Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Cpr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201197
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818201197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobkyne: E.. M..
X. H., P.. XX.X.XXXX, Y. A. Č.. XX/XX, XXX XX H., zast. JUDr. Ingrid Repkovou, advokátkou, AK Ružová
33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Centrum pre deti a rodiny Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 90/7,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 00 188 778, zast. JUDr. Antonom Hajdukom, advokátom, AK Štúrova
101/5, 093 01 Vranov nad Topľou, o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu návrhu tak, že žalobkyňa žiada vydať tento rozsudok:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 8.660,16,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15
% od 01.08.2014 zo sumy 8.860,15,- eur až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.860,16,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,15 % od 01.08.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré trovy je p
o v i n n ý zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na Okresný súd vo Vranove nad Topľou dňa 17.07.2013 domáhala,
aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú dal žalovaný žalobkyni je

neplatná s tým, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá. Zároveň žiadala, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradou mzdy v sume jej priemerného mesačného
zárobku odo dňa, keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď jej
žalovaný umožní pokračovať v práci alebo súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a právoplatne rozhodol rozsudkom zo dňa 07.10.2016 tak, že určil,
že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú dal žalovaný žalobkyni, je neplatná, že
pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá a konanie v časti náhrady mzdy vylúčil na
samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2016.

4. Vo veci konania náhrady mzdy súd vytýčil termín pojednávania na deň 01.07.2019, na ktorom

pojednávaní žalobkyňa trvala na podanej žalobe pokiaľ sa týka náhrady mzdy s tým, že žiadala, aby
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 22.06.2019.5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na dôvody, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení zo
dňa 27.05.2019. Zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa v tomto novom konaní
opravila žalobu ohľadom správneho označenia žalovaného, keď uviedla iné IČO, ako v pôvodnej žalobe

a takto žalovaný považuje tento návrh za nový návrh. Žalovaný ma za to, že teraz označený žalovaný o
náhradu mzdy je iným subjektom, ako bol subjekt, na ktorý bolo vo veci vydané právoplatné rozhodnutie
Krajskéhosúdu,č.k.11CoPr/1/2017ataktožalovanýoznačenýžalobkyňouniejepasívnelegitimovaným
subjektom. Ďalej zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že odvolací súd - Krajský súd v
Prešove uznesením zo dňa 15.03.2018 opravil označenie žalovaného, keď opravil novým uznesením

svoj rozsudok 11CoPr/1/2017 z 22.11.2017. Toto označenie však opravil súd nad rámec, ako mu to
zákon dovoľuje. Tieto argumenty sú aj predmetom posúdenia dovolacieho návrhu.

6. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.07.2019 ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka oboznámeného
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, oznámenia a žiadosť žalobkyne, aby ju žalovaný naďalej
zamestnával,takktomusanevyjadrujestým,ževzáverečnejrečizopakoval,žežalovanýnemápasívnu

legitimáciu. Návrh žalobkyne pokiaľ sa týka náhrady mzdy považuje za nový návrh a vznáša námietku
premlčania.

7. Po tomto súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s doteraz vykonanými prednesmi a dôkazmi
s tým, že ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa

20.05.2019 na čl. 82-83, správou Obvodného úradu J. P. X. na čl. 95, dodatkom č. 10 k Zriaďovacej
listine na čl. 96, dodatkom č. 8 k Zriaďovacej listine na čl. 97, Zriaďovacou listinou zo dňa 04.11.2005
na čl. 98, Zriaďovacou listinou zo dňa 07.01.2004 na čl. 99, Zriaďovacou listinou z januára 2002 na čl.
100, Zriaďovacou listinou z 01.01.1998 na čl. 101, vyjadrením zástupcu žalovaného s prílohami na čl.
83-89, vyjadrením žalobkyne spolu s prílohami na čl. 106-112.

8. Žalobkyňa, zástupkyňa žalobkyne a zástupca žalovaného nemali ďalšie návrhy na dokazovanie.

9. Žalovaný síce namietal nedostatok pasívnej legitimácie v tom smere, že žalovaný nie je pasívne
legitimovaný z toho dôvodu, že v pôvodnom konaní 3Cpr/1/2013, ako aj v žalobe žalobkyne je označenie

žalovaného pôvodným IČO-m: XX XXX XXX s tým, že žalovaný predložil súdu ako dôkaz Dodatok č. 9
z 05.12.2018, Dodatok č. 10 z 22.03.2019 k Zriaďovacej listine.

10. K tejto námietke žalovaného súd uvádza, že žalobkyňa sa podanou žalobou o určenie neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru a náhrady mzdy domáhala rozhodnutia proti žalovanému ako svojmu

zamestnávateľovi, ktorým bol a je Detský domov Vranov nad Topľou so sídlom Dr. Daxnera č. 90, 093 01
Vranov nad Topľou. Aj samotný žalovaný v listinách, ktoré súdu predložil a ktoré sám vyhotovil, používa
jediné označenie, a to Detský domov Vranov nad Topľou, so sídlom Dr. Daxnera č. 90, 093 01 Vranov
nad Topľou. Takto bola označená aj výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni zo dňa
XX.XX.XXXX a o ktorej súd právoplatne rozhodol, že je neplatná.

11. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 22.11.2017,
sp. zn. 11CoPr/1/2017 v spojení s uznesením zo dňa 15.03.2018 ustálil označenie žalovaného a
potvrdil rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou pokiaľ sa týka určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX. Najvyšší súd uznesením

zo dňa 29.05.2019, č.k. 1Cdo 44/2019 odmietol dovolanie žalovaného.

12. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca a žalovaný.

13. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto más spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

14. Takto procesná subjektivita žalovaného vyplýva z tej skutočnosti, že má spôsobilosť ako právnická
osoba mať a nadobúdať práva a povinnosti v zmysle § 18 a § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorých ustanovení právnické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti dňom ich vzniku,

t.j. kedy sú zapísané do Obchodného registra.15. Žalovaný je procesne a vecne legitimovaný v tomto súdnom konaní, nakoľko žalobkyňa bola a je
zamestnancom u žalovaného a ide o nesporného žalovaného ako účastníka konania aj pokiaľ sa týka
náhrady mzdy, nakoľko dal žalobkyni neplatnú výpoveď.

16. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, tak túto považoval súd za
neopodstatnenú v zmysle § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko nárok žalobkyne na náhradu
mzdy nemôže byť premlčaný, pretože bol uplatnený žalobkyňou riadne a včas v žalobe, ktorú podala
žalobkyňa na Okresný súd vo Vranove nad Topľou dňa 17.07.2013. Súd po právoplatnosti rozsudku

zo dňa 07.10.2016, č.k. 3Cpr/1/2013, pokračoval vo vylúčenom konaní o nároku žalobkyne na náhradu
mzdy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v danom prípade súd nemal akúkoľvek pochybnosť,
kto je zamestnávateľom žalobkyne, ktorý zamestnávateľ žalobkyni dal neplatnú výpoveď a teraz musí
žalobkyni nahradiť ušlú mzdu. K žiadnej zmene na strane zamestnávateľa žalobkyne nedošlo. V danom
prípade neplynie žiadna premlčacia lehota, nakoľko o nároku o náhradu mzdy musí súd rozhodnúť.

17. V ďalšom súd rozhodoval o nároku žalobkyne na náhradu mzdy a dospel k záveru, že pokiaľ sa
týka nároku žalobkyne na náhradu mzdy proti žalovanému, je potrebné tomuto nároku vyhovieť v celom
rozsahu.

18. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na čl. 106 zo dňa 22.06.2019 presne špecifikovala tento svoj nárok

na náhradu mzdy. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa nevyjadruje k oboznámenému
skončeniu pracovného pomeru výpoveďou - Oznámenie a žiadosť, aby ju žalovaný ďalej zamestnával.
Poukázal na to, že vznáša námietku premlčania, nakoľko označenie žalovaného v žalobe bolo iné ako
vo vyjadrení zo dňa 22.06.2019. Takto považuje toto podanie za nový návrh a preto vznáša námietku
premlčania. Považuje to za neodstrániteľnú vadu konania a označenie žalovaného v pôvodnej žalobe

žalobkyne v konaní 3Cpr/1/2013 IČO-m: XX XXX XXX má za následok, že sa nejedná o spoločnosť
žalovaného, ale o inú právnickú osobu a preto žiada žalobu zamietnuť. Zástupca žalovaného nemal
žiadne návrhy na dokazovanie, ani pripomienky a námietky, pokiaľ sa týka žalobkyňou vyčísleného
nároku na náhradu mzdy v písomnom podaní zo dňa 22.06.2019.

19. Keďže žalovaný nemal žiadne námietky k výške uplatneného nároku žalobkyne o náhradu mzdy,
súd vychádzal z predložených dokladov a podaní žalobkyne.

20. Súd vo veci vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu 3Cpr/1/2013 a 3Cpr/1/2018 a
z predložených listinných dôkazov zo strany žalobkyne, a to oznámením a žiadosťou žalobkyne, aby ju

žalovaný naďalej zamestnával zo dňa 05.06.2013 (čl. 127), výplatných pások žalobkyne pokiaľ sa týka
mzdy, ktorú jej vyplatil žalovaný za obdobie 4/2013, 5/2013, 6/2013 (čl. 110-112).

21. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,

návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

22. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia.

23. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žepracovnýpomermedzižalobkyňouažalovanýmbolzaložený
Pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Tento pracovný pomer bol Dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX upravený tak, že žalobkyňa bude počnúc dňom XX.XX.XXXX vykonávať
funkciu špeciálny pedagóg v Detskom domove.

25. Oznámením zamestnanca, v danom prípade žalobkyne, že trvá na tom, aby ju zamestnávateľ,
v danom prípade žalovaný, po neplatnom skončení pracovného pomeru naďalej zamestnával,
je jednostranným právnym úkonom zamestnanca - žalobkyne adresovaným zamestnávateľovi -žalovanému. Táto skutočnosť, že žalobkyňa oznámila žalovanému, aby ju naďalej zamestnával, bola
takisto nepochybne preukázaná.

26. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

27. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12
mesiacov zamestnancovi nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

28. Výška a zloženie funkčného platu boli žalobkyni určené Oznámením o výške a zložení funkčného
platu zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého sa jej vyplácal funkčný plat od XX.XX.XXXX v platovej tarife

podľa § 7 ods. 10 Zákona XXX,XX,- T., zvýšenie platovej tarify podľa § 7 ods. 1 Zákona (15 %) XXX,-
T., osobný príplatok podľa § 10 Zákona XX,- T., kreditný príplatok podľa § 14 Zákona (12 %) XX,- T..
Funkčný plat spolu XXX,XX,- T.. Dôkaz - výplatné pásky za mesiac apríl 2013, máj 2013, jún 2013.

29. Takto súd z funkčného platu ktorý patril žalobkyni, XXX,XX,- T., odpočítal odvody, ktoré bol povinný

žalovaný odviesť ako poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na
poistenie v nezamestnanosti ako zamestnávateľ.

30. Podľa § 130 ods. 1 a) Zákona o sociálnom poistení je sadzba poistného na nemocenské poistenie
pre zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu.

31. Podľa § 131 ods. 1 a) Zákona o sociálnom poistení je sadzba na starobné poistenie pre zamestnanca
4 % z vymeriavacieho základu.

32. Podľa § 132 ods. 1 a) Zákona o sociálnom poistení je sadzba poistného na invalidné poistenie pre

zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu.

33. Podľa § 136 ods. 1 a) Zákona o sociálnom poistení je sadzba poistného na poistenie v
nezamestnanosti pre zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu.

34.Podľa§11ods.1Zákonaorodinevšeobecnývymeriavacízákladje12násobokpriemernejmesačnej
mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom na príslušný kalendárny rok.

35. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia

odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

36. Podľa § 134 ods. 2 ZP rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku,
v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon

neustanovuje inak.

37.Podľa§134ods.3ZPakzamestnanecvrozhodujúcomobdobíneodpracovalaspoň22dníalebo170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú

by zrejme dosiahol.

38. Takto po znížení priemerného zárobku žalobkyne o odvody do Sociálnej poisťovne vo výške XX,XX,-
T., zdravotnej poisťovne vo výške XX,XX,- T. a daň z príjmu žalobkyne vo výške XX,XX,- T. má žalobkyňanárok na vyplatenie čistého priemerného zárobku vo výške XXX,XX,- T. mesačne za obdobie 12
mesiacov odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 8.660,16,- eur.

39. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd na pojednávaní
dňa 01.07.2019 v zmysle § 139 Civilného sporového poriadku pripustil zmenu žaloby žalobkyne tak,
ako to žalobkyňa žiadala v písomnom vyjadrení zo dňa 22.06.2019 a žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel.

40. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku náhrady trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

42. Žalobkyni súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa mala tak v konaní
3Cpr/1/2013, ako aj v tomto konaní 3Cpr/1/2018 plný úspech a ktoré trovy je povinný zaplatiť žalovaný
s tým, že o výške trov konania, ktoré patria žalobkyni, súd rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.