Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118207553
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118207553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: P. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. Q. XXX, XXX XX T. Q. proti osobe povinnej platiť výživné - matke: X. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX/X, U. W., o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 27Pc/15/2018-173 zo dňa 04. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil povinnosť matky prispievať na výživu

navrhovateľky zo sumy 40 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne od 13.09.2018, splatné k rukám
navrhovateľky vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred (výrok I.). Zároveň určil nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od 13.09.2018 do 31.01.2018 vo výške 46 eur, ktoré matke povolil splácať
v mesačných splátkach po 11,50 eura spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok
(výrok II.). Vo zvyšku návrh zamietol (výrok III.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k.
37P/60/2013-169 zo dňa 22.06.2015 v časti výroku o výživnom na navrhovateľku (výrok IV.) a rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka ako oprávnená plnoletá osoba sa domáhala
zvýšenia výživného od matky ako osoby povinnej platiť výživné zo sumy 40 eur na sumu 150 eur
mesačne. Zvýšenia výživného sa domáhala z dôvodu, že nastupuje do 1. ročníka Vysokého učení
technického v Brne, čím jej vzrástli výdavky. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že matka darovala svoj
podiel z rodinného domu po rodičoch v 1/4-ine svojej sestre, pričom v súčasnosti po smrti starej matky
sa vzdala svojho podielu na rodičovskom dome opätovne v prospech sestry. Matka mohla vlastniť podiel

1/3-iny domu, ktorý sa v súčasnosti predáva za 62.000 eur. Okrem toho si matka na jeseň 2017 kúpila
motorové vozidlo Peugeot 206A.

3. Súd prvej inštancie vecne odôvodnil svoje rozhodnutie zistením, že navrhovateľka pochádza z
manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/373/2011-21 zo dňa
05.03.2012 rozvedené a navrhovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom č. k.
37P/60/2013-169 zo dňa 22.06.2015 zveril súd maloletú navrhovateľku do osobnej starostlivosti otca

a matke určil výživné 40 eur mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť aj k maloletej dcére
F., otec určenú vo výške 100 eur mesačne. Matka mala priemerný čistý mesačný príjem 403 eur, otec
mal príjem zo živnosti v čistom priemerne 517 eur. Navrhovateľka mala v čase rozhodnutia súdu 16
rokov a bola študentkou 5. ročníka osemročného gymnázia. Navrhovateľka s matkou nekomunikujú.Navrhovateľka je študentkou 1. ročníka Vysokého učení technického v Brne. Býva na internáte, zaplatila
vstupný poplatok za ubytovanie 84,61 eura a zálohu na prípadné poškodenie izby a zariadenia 192,30
eura. Mesačne platí ubytovanie 144,20 eura, električenku 9 eur, za jednu cestu z bydliska do školy platí

6,20 eura pri ceste každý víkend mesačne 49,60 eura. Otec mal podľa daňového priznania za rok 2017
príjem 38.535,43 eura a výdavky 25.194,52 eura, priemerný čistý mesačný príjem 982 eura. Mesačne
platí elektrinu 63 eur, internet a káblovku 26,16 eur, plyn 141 eur, vodné a stočné 33,66 eura. Poistku
platí navrhovateľke v sume 35,23 eura a F. 33,67 eura. Spláca úver 20,67 eura. Vlastní staršie vozidlo
Peugeot od roku 2006. Matka má priemerný čistý mesačný príjem 469 eur, pracuje od roku 2010 ako

vrátnička. Má naďalej vyživovaciu povinnosť k F., t. č. už plnoletej, preto otec už neplatí výživné 100 eur
k rukám matky, ale priamo dcére. F. je študentkou III. ročníka gymnázia v Trnave, do školy dochádza. Od
novembra2018bývaF.vždy2týždneumatkya2týždneuotca.Matkaplatívýživnénanavrhovateľku40
eur mesačne, výživné má vyrovnané. Býva v dvojizbovom nájomnom byte, za ktorý mesačne platí 200
eur, elektrinu preddavkovo 50 eur, internet 8,50 eur a inkaso 4,64 eur. Do práce dochádza autobusom,
za lístok denne zaplatí 1,66 eura. Matka v roku 1991 zdedila po otcovi 1/4-inu rodinného domu v U.

W.. Svoj podiel na rodinnom dome darovala sestre Bc. U. D. dňa 01.02.2018. Jeho hodnotu strany
zmluvy určili vo výške 9.500 eur, celkovo od nej sestra nadobudla 1/3-inu nehnuteľnosti. Rodičovský
dom matky jej dve sestry predali za 62.000 eur v októbri 2018, z toho 2.000 eur bola sprostredkovateľská
provízia. Po matke zdedila vozidlo, ktoré odpredala asi za cenu 150 eur a druhé auto si kúpila v októbri
2017, peniaze na jeho kúpu jej poskytla sestra. Vozidlo používa na cesty s mladšou dcérou na rôzne

vyšetrenia a to do gastro-hepatologického centra, na reumatológiu a endokrinológiu. Matka i otec po
rozvode si nechali vyplatiť svoje poistky každý okolo 6.000 eur. Svedkyňa U. D., sestra matky uviedla,
že matke finančne vypomáha od jej rozvodu, mesačne od 100 do 200 eur, niekedy aj viac. Vypomáha
aj s úhradou nájomného. Požičala jej aj sumu 1.800 eur na kúpu auta. Celkovo odhadla dlh matky
na 20.000 eur. Požičané peniaze si započítala v rámci prevodu podielu na rodičovskom dome. Dcéry

už má samostatné, sama má príjem okolo 1.100 eur v hrubom a manžel 1.000 eur až 1.100 eur v
čistom. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že od posledného určenia výživného sa
výrazne zmenili pomery na strane navrhovateľky. V čase posledného rozhodovania mala 16 rokov, bola
študentkou strednej školy, v súčasnosti je študentkou 1. ročníka vysokej školy. Býva na internáte v Brne,
má aj primerane zvýšené výdavky v súvislosti s jej vekom. Jej príjmom sú rodinné prídavky 23,68 eura,

od 01.01.2019 vo výške 24,34 eura a výživné od matky 40 eur, všetky ostatné potreby jej hradí otec.
Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť naďalej aj voči mladšej dcére F.. Matkin príjem bol v čase
rozhodovania 469 eur. Príjem otca sa podarilo zistiť zo živnosti len za rok 2017 vo výške 982 eur čistého
mesačne pri obrate 38.5358 eur, nakoľko daňové priznanie za rok 2018 ešte nepodal. Matka mala
nízky príjem od určenia výživného počas celého obdobia, a z neho musela živiť aj mladšiu dcéru, ich

príjem sa pohyboval okolo 530 eur (príjem zo zamestnania 404 eur, výživné 100 eur a rodinné prídavky
23,68 eura). Od plnoletosti mladšej dcéry má matka príjem už len zo zamestnania 469 eur, nakoľko
výživné a rodinné prídavky sú príjmom plnoletej dcéry. Z uvedeného príjmu okolo 530 eur po zaplatení
nevyhnutných výdavkov spojených s bývaním 263 eur a určeným výživným 40 eur, matke zostala na
všetky ostatné výdavky, svoje i dcéry suma okolo 227 eur a v súčasnosti od plnoletosti od XX.XX.XXXX

už len suma 206 eur (469 eur - 263 eur), z ktorej matka musí hradiť výživné na dve deti a tiež všetky
ostatné výdavky. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že matke svedkyňa od rozvodu manželstva
požičiavala každý mesiac určitú sumu, inak by nemohla uhradiť svoje mesačné výdavky. Z výsluchu
svedkyne súd zistil, že započítala požičané peniaze na nadobudnutý spoluvlastnícky podiel. Súd prvej
inštancie konštatoval, že takýto prevod spoluvlastníckeho podielu nemožno posúdiť ako vzdanie sa

majetkového prospechu, najmä ak svedkyňa i naďalej matke poskytuje mesačne pôžičky na úhradu
výdavkov.Matkaajotec vlastniastarévozidlá.Obajasavzdalisvojichnehnuteľností(otecbolvlastníkom
výlučným a matka podielovým) za účelom úhrady dlhov voči príbuzným (otec voči bratovi a matka voči
sestre), pričom súd v minulosti takýto úkon otca nevyhodnotil ako vzdanie sa majetkového prospechu.
Súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšiť výživné aspoň o 10 eur mesačne, t. j. na sumu 50 eur

mesačneodpodanianávrhu,pričomzohľadnilpríjemmatky469euraskutočnosť,žemádvevyživovacie
povinnosti, pričom navrhovateľka je od sestry staršia iba o 10 mesiacov. Vo zvyšku súd návrh zamietol,
t. j. v časti výživného nad sumu 50 eur. Nedoplatok na zročnom výživnom od podania návrhu 13.09.2018
do 31.01.2019 súd určil vo výške 46 eur, t. j pomerná časť výživného za september 2018 vo výške 6
eur (10 eur : 30 dní x 18 dní), za 4 mesiace od októbra 2018 do januára 2019 vo výške 40 eur (1 eur x

4 mesiace). Súd povolil matke zaplatiť nedoplatok v splátkach po 11,50 eur mesačne spolu s bežným
výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak sa omešká čo i len s jednou splátkou,
stane sa splatným celý dlh.4. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 75 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v ďalšom texte “Zákon o rodine“).

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil dôvod pre postup podľa § 55 C. m. p.
6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala odvolanie navrhovateľka

a domáhala sa toho, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z nasledovných dôvodov: súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Svedectvo U.
D. bolo účelové a nebolo podložené žiadnymi hodnovernými dokladmi, ktoré by potvrdzovali existenciu
danej pôžičky. Sestra F. toho času býva s otcom a navrhovateľkou v T. Q., matka na účet F. poslala
výživné za február vo výške 40 eur. Vzhľadom na uvedené sa finančná situácia matky vylepšila, keďže
jej výdavky na sestru F. významne poklesli. Súd pri hodnotení situácie neuviedol, že matka predala

vozidlo Citroen Saxo. Súd vo veci vykonal dokazovanie a výsluch svedkov, ktorých navrhla matka,
nedostatočne zistil skutkový a právny stav (chýbajú listinné dôkazy o predaji a kúpe vozidiel, o tom,
ako daná pôžička vznikla nevypočutím navrhovaného svedka, manžela U. D., U. D., zistenie finančných
možností, či vôbec mohla pani D. danú sumu mame požičať, a podobne). Súd prvej inštancie neuvádza
výdavky na stravu navrhovateľky 108 eur mesačne. Súd sa nezaoberal tým, že matka roznáša reklamné

letáky a noviny v troch dedinách (Jaslovské Bohunice, Paderovce, Radošovce) a neskúmal, ako je za
túto prácu odmeňovaná, čím sa znížil jej mesačný príjem cca o 150 až 250 eur mesačne. Preddavok
za elektrinu vo výške 50 eur mesačne rozporovala na pojednávaní a požadovala, aby matka preložila
vyúčtovaciu faktúru. Súd konštatuje, že matka do práce dochádza autobusom denne - nie je to pravda.
Matka do práce dochádza výhradne autom a autobus vôbec nepoužíva. Tiež je zaujímavá hodnota

darovanej čiastky vo výške 9.500 eur, keď už v tom čase bežali inzeráty a obe sestry vedeli, že realitná
kancelária ohodnotila dom najprv na 72.000 eur, neskôr znížili cenu na 62.000 eur, za čo sa aj predal.
Súd konštatuje, že matka zdedila vozidlo, ktoré odpredala asi za sumu 150 eur. Súd uveril len tvrdeniu
matky, ktorá nepredložila žiadnu kúpno-predajnú zmluvu. Nie je pravdou, ani konštatovanie, že vozidlo
používa na cesty s mladšou dcérou na vyšetrenia. Súd konštatuje, že matka aj otec si nechali po rozvode

vyplatiť svoje poistky, každý okolo 6.000 eur. Ako potom súd mohol uveriť svedectvu U. D., ktorá tvrdí vo
svojej výpovedi, že od rozvodu prispievala sestre 250 eur mesačne, keď matka mala k dispozícii sumu
6. 568,52 eura zo zrušených poistiek. Svedkyňa U. D. uviedla zasa len neurčitú sumu, že od rozvodu
mesačne vypomáha matke čiastkou od 100 do 200 eur a niekedy aj viac. Ako súd z týchto údajov
vedel vypočítať výšku jej dlhu? Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že prevod spoluvlastníckeho podielu

nemožno posúdiť ako vzdanie sa majetkového prospechu. Spoluvlastnícky podiel bol odpredaný a sumu
20.000 eur matka prakticky darovala účelovo svojej sestre U., aby sa účelovo zbavila majetkového
prospechu. Navrhovateľka trvá na tom, že matkin príjem je dostačujúci na to, aby mohla platiť 150 eur
mesačne na jej výživné. Súd uvádza príjem matky len 469 eur a neuvádza aj druhý príjem matky, ktorý
má z roznášania daných novín a letákov. Matka neuniesla ťarchu bremena dôkazu, keď nedokázala

hodnoverne preukázať a vyvrátiť tvrdenia navrhovateľky o fiktívnej pôžičke od pani D..

7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
v celom rozsahu. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie. Odvolanie navrhovateľky je iba
účelová konštrukcia, ktorá ohýba fakty, nakoľko je to pomsta jej otca voči matke. Súd prvej inštancie

správne vyhodnotil, že z jej platu sa nedá dlhodobo financovať všetky náklady na živobytie, a tak
pôžička 20.000 eur od sestry U. D. nie je vymyslená, ale skutočná. Nie je pravda, že s dcérou F.
nekomunikuje, spolu komunikujú a aj sa stretávajú. Vozidlo Citroen Saxo rok výroby 2002 predala
hneď po skončení dedičského konania, bolo to staré, rozpadnuté auto, ktoré išlo na súčiastky. Matka
upriamila pozornosť na výdavok navrhovateľky na voľnočasové aktivity, keď minie mesačne 60 - 70

eur s tým, že jej na voľnočasové aktivity nevychádza ani 1 euro. Nie je pravda, že komunikáciu s
navrhovateľkou prerušila, dcéru kontaktovala niekoľko krát, či už telefonicky, cez sms, či na sociálnych
sieťach, avšak navrhovateľka sa jej cielene vyhýbaIa, darčeky, ktoré jej poslala okomentovala, že ona od
nej nič nepotrebuje, alebo ich poslala späť. Mesačný príjem je len príjem zo zamestnania, nakoľko ako
už viac krát uviedla žiadne letáky nenosí, takže nemá ani žiadny ďalší príjem. V bytovke v ktorej býva

nie je plyn, čiže všetky spotrebiče sú na elektrinu. Čo sa týka dochádzky do práce, chodí autobusom,
autom išla vždy iba preto, aby uľahčila cestovanie mladšej dcére a v konečnom dôsledku bolo jedno či
ide autom alebo autobusom, cenovo to vyšlo tak isto. Hodnota darovanej čiastky vo výške 9. 500 eur
je skutočná hodnota danej nehnuteľnosti v čase úmrtia poručiteľky. Nehnuteľnosť v F. užívala v danomčase bezodplatne. So sestrami mala dohodu (ústnu), že tam môže aj s deťmi bývať, ale s tým, že všetky
náklady týkajúce sa opráv bude znášať. Náklady na bývanie v hodnote 123 eur v r. 2013 platila na
polovicu s nebohou matkou, lebo sama by ich neutiahla. Táto sa po rozvode ujala matky aj s mal. deťmi

aby neskončili na ulici. Do bytu sa z domu matky sťahovala z dôvodu, že daná nehnuteľnosť si už žiadala
rozsiahle opravy, na ktoré nemala dostatočné finančné prostriedky a nechcela si znova požičiavať. Preto
sa presťahovali do sociálneho bytu, ktorý matke pridelila obec. Súd správne vyhodnotil aj informáciu o
dovolenkevŠtúrove,bolotoeštevroku2012anatejdovolenkebolaajona.Dovolenkyopakovanéurčite
neboli, pretože na dovolenky nemá potrebné financie. Zisťovanie finančnej situácie rod. D. považuje

za nadbytočné, pretože nie sú účastníkmi konania. Svedkyňa D. vypovedala pravdu a vyjadrila sa k
rozhodným skutočnostiam. Plateniu výživného sa nebráni, vyživovaciu povinnosť si plní riadne a včas.
Jej finančná situácia však nedovoľuje prispievať viac. Ak sa dcére zdá jej výživné nedostatočné, má
možnosť si zvýšiť svoju životnú úroveň aj ona sama. Stovky študentov si na svoje potreby zarábajú
brigádami, keďže ich rodičia nemajú dostatok financií, počas obdobia štúdia ich detí. Navrhovateľka
mohla študovať aj na Slovensku, napriek tomu, že vedela, že príjmy matky nie sú dostatočné na to,

aby ju mohla finančne podporovať, rozhodla sa ísť študovať do Českej republiky. Navrhovateľka ako
dcéra nemá k matke žiadnu úctu, uráža ju, správa sa k nej a jej rodine arogantne, klame a priam matku
nenávidí. Matka preto požiadala odvolací súd o zváženie možnosti aplikovať ustanovenie § 75 ods. 2
Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa
§43ods.2Zákonaorodinejedieťapovinnésvojimrodičomprejavovaťprimeranúúctuarešpektovaťich,

čo dcéra nečiní. Vzhľadom na uvedené matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Navrhovateľka vo svojej odvolacej replike opakovala svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní o fiktívnosti
pôžičky poskytnutej matke jej sestrou. Poukázala na skutočnosť, že do Brna išla študovať, aby si
zabezpečila slušné povolanie do budúcnosti, nešla tam za účelom brigádovať a predávať nejaký tovar.

Čo sa týka príjmu matky, má za to, že matka ako vyučená predavačka by si tiež mohla privyrobiť v
nejakom obchode.

9. Matka v odvolacej duplike uviedla, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach, opätovne poukázala na
osočovanie zo strany navrhovateľky a požiadala o zváženie možnosti aplikácie ustanovenia § 75 ods. 2

Zákona o rodine. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
účastník konania (§ 156 C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - v ďalšom texte „C. s. p.“), preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania (§ 65
v spojení s § 155 C. m. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol návrh na zvýšenie výživného, ktoré je
povinná platiť matka na plnoletú navrhovateľku zo sumy 40 eur mesačne na 150 eur mesačne.

12. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým čiastočne návrhu vyhovel, keď výživné zvýšil zo sumy 40 eur na sumu 50 eur a v
prevyšujúcej časti návrh oprávnenej osoby zamietol a rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu pričom zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 13.09.2018 do 31.01.2019 v celkovej sume 46 eur, ktoré povolil matke splácať v mesačných

splátkach po 11,50 eura mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc dňom
doručenia rozsudku.

13. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má
za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku.

Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel
k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom
uplatneného nároku, teda zvýšenia výživného na plnoletú dcéru. Súd prvej inštancie sa dostatočne
vysporiadal s podstatnými argumentmi účastníkov konania. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia

a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p.
odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľky nenachádza dôvod,
prektorýbysamalodzáverovprvoinštančnéhosúduodchýliťapretonemôžedaťzapravduodvolateľke,ktorá neuviedlataké relevantnéskutočnosti, sktorýmibysasúdprvejinštancienebolvysporiadal,alebo
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

14. Predovšetkým odvolací súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že navrhovateľka v odvolaní uviedla,
ženapádarozsudoksúduprvejinštancievcelomrozsahu,odvolacienámietkysavzťahujúlenkvýrokuo
výške výživného, odvolací súd sa preto bude v ďalšom zaoberať len týmto výrokom. Odvolací súd má za
to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky podmienky pre zvýšenie výživného na plnoleté dieťa.

Správne vykonal porovnanie pomerov tak na strane oprávnenej osoby - navrhovateľky, ako aj na strane
povinnej - matky, a to v čase poslednej úpravy výživného ako aj v súčasnosti. Správne tiež skonštatoval,
že na strane oprávnenej došlo k zvýšeniu nákladov spojených s jej výživou, avšak zistené osobné a
majetkové pomery matky a jej príjem, ktorý dosahuje v riadnom zamestnaní (v sume 469 eur netto
mesačne), neoprávňuje vyššie zvýšenie výživného ako na sumu súdom prvej inštancie určenú, teda
50 eur mesačne. V konaní nebolo preukázané dosahovanie vyššieho príjmu matkou, túto skutočnosť

bola povinná preukázať navrhovateľka, ktorá tvrdila, že jej matka pracuje aj v ďalšom zamestnaní.
Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného na navrhovateľku prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu
povinnosť matky k dcére F.. Odvolací súd za dôležitú pre rozhodnutie považoval aj skutočnosť, že
navrhovateľka sa rozhodla pre vysokoškolské štúdium a rozhodla sa pre formu štúdia a zahraničnú
univerzitu bez toho, aby o tejto skutočnosti informovala matku, pričom sa nezaujímala o to, či je v

možnostiach matky v takejto forme štúdia ju podporovať a tým platiť aj vyššie výživné. Navrhovateľke
bolo pritom známe, že matka dlhodobo pracuje na pracovnej pozícii, v ktorej dosahuje nízky príjem. Na
druhej strane z podaní a vyjadrení navrhovateľky vyplynulo, že sa nemieni podieľať vlastným pričinením
na znášaní nákladov spojených s vysokoškolským štúdiom, keď uviedla, že ...“do Brna nešla za účelom
brigádovať a predávať nejaký tovar, ale štúdiom na VŠ si zabezpečiť slušné povolanie do budúcnosti.“

Je síce pravdou, že vysokoškolským štúdiom sa mladý človek pripravuje na svoje budúce povolanie,
je však vždy prirodzené, že zváži možnosti svojich rodičov a možnosti svoje (najmä ak sa jedná o
mladého zdravého človeka) a následne zvolí dostupnú, primeranú formu štúdia. Odvolací súd ďalej
konštatuje, že v súčasne dobe je bežnou praxou, keď študenti popri štúdiu pracujú a týmto spôsobom
získavajú finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb v situácii, keď ich rodičia poskytovaným

výživným primerané náklady v dostatočnej miere nemajú možnosť pokryť. V preskúmavanom prípade
je zrejmé, že matka navrhovateľky dlhodobo pracuje na pozícii, kde dosahuje nízky príjem. V konaní
nebolo preukázané, že by sa matka vzdala bez náležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
či majetkového prospechu. Tvrdenia navrhovateľky o účelovom prevode podielu na nehnuteľnosti, či
neexistencii pôžičky medzi matkou a jej sestrou v konaní preukázané neboli (pritom aj čo sa týka týchto

tvrdení, to bola navrhovateľka, ktorá mala v konaní procesnú povinnosť svoje tvrdenia preukázať, teda
uniesť dôkazné bremeno), naopak matka a svedkyňa D. v konaní hodnoverným a logickým spôsobom
vysvetlili, prečo k uvedeným úkonom prišlo.

15. K návrhu matky, aby odvolací súd zvážil aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa

ktorého výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že i keď
je pravdou, že vzájomné vzťahy medzi matkou a dcérou sú narušené, narušenosť vzťahov a správanie
navrhovateľky, i keď z jej podaní je zrejmý dešpekt voči matke, nedosahuje takú intenzitu rozporu s
dobrými mravmi, že by aplikácia citovaného ustanovenia bola namieste.

16. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže odvolací súd dospel k záveru, že v
možnostiach a schopnostiach matky nie je platiť výživné v navrhovateľkou požadovanej výške a súd
prvej inštancie správne zvýšil výživné, rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých napadnutých výrokoch
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C .s. p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 C. m.
p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

18. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti C. m. p.