Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 1T/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319010410
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. David Lindtner

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1319010410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Davida Lindtnera a

členov senátu L.. Y. M. R. V. Y., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2019 takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:
1/ W. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. V.: K. XXXX/X, Z.O., R. na Y. písomností: B. XX, V.,

X/ B. U. O..XX.XX.XXXX, Z. V.: P. M. XXX/X, Y. O. X., R. na Y. písomností: B. XX, V.,

sú vinní, že

po predchádzajúcej dohode podali dňa 18.02.2015 v pobočke Slovenskej sporiteľne, a.s., Stromová 9
Bratislava žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 25.000,- €, ku ktorej W. X. predložil fiktívne
potvrdenieopríjmeodzamestnávateľaO.F..E..D..,F.F.F.X,D.,Č.E.,IČO:XXXXXXXX,fiktívnemzdové
lístky, fiktívnu pracovnú zmluvu a fiktívny výpis z účtu č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Komerční

banke, a.s., a B. U. ako spolužiadateľka predložila fiktívne potvrdenie o príjme od zamestnávateľa
O. F..E..D.., F. F. F. X, D., C.: XXXXXXXX, Č. E., fiktívnu pracovnú zmluvu, na základe čoho dňa
20.02.2015 uzatvorili ako spoludlžníci s veriteľom Slovenská sporiteľna, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, IČO:00151653 Zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX na sumu 25.000,- €, ktorú
sa zaviazali splácať v 103 mesačných splátkach po 375,76 €, ktorý im bol následne poskytnutý, pričom
úver od počiatku riadne nesplácali, čím poškodenej Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom Tomášikova
48, Bratislava, IČO:00151653 spôsobili škodu vo výške 25.000.- €,

teda

spoločným konaním vylákali od iného úver tým, že ho uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a splácanie úveru a spôsobili ním väčšiu škodu,

čím spáchali

zločin úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona

Za to sa
o d s u d z u j ú :
Obž. W. X.:Podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obž. B. U.:

Podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/Tr. zák., § 37 písm. h/Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods.

2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. /per analogiam/, s použitím § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd súčasne zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanej trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T 34/2015 zo dňa 26.03.2015 právoplatný dňa 10.04.2015 , ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. l Tr. por. súd obžalovaných spoločne a nerozdielne zaväzuje k náhrade škody voči
poškodenej spoločnosti C. F. F..E..D.., V., U. Č.. XX, C.: XXXXXXXX, vo výške 23.496,72,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd pošk. spol. C. F. F..E..D.., V., U. Č.. XX, C.: XXXXXXXX, so zvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovanej B. U.D. v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o tom, že je nevinná a prijatí jej vyhlásenia o vine a po vyhlásení
obžalovaného W. X. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, prečítal v prípravnom
konaní riadne a včas uplatnený nárok na náhradu spôsobenej škody poškodenej spoločnosti C. F.

F..E..D.., vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. výsluchom
obžalovanej, následne súd so súhlasom strán prečítal výpovede svedkov z prípravného konania a na
záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania
a v konaní pred súdom. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil
a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto

rozsudku.

Ku skutku:

Obžalovaný W. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný z predmetného skutku,

existenciu priebehu skutkového deja tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku,
však svojou výpoveďou potvrdil. Uviedol, že v banke bol s papiermi, čo mu dal jeden Čech. Papiere
nečítal, lebo ten pán povedal, že si to nemusia čítať. Tiež mu povedal, že sa môže stať spolumajiteľom
firmy a že v banke mu dajú na toto určite úver. To čo mu dal ten pán, bola pracovná zmluva, ale on v tej
firme vôbec nepracoval. Peniaze z banky vybral, tie peniaze tomu Čechovi odovzdal. Zmluvu v banke

podpisoval. Vedel, čo je predmetom tej zmluvy, jednalo sa o úver, ktorý mal splácať. Ten Čech mu potom
doniesol 3 splátky a on ich na pošte zaplatil. V tej dobe bol sprostý, s rozumom, čo má dnes, by to už
nepodpísal. Vtedy spravil chybu, veril tomu Čechovi, že ich chce zamestnať a plat by mu chodil. Tak to
je aj na západe, kde ľudia nerobia a chodia im peniaze. Najprv vzali úver s tým Čechom v Slovenskej
sporiteľni v Trenčíne. Tento Čech, ktorého nepoznali, prišiel k nim do Bolešova s tým, aby išli s ním do

banky. V Trenčíne v banke podpísali zmluvy, on chcel 6000,-Eur, ale schválili len 4000,-Eur. Potom išli
do Bratislavy a tu chcel úver navýšiť, aby z toho mohol ten predchádzajúci úver, tých 4000,-Eur vyplatiť.

Obžalovaná B. U. na hlavnom pojednávaní k okolnostiam priebehu skutku v zásadných bodoch
vypovedala zhodne ako obžalovaný. Uviedla, že za nimi prišiel taký slušný človek, ktorý rozprával česky,

boli práve vonku v predzáhradke, on tam zastavil a pýtal sa ich či sú niekde zamestnaní. Keď povedali,že nie, ponúkol sa im s tým, že by ich zobral ako spolumajiteľov do firmy. Povedal, že všetko vybaví, ale
že musia dať nejaký vklad. Dali mu občianske preukazy, on si opísal iniciály. Potom prišiel s hotovými
vecami s tým, aby išli s ním do Bratislavy. Mal tam nejaké dohody, ona to nečítala. Povedal im, aby to

predložili banke. V banke to predložili, zamestnankyňa v banke sa jej pýtala, či je zamestnaná a ona jej
odpovedala, že sú zamestnaní, pretože ten Čech im povedal, aby to povedali. Potom zamestnankyňa
v banke pozrela papiere o ich príjme. Myslí, že to bol chlap - zamestnanec banky. Keď prišla do banky
vedela, že nie je zamestnaná. V banke nič nehovorila, iba predložila papiere. Urobila to tak, ako im to
povedal ten Čech, volal sa L., priezvisko nevie. Potom boli chvíľu vonku, úver sa asi schvaľovali, potom

išli dovnútra a W. vyplatili v hotovosti 25.000,-Eur, pani to dala do obálky a W. to vonku dal tomu Čechovi.
Tento Čech im za to dal 20,-Euro na kávu a povedal, že to bude splácať. Vie, že 2 krát prišiel za nimi
a dal jej peniaze 380,-Eur a tie odniesla priamo do banky do Slovenskej sporiteľne. Keď zaplatila tie
splátky, potvrdenie o zaplatení odovzdala tomu Čechovi. Je to jej chyba, nemala to podpisovať, rozumu
má dosť. Bol to na nich podvod.

Následnesúdpodľa§263ods.1Tr.por.súdsosúhlasomstránprečítalvýpovedesvedkovzprípravného
konania, a to spln. zást. pošk. Slovenskej sporiteľne L.. X. Š., spln. zást. pošk. spol. C. F. L. K.,
finančného poradcu Slovenskej sporiteľne, a.s. svedka C.. U. F. a konateľa spol. O., F..E..D.. F. X. B..

Svedkyňa L.. X. Š. v prípravnom konaní uviedla, že podľa bankového informačného systému a

archívnych dokladov požiadal W. X. dňa 18.02.2015 o úver vo výške 25.000,- €, pričom uviedol, že má
príjem vo výške 677 € a je slobodný a pracuje v ČR, ako spoludlžník v žiadosti je uvedená B. U., ktorá
do žiadosti uviedla, že je rozvedená a jej príjem je 550,- €. Podľa bankového informačného systému
bola žiadosť opätovne spracovaná dňa 19.02.2015, kde je uvedené, že W. X. má záväzky, a to vo
forme splátkového úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s. a taktiež aj B. U. má rovnako finančné záväzky

formou splátkového úveru v Slovenskej sporiteľni, a.s. B. U. predložila potvrdenie o príjme vystavené
českou spoločnosťou O., F..E..D.., kde jej zamestnávateľ potvrdil priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 15.642,- CZK, s tým, že pracuje ako expedientka tlače na dobu neurčitú od 01.11.2007. K svojej
identifikácii predložila občiansky preukaz a preukaz poistenca VŠZP. Zároveň predložila mzdové lístky
za XX/XXXX R. XX/XXXX a pracovnú zmluvu zo dňa 01.11.2007. W. X. k žiadosti priložil potvrdenie o

príjme, kde mu český zamestnávateľ O. F..E..D.. potvrdil priemerný čistý mesačný príjem 19.789 CZK
a uviedol, že pracovné zaradenie je tlačiar a že pracuje v danej spoločnosti od 01.10.2005. Zároveň
predložil mzdové lístky za mesiac XX/XXXX R. XX/XXXX. K svojej identifikácii predložil občiansky
preukaz a preukaz poistenca poisťovne Union. Zároveň predložil výpis z účtu Komerční banky a
pracovnú zmluvu zo dňa 01.10.2005. Na základe danej žiadosti a predložených dokladov bol schválený

spotrebný úver č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 25.000,- € pre dlžníkov W. X. R. B. U.. Uvedený
úver mal byť splácaný mesačne 20. deň v kalendárnom mesiaci vo výške 375,76 € prostredníctvom
inkasného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Konečná splatnosť bola určená pri riadnych splátkach na deň
20.09.2023. Z uvedeného úveru bol automaticky vyplatený úver, ktorý bol vedený na spoludlžníkov W.
X. R. B. U., a to úver č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol poskytnutý vo výške 4.000,- € dňa 23.12.2014,

na základe rovnakých podkladov predložených klientmi. Úver nebol riadne splácaný ani po výzvach,
z toho dôvodu bola pohľadávka dňa 22.03.2017 postúpená spoločnosti Intrum Justicia Slovakia, s.r.o.
Odpis v ich účtovníctve na škodu banky bol vo výške 29.739,- €. Nakoľko pohľadávka bola postúpená,
nežiada náhradu škody. Ďalej uviedla, že klienti boli pri podpise úverovej zmluvy sprevádzaní treťou
osobou, ktorá bola neskôr stotožnená ako L. M., ktorý chodil viackrát na ich pobočky a vždy sprevádzal

iných klientov, preto bol identifikovaný a zo strany banky boli prijaté opatrenia.

Svedok L. K., splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. (predtým Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o.), so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO:35831154, na ktorú bola Zmluvou o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.03.2017 zo Slovenskej sporiteľne, a.s. postúpená

pohľadávka voči obvineným, pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 08.02.2019 uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške 29.739,26 €.

Svedok C.. U.O. F. v prípravnom konaní ku skutku uviedol, že v Slovenskej sporiteľni, a.s. pracuje ako
finančný poradca. Predmetná úverová zmluva bola uzatvorená v pobočke na Kramároch, kde vtedy

pracoval. Následne svedok vo všeobecnosti popísal proces žiadosti a schvaľovania úveru v Slovenskej
sporiteľni. Čo sa týka žiadosti o úver klientov W. X. R. B. U., títo sa na pobočku F. X, V. dostavili podľa
úverovej zmluvy, ktorú si pozeral v systéme v roku 2015. Obvinených si pamätá iba matne, boli takí
jednoduchší, ale normálne fungovali, keď spisovali žiadosť, všetko mu vedeli odpovedať, ale bolo todávno a nepamätá si už na všetky doklady. Klienti žiadali maximálnu možnú výšku úveru, ktorá im
vychádzalzichpríjmu,tedasumu25.000,-€.Ztohtoúverubolvyplácanýpredchádzajúciúver,ktorýmali
predtým v Slovenskej sporiteľni. S klientmi spísal žiadosť o úver, ku ktorej predložili výplatné pásky za

posledné dva mesiace, výpisy z účtov za posledné dva mesiace a pracovné zmluvy. Pri spoludlžníkoch
musia príjem zdokladovať všetci dlžníci, taktiež predložili každý z nich dva doklady totožnosti. Totožnosť
klientov overil podľa občianskych preukazov a spísal s nimi žiadosť, ktorú následne poslal na schválenie.
Schvaľovací proces trvá zvyčajne 24 hodín. Následne klientov kontaktoval s tým, že úver bol schválený a
keď sa dostavili na pobočku, spísal s nimi Zmluvu o splátkovom úvere, ktorú podpísali obaja spoludlžníci,

on a ďalší zamestnanec banky. Následne zmluvu poslal na čerpanie. Úver bol klientom pripísaný na
osobný účet. Nepamätá si, že by klienti vybrali úver v hotovosti, ak áno, museli by o to požiadať už pri
spisovaní žiadosti o úver. Nepamätá si, či obvinení prišli na pobočku s niekým iným, pokiaľ by tomu tak
bolo musel by byť v systéme súhlas s prítomnosťou tretej strany. Je možné, že obvinení sa dostavili s
Ľ. Š., o ktorej už vypovedal v prípade klienta F.. Ďalej svedok uviedol, že ak je príjem zo zahraničia,
systém to neoverí automaticky, preto sú potrebné dodatočné doklady, čo boli výplatné pásky, výpisy z

účtov, pracovná zmluva a potvrdenie o príjme.

Svedok X. B. v prípravnom konaní vo vzťahu ku zamestnancom spol. O., F..E..D.. uviedol, že bol
konateľom spoločnosti O. D., F.. F. E..D.., C.:XXXXXXXX, F. F. Š. X, D., ktorá sa v roku 2006
premenovala na spoločnosť O. F..E..D.. a 31.12.2014 sa zlúčila so spoločnosťou X. G. P., R..F.. (X.-G.-

U., R..F..), kde pôsobí ako prevádzkový riaditeľ tlačiarní. Spolu s ním boli konateľmi aj E. X. a R.O. U.,
pričom zamestnancov prijímali a zmluvy s nimi podpisovali len konatelia na odporúčanie personálneho
oddelenia. Po predložení pracovnej zmluvy zo dňa 01.11.2007 s B. U. uviedol, že táto osoba v
spoločnosti O., F..E..D.. ani v nástupnických spoločnostiach nikdy nepracovala. Predmetná zmluva
nezodpovedá vtedajším štandardne uzatváraným zmluvám spoločnosťou O. F..E..D.., prostredníctvom

ktorých prijímali zamestnancov, teda určite nie je táto zmluva pravá. Po predložení potvrdenia o príjme
zo závislej činnosti B. U. zo dňa 18.02.2015 uviedol, že toto potvrdenie nie je pravé, spoločnosť O.
F..E..D.. žiadne takéto potvrdenie nevypisovala, nepotvrdzovala, pričom predložené potvrdenie ani
nie je opatrené pravou pečiatkou spoločnosti O. F..E..D.., ktorá vyzerala úplne inak. Po predložení
pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2005 uzatvorenej s W. X. uviedol, že táto osoba v spoločnosti O. F..E..D..

a ani v nástupníckych spoločnostiach nikdy nepracovala. Predmetná zmluva nezodpovedá vtedajšej
štandardnej zmluve, prostredníctvom ktorej prijímali zamestnancov, teda určite nie je pravá. V danej
dobe mala navyše spoločnosť pôvodný názov O. D., F.. F. E..D.. Po predložení potvrdenia o príjme
zo závislej činnosti W. X. zo dňa 18.02.2015 uviedol, že toto potvrdenie nie je pravé, spoločnosť O.
F..E..D.. žiadne takéto potvrdenie nevypisovala, nepotvrdzovala a ani nie je opatrené pravou pečiatkou

spoločnosti O. F..E..D.., ktorá vyzerala úplne inak. Po predložení výplatných pások W. X. uviedol, že sa
nejedná o pravé výplatné pásky spoločnosti O. s.r.o., ktoré vyzerali úplne inak. Výplaty boli spoločnosťou
O. F..E..D.. v roku 2005 vyplácané z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX R. D. E. XXXX K. Ú. Č..
XXXXXXXXXX/XXXX.
Súd sa na hlavnom pojednávaní vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam ďalej oboznámil s nasledovnými

relevantnými listinnými dôkazmi súvisiacimi s poskytnutým úverom:
- Žiadosť o poskytnutie úveru zo dňa 18.02.2015 žiadateľov W. X. R. B. U., ktorú podpísali menovaní,
pričom v nej obaja deklarovali existenciu príjmu zo závislej činnosti,
- Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2015 uzatvorená medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako Bankou a obžalovanými W. X. R. B. U. ako dlžníkmi, predmetom ktorej bolo

poskytnutie úveru vo výške 25.000.- Eur s výškou mesačnej splátky vo výške 375,76.- Eur,
- potvrdenia o príjme B. U. R. W. X. deklarujúce ich zamestnanecký pomer v spol. O., F..E..D.. opatrené
pečiatkou spol. O., F..E..D.., výplatné pásky spol. O., F..E..D.., pracovné zmluvy spol. O., F..E..D..,
ktorých pravosť vylúčil konateľ spoločnosti O. D., F.. F. E..D.. X. B. pri svojej výpovedi v prípravnom
konaní, kedy zároveň predložil pravú pracovnú zmluvu používanú spoločnosťou O. F..E..D.. vrátane

pravej pečiatky spoločnosti a jeho podpisu,
- výpis z účtu IBAN:N.-XXXXXXXXXX vedeného v Komerční banke, a.s., ktorý obžalovaní predložili ku
žiadosti o poskytnutie úveru a ktorý bol uvedený aj v potvrdení o príjme zo závislej činnosti predloženom
obžalovaným X. pri žiadosti o poskytnutie úveru ako bankový účet, na ktorý je mu vyplácaná mzda
zamestnávateľom spol. O., F..E..D.., pričom zo správy spol. Komerční banka, a.s., Na Příkopě 33,

Praha 1, Česká republika vyplynulo, že banka takýto účet neeviduje a tento účet svojou štruktúrou ani
nezodpovedá štruktúre účtov Komerční banky, a.s.
- výpis z účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý bol zriadený v
súvislosti s predmetným úverom, z ktorého je preukázané, že dňa 20.02.2015 boli W. X. poukázanépeňažné prostriedky z úveru vo výške 25.000,- €, z ktorých bolo v ten istý deň čerpaných 4.036,18 €
na splatenie predošlého úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX, v súlade s čl. II bodom 1. Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, pričom v ten istý deň došlo k čerpaniu zvyšnej sumy 20.963,82 €. Úver bol

následne splácaný v štyroch mesačných splátkach v celkovej výške 1.503,28.- Eur, pričom posledná
splátka bola uhradená dňa 04.08.2015,
-fotodokumenáciazkamerovýchzáznamovzpobočkySlovenskejsporiteľne,a.s.naStromovej9avOC
Polus na Vajnorskej 100 v Bratislave, z ktorej vyplýva, že v čase podávania žiadosti (ktorý je uvedený aj
na samotnej žiadosti o úver) o úver dňa 18.02.2015 v pobočke na Stromovej 9 nebola okrem obvinených

a zamestnanca banky pri podávaní žiadosti prítomná žiadna iná osoba a rovnako tak pri výbere hotovosti
v pobočke v OC Polus dňa 20.02.2015 v čase o 16.59 h. Z fotodokumentácie z kamerových záznamov
zo dňa 20.02.2015 v čase o 15.50 hod. je však zrejmé, že v uvedenom čase sa v priestoroch banky
počas prítomnosti obžalovaných nachádzala aj osoba stotožnená ako L. M., ktorého obžalovaný X.
opoznal v rámci rekognície dňa 02.11.2018 ako osobu, ktorá mu bola predstavená ako Jano spolu so
ženou, ktorá s ním a B. U. bola v banke vybavovať úver. Ľ. Š., ktorú ako potenciálnu osobu, ktorá

mohla byť s obžalovanými pri vybavovaní úveru, o ktorej vypovedal svedok C.. U. F., obžalovaný pri
rekognícii neopoznal. Obžalovaná U. ku oboznámenej rekognícii na hlavnom pojednávaní uviedla, že
osoba menom Jano bola tá osoba, ktorá sa bavila s Čechom a potom oni išli do banky, pričom o žiadnej
žene nič nevie.
- zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že obžalovaní boli v čase podania žiadosti o úver bez

pracovného pomeru

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho
vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ako
aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., dospel bez akýchkoľvek dôvodných

pochybností ku skutkovému záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a dopustili sa ho obžalovaný W. X. spoločne s obžalovanou B. U.. Menovaní sú usvedčovaní
jednak svojimi vlastnými výpoveďami, kde skutkové okolnosti a priebeh skutkového deja, ktorý bol
významnýprezáversúduovine,nepopreli,výpoveďamivprípravnomkonanívypočutýchsvedkovakoaj
zadokumentovanými listinnými dôkazmi, ktoré dôkazy bez výnimky vo vzájomnej súvislosti dávali súdu

spoľahlivý podklad pre vyslovenie záveru o tom, že skutok sa stal a dopustili sa ho obžalovaní.

Ku právnej kvalifikácii:

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaných v

celom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou obžaloby. Na podklade vykonaného dokazovania
mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní spoločným zavineným úmyselným protiprávnym
konaním naplnili po stránke objektívnej všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty ako zločinu
úverového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. Zákona, nakoľko
spoločným protiprávnym konaním, spočívajúcom v predložení nepravdivých podkladov pri žiadosti o

poskytnutie úveru, uviedli zodpovedných pracovníkov banky do omylu jednak v otázke dôležitej pre
poskytnutie úveru /neexistencia zamestnaneckého pomeru a trvalého príjmu/ a jednak v otázke splnenia
podmienok na jeho splácanie /obžalovaní nedisponovali v čase uzatvorenia úverovej zmluvy žiadnymi
finančnými prostriedkami ani majetkom spôsobilým na splácanie úveru/, na základe čoho vylákali od
banky úver, ktorý riadne nesplácali, pričom v príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k trestnoprávne

relevantnému následku, ktorým bolo spôsobenie väčšej škody poškodenému subjektu, ktorý kvalifikačný
znak bol dôvodom naplnenia kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu. Z
vykonaného dokazovania je nepochybné, že predloženie nepravdivého potvrdenia o príjme, falošných
výplatných pások a falošných pracovných zmlúv bolo v priamej príčinnej súvislosti s realizáciou
majetkovej dispozície, ktorú banka prostredníctvom svojich pracovníkov poskytnutím úveru uskutočnila

v omyle, že osoby žiadajúce o úver splnili všetky relevantné podmienky na jeho poskytnutie. V
tejto súvislosti možno bez akýchkoľvek dôvodných pochybností konštatovať, že v prípade vedomosti
zodpovedných pracovníkov banky o nepravdivosti deklarovaných tvrdení žiadateľov o úver, by k
poskytnutiu úveru žiadateľom nebolo došlo, nakoľko by nedošlo ku splneniu podmienok na poskytnutie
úveru, keďže návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov by zo strany banky nebola žiadnym

spôsobom zabezpečená.

Súd po vykonaní dokazovania z hľadiska záveru o zavinení dospel k záveru, že obžalovaní konali v
nepriamom úmysle, nakoľko v rozhodnom čase, teda v čase predloženia žiadosti o poskytnutie úverua následne pri podpise úverovej zmluvy vedeli, že skutočnosti uvedené v písomnostiach predložených
pracovníkovi banky o ich zamestnaneckom pomere a príjme nie sú pravdivé, a teda museli vedieť,
že takýmto konaním uvádzajú do omylu zamestnancov banky, ktorým predstierajú skutočnosti, ktoré

nie sú v súlade so skutočnosťou v snahe vylákať od banky finančné prostriedky, súčasne vedeli,
že vzhľadom na svoju finančnú situáciu nie sú a ani v budúcnosti nebudú schopní poskytnutý úver
splácať a z tohto dôvodu tiež museli vedieť, že môžu a s najväčšou pravdepodobnosťou aj spôsobia
následok v podobe vzniku majetkovej škody na majetku banky, a teda s takouto potenciálnou možnosťou
boli dostatočne uzrozumení. Z výpovedí obžalovaných nepochybne vyplýva, že si dostatočnej miere

uvedomovali protiprávnosť svojho konania, čo vyplýva aj z vnútorných pocitov obžalovaných, že
nekonajú správne, ktoré deklarovali vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní vyhláseniami, že
urobili chybu. Na závere o existencii subjektívnej stránky obžalovaných nemení nič ani skutočnosť, že na
predmetnom protiprávnom konaní sa zrejme podieľali aj ďalšie osoby, ktoré voľný vzťah obžalovaných
k trestnému následku ich konania zneužili. Rovnako obžalovaných nezbavuje trestnej zodpovednosti a
zásadným spôsobom ani neznižuje mieru ich zavinenia z hľadiska schopnosti obžalovaných reflektovať

spoločenskú realitu /zo spôsobu ich prejavu a správania sa na hlavnom pojednávaní vyplývajúca/
ani chudobná kognitívna výbava oboch obžalovaných, ktorých svedok C.. F. eufemisticky nazval
jednoduchšími, nakoľko obžalovaní sú osobami plne spôsobilými na právne úkony a preto v plnej
miere zodpovedajú za dôsledky realizácie právnych úkonov, ktoré vykonali slobodne a bez nátlaku.
Podľahnutie vidine bezpracného zárobku, ktoré ich viedlo ku nezodpovednému konaniu a laxný postoj

ku potenciálnemu škodovému následku ich protiprávneho konania obžalovaných tejto zodpovednosti
nezbavuje. Napriek tomu, že v danej veci po vykonaní dokazovania nie je možné vylúčiť hypotézu, že
sa v danom prípade koná v osobe obžalovaných o tzv. biele kone, súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že konanie obžalovaných, bez ohľadu na to, či konali „na vlastnú päsť“ alebo svoje protiprávne konanie
koordinovali aj s ďalšími osobami, vykazuje najmä vzhľadom na výšku spôsobenej škody vyššiu

mieru závažnosti. Boli to totiž práve obžalovaní, bez ktorých súčinnosti v konečnej fáze by nebolo
možné predmetný úverový podvod úspešne zrealizovať. Súd zastáva názor, že práve osoby ako sú
obžalovaní možno z hľadiska vzniku skutočných trestnoprávnych následkov považovať minimálne za
rovnako nebezpečných páchateľov ako osoby potenciálne stojace v pozadí takýchto protiprávnych
konaní, pretože sú ochotné podieľať sa osobne z hľadiska rizika odhalenia na najnebezpečnejšej súčasti

trestnej činnosti.

Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaných formou spolupáchateľstva súd uvádza, že na základe
vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaní konali spoločne tak, aby dosiahli zamýšľaný
cieľ, teda podvodným spôsobom vylákať od banky úver. Pre možnosť kvalifikácie určitého konania

formou spolupáchateľstva sa vyžaduje preukázanie, že ku spáchaniu trestného činu došlo spoločným
konaním pri existencii spoločného úmyslu k tomu smerujúcemu, pričom je bez významu, akým
spôsobom sa jednotlivý spolupáchatelia podieľali na výslednej trestnej činnosti, teda či každý svojim
konaním naplnil všetky znaky daného trestného činu, alebo je konanie každého iba článkom reťazca,
ktorý prispel k priamemu vykonaniu trestného činu /uvedené má význam iba z hľadiska miery zavinenia

páchateľapriukladanítrestu/.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,ževdanomprípadeobajaobžalovaní
svojim konaním naplnili všetky pojmové znaky zločinu úverového podvodu.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti dospel súd ku skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k
uznaniu viny obžalovaného X. a uznaniu viny obžalovanej U. po prijatí vyhlásenia o jej vine pre žalovaný

skutok v plnom rozsahu a preto pristúpil k rozhodovaniu o nároku na náhradu škody a následne ku
hodnoteniu okolností dôležitých pre určeniu druhu a výšky trestu.

Ku náhrade škody:

Súd v rámci adhézneho konania dospel k záveru, že v príčinnej súvislosti so spoločným protiprávnym
konaním obžalovaných došlo ku škode na majetku poškodenej spoločnosti, ktorú súd ustálil v rozsahu
potrebnom pre ustálenie právnej kvalifikácie skutku vo výške reálne čerpaného úveru v sume 25.000.-
Eur a preto obžalovaných spoločne a nerozdielne zaviazal na jej náhradu vo výške 23.496,72.- /
výška reálne čerpaného úveru po odpočítaní štyroch mesačných splátok v celkovej výške 1.503,28.-

Eur/. Vzhľadom k tomu, že rozsah dokazovania za účelom ustálenia výšky nároku na náhradu
škody uplatnenej poškodenou spoločnosťou vzniknutej v súvislosti s neplatením ďalších splátok úveru
presahuje potreby trestného konania, súd poškodenú spoločnosť s nárokom na náhradu škody odkázal
na občianske civilný proces.Ku druhu a výške trestu:

Obžalovaná B. U.:

O osobe obžalovanej súd zistil, že bola v minulosti dva krát trestne stíhaná pre prečin zanedbania
povinnej výživy, (v jednom prípade sa na ňu hľadí ako by nebola odsúdená), pričom naposledy
bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T 34/15 zo dňa 26.03.2015,

právoplatným dňa 10.04.2015, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobou v trvaní 2 roky, ktorý jej bol dňa 29.12.2017
nariadený so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z evidencie
priestupkov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ postihnutá za priestupok. Obžalovaná je podľa
vlastného vyjadrenia od roku 2014 bez pracovného pomeru.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli

ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu spoločným konaním, jeho následok /
z hľadiska výšky spôsobenej škody/ a zavinenie vo forme nepriameho úmyslu. Súd súčasne prihliadol
na vyvážený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností z dôvodu, že sa obžalovaná priznala k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala /urobila vyhlásenie o vine/ a na strane druhej
spáchala viac trestných činov /keďže súd ukladal súhrnný trest za viac trestných činov podľa zásad na

uloženie úhrnného trestu/ a tiež prihliadol na osobu páchateľky, na jej pomery a možnosť jej nápravy.

Vyhodnotením týchto skutočností po vykonaní hlavného pojednávania súd dospel k záveru, že u
obžalovanej vzhľadom na jej vyhlásenie o vine, okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovanej, ktorá k
veci na hlavnom pojednávaní pristúpila s pokorou nasvedčujúcou tomu, že si dostatočne uvedomila

protiprávnosť ako aj závažnosť následkov svojho konania, je možné aplikovať inštitút mimoriadneho
zníženia trestu odňatia slobody v zmysle zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR Tpj 55/2016,
z odôvodnenia ktorého vyplýva /a tento záver si osvojil aj súd/, že napriek tomu, že analógia je pri
aplikácii Trestného zákona v zásade neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad
rámec zákona, je prípustná v takých prípadoch, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a

zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno
páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o jednu tretinu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu,
teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri
použití argumentu a minori ad maior

(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Súd z vyššie uvedených dôvodov, keďže obžalovaná predmetný skutok spáchala skôr, ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, postupoval pri uložení súhrnného
trestu za všetky jej trestné činy podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu a preto jej obligatórne /nakoľko
súhrnnýtrestnesmiebyťmiernejšíakotrestuloženýskoršímrozsudkomaobžalovanejbolpodmienečný
trest odňatia slobody uložený skorším trestným rozkazom nariadený/ uložil nepodmienečný súhrnný
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa ustanovenia

§ 221 ods. 3 Tr. zák., teda ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Súd obžalovanú na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu nebola vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Obžalovaný W. X.

K osobe obžalovaného W. X. súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov a
priestupkov, z ktorých vyplynulo, že menovaný bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný za rôznu majetkovú
a násilnú trestnú činnosť v rokoch 1975-1998 a naposledy v roku 2006 pre prečin pytliactva, pričom v

danom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z Ústrednej evidencie priestupkov súd zistil,
že obžalovaný bol v dvoch prípadoch postihnutý pre priestupok na úseku dopravy v roku 2014 a 2019
a v jednom prípade pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v roku 2016 z dôvodu fyzickéhonapadnutia B. U.. Obžalovaný je nezamestnaný, naposledy bol evidovaný ako zamestnanec na dohodu
o vykonaní práce v roku 2012.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu spoločným konaním,
jeho následok /z hľadiska výšky spôsobenej škody/ a zavinenie vo forme nepriameho úmyslu. Súd
ďalej hodnotil osobu páchateľa, u ktorého, vyhodnocujúc spôsob a obsah jeho obranných tvrdení o
jeho nevine a jeho iracionálne stavanie sa do role obete, zrejme úplne absentuje sebareflexia, kontakt

s realitou a elementárne chápanie fungovania spoločenských pravidiel. Súd tiež hodnotil pomery a
možnosť nápravy obžalovaného.

Vyhodnotením týchto skutočností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, najmä jeho
uvedomenia si možných dôsledkov protiprávneho konania, v rámci tak individuálnej prevencie /aj keď v
tomto smere súd vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného a jeho postoj ku žalovanej trestnej činnosti

nemôže vyjadriť ani najmenšiu mieru optimizmu/, ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na
ostatných členov spoločnosti, je nutné na neho pôsobiť represívnym trestom odňatia slobody. Podľa
názoru súdu iba opätovná izolácia od spoločnosti obžalovaného potenciálne môže prijať k tomu, aby si
dostatočne uvedomil závažnosť svojho konania a jeho následkov a odradil obžalovaného od ďalšieho
protispoločenskéhokonania,nakoľkojezrejmé,žepredchádzajúceodsúdeniavminulostianiopakovaný

výkon trestu odňatia slobody neviedli k jeho náprave.
Súd v danej veci tiež nezistil u obžalovaného splnenie podmienok pre možnosť použitia inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, nakoľko takýto postup neodôvodňovali ani okolnosti
prípadu, teda všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie stupňa závažnosti trestnej činnosti
obžalovaného /najmä z hľadiska relatívne vysokej škody/, ani osoba obžalovaného. Tento si totiž

počas celého prípravného konania ani na hlavnom pojednávaní protiprávnosť svojho konania ani jeho
negatívne dôsledky voči poškodenému subjektu v dôsledku nízkej miery empatie, ktorá sa naplno
manifestovala pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní a jeho reakciami na produkované dôkazy,
teda neschopnosti vžiť sa do situácie z pohľadu osôb poškodených jeho konaním, pre absenciu čo
i len základnej sociálnej inteligencie, zrejme vôbec neuvedomuje a odmieta niesť za toto konanie

zodpovednosť, čo u neho svedčí o nedostatku kontrolných mechanizmov, ktorými bežne človek
disponuje ako spoločenská bytosť, a ktoré umožňujú jednotlivcovi konfrontovať a vyhodnocovať svoje
konanie v kontexte s uznávanými spoločenskými pravidlami. Súd nie je presvedčený o tom /a to najmä
vzhľadom na nemenný odmietavý postoj obžalovaného k svojej zodpovednosti za jeho konanie počas
celého trestného konania napriek tomu, že nepoprel a priznal všetky relevantné skutočnosti priebehu

skutkového deja/, že by bolo možné v tomto konkrétnom prípade účel trestu /najmä jeho preventívnu
funkciu z hľadiska ochrany spoločnosti, teda na určitý čas obžalovanému zabrániť v potenciálnom
ďalšom protispoločenskom správaní/ dosiahnuť uložením miernejšieho trestu odňatia slobody, prípadne
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Z postoja obžalovaného totiž nemožno vyvodiť iný
záver ako skeptické konštatovanie, že obžalovaný spáchanie žalovaného skutku vôbec nepovažuje za

okolnosť vybočujúcu z rámca vzorcov jeho správania a preto svojou slabou kognitívnou výbavou nie
je schopný úplne pochopiť a prijať zodpovednosť za svoje konanie. Súčasne súd v priebehu celého
konania nezistil u obžalovaného pri jeho hodnotení ako objektu trestu žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo
možné konštatovať, že uložený trest by bol obžalovaným vnímaný citeľnejšie ako u iných páchateľov
rovnakej trestnej činnosti.

Z týchto dôvodov súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 3 roky s jeho zaradením na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch
obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Podľa názoru súdu tresty, ktorý boli obžalovaným uložené sú dostatočné, adekvátne a spravodlivé a
splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.