Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110221279
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6110221279.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr.
Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.,
so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti povinnému: Y. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. P. F. XXXX/X, XXX XX L. L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Marián Jurina, Exekútorský

úrad so sídlom Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 1890/2010, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 613,87 Eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 6Er/599/2010 - 95 zo dňa 23. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie povinného proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“)
zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (I. výrok) a nepriznal oslobodenie od súdnych
poplatkov (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že povinný dňa 13.07.2018 doručil
súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok.

Zároveň povinný žiadal s prihliadnutím na jeho osobné majetkové a zárobkové pomery o oslobodenie
od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že exekučným titulom, ktorým je v
tomto prípade rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn 3T 1/2009 zo dňa 03.11.2009, a ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2010, bol povinný odsúdený za úmyselný trestný čin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z.z. trestného zákona (ďalej aj „Trestný zákon“) a zároveň
mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému (oprávnenému) škodu vo výške vymáhaného nároku

v predmetnej exekúcii. Súd prvej inštancie mal zároveň preukázané, že uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 4OdK/114/2017-18 zo dňa 26.06.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku č.
126/2017 dňa 03.07.2017 pod. č. K015349 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Na základe
uvedeného preto súd prvej inštancie ďalej skúmal, či vymáhaná pohľadávka patrí medzi pohľadávky,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo sa považujú za nevymáhateľné alebo ide o pohľadávku
oddlžením nedotknutú. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade ide o pohľadávku zo

zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním (úmyselný trestný čin krádeže), ktorá podľa
§ 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“), vrátane
jej príslušenstva patrí medzi pohľadávky oddlžením nedotknuté. Z uvedeného dôvodu zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie.

3. K návrhu, respektíve žiadosti povinného na oslobodenie od súdneho poplatku súd prvej inštancie

uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti priznania takého to oslobodenia sú rozhodujúce najmä majetkové
a sociálne pomery účastníka, ale i výška súdneho poplatku a povaha nároku. Ak účastník konaniatvrdí skutočnosti o svojej nepriaznivej finančnej situácii je povinný označiť zároveň aj dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie po zvážení príjmových a majetkových pomeroch
povinného,spočívajúcichvstarobnomdôchodkusprihliadnutímnavýškusúdnehopoplatkuvexekučnej

veci, dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku
povinnému.

4. Oprávnený podal v zákonnej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie aj napriek tomu,
že odvolaním napadnuté uznesenie obsahuje poučenie o tom, že voči nemu je odvolanie neprípustné

a zároveň namieta správnosť predmetného poučenia, nakoľko to neobsahuje dôvody a právny predpis,
pre ktoré nie je možne predmetné odvolanie podať. Namieta dôvod zamietnutia jeho návrhu na
zastavenie exekúcie, ktorým súd prvej inštancie poukazuje na § 166c ods. 1 písm. d) ZKR, nakoľko
zákon v predmetnom ustanovení hovorí o náhrade škody na zdraví, čo nie je prípadom tejto exekúcie.
Taktiež namieta aj výrok o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nakoľko napadnuté uznesenie
neobsahuje dôvody, pre ktoré mu oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané, a preto je

odvolaním napadnuté uznesenie v tejto časti nejasné a nezrozumiteľné. Odvolaním zároveň dáva do
pozornosti jeho majetkovú situáciu a poukazuje, že jeho príjmom je iba starobný dôchodok vo výške
330,80 Eur. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby vydal uznesenie,
ktorým exekučné konanie vedené pod č. k. EX 1890/2010 sa zastavuje, účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania a zároveň aby odvolací súd priznal povinnému oslobodenie od súdnych poplatkov.

5. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v I. výroku potvrdil. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie
dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní. Odvolanie proti II. výroku uznesenia

odmietol podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné podľa § 357 CSP a contr. v spojení s § 355 ods.
2 CSP.

9. Odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 13.09.2010 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 12.10.2010 požiadal o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 18.10.2010 poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/1/2009
zo dňa 03.11.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
28.01.2010. Povinný dňa 13.07.2018 podal na súd prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie,
ktorým sa domáhal oslobodenia od súdnych poplatkov a s prihliadnutím na stručne opísané majetkové

pomery sa domáhal zastavenia exekúcie podľa § 57 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Povinný zároveň uviedol, že uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 4OdK/114/2017-18 zo dňa 26.06.2017 zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 126/2017 dňa 03.07.2017 pod. č. K015349 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Súd prvej

inštancie uznesením č. k. 6Er/599/2010-95 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň
mu nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom
stanovenej lehote odvolanie.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak:

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.12. Podľa § 166a ZKR; ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d

<. tým nie je dotknuté,

14. Podľa § 167f ods. 1 a 2 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani
viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie .(1) Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,
aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá

môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý
ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.(2)

15. Podľa § 167l ods. 4 ZKR Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou
uvedenouvzoznameveriteľov,akoajdotknutéhosprávcubytovéhodomualebospoločenstvovlastníkov

bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname
veriteľov, ktorý zostavil dlžník.

16. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

17. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia má odvolací súd preukázané, že súd prvej zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 1
ZKR, teda z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Odvolaním napadnuté uznesenie
zároveň obsahovalo poučenie o opravnom prostriedku, v ktorom uviedol, že voči predmetnému

uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. Odvolací súd uvádza, že o zastavení exekučného konania
z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný
súd alebo súdny exekútor. V exekučným konaniach podľa predpisov účinných do 31.03.2017, je tým
orgánom exekučný súd, ktorý bude rozhodovať podľa príslušných zákonných ustanovení.

18.Podľaustanovenia§57ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017môžeexekučný
súd exekúciu zastaviť aj vtedy, „ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného
zákona“. Osobitným zákonom je v tomto prípade § 167f ods. 2 a § 168 ods. 1 ZKR. Proti uvedenému
rozhodnutiu však nie je prípustné odvolanie. Ak by exekučný súd posúdil vec tak, že vyhlásenie
osobného bankrotu predstavuje prípad „neprípustnej exekúcie“ s poukazom na insolvenčný zákon,

mohol by rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017
a súčasne exekučné konanie zastaviť, keď zákonodarca normuje „exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať“. Proti tomuto
rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je v zmysle § 58 Exekučného poriadku,
je prípustné odvolanie.

19. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné vyriešiť, ktorú právnu normu (§57 ods. 2 alebo § 57 ods. 1
písm.g)Exekučnéhoporiadkuvždyvspojitostis§167fods.2a168ods.1ZKR)budepotrebnéaplikovať
v prípade ak dôvodom zastavenia má byť dôvod spočívajúci v strete súbežnej exekúcie a procesu
osobného bankrotu. Ak vychádzame z charakteru bankrotu ako tzv. generálnej exekúcie (riešenia),

jeho prirodzeným dôsledkom je nemožnosť pokračovať vo vykonávaní exekúcií singulárnych. Podstatou
bankrotu je dosiahnuť úpravu všetkých zákonodarcom označených záväzkov, a to podľa stanovených
pravidiel. Okamihom, kedy dôjde k uvedenému stretu je vykonávanie akejkoľvek singulárnej exekúcie
neprípustné a dôsledkom uvedeného je i následné zastavenie exekučného konania. Uvedenej právnej(procesnej) situácii výslovne zodpovedá hypotéza právnej normy v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku a preto je potrebné túto v takomto prípade aj aplikovať.

20. Na základe uvedeného je preto odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie mal postupovať v
intenciách ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), kedy by voči takémuto uzneseniu o zamietnutí návrhu na
zastavenie exekúcie bolo prípustné aj odvolanie. Z uvedeného dôvodu následne odvolací súd pristúpil
k preskúmaniu odvolacích námietok povinného.

21. Na potvrdenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že v tomto
prípade je vymáhaná pohľadávka na základe exekučného titulu trestného rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 3T 1/2009 zo dňa 03.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 28.01.2010, ktorým bol povinný odsúdený za úmyselný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
e) Trestného zákona. Z dikcie § 166c ods. 1 písm. d) ZKR vyplýva, že za nevymáhateľnú sa považuje
pohľadávka zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním

vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Medzi nedotknuté pohľadávky zaraďuje zákon aj pohľadávky
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom na zdraví (úmyselne alebo z nedbanlivosti) alebo
za akúkoľvek inú škodu spôsobenú dlžníkom úmyselným konaním vrátane príslušenstva pohľadávky.
Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že v tomto prípade ide o nedotknutú pohľadávku
oddlžením, nakoľko tá predstavuje škodu, ktorú povinný ako dlžník spôsobil svojim úmyselným konaním

oprávnenému.

22. Povinný v odvolaní, ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že voči jeho osobe sú vedené aj
ďalšie exekúcie, na základe ktorých sú zo strany platiteľa starobného dôchodku (Sociálnej poisťovne),
vykonávané zrážky za účelom uspokojenia ďalších nárokov ostatných veriteľov. Poukázal taktiež na to,

že po vykonaní všetkých zrážok mu zostane suma v celkovej výške 199,48 Eur. Zároveň žiadal, aby
mu vzhľadom na jeho osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery mu bolo priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov.

23. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu povinného

na zastavenie exekúcie z dôvodu správneho posúdenia vymáhanej pohľadávky ako oddlžením
nedotknutej v zmysle § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. v medziach podaného odvolania
proti I. výroku ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Z návrhu na zastavenie exekúcie povinného zo dňa 12.07.2018 (bod V.) vyplýva, že povinný navrhol

zastaviť exekúciu aj z dôvodu nemajetnosti (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) tvrdiac, že jeho
dôchodok nestačí ani na „vymoženie trov exekučného konania“, s ktorým dôvodom zastavenia exekúcie
sa súd prvej inštancie zatiaľ nevysporiadal, a teda nerozhodol o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie z tohto dôvodu, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Úlohou súdu prvej
inštancie bude rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie aj v tejto časti, t. j. posúdiť jeho

opodstatnenosť z dôvodu nemajetnosti povinného. Avšak zohľadní skutkové okolnosti veci a zmenu
právneho prostredia.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)