Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Csp/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204711
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1716204711.3

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu W. A. N.,
V. Z., so sídlom P. X.. Č.. X, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom
Kánom, so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 9-C1 proti žalovanej W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A., T.. A.. W. XX o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom o sťažnosti žalobcu proti platobnému
rozkazu tunajšieho súdu č.k. 9Csp/10/2016 - 12 zo dňa 29.07.2016 takto

r o z h o d o l :

Súd mení platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 9Csp/10/2016 - 12 zo dňa 29.07.2016 tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 76,93 eura k rukám právneho
zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 06.07.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2016 sa žalobca domáhal od
žalovanej zaplatenia sumy 70,70 Eur spolu a žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov konania vo výške

za tri úkony po 16,60 eura k tomu režijný paušál všetko s DPH. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa
dňa 01.09.2015 na linke MHD v Bratislave č. 21 nepreukázala platným cestovným lístkom na výzvu
kontrolného orgánu, čím mu vznikol nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 Eur a úhrady za
nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške 70,- Eur. Žalovaná bola upomienkou zo dňa
13.10.2015 vyzvaná k úhrade žalovanej sumy, pričom do podania žaloby žalobcovi požadovanú sumu
nezaplatila.

2. Tunajší súd platobným rozkazom č.k. 9Csp/10/2016 - 12 zo dňa 29.07.2016 žalobe vyhovel a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 16,50 eura za súdny poplatok a vo výške
15,11 eura ako náhradu trov právneho zastúpenia. Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalobcu
doručený dňa 04.08.2016 a žalovanej dňa 19.08.2016.

3. Žalobca podaním zo dňa 09.08.2016 doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.08.2016 označeným ako
„Sťažnosť proti výroku o náhrade trov konania“ (č.l. 13), prostredníctvom právneho zástupcu podal voči
výroku o trovách konania platobného rozkazu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9Csp/10/2016-12 zo dňa
29.07.2016 odvolanie, dôvodiac že súd z dôvodu nesprávneho postupu nepriznal žalobcovi náhradu
trov konania vo výške uplatňovanej žalobcom v žalobe.

4. Súd predovšetkým vyhodnocoval o aké podanie ide, keď každé podanie sa posudzuje podľa jeho
obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku), nie je teda podstatné, že žalobca svoje podanie
označil ako „sťažnosť“, nebolo preto možné bez ďalšieho aplikovať ustanovenia o sťažnosti (§ 239 a
nasl. Civilného sporového poriadku).

5. Platobný rozkaz (v prejednávanej veci) je osobitná forma rozhodnutia v skrátenom konaní podľa

Civilného sporového priadku, ktorým sa súčasne rozhoduje aj o náhrade trov súdneho konania, keď
výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie (§ 265 ods.1 veta druhá Civilného sporového poriadku). Platobným rozkazom sa konanie končí, ak ním nie je
rozhodnuté len v časti (§ 265 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku).

6. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ z. č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch (ďalej tiež „ZoÚ“) v civilnom
procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie
platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu, pričom súčasne podľa § 5 ods. 2 ZoÚ vyšší
súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Podľa § 355 ods. 2
Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa pričom súčasne podľa § 357 písm. m/ Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné
proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Z citovaných ustanovení vyplýva,
že v zásade vyšší súdny úradník, nemôže rozhodovať o otázkach, pokiaľ pri rozhodovaní o nich zákon
pripúšťa odvolanie, teda nemôže ani rozhodovať o nároku na náhradu trov konania (§ 357 písm. m/
Civilného sporového poriadku) pokiaľ zákon neuvedie inak a práve pri rozhodovaní formou platobného
rozkazu, ktorého imanentnou súčasťou je rozhodnutie o nárok a výške náhrady trov súdneho konania

(§ 265 ods. 1 veta prvá in fine Civilného sporového poriadku : „...platobným rozkazom, v ktorom sa
žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a
nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor“) vyšší súdny úradník môže rozhodnúť
aj o nároku na náhradu trov súdneho konania. Prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o nároku na
náhradutrovkonaniaobsiahnutéhovplatobnomrozkazevyplývazustanovenia§357písm.m/Civilného

sporovéhoporiadku,keďniejedôvododňaťstranesporuopravnýprostriedokprirozhodovaníplatobným
rozkazom. Ide teda o zákonnú výnimkou z pravidla, že vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie,
proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie (§ 5 ods. 2 ZoÚ). Uvedené je navyše aj súladné s čl. 142 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky.

7. Žalobca podaním zo dňa 09.08.2016 napádal správnosť výroku rozhodnutia tunajšieho súdu v časti
výroku o náhrade trov súdneho konania a to tak, že namietal nesprávnu výšku náhrady trov súdneho
konania. Súd rozhoduje o výške náhrady trov súdneho konania po právoplatnom rozhodnutí o nároku
(§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku), voči ktorému nie je prípustné odvolanie (a contrario § 357
Civilného sporového poriadku). Voči rozhodnutiu o výške náhrady trov konania je prípustná sťažnosť

(§ 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ktorá je osobitným opravným prostriedkom, s ktorým
nie je spojený devolutívny (§ 248 Civilného sporového poriadku) ale len suspenzívny účinok (§ 247
Civilného sporového poriadku). Pokiaľ teda žalobca napáda len výšku náhrady trov súdneho konania a
nebolo napadnuté rozhodnutie o nároku na náhradu trov súdneho konania, je podanie žalobcu zo dňa
09.08.2016 sťažnosťou a nie odvolaním, keďže napáda rozhodnutie v časti výroku, voči ktorému nie je

prípustné odvolanie (a contrario § 357 Civilného sporového poriadku).

8. Tunajší súd ako súd funkčne príslušný na rozhodovaní o sťažnosti (§ 248 Civilného sporového
poriadku) smerujúcej proti uzneseniu (§ 265 ods. 1 veta druhá Civilného sporového poriadku) zistil, že
sťažnosť žalobcu bola podaná oprávnenou osobou (§ 240 Civilného sporového poriadku), v zákonnej

lehote (§ 242 Civilného sporového poriadku), má obsahové a formálne náležitosti (§ 243 Civilného
sporového poriadku, je prípustná proti napadnutému rozhodnutiu podľa ustanovenia § 239 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Súd potom uznesenie súdu preskúmal bez nariadenia pojednávania v
súlade s ustanovením § 249 Civilného sporového poriadku a zistil, že sťažnosť je sčasti dôvodná a preto
je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť (§ 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca plne úspešný, má nárok na náhradu trov súdneho
konania, súd mu preto priznal náhradu trov súdneho konania, keď rozhodnutie o náhrade trov súdneho
konania v platobnom rozkaze obsahuje súčasne aj rozhodnutie o nároku ako aj o výške a je odklonom

od rozhodovania v dvoch fázach podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

10. Žalobca namietal výšku priznanej náhrady trov súdneho konania. Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej tiež „vyhláška o
odmenách“) ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z

tarifnejhodnotyje16,60eurado165,97eura.Žalobcažiadalpriznaťnáhradutrovzatriprávneúkonyato
prípravaaprevzatiezastúpenia,zaslaniepokusuozmieravypracovaniežaloby.Žalobcovibolapriznaná
suma pripadajúca na trovy právneho zastúpenia vo výške 15,11 Eur, pričom z podstaty platobného
rozkazu je zrejmé neuvedenie dôvodov nepriznania požadovanej vyčíslenej výšky ako aj toho, čo bolopriznané, či štvrtina za úkony (ako vyplýva z poznámok v súdnom spise) alebo len za jeden úkon v
zníženej výške alebo len za paušálnu náhradu hotových výdavkov alebo či ide o nesprávny výpočet. Súd
má za to, že príprava a prevzatie zastúpenia a vypracovanie žaloby sú úkony účelne, keďže bez nich

by žalobca nedosiahol úspech, sú preukázané priamo zo spisu plnomocenstvom a žalobou. Pokiaľ ide
o účelnosť, súd má zastupovanie akciovej spoločnosti advokátom v súdnom konaní zásadne za účelné.
Súd priznal ako náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eura, za dva úkony právnej služby
po 16,60 euro a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd spolu s náhradou výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhláška o odmenách) po 8,58

eura k tomu daň z pridanej hodnoty vo výške 19 %, všetko spolu vo výške 76,93 eura z toho 60,43 eura
ako náhrada trov právneho zastúpenia a 16,50 eura ako náhrada zaplateného súdneho poplatku.

11. Súd však nepriznal náhradu trov konania za úkon Pokus o zmier - výzva na zaplatenie zo dňa
13.10.2015, keď tento úkon bol vykonaný pred začatím konania, pričom náhrada trov súdneho konania
súd prináleží len za trovy vzniknuté za konania ak všeobecne záväzný právny predpis výslovne neuvedie

inak.

12. Naostatok súd dáva do pozornosti, že pokiaľ ide o prípadné vrátenie súdneho poplatku, o tomto
bude prípadne rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník

vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti
rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa
§ 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie
sudcom, o zastavení konania je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357
Civilného sporového poriadku).