k zmene pomerov tak na strane otca, matky, ako aj na
strane maloletého. Otec bol v čase určenia rozsahu jeho pôvodnej vyživovacej povinnosti zamestnaný
ako technik s priemerným čistým mesačným príjmom 332,42 €. Iný príjem nemal, býval u rodičov,
ktorým neprispieval na úhradu nákladov na bývanie a matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok vo výške 154,90 € a prídavok na dieťa vo výške 23,24 €, o maloletého sa osobne

starala, spolu bývali v 2-izbovom byte rodičov, ktorým prispievala na bývanie mesačne vo výške 100,- €
a náklady na maloletého mala vo výške 300,- € mesačne. V súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti
KÖNIGFRANKSTAHL s.r.o. v Senci a jeho priemerná čistá mesačná mzda je vo výške 853,17 €, to je
o cca 520,- € mesačne vyššia, ako mal v čase úpravy rozsahu pôvodnej vyživovacej povinnosti. Aj v
súčasnosti býva otec u svojich rodičov, ktorým podľa svojho vyjadrenia a čestného vyhlásenia svojho

otcaprispievamesačne200,-€,vrátanenákladovnastravu.Súdprvejinštanciemalpreukázané,žeotec
vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, denne jazdí autom do práce a z práce, pre maloletého
a za svojou priateľkou. Tiež mal preukázané, že na oblečenie mesačne vynakladá cca 100,- € a fajčí
asi 10 cigariet denne. Na strane matky maloletého došlo tiež k zmene pomerov, keď od 01.09.2016
opäť nastúpila do zamestnania v spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o. v Bratislave, čistú mesačnú

mzdu do októbra 2017 dosahovala vo výške 966,65 €, avšak od 03.10.2017 bola práce neschopná,
poberala nemocenské dávky vo výške cca 590,- € mesačne a od 24.01.2017 je na materskej dovolenke.
Rodičom za bývanie mesačne hradí 360,- €, vrátane energií, keď býva v byte svojich rodičov sama
s maloletým. K zmene pomerov došlo aj na strane maloletého, ktorý je od poslednej úpravy rozsahu
vyživovacej povinnosti starší o takmer tri roky, navštevuje Materskú škôlku v Senci, za ktorú matka

mesačne uhrádza poplatok vo výške 20,- € a stravu vo výške cca 30,- € a uhrádza ročný poplatok vo
výške 80,- €, pričom maloletý navštevuje pohybový krúžok s mesačným poplatkom 40,- € a je potrebné
mu zakupovať ortopedickú obuv. Okrem toho matka uhrádza bežné výdavky maloletého mesačne na
stravu vo výške 150,- €, na oblečenie a obuv 30,- €, na lieky a drogériu 15,- €, na pohonné hmoty na
prepravu maloletého do škôlky a k lekárovi 40,- € a pomerné náklady na bývanie 180,- €, spolu vo výške

cca 515,- € priemerne mesačne. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní hodnotil všetky dôkazy jednotlivo
a v ich vzájomnej súvislosti. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol nielen na odôvodnené potreby
maloletého, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Otec maloletého je
riadne zamestnaný, dosahuje mesačný zárobok vyšší o viac ako 500,- €, ako dosahoval pred tromi rokmi
t.j. pri prvom určovaní vyživovacej povinnosti, ktorý mu podľa názoru súdu umožňuje plniť si vyživovaciu

povinnosť k maloletému vo výške 200,- € mesačne. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do
úvahy schopnosti a možnosti otca maloletého. Otec maloletého nie je zdravotne postihnutý, je schopný
a aj môže pracovať a nezistil ani iný objektívny dôvod pre zníženie výživného na strane otca. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. A to
aj pred splátkami pôžičky, pričom prihliadol na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na

seba berie. Zdôraznil, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, ako sú napríklad aj
výdavky na cigarety, prípadne nadštandardné oblečenie za situácie, keď sa domáha zníženia výživného
na maloletého. Maloleté dieťa totiž nie je schopné samo si zabezpečovať výživu. Súd pri určení výškyvýživného je povinný prihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov sa osobne o maloleté dieťa stará. O maloletého
sa osobne stará prevažne matka, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke a otec sa s maloletým
pravidelnestretáva.Prirozhodovanísúdprvejinštancievychádzalajzoskúmaniaodôvodnenýchpotrieb

maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob školskej prípravy, nadanie,
či záujmy a zároveň vychádzal aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť, ako aj z tej skutočnosti, v akej miere sa ktorý z rodičov o dieťa osobne stará. Potreby
maloletého dieťaťa sú rôzne, u dieťaťa útleho veku sú náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb
porovnateľne nižšie, ako náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa navštevujúceho už predškolské

zariadenie, dieťaťa navštevujúceho školské zariadenie a dieťaťa, ktoré je nadané, aktívne a venuje sa
rôznym záľubám a vzdelávaniu. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Výživným sú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom
tak po stránke fyzickej, ako i po stránke duševnej. Matka náklady na maloletého vyčíslila vo výške
515,- € mesačne. S prihliadnutím na schopnosti, možnosti a príjem otca, jeho výdavky, pomery matky,
odôvodnené potreby maloletého, právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov, súd prvej

inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný. Má za to, že suma 200,- € mesačne
zabezpečuje maloletému riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb a záujmov a nie je v jeho
záujme zníženie vyživovacej povinnosti otcovi, ktorého príjem sa výrazne zvýšil, a to aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že otec maloletému zakupuje oblečenie, prípadne iné veci, ktoré maloletý používa u otca,
a to pri príležitosti sviatkov maloletého alebo z dôvodu ich potreby v domácnosti otca.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, prostredníctvom svojho

právneho zástupcu, ktorý v rámci svojho odvolania zdôraznil, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje
rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného tým, že sa síce zmenili pomery u rodičov,
avšak zmenili sa aj pomery u maloletého. Nezohľadnil však čas, ktorý maloletý už trávi u otca. Vo
svojom odôvodnení súd ďalej len prevzal tvrdenia matky, ktorá uviedla, že má príjem 590,- € mesačne,
a výživné od otca 200,- € a rodinné prídavky vo výške 23,68 €. Jej výdavky sú 360,- € za bývanie,

335,- € náklady maloletého (bez podielu na nájomnom). Pri tejto matematike by matke malo zostať
približne 118,- € na vedenie domácnosti, jej ošatenie a jej stravu, čo je v zjavnom nepomere k tomu, že
len stravu pre maloletého vyčíslila matka na 150,- € mesačne. Tento rozpor pritom prvoinštančný súd
nijako neanalyzuje. Otec v rámci svojho odvolania taktiež zdôraznil, že súd prvej inštancie vo svojom
odôvodnení tiež poukázal na to, že výživné má tiež prednosť pred splátkami pôžičky. Opomenul však

zohľadniť fakt, že táto pôžička vznikla priamo v dôsledku plnenia výživného nad rámec možností otca,
keď otec pri príjme 332,42 € dobrovoľne súhlasil s výškou výživného 200,- € (a to aj na úkor rodičov a
zadlženiasa).Otecuviedol,žematkavosvojejvýpovediuviedla,žežijesamavdomácnostismaloletým,
a preto sama znáša všetky náklady na bývanie. Podľa informácií otca však matka maloletého aj s
maloletýmmáhlásenýprechodnýpobytusvojhopriateľanaadrese:C.P.X,C.É.P.vokreseHlohovec,a

to už od 19.1.2018. Pred súdom však tvrdila, že žije sama s maloletým na adrese svojho trvalého pobytu
a jej priateľ ju navštevuje len cez víkendy, že nežijú v spoločnej domácnosti a má vlastnú domácnosť. S
ohľadom na charakter prechodného pobytu, sa dá predpokladať, že matka sa aj s maloletým zdržiavajú
u svojho priateľa viac ako 90 dní v roku. Otec má za to, že súd prvej inštancie teda nedostatočne zistil
skutočný stav v horeuvedenej veci. Zároveň je možné predpokladať, že matka maloletého zámerne

zamlčala fakt o svojom prechodnom pobyte. Často sa stalo pred a aj po vydaní rozhodnutia (do doby
doručenia rozhodnutia), že otec vyzdvihol maloletého mimo miesta jeho trvalého pobytu, práve v mieste
bydliska priateľa matky maloletého. Myslel si však, že ide o ojedinelé excesy a matka s maloletým
naďalej bývajú na adrese trvalého pobytu. Súd prvej inštancie tiež poukázal na údajné nadštandardné
oblečenie otca, ktoré nemá brať do úvahy. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že žiadne takéto

oblečenie pre seba nenakupuje a usudzovať jeho výdavky ako nadštandardné z oblečenia, ktoré mal na
pojednávaní, riadiac sa poučením súdu o oblečení, v akom sa mám dostaviť pred súd, je prinajmenšom
zvláštne. Naopak, bez jedinej pripomienky sa súd prvej inštancie stotožnil s vyčíslením nákladov na
maloletého matkou, ktorá jednoducho rozdelila nájomné s energiami medzi dve osoby, hoci je logické,
že dieťa vo veku 3 rokov nemôže spotrebovať energie v rovnakom množstve, ako dospelý človek. Otec

uviedol, že súd prvej inštancie taktiež poukázal na fajčenie cigariet, čo posúdil tak, že z tohto dôvodu
nezobral do úvahy výdavky rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Žiadne výdavky na cigarety však
otec neuviedol ako výdavky, ktoré by mali ovplyvniť výšku výživného. Otec má za to, že zdôvodnenie
súdu prvej inštancie je preto nezrozumiteľné. Opakujúc svoje ostatné vyjadrenie pred súdom prvejinštancie o tom, že suma 50,- €, ktorú otec navrhol, nemusí byť primeraná, zdôrazňujúc však, že terajšia
suma výživného vo výške 200,- € nie je primeranou, argumentujúc právne dôvodmi uvedenými vyššie
v odvolaní, osobitne, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, naplniac

tak odvolací dôvod podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP, a ďalej súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, naplniac tak odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a g) CSP, navrhuje, aby
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 39P/78/2017 v časti o znížení

výživného zmenil tak, že: „Návrhu otca na zníženie výživného vyhovuje a mení rozsudok Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 04.06.2015 č.k. 37P/118/2015-38 v časti určenia výživného tak, že otec je
povinný platiť výživné na maloleté dieťa: O. Č., D.. XX.XX.XXXX vo výške 100,- € mesačne, v pravidelne
sa opakujúcich plneniach, splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, alebo
aby napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie.

12. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že má za to, že odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/78/2017- 87 zo dňa 13.02.2018 je nedôvodné a bolo podané
oneskorene. Podľa elektronického súdneho spisu bol rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k.
39P/78/2017-87 zo dňa 13.02.2018, ako aj podľa vyjadrenia právneho zástupcu otca doručený
právnemu zástupcovi otca dňa 31.05.2018, pričom lehota na podanie odvolania uplynula 15.06.2018,

avšak odvolanie otca bolo podané až 18.06.2018, t.j. po lehote na podanie odvolania. Súčasne uviedla,
že v prípade, že odvolanie bolo podané včas navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Bratislava III č.k. 39P/78/2017 - 87 zo dňa 13.02.2018, v časti týkajúceho sa návrhu na zníženie
výživného potvrdil. Zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného môže byť dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v

porovnaní s ich pomermi, v čase vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba
porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania
a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Na strane povinného môže byť takouto
zmenou strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a
podobne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané odôvodnené výdavky na

maloletého O. v sume 515,- € (bývanie 180,- €, strava 150,- €, oblečenie a obuv 30,- €, lieky a drogéria
15,- €, materská škola 60,- €, PHM 40,- €, krúžky a voľnočasové aktivity 40,- €). Odôvodnené potreby
maloletého sa tak od poslednej úpravy výživného zvýšili zo sumy 300,- € o 215,- € mesačne. Osobnú
starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a toho času je na
materskej dovolenke s druhým dieťaťom. Príjem otca sa od posledného rozhodnutia zvýšil zo sumy 332,-

€ na sumu 876,26 €, pričom výdavky otca sú splátka pôžičky vo výške 225,- €, bývanie 200,- €, mesačne
na oblečenie minie cca 100,- €, fajčí 10 cigariet denne, jazdí autom za priateľkou do Nitry a v prípade,
že mu financie nevyjdú, rodičom neuhradí, resp. uhradí len čiastočne výdavky na domácnosť, vlastní
osobné motorové vozidlo. Matka má za to, že otec maloletého má možnosti a priestor efektívnejšie a
hospodárnejšie narábať so svojimi financiami, otec maloletého nie je zdravotne postihnutý, je schopný

a aj môže pracovať, a neexistuje preto žiaden objektívny dôvod pre zníženie výživného na strane
otca. Vzhľadom na vyššie uvedené, má matka za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne a nie sú dané dôvody na zrušenie rozsudku č.k. 39P/78/2017-87 zo dňa 13.02.2018.
Na základe uvedeného, v prípade, že odvolanie otca bolo podané oneskorene, navrhuje aby odvolací
súd vo veci v zmysle § 386 písm. a) CSP odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.

39P/78/2017-87 zo dňa 13.02.2018 odmietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že matka
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Respektíve, v prípade, že bolo odvolanie podané včas,
dovoľuje si požiadať odvolací súd, aby vo veci rozhodol podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok Okresného
súdu Bratislava III č.k. 39P/78/2017-87 zo dňa 13.02.2018 potvrdil a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že matka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

14.Otecsavyjadrilkvyjadreniumatkyauviedol,žematkavosvojomvyjadrenípoukazujenaoneskorené
podanie odvolania, keď tvrdí, že odvolanie malo byť podané dňa 18.6.2018, pričom lehota na podanie

odvolania uplynula dňa 15.6.2018. Súhlasí s tvrdením matky, že lehota na podanie odvolania uplynula
dňa 15.6.2018. Nesúhlasí však s jej záverom, že odvolanie bolo podané až dňa 18.6.2018. Otec
poukázal na to, že odvolanie podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 15.6.2018, teda v
posledný deň lehoty, elektronicky do elektronickej schránky súdu. Podľa ust. § 121 ods. 5 CSP „Lehotaje zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené
súdu mimo pracovného času.“ S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj s ohľadom na predložené dôkazy,

má otec za to, že bolo odvolanie podané riadne a včas, a to do elektronickej schránky súdu 15.6.2018
o 17:19:53. Doručenka k podaniu bola právnemu zástupcovi otca doručená dňa 15.6.2018 o 17:23.
Otec v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že nesúhlasí so záverom matky, že odvolanie bolo podané
oneskorene. Matka ďalej vo svojom vyjadrení poukazuje na stav ustálený súdom prvej inštancie tak,
ako je to v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Ako už otec vo svojom odvolaní uviedol, nesúhlasí

so zisteným stavom, nakoľko nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý je súd povinný skúmať a zistiť, a
to najmä z dôvodov, na ktoré poukázal vo svojom odvolaní. Napriek pomerne vysokej aktuálnej výške
výživného (200,- € mesačne) a tomu, že otec maloletému zabezpečuje ošatenie na čas, ktorý strávi u
neho, matka maloletého mu ho odovzdáva v starom a obnosenom oblečení, často s nevhodnou obuvou
(napriek ňou deklarovanej potrebe ortopedickej obuvi), dokonca z druhej ruky (stalo sa napríklad, že
mal obnosené dievčenské tenisky). Domnieva sa, že matka nenakladá s výživným, ktoré patrí v celom

rozsahu maloletému v prospech maloletého, a preto navrhol a navrhuje jeho výšku znížiť. S ohľadom
na vyššie uvedené otec trvá na svojom podanom odvolaní v celom rozsahu.

15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie

pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.11.2019
(§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna
zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným

spôsobom.

16. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to

vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne.

17. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný

príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných
povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových
majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa,
rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,

záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi
schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnouzásadou,žedieťamáprávožiťnatakejúrovni,naakejžijújehorodičia.Toznamená,žečím
je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda

jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa
prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod.
Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho
rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na

ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča,
pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to
všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti,
pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

18. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prípade pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada
súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam
výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného
je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa,ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového
rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a
v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom

nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o
zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.

19. V prejednávanej veci týkajúcej sa návrhu otca na zníženie výživného súd prvej inštancie, vykonal
všetko potrebné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletého O., ako

aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2015), s pomermi existujúcimi v
čase rozhodovania v predmetnej veci (v roku 2018), tieto správne vyhodnotil, pričom s výsledkami
dokazovania a prijatými závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd uvádza, že naposledy
bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa
04.06.2015 č.k. 37P/118/2015-38, právoplatným a vykonateľným dňa 30.06.2015, na základe ktorého
bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, pričom súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva, podľa ktorej bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého vo výške 200,- € mesačne, v pravidelne sa
opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca
s maloletým súd prvej inštancie ponechal bez súdnej úpravy. Súd prvej inštancie v rámci skutočného

stavu zistil, že otec bol v čase určenia rozsahu jeho pôvodnej vyživovacej povinnosti zamestnaný, ako
technik s priemerným čistým mesačným príjmom 332,42 €. Iný príjem nemal, býval u rodičov, ktorým
neprispievalnaúhradunákladovnabývanieamatkabolanarodičovskejdovolenke,poberalarodičovský
príspevok vo výške 154,90 € a prídavok na dieťa vo výške 23,24 €, o maloletého sa osobne starala,
spolu bývali v 2-izbovom byte rodičov, ktorým prispievala na bývanie mesačne vo výške 100,- € a

náklady na maloletého mala vo výške 300,- € mesačne. V súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti
KÖNIGFRANKSTAHL s.r.o. v Senci a jeho priemerná čistá mesačná mzda je vo výške 853,17 €, to je
o cca 520,- € mesačne vyššia, ako mal v čase úpravy rozsahu pôvodnej vyživovacej povinnosti. Aj v
súčasnosti býva otec u svojich rodičov, ktorým podľa svojho vyjadrenia a čestného vyhlásenia svojho
otcaprispievamesačne200,-€,vrátanenákladovnastravu.Súdprvejinštanciemalpreukázané,žeotec

vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, denne jazdí autom do práce a z práce, pre maloletého
a za svojou priateľkou. Tiež mal preukázané, že na oblečenie mesačne vynakladá cca 100,- € a fajčí
asi 10 cigariet denne. Na strane matky maloletého došlo tiež k zmene pomerov, keď od 01.09.2016
opäť nastúpila do zamestnania v spoločnosti dm drogerie markt, s.r.o. v Bratislave, čistú mesačnú mzdu
do októbra 2017 dosahovala vo výške 966,65 €, avšak od 03.10.2017 bola práce neschopná, poberala

nemocenské dávky vo výške cca 590,- € mesačne a od 24.01.2017 je na materskej dovolenke. Rodičom
za bývanie mesačne hradí 360,- €, vrátane energií, keď býva v byte svojich rodičov sama s maloletým
(podľa tvrdenia otca u svojho priateľa). K zmene pomerov došlo aj na strane maloletého, ktorý je od
poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti starší o takmer tri roky, navštevuje Materskú škôlku
v Senci, za ktorú matka mesačne uhrádza poplatok vo výške 20,- € a stravu vo výške cca 30,- € a

uhrádza ročný poplatok vo výške 80,- €, pričom maloletý navštevuje pohybový krúžok s mesačným
poplatkom 40,- € a je potrebné mu zakupovať ortopedickú obuv. Okrem toho matka uhrádza bežné
výdavky maloletého mesačne na stravu vo výške 150,- €, na oblečenie a obuv 30,- €, na lieky a drogériu
15,- €, na pohonné hmoty na prepravu maloletého do škôlky a k lekárovi 40,- € a pomerné náklady
na bývanie 180,- €, spolu vo výške cca 515,- € priemerne mesačne. V tomto prípade má odvolací

súd za to, že súd prvej inštancie správne porovnal pomery od posledného rozhodnutia o výživnom
s pomermi v súčasnosti a nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné znížiť výživné na
maloletého O.. Odvolací súd má za to, že zníženie výživného musí byť výnimočné t.j. môže sa udiať iba
za situácie, že dôjde k takej zmene pomerov na strane povinného rodiča, ktoré negatívne ovplyvňujú
jeho ekonomickú, majetkovú, respektíve inú situáciu, čo má negatívny vplyv na platenie výživného.

Ide napríklad konkrétne o také zhoršenie zdravotného stavu, resp. vážne zdravotné problémy, ktoré
spôsobia pokles príjmu povinného rodiča (napr. znížená miera funkčnej schopnosti pracovať) alebo
nastane nemožnosť povinného rodiča zabezpečiť si prácu, a teda zdroj príjmu, z dôvodu zlej rodinnej
situácie (napríklad trvalá starostlivosť o člena rodiny), alebo iné významné skutočnosti nie prechodného
charakteru, pri ktorých dôjde k takému zhoršeniu pomerov na strane povinného rodiča, že je možné

ustáliť, že predmetné výživné povinný rodič nebude schopný platiť. V tomto prípade však odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by mohol vyživovaciu
povinnosť otca na syna znížiť, pričom je taktiež potrebné zdôrazniť, že od roku 2015 uplynula doba
takmer štyroch rokov, a preto je potrebné pri posudzovaní zníženia vyživovacej povinnosti prihliadnuťaj na zvýšené výdavky maloletého O., ktoré v priebehu 4 rokov od posledného rozhodnutia o určení
vyživovacej povinnosti nepochybne vzrástli, ako aj na záujmové aktivity, krúžky, zdravotné výdavky, či
výdavky na oblečenie a stravu. Samotné tvrdenia otca, že matka s výživným uhrádzaným zo strany

otca v prospech maloletého nenakladá v súlade so záujmami maloletého, nie je dôvodom pre zníženie
výživného. Taktiež tvrdenia otca uvedené v odvolaní, že matka maloletého syna odovzdáva otcovi v
neprimeranom oblečení, respektíve s nedostatočným oblečením, nie sú dôvody na zníženie výživného,
ale dôvody na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, ktoré nie je možné riešiť prostredníctvom zníženia
vyživovacej povinnosti. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že skutočnosť, že maloletý syn trávi u

otca svoj čas, t.j. počas úpravy styku rovnako nie je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca
voči synovi, nakoľko ide o úpravu práv a povinností rodičov. Je prirodzené a v súlade so zákonom o
rodine, že ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, tak primerane k uvedenému
musí byť stanovená aj výška vyživovacej povinnosti, z ktorej potom rodič, ktorý má dieťa zverené do
osobnej starostlivosti uhrádza výdavky na maloleté dieťa (školu, škôlku, stravu, poplatky, záujmové
aktivity....výdavky na lieky a iné). Samotná skutočnosť, že dieťa trávi čas aj s druhým rodičom, ktorý na

neho v priebehu času stráveného s ním musí vynaložiť určité finančné prostriedky, nemôže byť dôvodom
na zníženie vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Súd nemôže reagovať na každú situáciu v živote
rodičov a detí, respektíve každú životnú situáciu nemôže súd riešiť prostredníctvom zníženia vyživovacej
povinnosti, s poukazom na zohľadnenie času maloletého dieťaťa stráveného s druhým rodičom. Takáto
odvolacia argumentácia otca nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o rodine, a dokonca ani v

bežnom živote. Ide totiž o bežné životné situácie, ktoré je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu
riešiť prostredníctvom vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a nie prostredníctvom úpravy vyživovacej
povinnosti t.j. prostredníctvom súdu.

20. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými

dôvodmi uvedenými aj v rámci podaného odvolania, inak povedané otec v rámci svojho odvolania
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že súd prvej inštancie správne
zamietol návrh otca na zníženie výživného. Zníženie výživného v takomto prípade by prichádzalo do
úvahy iba za výnimočných okolností, ktoré však v tomto prípade neboli v konaní pred súdom prvej

inštancie, ani pred odvolacím súdom preukázané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie, ako vecne a právne správny s poukazom na § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

21. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal

dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52

C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).