Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/310/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019202203
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0019202203.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu MARKOS SLOVAKIA s.r.o.,
Kaluža 252, IČO: 36 212 610, zastúpeného Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom, Michalovce, kpt.
Nálepku 8, IČO: 42 321 891, proti žalovanému I.. I. U., I., O. XXX/XX, o nariadenie neodkladného
opatrenia(ďalejlenNO),oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniu14C/17/2019-45z18.3.2019Okresného

súdu Michalovce

r o z h o d o l :

N e v y h o v u j e návrhu žalobcu, aby do konania na miesto žalovaného vstúpila M. J. F. company, s.
r. o., Michalovce, Užhorodská 13, IČO: 50 812 122.
M e n í uznesenie tak, že návrh z a m i e t a.
Žalovanému p r i s u d z u j e náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejajsúd)uznesenímrozhodol:I.Ukladážalovanémupovinnosť,abynavlastné
náklady vypratal časť pozemku, a to parcelu registra C KN č.979/83 - ostatná plocha o výmere 8896
m2 zapísanú na LV č.XXXX Okres Michalovce, Obec Kaluža, k. ú. Y., na ktorej sa nachádzajú hnuteľné
veci - unimobunky a rozoberateľná terasa, a to odstránením týchto hnuteľných vecí - unimobuniek
a rozoberateľnej terasy, ako aj ostatných vecí nachádzajúcich sa v týchto hnuteľných veciach - v
unimobunkách a na rozoberateľnej terase, v lehote 3 (troch dní) od vykonateľnosti tohto uznesenia. II.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, čoho žalobca sa návrhom na nariadenie NO zo 6.3.2019, domáhal,
a čím ho odôvodnil (reprodukoval doslovne takmer celý obsah návrhu). Ďalej, citujúc znenie § 324,§
325 ods.1,2,§ 326,§ 320 ods.1 prvá veta,§ 329 ods.1,2 a § 336 ods.1 CSP, uviedol, čo je účelom
NO, čo je predpokladom pre ich nariadenie, čo pred nariadením NO musí zvážiť, že povinnosť pripojiť
k návrhu na nariadenie NO všetky listiny totiž bezprostredne súvisí so zjednodušeným a skráteným

procesom rozhodovania v zák. vymedzenej lehote upravenej § 328 ods.2 CSP, že tak spravidla
rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán, taktiež bez nariadenia pojednávania a na základe skutočnosti
osvedčených z predložených listín, že tento procesný postup kladie zvýšené nároky na kvalitu a
presvedčivosťnávrhusdôrazomnazodpovednosťsamotnéhonavrhovateľazavlastnúprocesnúaktivitu
a vymenoval listinné dôkazy, ktoré mu navrhovateľ predložil na osvedčenie opodstatnenosti svojho
nároku. Konštatoval, kedy NO možno vydať, čo vydanie NO predpokladá, že NO môže v odôvodnených

prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je rýchla, i keď dočasná úprava právnych
a faktických pomerov účastníkov, čo z uvedeného charakteru NO vyplýva, čo je základnou podmienkou
vydania NO, čo musí skúmať a o čo sa pri tom opiera, (citoval z odôvodnenia Uznesenia 5Cdo 91/2012 z
5.5.2012 a 6Cdo 171/2010 z 22.9.2010 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), vysvetlil, čo osvedčenie
okolností, z ktorých sa má vyvodzovať opodstatnenosť návrhu na rozdiel od samotného dokazovania
znamená, zároveň považoval za potrebné uviesť, že postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so

zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné, že NO má v danom prípade slúžiť
k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv navrhovateľa, že môže NO nariadiť, pokiaľ jepotrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená,
že z charakteru NO vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup

stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné a, že pre úspešnosť
návrhu na nariadenie NO je nevyhnutné, aby boli, ako je aj uvedené, aspoň osvedčené (nemusia
byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie NO a
predložených listín dospel k záveru, že návrh na vydanie NO podľa § 325 ods.2 písm. d) CSP bol podaný

dôvodne. Mal za to, že navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov osvedčil v miere potrebnej pre
vyhovenie návrhu, a preto dospel k záveru, NO opatrenia. Záverom poukazoval na to, že uznesenie o
nariadení NO predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov
strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. NO má charakter preventívneho riešenia vzťahu
medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia

navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, NO opatrenia možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a z tohto dôvodu neuložil navrhovateľovi podať žalobu
vo veci samej. Napokon, citujúc znenie § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 CSP, uviedol, že v danom prípade
navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti predmetnému uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote v zmysle poučenia odvolanie a

uviedol: Predmetné uznesenie ako žalovaný napadol odvolaním v celom rozsahu. Z opatrnosti poukázal
na odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. a)-h) CSP. Dôvody odvolania: Predmetné napadnuté
uznesenie je nevykonateľné z dôvodu, že ako povinný a žalovaný je uvedený on ako fyzická osoba I.
U., kde je tvrdené, že je vlastníkom predmetného súboru hnuteľných vecí, a to iba na základe tvrdenia
žalobcu,ktorýsvojetvrdenieodvodilibaodsvojejdomnienky,ktorúvosvojomnávrhunepodložilžiadnym

relevantným dôkazom listinnej podoby, a súd vychádzal iba z tohto jeho ničím nepodloženého tvrdenia.
Pokiaľ sa uvádza v návrhu, že žalobca mal vychádzať z výpovede inej osoby, a to N. U., resp. z
jeho listu, ktorým odpovedal na predžalobnú výzvu, kde mal označiť jeho za vlastníka predmetných
hnuteľných vecí, ani N.. U. teda iná osoba nemohla mať hodnoverné informácie teda vedomosť, o
aktuálnom vlastníckom osude týchto vecí. V tomto smere uviedol, že nie je vlastníkom predmetného

súboru hnuteľných vecí, a to ani ako fyzická osoba, ani ako fyzická osoba - živnostník. Z výpisu zo
živnostenského registra, ktorý je verejne prístupný na portáli www.zrsr.sk , a ktorý
predložil súdu vyplýva, že svoju živnosť ukončil vo všetkých predmetoch podnikania k 18.10.2017.
Okrem uvedeného predložil súdu overenú fotokópiu kúpno-predajnej zmluvy, z ktorej je zrejmé, že
predmetný súbor hnuteľných vecí bol odpredaný inému subjektu, a to právnickej osobe M.J.F. company,

s.r.o., Michalovce, Užhorodská 13, IČO: 50 812 122, ešte 17.1.2018. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že nie je vlastníkom predmetného súboru hnuteľných vecí, ani nebol vlastníkom tohto súboru v čase
podania návrhu na vydanie NO. Z tohto dôvodu nie je správne vecne pasívne legitimovaný, teda
nemôže naplniť NO, pretože by zasiahol do vlastníckych práv cudzej osoby a tým porušil zák. Z
tohto dôvodu je úplne zrejmé a nepochybné, že napadnuté NO ukladá povinnosť osobe, ktorá nie

je vlastníkom predmetných vecí teda nesprávnemu subjektu, a preto je nevykonateľné a nesprávne.
V tomto smere - podľa jeho názoru - konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého NO má inú
vadu (nesprávne označenie pasívne legitimovaného subjektu), ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a súd taktiež na základe vykonaných dôkazov, ktoré sú nepresvedčivé, sú v rovine
domnienky žalobcu, a nemajú listinnú ani inú objektívnu povahu, a boli vyvrátené ním predloženými

listinnýmidôkazmi,dospelknesprávnymskutkovýmzisteniam.Tietoskutočnostiviedliajknesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Navyše výrok NO takto nahrádza - podľa jeho názoru - rozhodnutie vo
veci samej. V každom prípade - podľa jeho názoru - neboli splnené ani procesné podmienky vydania
návrhu na NO, pretože mu nebolo umožnené vyjadriť sa k návrhu a bolo mu doručené rovno NO
spolu s prílohami. Preto prichádzajú do úvahy zrejme všetky odvolacie dôvody na ktoré sa odvolával.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd vyhovel jeho odvolaniu a zrušil Uznesenie v celom rozsahu a
návrh žalobcu na nariadenie NO. Prílohy: Výpis zo živnostenského registra, Overená fotokópia Kúpno-
predajnej zmluvy.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu v bode I. uviedol, na čo žalovaný v predmetnom odvolaní
poukazuje, čo predložil a, čo navrhol a ďalej v bode II. uviedol: V plnom rozsahu sa stotožňuje s

uznesením a samotné rozhodnutie považuje za právne správne a v súlade so správne zisteným
skutkovým stavom. zotrvával na skutočnostiach uvedených v samotnom návrhu na nariadenie NO a
preto sa bude primárne vyjadrovať len k tvrdeniam uvedeným zo strany žalovaného. ad I. Chce v prvom
rade poukázať na to, že jediným konateľom a jediným spoločníkom M.J.F. company, s.r.o. je práve osobažalovaného a to I.. U.. Dôkaz: - výpis z OR SR Košice I z 19.6.2019 M.J.F. company, s.r.o., Michalovce,
Užhorodská 13, IČO: 50 812 122. Z kúpnej zmluvy zo 17.1.2018, ktorej predmetom sú hnuteľné veci
vyplýva, že táto mala byť uzatvorená 17.1.2018, z čoho je zrejmé, že táto mala byť uzatvorená pred

podaním návrhu na nariadenie NO, ktoré bolo súdu doručené 6.3.2019. Z predmetnej kúpnej zmluvy je
ďalej zrejmé, žalovaný ako fyzická osoba mal previesť vlastnícke právo k hnuteľným veciam na obch.
spol. v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom. I napriek tomu, že mu je zrejmé, že sa de iure nejedná
o totožné osoby, nakoľko žalovaný je fyzická osoba, ktorá previedla vlastnícke právo na právnickú osobu
- M.J.F. company, s.r.o. a i napriek tomu, že v žiadnom právnom predpise nie je stanovené, aby v prípade

prevodu hnuteľných vecí muselo dôjsť k overeniu podpisu osoby predávajúceho (resp. kupujúceho),
má za to, že táto „kúpa“ zmluva bola vyhotovená, resp. uzatvorená dodatočne, účelovo a po doručení
návrhu na nariadenie NO. Toto svoje tvrdenie opieral o tú skutočnosť, že sa jedná o totožné osoby
žalovaného a konateľa obch. spol., ktorý de facto uzatvoril zmluvu sám so sebou a takýmto spôsobom
sa snaží, aby rozhodnutie súdu o nariadení NO bolo nevykonateľné. Okrem kúpnej zmluvy, o ktorej
sa domnieva, že bola vyhotovená dodatočne, t. j. po doručení uznesenia o nariadení NO, „žalobca“

nepredložil žiaden relevantný listinný, resp., akýkoľvek iný dôkaz o tom, že k prevodu vlastníckeho práva
došlo17.1.2018.PripodanínávrhunanariadenieNOvychádzalztvrdeníuvedenýchjednakzostranyN..
U., ale i žalovaného a preto jeho tvrdenia o tom, že nemal vedomosť o tom, kto je vlastníkom hnuteľných
veci a tieto nepreukázal, považuje za tvrdenia účelové. Podľa jeho názoru i tieto tvrdenia zo strany
žalovaného považuje za tvrdenia, ktoré len preukazujú už uvedené skutočnosti o tom, že táto zmluva

bola vyhotovená dodatočne a to po nariadení NO. V tejto súvislosti chcel poukázať na to, že žalovaný
koná protiprávne a porušuje jeho práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy ako aj z príslušných ust. OZ.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti najmä o tom, že osoba žalovaného je aj konateľom a spoločníkom
M.J.F. company, s.r.o., aj táto spoločnosť má vedomosť o tom, že koná protiprávne, protiprávny stav
naďalej udržiava a tým ho obmedzuje v jeho právach vyplývajúcich z nájomnej zmluvy a spôsobuje mu

škodu, resp. škoda mu naďalej hrozí. Zároveň sa domnieval, že v danom prípade by sa mohlo jednať
aj o absolútne neplatný právny úkon a to z dôvodu absencie podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy a
to vôle, nakoľko bol toho názoru, že zmluva bola uzatvorená len pre účely tohto konania, z dôvodu
nevykonateľnosti NO a bez vážnosti vôle. ad II K tvrdeniam žalovaného o tom, že súd pochybil z dôvodu,
že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k návrhu na nariadenie a bolo mu doručené rovno NO spolu s

prílohami chcel poukázať na § 331 CSP (znenie jeho ods.1 prvej vety citoval). K tvrdeniam žalovaného
o tom, že výrok NO nahrádza - podľa jeho názoru - rozhodnutie vo veci samej, poukázal na dôvody
uvedené v čl. VI návrhu na nariadenie NO, § 336 ods.1 CSP, a mal za to, že samotné nariadenie
NO postačuje na poskytnutie plnohodnotnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi
stranami a že rozhodnutie o nariadení NO konzumuje rozhodnutie vo veci samej a preto súd postupoval

správne, ak mu neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. K tvrdeniu žalovaného o tom, že nemôže
naplniť NO, pretože by zasiahol do vlastníckych práv cudzej osoby a tým porušil zák. chcel uviesť, že aj
napriek uvedenému rozlišovanou osôb, jedinou osobou ktorá porušuje zák. je osoba žalovaného, ktorá
je aj štatutárnym orgánom M.J.F. company, s.r.o. III. Záver a návrh na zmenu subjektov. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti mal v prvom rade za to, že k uzatvoreniu zmluvy došlo účelovo medzi žalovaným

a M.J.F. company, s. r. o až po začatí konania a to z dôvodu, aby zmaril ochranu jeho ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. mal za to,
že nariadením NO sa domohol ochrany svojich práv, ktoré sú znemožňované konaním žalovaného a
poskytla sa rýchla a účinná ochrana. Podotkol, že z dôvodu nerealizácie diela - Parkovisko Kamenec,
ktoré má byť zhotovené a má slúžiť nie len jemu, ale i širokej verejnosti, vzniká a hrozí mu škoda a

iná nemajetková ujma. Citoval znenie § 80 ods.1,2 CSP. V prípade, ak by odvolací súd na základe
uvedených skutočnosti posúdil, že sa jedná o platnú kúpnu zmluvu a uzatvorením kúpnej zmluvy zo
17.1.2018 medzi žalovaným a M.J.F. company, s.r.o., došlo k prevodu práv a povinností až po začatí
konania a nie 17.1.2018, a to napriek tomu, že táto je datovaná na 17.1.2018, týmto podal návrh
na zmenu subjektov v zmysle § 80 CSP a navrhol, aby do konania namiesto žalovaného I.. I.. U.,

T..:XX.XX.XXXX, U. H.: O. XXX/XX, XXX XX I. vstúpil konania ako žalovaný M.J.F. company, s.r.o.,
Užhorodská 13, Michalovce 071 01, IČO: 50 812 122. Uvedený návrh podal predovšetkým z opatrnosti a
z dôvodu, že - podľa jeho názoru - k uzatvoreniu zmluvy došlo až po doručení NO zo strany súdu. IV. Na
základe uvedeného navrhol aby Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, po zvážení celého prípadu,
v súlade s § 387 CSP za použitia § 392 CSP, uznesenie súdu potvrdil a mu náhradu trov konania voči

žalovanému v plnom rozsahu 100 %.
5. Žalovaný v odvolacej replike o. i., uviedol: Vo svojom odvolaní som preukázal, že nie som vlastníkom
predmetného súboru hnuteľných vecí a teda som nesprávne pasívne vecne legitimovaný čo sa týka
návrhu na vydanie NO. Svoje tvrdenia som riadne preukázal listinným dôkazom a to kúpnou zmluvou zo17.1.2018. Čo sa týka tvrdení žalobcu obsiahnutých v jeho vyjadrení z 21.6.2019, a síce že sa domnieva,
ba dokonca tak ako uvádza má za to, že kúpna zmluva, ktorú som predložil bola vyhotovená dodatočne
a účelovo po doručení návrhu na nariadenie NO, musí konštatovať, že tieto jeho ničím nepodložené

tvrdenia sú iba v rovine domnienok. Tieto svoje domnienky nepodporil žiadnym dôkazným prostriedkom,
preto je ďalej z jeho strany bezpredmetné sa k tomu vyjadrovať. Aj napriek tomu však súdu zaslal
ďalší podporný dôkaz svojich tvrdení a to výpis z účtovnej evidencie M.J.F. company, s.r.o. za r.2018
z ktorej je zrejmé, že obchodná transakcia viažuca sa k predmetnej kúpnej zmluve prebehla a bola
riadneúčtovnezaevidovaná.Ajtýmtodôkazomjecelkomjednoznačnepreukázanénedôvodnosťnávrhu

na vydanie NO ako aj zjavná nesprávnosť pasívne legitimovaného subjektu v dôsledku čoho je NO
nevykonateľné. Ostatné tvrdenia žalobcu nemajú žiaden súvis s predmetnou právnou vecou a sú iba
v rovine osočovania jeho osoby. Keďže celkom zrejme neuniesol dôkazné bremeno trval na svojom
odvolaní v celom rozsahu.
6. Podľa § 378 ods.1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 80 ods.1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.
8. Podľa ods.2 cit. ust. súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo

k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
9. Podľa 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
10. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, nevyhovel návrhu
žalobcu, aby do konania na miesto žalovaného vstúpila M. J. F. company, s. r. o., Michalovce,
Užhorodská 13, IČO: 50 812 122 a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP)
uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že návrh zamietol.

11. Žalobca ničím nepreukázal, že po 6.3.2019, kedy sa začalo konanie v prejednávanej veci, nastala
nejakáprávnaskutočnosť,sktorousaspájaprevodaleboprechodpráv,oktorýchsakonázožalovaného
na niekoho iného, preto návrhu žalobcu nebolo možné vyhovieť.
12. § 329 ods.2 CSP má osobitný význam i pre odvolacie konanie, lebo pri preskúmavaní vecnej
správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie NO je aj pre odvolací súd

relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzivykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového

stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
15. Nariadenie NO je prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne
vzťahy medzi stranami sporu, b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c) táto dočasná úprava
je potrebná, d) sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a e) sa
neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana sporu nie je

obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci).
16. NO je prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán sporu, ak ide o stav, ktorý
neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie NO má dočasný (predbežný charakter). Z toho
dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním

konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
NOsaposudzujetakpodľaobsahunávrhu,pripojenýchlistínaskutkovýchokolnostíznichvyplývajúcich,
ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom NO je totiž rýchle a aj pružné

riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu [napr. uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010].
17. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou označených dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (napr. uznesenie NS SR 6Cdo

171/2010).
18. Odvolací súd, vzhľadom na skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní a v odvolacej replike, ako
aj listiny ním predložené, dospel k záveru, že nie je vlastníkom 3 unimobuniek a rozoberateľnej terasy,
preto mu nemožno, a to ani NO, uložiť povinnosť, aby ich odstránil zo žalobcom označeného pozemku
a z toho dôvodu musel byť návrh žalobcu zamietnutý.

19. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie NO nemožno vychádzať iba z domnienok žalobcu, lebo tie
nie sú v žiadnom prípade osvedčením rozhodujúcich skutočností.
20. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
21. Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.
22. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
24. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov konania na súde prvej

inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.