Čiastočný rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316204381
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5316204381.6

Čiastočný rozsudok

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne I.. X. Q., L..
XX.X.XXXX, P. J. XXX XX X., A. O. XXX proti žalovanému C. Č., W.: XX XXX XXX, D. D. XXX XX Č., L.
D. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, 010
01 Žilina, IČO: 36 436 640, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu
mzdy takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa
31.3.2016, j e n e p l a t n é .

II. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným t r v á .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30. 5. 2016, podanou na súde dňa 31. 5. 2016, domáhala určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného ako jej zamestnávateľa, náhrady mzdy
a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V žalobe uviedla, že dňa 31. 12. 2010 uzavrela so žalovaným
pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej vznikol pracovný pomer dňa 3. 1. 2011 s druhom
práce - vedúca M. G. C. Ú. Č., neskôr premenované na G. M. C. Ú. Č.. Dňa 31. 3. 2016 jej primátor
C. Č. W.. C. N. za prítomnosti prednostky C. Ú. Č. W.. S. X. a zástupcu primátora W.. V. G. doručil
bez uvedenia dôvodu list označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68

ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce“. Jeho prevzatie žalobkyňa potvrdila vlastnoručným podpisom. Dňa
1. 4. 2016 žalovanému doručila list zo dňa 31. 3. 2016, označený ako „Oznámenie“, v ktorom uviedla,
že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu v zmysle pracovnej zmluvy s tým, že
okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, v rozpore s právnymi predpismi, najmä
so Zákonníkom práce, a napokon aj s dobrými mravmi. Žalovaný ku dňu podania žaloby na uvedený
list nereagoval. Dňa 1. 4. 2016 bola žalobkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Č.. V rámci skutkových tvrdení uviedla, že pre žalovaného
vykonávala prácu vo funkcii vedúcej právneho oddelenia od 3. 1. 2011 do 31. 3. 2016, teda vyše 5
rokov, zodpovedne, riadne, poctivo, v súlade s pracovnou zmluvou, aj nad rámec pracovných povinností.
Nikdy nebola žalovaným upozornená na neuspokojivé plnenie pracovných povinností, či porušenie
pracovnej disciplíny. Žalovaným jej bol dokonca od 1. 5. 2012 priznaný osobný príplatok vo výške
497,50 € mesačne, ktorý jej bol v rovnakej výške ako súčasť funkčného platu mesačne vyplácaný až

do 31. 3. 2016, teda do neplatného skončenia pracovného pomeru. Aj s poukazom na túto skutočnosť
sa žalobkyňa domnieva, že z jej strany k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny, či k neplneniu
pracovných povinností alebo neuspokojivému plneniu pracovných povinností, nedošlo. Zároveň jej bola
poskytovaná aj odmena za kvalitné vykonávanie pracovných činností podľa § 20 ods. 1, písm. a/ Zák.
č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v
mesiaci december 2013 vo výške 1.000,- € brutto, v mesiaci jún 2014 vo výške 2.000,- € brutto, v

mesiaci december 2014 vo výške 500,- € brutto a v mesiaci november 2015 vo výške 500,- € brutto.
Žalovaným bola dokonca poverená, aby ho zastupovala na pojednávaniach počas celého mesiaca apríl2016, napríklad vo veci vedenej na OS Čadca pod sp. zn. 5P/34/2013 na základe poverenia 18. 2. 2016
za účelom zastupovania žalovaného na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť dňa 28. 4. 2016, vo veci
vedenej na OS Čadca pod sp. zn. 8P/129/2012 na základe poverenia zo dňa 26. 2. 2016 za účelom

zastupovania na pojednávaní dňa 4. 4. 2016, vo veci vedenej na OS Čadca pod sp. zn. 6Ps/5/2014
na základe poverenia zo dňa 3. 3. 2016 za účelom zastupovania na pojednávaní dňa 19. 4. 2016
a pod.. Uviedla, že to ona opakovane upozorňovala žalovaného na viacnásobné porušovanie, resp.
nedodržiavanie všeobecných záväzných právnych predpisov žalovaným a možné následky takéhoto
konania, pričom nie raz z tohto dôvodu odmietla vykonať pokyn žalovaného. Za porušenie pracovnej

disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 81
a vedúcemu zamestnancovi aj z § 82 Zákonníka práce, z ustanovenia § 8 Zákona č. 552/2003 Z. z.
o výkone práce vo verejnom záujme, taktiež z pokynov vydaných v súlade s pracovnou zmluvou a v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Plnenie pokynov nadriadených
zamestnancov, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, netvorí obsah pracovnej disciplíny, ak pokyn
zamestnávateľa prekračuje obsah dispozičného oprávnenia zamestnávateľa, je napríklad v rozpore s

dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve, dostáva sa do sféry protiprávnosti, nie je výkonom práva
zamestnávateľa. Zamestnanec preto nie je povinný splniť pokyn zamestnávateľa, ktorý je v rozpore
s právnymi predpismi. Okamžité skončenie pracovného pomeru preto považuje za dôsledok vopred
pripravenej dlhodobej diskreditácie jej osoby s cieľom obsadiť jej funkciu inou osobou, keď už minimálne
pol roka pred okamžitým skončením pracovného pomeru bola jej funkcia ponúkaná predstaviteľmi

žalovaného ako lukratívna voľná funkcia. Zároveň namietla rozpor s ustanovením § 74 Zákonníka práce,
keď podľa jej názoru okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo ani prerokované a nebol naň
udelený ani súhlas Slobodnej odborovej organizácie C. Č.. Žalovaný napokon ani nekonkretizoval, v
čom spočíva porušenie pracovnej disciplíny z jej strany, aké ustanovenia, akých predpisov, mala porušiť
a nemohol tak učiniť ani preto, pretože žalobkyňa žiadne neporušila. Následne sa v žalobe vyjadrovala k

jednotlivýmdôvodomokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,ktorýchbolovdanomprípadeosem.K
prvému dôvodu, ktorý žalovaný vymedzil nasledovne: „Dňa 9. 3. 2016 bola žalobkyňa písomne poverená
zastupovaním žalovaného v súdnom spore vedenom na OS Čadca pod sp. zn. 11C/90/2011, za účelom
ktorého jej bolo vydané poverenie, ktoré roztrhala a odmietla splniť výslovný pokyn zamestnávateľa
a zároveň odmietla vydať spis, ktorý mal byť predmetom súdneho konania, pričom tak urobila až na

naliehanie primátora a proti jeho vlastnoručnému podpisu spis odovzdala, keď týmto konaním konala
v rozpore s uzavretou pracovnou zmluvou.“ žalobkyňa uviedla, že dňa 9. 3. 2016 jej bol doručený zo
strany žalovaného list datovaný 9. 3. 2016, označený ako „Odvolanie z funkcie vedúcej oddelenia“,
návrh „Dohody o zmene pracovných podmienok č. 1“ a návrh pracovnej náplne. Potom, ako jej bol
doručený tento list, ju žalovaný poveril, aby dňa 10. 3. 2016 zastupovala žalovaného na už uvedenom

pojednávaní. V rovnaký deň W.. I. Y. a následne aj S. D.L. prišli k žalobkyni a žiadali, aby im vydala
spisový materiál a vrátila poverenie na zastupovanie žalovaného. Žalobkyňa majúc za to, že poverenia
sa nevracajú, navyše, ak boli vydané písomne, písomne sa aj rušia, toto poverenie roztrhala z obavy,
aby nebolo proti nej zneužité, nie z dôvodu jej odvolania z funkcie vedúcej právneho oddelenia, pretože
žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný ju z funkcie odvolať nemohol. V tejto súvislosti poukázala na

to, že žalovaného v spore v daný deň nezastupoval ani W.. I. Y., nový vedúci právneho oddelenia,
ale dokonca advokátsky koncipient I.. C. G. B. C.. C. P.. Zároveň žalobkyni nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalovaného v tomto spore nezastupuje W.. I. Y., ale Advokátska kancelária I.. C. Q. D.. O.. M...
V tejto súvislosti poukázala aj na to, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, keď zmluvu o poskytovaní právnych služieb

žalovanému v uvedenom spore touto advokátskou kanceláriou doposiaľ nezverejnil, pokiaľ vôbec k jej
uzavretiu došlo. Ďalej k uvedenému dôvodu uviedla, že následne prišiel do kancelárie žalobkyne po
spis sám primátor, ktorému spis oproti jeho podpisu odovzdala. Podľa jej názoru práve žalovaný svojím
konaním zmaril jej zastupovanie žalovaného na uvedenom pojednávaní. K dôvodu č. 2, ktorý vymedzil
žalovaný tak, že „žalobkyňa nesplnila pracovný pokyn do stanoveného termínu, ani po termíne, v danom

prípade pracovný pokyn primátora mesta zo dňa 14. 1. 2016, v ktorom jej bolo uložené vypracovať návrh
všeobecne záväzných nariadení žalovaného a interných smerníc s lehotou do 10. 2. 2016“, žalobkyňa
uviedla, že lehotu nedodržala, avšak nie jej zavinením. Poukazovala na viaceré súčasne ukladané úlohy,
ktoré mala plniť v rovnakom čase, napríklad mala sa zúčastniť školenia v čase, keď už na základe skôr
vydaného poverenia žalovaného mala zastupovať žalovaného na pojednávaniach na Okresnom súde

Čadca. Napokon dňa 14. 1. 2016 bol žalobkyni zamestnankyňou žalovaného W.. G. Ď., poradkyňou pre
koordináciu projektov v rámci C. Č., doručený list označený ako „Zrušenie pracovného stretnutia“ zo dňa
14. 1. 2016, následne jej bol doručený list žalovaného označený ako „Pracovný pokyn primátora C. Č.“,
na ktorý reagovala viacerými elektronickými správami, v ktorých poukazovala na neplnenie si povinnostížalovaného vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, na ukladanie pokynov nad
rámec úloh, ktoré malo plniť právne oddelenie v zmysle organizačného poriadku, či na nevykonateľné
pokyny, či pokyny priamo určené iným oddeleniam a iným útvarom žalovaného. K dôvodu 3/, v ktorom

žalovaný uviedol, že „dňa 10. 3. 2016 bola žalobkyňa písomne pozvaná sekretariátom primátora C. Č.
dňa 11. 3. 2016 na 12.00 hod. na rokovanie, pričom sekretariát spresnil čas osobnej konzultácie na
12.30 hod., zatiaľ čo žalobkyňa neprišla, ani sa neospravedlnila, čím porušila pracovný poriadok v §
11 ods. 2, písm. f/“ žalobkyňa uviedla, že 10. 3. 2016 obdržala email, z ktorého nebolo zrejmé, ktorej
osobe bol určený. Nešpecifikovaná osoba sa mala vyjadriť k jej pracovnému zaradeniu v lehote do 11.

3. 2016 do 12.00 hod.. Z druhého emailu zo dňa 11. 3. 2016, ktorý jej bol doručený takmer hodinu a
pol po stanovenom termíne osobnej konzultácie, vyplýva, že nešpecifikovaná osoba sa má dostaviť do
kancelárie primátora dňa 11. 3. 2016 o 12.30 hod.. Napokon, o tejto skutočnosti sa dozvedela až po
určenom čase, keď e-mail obsahujúci zmenu času stretnutia jej bol doručený až po tomto čase. V tejto
súvislosti tiež uviedla, že k porušeniu pracovnej disciplíny z jej strany nedošlo, nakoľko jej nebol uložený
nadriadeným žiaden pokyn, preto nemohla ani citované ustanovenie § 11 ods. 2, písm. f/ Pracovného

poriadku žalovaného porušiť, navyše je v rozpore so samotným Organizačným poriadkom žalovaného,
aby jej podriadená z iného útvaru ukladala pokyny. K dôvodu č. 4/, podľa ktorého „žalobkyňa v rozpore
s pracovnou náplňou sa nezúčastňuje mestského zastupiteľstva bez akéhokoľvek ospravedlnenia, čo
sa opakuje, keď sa nezúčastnila mestského zastupiteľstva konaného dňa 29. 10. 2015, 17. 12. 2015
a 11. 2. 2016, nezúčastňuje sa tiež gremiálnych porád primátora, prednostky, asistenta prednostky,

pričom na tieto porady je riadne pozvaná, nikdy sa z nich neospravedlnila, a to z porady konanej dňa
15. 2. 2016, 26. 2. 2016 a 22. 3. 2016“ žalobkyňa uviedla, že tieto tvrdenia žalovaného sú nesprávne
a zároveň nepravdivé. Zasadnutia konaného dňa 29. 10. 2015 sa zúčastniť nemohla, nakoľko bola
dočasne práceneschopná pre chorobu, čo riadne žalovanému oznámila dňa 13. 10. 2015. Dňa 17.
12. 2015 sa zasadnutia nemohla zúčastniť z dôvodu, že v rovnaký deň bola písomne poverená,

aby žalovaného zastupovala na pojednávaní konanom na OS Čadca vo veci 4C/118/2014 na základe
poverenia zo dňa 17. 12. 2015. Dňa 11. 2. 2016 sa nemohla zasadnutia zúčastniť z dôvodu, že dňa 10.
2. 2016 ju žalovaný písomne poveril, aby ho dňa 11. 2. 2016 zastupovala vo veci vedenej na OS Čadca
pod sp. zn. 11C/90/2011, pre nazretie do súdneho spisu a prevzatie vyhotovených fotokópií a zároveň na
pojednávanívoveci8P/129/2012,nazákladepovereniazodňa26.1.2016,čoajučinila.Dňa15.2.2016

sa gremiálnej porady zvolanej W.. S. X. nezúčastnila, nakoľko bola žalovaným dňa 21. 1. 2016 písomne
poverená, aby ho zastupovala na pojednávaní vo veci vedenej na OS Čadca pod sp. zn. 5P/34/2013,
ktoré sa konalo 15. 2. 2016 o 13.00 hod., pričom žalobkyňa svojej podriadenej zamestnankyni C.. O.
D. dala pokyn, aby neúčasť žalobkyne ospravedlnila. Následne sa nezúčastnila ani gremiálnej porady
zvolanej W.. S. X., pôvodne určenej na 25. 2. 2016, presunutej na 26. 2. 2016 o 12.00 hod., keď v

tomto čase bola na rokovaní s I.. I. G., poslancom mestského zastupiteľstva C. Č.S. a advokátom
ako zástupcom vybraného účastníka obchodnej verejnej súťaže ohľadne podmienok uzavretia kúpnej
zmluvy, opäť prostredníctvom jej podriadenej zamestnankyni S. D. dala pokyn, aby ju na gremiálnej
porade ospravedlnila. S. D. žalobkyni následne oznámila, že žiadna gremiálna porada sa nekonala. O
gremiálnej porade, ktorá sa mala konať dňa 22. 3. 2016, sa žalobkyňa dozvedela až z listu primátora

zo dňa 31. 3. 2016, označeného ako okamžité skončenie pracovného pomeru. Nikto z nadriadených
jej neuložil povinnosť zúčastniť sa na takejto porade. Žalovaný dňa 18. 2. 2016 písomne žalobkyňu
poveril, aby ho zastupovala vo veci vedenej na OS Čadca pod sp. zn. 4C/59/2014 na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 22. 3. 2016. V danom prípade preto neúčasť žalobkyne na gremiálnej porade, ak
sa vôbec konala, spôsobil sám žalovaný. Za dôvod, pre ktorý o tejto porade nemala žalobkyňa žiadnu

vedomosť, možno považovať aj skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že bola vedúcou Právneho
oddelenia C. Ú. Č. aj ku dňu 22. 3. 2016, čo žalovaný sám v úvode listu primátora zo dňa 31. 3.
2016 označil, túto skutočnosť v praxi od 9. 3. 2016, kedy sa pokúsil nezákonne žalobkyňu odvolať z
tejto funkcie, nerešpektoval, ale týmto dňom 9. 3. 2016 poveril vedením Právneho oddelenia C. Ú. Č.
W.. I. Y.. K dôvodu č. 5 a 6, ktorý žalovaný vymedzil tak, že „žalobkyňa počas celej pracovnej doby,

každý pracovný deň, konkrétne v 11. a v 12. týždni v roku 2016, mala vo svojej kancelárii rodinných
príslušníkov, a to sestru, priateľa a ešte jedného mladého muža, ktorý je žalovanému neznámou osobou,
pričomvybavovanieosobnýchnávštevpočaspracovnejdoby,jehrubýmporušenímpracovnejdisciplíny“
a zároveň v bode 6. uviedol, že „rodinní príslušníci žalobkyne hrubo a vulgárne napádajú ostatných
zamestnancov mestského úradu, a to pri návšteve kancelárie žalobkyne, keď priateľ žalobkyne T. D. dňa

9. 3. 2016 vulgárne slovne napadol pani Ing. Emíliu Ď., vedúcu referátu životného prostredia Mestského
úradu Č., pána C.. C. T., vedúceho kancelárie primátora mesta a protokolu Mestského úradu v Č. S.
J.. G. I., zamestnanca C. Č.“, žalobkyňa uviedla, že žiadne návštevy v práci nevybavovala, navyše
mnohokrát počas celej pracovnej doby v kancelárii ani nebola, vzhľadom na rôzne povinnosti, ktoréplnila aj mimo budovy Mestského úradu Č., jedine sestra žalobkyne G. Q. bola prítomná v jej kancelárii,
avšak ako svedkyňa, pre prípad fyzického napadnutia, avšak aj počas jej prítomnosti si riadne žalobkyňa
plnila svoje povinnosti. Zároveň namietla tú skutočnosť, že žalovaný vymyslené konanie jej rodinných

príslušníkov označil ako jej porušenie pracovnej disciplíny. K dôvodu 7/, ktorý vymedzil žalovaný tak,
že „odo dňa 5. 2. 2016 do odvolania z funkcie v rozpore s poverením č. 1/2016 žalobkyňa nevykonala
žiadnu finančnú kontrolu a komplikuje účtovanie ďalším odborným oddeleniam Mestského úradu Č. a
znemožňuje vypracovanie výkazov pre Ministerstvo financií SR“ žalobkyňa uviedla, že dňa 5. 2. 2016
jej bola C.. X. I. doručená listina podpísaná primátorom C. Č., označená ako Poverenie č. 1/2016

na vykonanie finančnej základnej kontroly, ktorou bola žalobkyňa poverená na vykonávanie základnej
finančnej kontroly v rámci jej kompetencií podľa ustanovenia § 7 Zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej
kontrole a audite. V rovnaký deň emailom žalovanému oznámila, že táto listina je listinou vyhotovenou
a podpísanou mesiac a 3 dni po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 357/2015 Z. z., na základe ktorej
má žalobkyňa dokonca so spätnou účinnosťou od 1. 1. 2016 vykonávať základnú finančnú kontrolu.
Poukázala na to, že napokon ide o kompetenciu, ktorá spadá do Oddelenia ekonomického a správy

majetku C.É. Ú. Č. s tým, že žalovaný na tento email nereagoval. V rovnaký deň bol žalobkyni doručený
aj email W.. I. J., zamestnanca žalovaného zaradeného na Oddelenie organizačno-administratívne C.
Ú. Č., ktorým bol zaslaný všetkým zamestnancom žalovaného vzor týkajúci sa vykonávania základnej
finančnej kontroly, v nadväznosti na ktorý žalobkyňa upozornila na rozpor doručeného vzoru s uvedeným
zákonom. Dokonca podriadený žalobkyne C.. I. T. v emaily, ktorý jej doručil, tiež poukázal na rozpor

doručeného vzoru s uvedeným zákonom. Dňa 14. 3. 2016 bola žalobkyni C.. X. I. doručená listina -
Poverenie č. 14/2016 na vykonanie základnej finančnej kontroly zo dňa 11. 3. 2016, ktorou bol poverený
vykonaním základnej finančnej kontroly W.. I. Y. s tým, že v nej bolo zároveň uvedené, že týmto
poverením sa ruší Poverenie č. 1/2016 zo dňa 5. 2. 2016, ktorým bola žalobkyňa poverená vykonávaním
základnej finančnej kontroly v určenom rozsahu. Dňa 14. 3. 2016 žalobkyni jej podriadené C.. O. D. S. S.

D.L. oznámili, že boli W.. I. Y., povereným vedením právneho oddelenia Mestského úradu Č., písomne
dňa 14. 3. 2016, na porade, ktorú zvolal, poverené vykonávaním základnej finančnej kontroly. K dôvodu
8/, v ktorom žalovaný uviedol, že „žalobkyňa odmieta spolupracovať s vedúcimi oddelení, neposkytuje
im súčinnosti, nespolupracuje s organizačnými útvarmi mesta, nepripravuje podklady, nekomunikuje
s ostatnými vedúcimi, a to najmä vrátila spisy na vymáhanie daňových pohľadávok mesta oddeleniu

ekonomickému a správy majetku C. Ú. E. Č. v januári 2016 a odmietla prevziať spisy od zamestnancov
referátu životného prostredia a odpadového hospodárstva na vymáhanie a doteraz nereagovala na
mailové prosby vedúcej referátu ŽPAOH W.. Ď. a oznámenie termínu odovzdania pohľadávok mesta
za rok 2014 a 2015 právnemu oddeleniu na vymáhanie - mail zo dňa 10. 12. 2015, pohľadávky za rok
2010 až 2013 boli odovzdané, ale vo veci nekoná už viac než rok, čo spôsobuje hrozbu nevymožiteľnosti

pohľadávok z dôvodu premlčania a v konečnom dôsledku škodu C. Č.“ žalobkyňa uviedla, že žalovaný
v tejto časti vôbec nešpecifikoval konkrétny dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď
nie je zrejmé, čo konkrétne mala žalobkyňa porušiť. Tvrdenie žalovaného je nepravdivé, žalobkyňa
aktívne spolupracovala a komunikovala s príslušnými vedúcimi oddelení, aj s organizačnými útvarmi
mesta, a to dokonca aj nad rámec jej povinností, a to poskytovaním rád, pomoci, vysvetľovaním,

opravovaním, upozorňovaním na chyby a pod.. V replike žalobkyňa uviedla, že má za to, že listiny, ktoré
žalovaný predložil k tvrdeniu o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou
odbormi, na č. l. 151, 152 a 153, boli spísané žalovaným dodatočne a účelovo, pričom ich obsah
je zároveň nepravdivý, keď sa mali zástupcovia zamestnancov stotožniť so všetkými dôvodmi jej
údajného opakovaného a závažného porušovania pracovných povinností, ktoré žalovaným neboli ani

konkretizované. Na pojednávaní dňa 6. 11. 2017 uviedla, že sám predseda odborovej organizácie W..
I. Y. mal dokonca v čase, keď malo k prerokovaniu dôjsť, 2 dni dovolenku. K tomuto tvrdeniu predložila
výpis z evidencie dochádzky - prítomnosti zamestnancov žalovaného zo dňa 29. 3. 2016 a 30. 3. 2016.
V doplnení žaloby zo dňa 13. 7. 2017 č. l. 320 uviedla, že za obdobie od 1. 4. 2016 do 31. 12. 2016,
teda za 9 mesiacov si uplatňuje náhradu funkčného platu vo výške 1.197,50 € brutto mesačne. Od 1.

1. 2017 až do rozhodnutia súdu vo veci samej si uplatnila náhradu funkčného platu vo výške 1.223,-
€ brutto mesačne, teda od 1. 4. 2016 do 31. 5. 2017 si uplatňuje náhradu funkčného platu celkom
vo výške 16.892,50 €. Z oznámenia žalovaného o výške a zložení funkčného platu žalobkyne, ktoré
jej boli doručované počas celej doby trvania pracovného pomeru, ako aj z posledného oznámenia zo
dňa 31. 12. 2015, jej bol vyplácaný s účinnosťou od 1. 1. 2016 aj príplatok za riadenia ako obligatórna

súčasť funkčného platu vedúceho zamestnanca podľa § 8 ods. 1 a 2 Zákona č. 553/2003 Z. z. o
odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý jej bol v rovnakej
sume, a to vo výške 68,- € vyplácaný po celú dobu trvania pracovného pomeru až do 31. 3. 2016.
Tým, že jej žalovaný vyplatil príplatok za riadenie aj za mesiac marec 2016 a tým, že v samotnomokamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný uviedol, že na základe pracovnej zmluvy žalobkyňa
pre žalovaného vykonáva prácu ako vedúca oddelenia právneho C. Ú. E. Č., potvrdil, že vedel, že ju z
funkcievedúcejprávnehooddelenianemoholodvolaťaneodvolal.Zdoplneniažalobyzodňa3.10.2017

č.l.367ďalejvyplýva,žezorganizačnejštruktúryC.Ú.Č.kudňu1.3.2017jezrejmé,žežalovanýkudňu
16. 11. 2015 účelovo znížil tabuľkový počet zamestnancov na právnom oddelení zo 4 na 3. Od 1. 6. 2017
údajne W.. S. X. už nie je zamestnankyňou žalovaného, novým prednostom sa stal dovtedajší asistent
W.. I. Y., ktorý bol v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou zároveň predsedom
Slobodnej odborovej organizácie C. Č.. Minimálne od 7. 9. 2017 je I.. J.. C. J. opäť vedená na webovom

sídle žalovaného ako vedúca právneho oddelenia a minimálne od 7. 9. 2017 je novou zamestnankyňou
žalovaného I.. W. G., zaradená na právnom oddelení v dôsledku uvedených zmien. Minimálne od
začiatku septembra 2017 doposiaľ na Právnom oddelení C. Ú. Č., ktorého bola žalobkyňa vedúcou,
namiesto pôvodných štyroch zamestnancov boli zaradení traja zamestnanci žalovaného, z toho dvaja
novoprijatí, a to I.. J.. C. J., ktorá nastúpila minimálne dňa 2. 5. 2016 na pracovné miesto žalobkyne ako
vedúca právneho oddelenia. Ďalej C.. O. D. ako jediná z jej pôvodne podriadených zamestnancov a I..

W. G., minimálne od 7. 9. 2017. V tomto doplnení žaloby na strane 37 rozporovala listinu označenú ako
Záznam zo dňa 31. 3. 2016 č.l. 151 spisu, keď tvrdila, že nie je pravdou, že by ju primátor v zmysle
ust. § 11 ods. 10 Pracovného poriadku oboznámil s dôvodmi návrhu na okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 Zákonníka práce. V doplnenej žalobe žalobkyňa rozporovala aj listinu predloženú
žalovaným označenú ako Interný záznam k zastupovaniu v právnej veci 11C/90/2011 vedenej na OS

Čadca o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 9. 3. 2016 na č. l. 193 spisu a listinu
označenú ako Záznam z riešenia pracovnoprávnych záležitosti zamestnankyne zo dňa 9. 3. 2016 č. l.
191 spisu, tieto považuje za účelovo a dodatočne spísané listiny, ktorými žalovaný navyše svoje tvrdenia
nepotvrdzuje, ale popiera. K doplnenej žalobe pripojila potvrdenie ÚPSVaR Čadca o jej evidovaní v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktoré od 1. 4. 2016 ku dňu 19. 9. 2017 trvá, okrem iných listín

doručila aj list primátora C. Č. vo veci jej menovania za členku mzdovej komisie s účinnosťou od 12.
1. 2011, ďalej svoju žiadosť zo dňa 30. 11. 2012 adresovanú Slobodnej odborovej organizácii C. Č.,
ktorou žiadala o prijatie do nej ku dňu 1. 12. 2012. Ďalej rozviedla skutkové tvrdenia, uviedla, že
žalovaný uberal z jej pracovnej náplne, keď otázky patriace do jej kompetencie v rámci jej funkcie dával
riešiť iným osobám, napríklad aj W.. Y., a to v prípadoch, keď nesúhlasila s postupom navrhovaným

žalovaným. Rovnako naopak zaťažoval ju úlohami, ktoré nepatrili do jej kompetencie. Žalovaný jej
úmyselne znemožňoval vykonávať jej prácu, keď poveroval iné osoby plnením úloh, ktoré patrili do
jej kompetencie. Dostávala často protichodné viaceré pokyny, napríklad od samotného primátora a od
prednostky W.. X. s tým, že potom dochádzalo k nedorozumeniam, keď sama nevedela, ktorý z nich má
splniť. Vzhľadom k uvedenému možno podľa jej názoru dospieť k záveru, že žalovaný konal tak, aby

zámerne pokyny nesplnila. V záverečnom prednese uviedla, že primátor C. Č. jej nikdy nič ústne ani
písomne nevytýkal, nebola upozornená na porušenie pracovnej disciplíny. Neboli preto splnené ani len
predpoklady pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou. Až do okamžitého skončenia pracovného
pomeru jej bol vyplácaný aj osobný príplatok. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru tiež nie je
zrejmé, aký konkrétny predpis a v ktorej časti mala porušiť. Svoje pracovné povinnosti si plnila riadne.

Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujeneplatnézdôvodupodľa§39ods.1Občianskehozákonníka
a § 17 ods. 2 Zákonníka práce, keď nedošlo ani k jeho prerokovaniu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 30. 5. 2016 č. l. 142, potvrdil okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou listom zo dňa 31. 3. 2016. Formálne podmienky

okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za splnené. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne,
že by nedošlo k prerokovaniu odborovou organizáciou. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru a argumentom žalobkyne uviedol, že k odvolaniu z funkcie vedúcej
právneho oddelenia došlo dňa 19. 3. 2013, v súlade s § 6 ods. 3 Pracovného poriadku, ale aj v zmysle
článku 14 ods. 1 Organizačného poriadku. Vzhľadom k tomu, že bola primátorom mesta do funkcie

vedúcejprávnehooddeleniavymenovaná,môžebyťajodvolaná,atoajbezudaniadôvodu. Odvolaniez
funkcie bolo odôvodnené tým, že právne oddelenie je dlhodobo nečinné tak, ako to vyplýva zo záznamu
z riešenia pracovnoprávnych záležitostí zo dňa 9. 3. 2016, ako aj z ďalších dôkazov. Vo vzťahu k dôvodu,
ktorým bolo roztrhanie poverenia na zastupovanie žalovaného vo veci vedenej na OS Čadca pod sp.
zn. 11C/90/2011, podľa názoru žalovaného je to dôvodom pre okamžité skončenie, pretože nesplnenie

pokynu nadriadeného, resp. nerešpektovanie príkazu nadriadeného je závažným porušením pracovnej
disciplíny, s poukazom na § 81 ods. 1, písm. a/ Zákonníka práce, ale aj vzhľadom k bodu 13/ pracovnej
zmluvyzodňa31.12.2010,čipracovnejnáplni.Podľanázoružalovanéhopovereniežalobkyňaroztrhala
práve z dôvodu odvolania z funkcie vedúcej právneho oddelenia. Poukazoval na to, že z pracovnejnáplne žalobkyne zo dňa 31. 12. 2011 vyplýva, že W.. Y., asistent prednostky, je jej nadriadeným a že
žalobkyňa má plniť jeho pokyny. Pokyn, ktorý jej ním bol daný, aby mu vydala spisový materiál vo veci
11C/90/2011, splniť odmietla. Opäť tak porušila pracovnú disciplínu, a to aj tým, že najskôr trvala na tom,

aby jej poverenie bolo odvolané, následne ho svojvoľne roztrhala. Žalovaný uviedol, že potom, ako do
kancelárie žalobkyne prišli žiadať spis v uvedenej veci, najskôr pán Y. a následne aj S. D., dostavil sa do
jej kancelárie po spisový materiál sám primátor mesta, ktorý zistil, že v ňom chýbajú podstatné listiny,
ako napríklad žalobný návrh, pričom z pracovnej náplne žalobkyne vyplýva, že má zabezpečovať riadne
vedenie spisovej agendy. K dôvodu 2/ okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že žalobkyňa

nesplnila pracovný pokyn primátora C. Č. zo dňa 14. 1. 2016, keď mala jednotlivé úlohy splniť do
určených dátumov a o ich plnení mala písomne primátora informovať do 10. 2. 2016. Na uvedené pokyny
reagovala v dňoch, ktoré boli posledným dňom na splnenie úloh. V termíne do 15. 1. 2016 nepredložila
na sekretariát zoznam súdnych sporov za obdobie rokov 2011 až 2016, čím sa dopustila závažného
porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko nerešpektovala pokyn nadriadeného. Rovnako nevypracovala
návrh všeobecne záväzného nariadenia podľa pokynu do 22. 1. 2016. Nepredložila primátorovi mesta

na podpis ani vypracované interné smernice do 5. 2. 2016. V tejto súvislosti žalovaný opäť poukázal na
pracovnú náplň žalobkyne, keď ako vedúca právneho oddelenia zabezpečuje riadne vedenie spisovej
agendy. Podľa registratúrneho poriadku mesta sa podieľa aj na príprave všeobecných záväzných
nariadení mesta a vnútorných predpisov. Vo vzťahu k dôvodu 3/ okamžitého skončenia uviedol, že
argumentácia žalobkyne neobstojí, pretože sama uviedla, že emaily boli doručované na jej emailovú

adresu. Napokon, bolo bežné, že odosielateľ emailov, pani J., takto zamestnancov oslovovala, pričom
tí sa na stretnutia aj dostavovali. Pracovný poriadok je rovnako ako organizačný poriadok uverejnený
na webovom sídle. Je každému zamestnancovi prístupný. Žalobkyňa s ním bola rovnako oboznámená,
samanaňvžalobeodkazuje.Dokoncamalakdispozíciíjehokópiu.Pokiaľsatedažalobkyňanedostavila
na stretnutie s primátorom mesta, porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom. K dôvodu 4/

žalovaný uviedol, že argumenty žalobkyne k tomuto dôvodu považuje za relevantné, avšak za závažné
porušenie pracovnej disciplíny považuje jej neúčasť na gremiálnej porade dňa 26. 6. 2016, na ktorej
sa mala zúčastniť aj napriek stretnutiu s I.. G., nakoľko takéto stretnutia nemajú pred účasťou na
gremiálnej porade prednosť. Žalobkyňa preto svojím konaním porušila pracovnú disciplínu závažným
spôsobom, nakoľko nerešpektovala príkazy nadriadeného, a to aj vzhľadom k bodu 13/ pracovnej

zmluvy, v zmysle ktorého zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce
osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. K dôvodu
5/ odkazoval na § 11 ods. 2, písm. g/ Pracovného poriadku, podľa ktorého je zamestnanec povinný byť
na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až
po skončení pracovného času. Počas pracovnej doby je zamestnancom dovolené prijímať súkromné

návštevyarodinnýchpríslušníkovlenvnevyhnutnýchprípadovananevyhnutnýčas.Zároveňodkazoval
na § 11 ods. 5, posledná veta Pracovného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k porušeniu pracovnej
disciplíny, konečná právna kvalifikácia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny bude vždy vecou
individuálneho posúdenia zamestnávateľa, v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu, ale
aj celkovej úrovne pracovnej disciplíny na pracovisku. Poukazoval na neustálu prítomnosť rodinných

príslušníkovapriateľažalobkynepočaspracovnejdobynapracovisku,konkrétnevkanceláriižalobkyne,
preto žalovaný ako zamestnávateľ dospel k záveru, že stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny
v tomto konkrétnom prípade je taký, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. K dôvodu 6/
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý sa týkal správania rodinných príslušníkov žalobkyne,
ktorí mali hrubo a vulgárne napádať ostatných zamestnancov pri návšteve jej kancelárie, ten vyhodnotil

a považuje ho za relevantný vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Odkázal zároveň
na odôvodnenie predchádzajúceho dôvodu. K dôvodu 7/ okamžitého skončenia pracovného pomeru
poukázal na to, že žalobkyňa nesplnila úlohu určenú v poverení č. 1 z roku 2016 zo dňa 5. 2. 2016
ani do termínu 11. 3. 2016, kedy poveril úlohami stanovenými v tomto poverení W.. I. Y., nového
vedúceho právneho oddelenia. Tvrdenie žalobkyne, že nesplnila úlohy určené v tomto poverení, nakoľko

nespadali do úloh právneho oddelenia, považuje žalovaný za irelevantné. Keď sama žalobkyňa v žalobe
poukazovala na to, že tieto úlohy sčasti neboli riadne špecifikované a sčasti absolútne nespadali do jej
kompetencie. Teda vzhľadom k uvedenému mala splniť jej dané úlohy aspoň sčasti, toto však neurobila.
Tým, že odmietla splniť úlohy dané jej v poverení č. 1/2016 zo dňa 5. 2. 2016, dopustila sa tak závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že nikdy nebola na neuspokojivé

plnenie pracovných úloh upozornená, poukázal na list zo dňa 16. 2. 2015, v ktorom bola upozornená
na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ako aj na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Zároveň uviedol, že je mu zrejmé, že s ňou nebol skončený pracovný pomer v lehote 6 mesiacov od
tohto upozornenia. Poukázal však na to, že neuspokojivé plnenie pracovných úloh bolo konštatované ajna viacerých gremiálnych poradách v rokoch 2014 až 2016. Popieral jej tvrdenia ohľadom akejkoľvek
diskriminácie jej osoby ako zamestnanca. Žalobkyňa žiadnu diskrimináciu na pracovisku Slobodnej
odborovej organizácie C. Č. nikdy neoznámila. Vzhľadom k tomu, že v rámci súdneho sporového

konania týkajúceho sa zásady rovnakého zaobchádzania, je potrebné vykonať iný druh dokazovania
ako v konaní o neplatnom skončení pracovného pomeru a zároveň priamo zo žaloby žalobkyne vyplýva,
že okamžité skončenie pracovného pomeru a údajná diskriminácia na pracovisku v tomto prípade
spolu nesúvisia, vzniesol návrh na vylúčenie tejto časti nároku - na zaplatenie nemajetkovej ujmy na
samostatné konanie. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 18. 11. 2016 (duplike) žalovaný

vzhľadom k opakujúcim sa tvrdeniam žalobkyne v jej písomných vyjadreniach k odvolaniu žalobkyne z
funkcie vedúcej právneho oddelenia a jednotlivým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru
odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe. Vo vzťahu k dôvodu 2/, vo vzťahu ku ktorému žalobkyňa uviedla,
že tento výpovedný dôvod bol doplnený až vo vyjadrení žalovaného, toto nie je pravdou. Poukazoval
na druhú vetu pokynu primátora mesta zo dňa 14. 1. 2016, v ktorej je uvedené, že tento pracovný
pokyn do stanoveného termínu nesplnila, pričom ho nesplnila ani po tomto termíne. Vo vzťahu k

dôvodu 5/ žalobkyňa potvrdila účasť tretích nepovolaných osôb na jej pracovisku, nie je povinnosťou
zamestnávateľa upozorňovať osobu s právnickým vzdelaním, že vybavovanie osobných záležitostí
počas pracovnej doby je neprípustné. Aj zdržiavanie sa tretích nepovolaných osôb na pracovisku počas
pracovnej doby v kancelárii žalobkyne je podľa názoru žalovaného porušením pracovnej disciplíny. Na
pojednávaní dňa 6. 11. 2017 zotrval na svojich písomných vyjadreniach, na dôvodnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru, keď dôvodné bolo nielen čo do celku, teda vo vzájomnej súvislosti medzi
jednotlivými dôvodmi, ale každý jednotlivý dôvod v ňom uvedený je samostatným dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu zvlášť závažným spôsobom. Jej
porušenia boli dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobu požadoval zamietnuť. Vo
vzťahu k listinám nachádzajúcim sa na č. l. 151,152, 153, 191 a 193 spisu, ktoré žalobkyňa spochybnila,

navrhol vypočuť osoby, ktoré mali tieto listiny podpísať.

3. Uznesením č. k. 8Cpr/1/2016-221 zo dňa 22. 8. 2016, právoplatným dňa 14. 10. 2016, bola žaloba
žalobkyne v časti o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 100.000,- € vylúčená na
samostatné konanie.

4. Predmetom tohto sporu preto zostalo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru listom
žalovaného zo dňa 31. 3. 2016, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, ďalej určenie,
že pracovný pomer medzi stranami sporu trvá a náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru.

5. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením strán a oboznámením listinných dôkazov produkovaných
stranami sporu. Žalobkyňa k žalobe pripojila pracovnú zmluvu i pracovnú náplň zo dňa 31. 12. 2010,
z ktorej vyplýva, že tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy, výplatné pásky za mesiac máj 2014,
november 2014, november 2013, október 2015, január 2016, z ktorých vyplýva, že súčasťou mzdy

bol okrem príplatku za riadenie aj osobný príplatok, v mesiaci november 2013 a máj 2014 dokonca aj
mimoriadna odmena. Žalobkyňa doručila aj výplatnú pásku za mesiac marec 2016 č. l. 128 rub, z ktorej
vyplýva, že jej bol vyplatený príplatok za výkon úloh 66,55 €, osobný príplatok 413,86 € a príplatok za
riadenie 56,57 €. Ďalej doručila oznámenie o výške a zložení funkčného platu zamestnanca zo dňa 31.
12. 2015 č. l. 41, z ktorého vyplýva, že s účinnosťou od 1. 1. 2016 súčasťou funkčného platu žalobkyne

bol aj osobný príplatok vo výške 497,50 € a ďalšie listiny, ako emailovú komunikáciu k svojim tvrdeniam,
zrušenie poverenia zo dňa 13. 1. 2016 č. l. 51, z ktorého vyplýva, že poverenie udelené dňa 5. 1. 2016
bolo odvolané, zrušenie pracovného stretnutia zo dňa 14. 1. 2016 č. l. 52, z ktorého vyplýva, že stretnutie
pracovné zvolané dňa 14. 1. 2016, bolo pre pracovnú zaneprázdnenosť primátora presunuté na iný
termín, pracovný pokyn primátora C. Č. č. l. 53 zo dňa 14. 1. 2016, odpoveď žalobkyne na žiadosť -

pracovný pokyn zo dňa 14. 1. 2016, poverenie č. 1/2016 na vykonanie základnej finančnej kontroly zo
dňa 5. 2. 2016 č. l. 57, poverenie č. 14/2016 zo dňa 11. 3. 2016 č. l. 84, ktorým bolo zrušené poverenie
č. 1/2016 zo dňa 5. 2. 2016, ktorým bola žalobkyňa poverená vykonávaním základnej finančnej kontroly,
odpoveď žalobkyne zo dňa 10. 2. 2016 čl. 61, túto odpoveď doručila k pracovnému pokynu zo dňa 14.
1. 2016, záznam z gremiálnej porady z 15. 2. 2016 č. l. 65, poverenie žalovaného zo dňa 9. 3. 2016

na zastupovanie vo veci 11C/90/2011 č. l. 67 a 71, odvolanie z funkcie vedúcej oddelenia zo dňa 9.
3. 2016 č. l. 76, z ktorého vyplýva, že v zmysle pracovného poriadku, a to § 6 osobitných ustanovení
pre vybrané pracovné funkcie a pozície bola žalobkyňa dňom 9. 3. 2016 odvolaná z funkcie vedúcej
Právneho oddelenia C. Ú. Č., dohodu o zmene pracovných podmienok č. 1 zo dňa 9. 3. 2016 č. l. 77, zktorej vyplýva, že mala byť neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2010 a že zmena
sa mala týkať druhu práce, keď žalobkyňa mala naďalej pracovať už len ako zamestnanec Oddelenia
právneho C. Č., táto listina nie je opatrená podpisom zamestnanca, a to ani dátumom jej prevzatia

zamestnancom, vrátane pracovnej náplne č. l. 78, ktorá rovnako nie je podpísaná zamestnancom, teda
žalobkyňou, predžalobnú výzvu zo dňa 11. 3. 2016 č. l. 80, ktorú adresovala žalobkyňa žalovanému, z
ktorej vyplýva, že ho vyzývala, aby bez zbytočného odkladu upustil od porušovania jej práv a právom
chránených záujmov a nedodržovania príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä
Ústavy SR, Zákonníka práce, Zákona o výkone práce vo verejnom záujme ako aj Zákona o rovnakom

zaobchádzaní a Občianskeho zákonníka, oznámenie žalobkyne zo dňa 31. 3. 2016 č. l. 86 spisu, v
ktorom oznámila žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo doručené dňa
31. 3. 2016, považuje za neplatné, v rozpore s právnymi predpismi, má za to, že jej pracovný pomer
naďalej trvá a preto trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu, ďalej
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31. 3. 2016 č. l. 88 spisu, z ktorého úvodu vyplýva,
že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 12. 2010 s nástupom do práce 3. 1. 2011 pre

žalovaného vykonáva prácu ako vedúca Oddelenia právneho C.Y. Ú. E. Č., z uvedenej listiny vyplýva,
že žalovaný uviedol, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a to nasledovným konaním
žalobkyne: 1/ dňa 9. 3. 2016 bola žalobkyňa písomne poverená zastupovaním žalovaného v súdnom
spore pred Okresným súdom Čadca sp. zn. 11C/90/2011, pričom na toto zastupovanie jej bolo vydané
poverenie podpísané primátorom C. Č., ktoré roztrhala a odmietla splniť výslovný pokyn žalovaného ako

zamestnávateľa na zastupovanie v predmetnom konaní, odmietla vydať spis, ktorý mal byť predmetom
súdneho konania, až na naliehanie primátora oproti jeho vlastnoručnému podpisu mu vydala torzo
spisu, pričom po jeho preštudovaní zástupcom prednostky bolo zistené, že chýbajú podstatné listiny
ako žalobný návrh a pod., pričom po jeho naliehaní odmietla vydať a primátora mesta zaviedla, že mu
vydala kompletný spisový materiál. Týmto konaním konala v rozpore s uzavretou pracovnou náplňou

zo dňa 31. 12. 2010. 2/ V zmysle pracovného pokynu primátora C. Č. zo dňa 14. 1. 2016 bolo
žalobkyni uložené v pracovnom pokyne vypracovanie návrhov všeobecne záväzných nariadení C. Č.
a interných smerníc, pričom lehota na splnenie úlohy bola stanovená do 10. 2. 2016, tento pracovný
pokyn do stanoveného termínu nesplnila, pričom ho nesplnila ani po tomto termíne. 3/ Dňa 10. 6.
2016 bola žalobkyňa písomne pozvaná sekretariátom primátora C. Č. na deň 11. 3. 2016 na 12.00 hod.

k primátorovi mesta na rokovanie. Dňa 11. 3. 2016 sekretariát primátora mesta spresnil čas osobnej
konzultácie na 12.30 hod.. Žalobkyňa sa nedostavila, neospravedlnila, čím porušila pracovný poriadok
zamestnancov C. Č. v § 11 ods. 2, písm. f/. 4/ V rozpore s pracovnou náplňou uzavretou dňa 31. 12.
2010sanezúčastňujemestskéhozastupiteľstvabezakéhokoľvekospravedlnenia,čosaopakuje,pričom
sa nezúčastnila zastupiteľstva konaného dňa 29. 10. 2015, 17. 12. 2015 a 11. 2. 2016. Nezúčastňuje

sa ani gremiálnych porád primátora, prednostky, asistenta prednostky, pričom je na ne riadne pozvaná
a nikdy sa neospravedlnila, a to z porady konanej dňa 15. 2. 2016, 26. 2. 2016 a dňa 22. 3. 2016.
5/ Počas celej pracovnej doby, každý pracovný deň, a to konkrétne v 11. a v 12. týždni v roku 2016
boli v kancelárii žalobkyne jej rodinný príslušníci, a to jej sestra, jej priateľ a ešte jeden mladý muž,
ktorý je žalovanému neznámou osobou, pričom vybavovanie osobných návštev počas pracovnej doby

je hrubým porušením pracovnej disciplíny. 6/ Rodinní príslušníci žalobkyne hrubo a vulgárne napádajú
ostatných zamestnancov mestského úradu, a to pri návšteve jej kancelárie. Priateľ žalobkyne T. D. dňa
9. 3. 2016 vulgárne slovne napadol pani W.. R. Ď., vedúcu referátu životného prostredia C. E. Č., pána
C.. C. T. vedúceho kancelárie primátora mesta a protokolu C. E. Č. J.. G. I., zamestnanca C. Č.. 7/ Odo
dňa 5. 2. 2016 do odvolania z funkcie žalobkyňa v rozpore s poverením č. 1/2016 nevykonala žiadnu

finančnú kontrolu, to je v rozpore s uvedeným poverením a komplikuje účtovanie ďalším odborným
oddelenia C. Ú. Č. a znemožňuje vypracovanie výkazov pre Ministerstvo financií SR. 8/ Žalobkyňa
odmieta spolupracovať s vedúcimi oddelení, neposkytuje im súčinnosť, nespolupracuje s organizačnými
útvarmi mesta, nepripravuje podklady, nekomunikuje s ostatnými vedúcimi, a to najmä vrátila spisy na
vymáhanie daňových pohľadávok mesta ekonomickému oddeleniu v januári 2016 a odmietla prevziať

spisy od zamestnancov referátu životného prostredia a odpadového hospodárstva na vymáhanie a
odteraz nereagovala na mailové prosby vedúcej referátu W.. Ď.A. o oznámenie termínu odovzdania
pohľadávok mesta za rok 2014 a 2015 právnemu oddeleniu na vymáhanie - mail zo dňa 10. 12. 2015.
Pohľadávky za rok 2010 až 2013 boli odovzdané, ale vo veci žalobkyňa nekoná už viac než rok, čo
spôsobuje hrozbu nevymožiteľnosti pohľadávok z dôvodu premlčania a v konečnom dôsledku aj škodu

žalovanému. Ďalej žalobkyňa doručila oznámenie ÚPSVaR Čadca čl. 124 zo dňa 7. 4. 2016 o zaradení
žalobkyne do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to počnúc dňom 1. 4. 2016, oznámenie zo dňa
30. 6. 2015 na č. l. 125, z ktorého vyplýva, že s účinnosťou od 1. 7. 2015 tvorí súčasť funkčného platu
žalobkyne aj osobný príplatok vo výške 497,50 € a príplatok za riadenie vo výške 68,- €. Z oznámeniao výške a zložení funkčného platu zamestnanca zo dňa 31. 12. 2013 č. l. 126 vyplýva, že s účinnosťou
od 1. 1. 2014 tvorí súčasť funkčného platu žalobkyne osobný príplatok 497,50 € a príplatok za riadenie
68,- €. Rovnako z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 28. 3. 2013 účinného od 1. 4.

2013 č. l. 127. Z oznámenia zo dňa 30. 4. 2012, účinného od 1. 5. 2012, č. l. 129, vyplýva rovnaká
výškaosobnéhopríplatkuajpríplatkuzariadenie.Kvyjadreniužalovanéhokžalobe,kreplike,žalobkyňa
doručila Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a právnych služieb zo dňa 10. 3. 2016, uzavretú medzi
žalovaným ako klientom a advokátom I.. C. G. B., predmetom ktorej je zastupovanie žalovaného na
Okresnom súde v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/90/2011, bez obmedzenia. K doplneniu

žaloby zo dňa 13. 7. 2017 žalobkyňa pripojila potvrdenie ÚPSVaR Čadca zo dňa 21. 6. 2017, z ktorého
vyplýva, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. 4. 2016 naďalej. Ďalej doručila
výplatné pásky za mesiac február, marec, apríl a máj 2015, z ktorých vyplýva, že jej bol vyplácaný
osobný príplatok aj príplatok za riadenie v uvedených mesiacoch. K dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktorý sa mal týkať nedostatočnej spoluprácu a komunikácie žalobkyne s ostatnými
oddeleniami žalovaného doručila žiadosti o spoluprácu o oznámenie relevantných skutočností, ako aj

emaily adresované vedúcim jednotlivých oddelení žalovaného č. l. 339 až 351. K doplneniu žaloby zo
dňa 3. 10. 2017 pripojila potvrdenie ÚPSVaR Čadca zo dňa 19. 9. 2017 č. l. 386, z ktorého vyplýva,
že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. 4. 2016. Ďalej doručila svoje oznámenie
adresované dňa 25. 11. 2014 žalovanému, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa žalovanému oznámila, že
po preštudovaní podkladov zistila nesúlad medzi údajmi uvedenými v uznesení č. 95/2014 a príslušných

protokolov o zaradení majetku, ako aj nesúlad s údajmi uvedenými na LV č. XXXX, na základe čoho
nie je možné uzavrieť platný dodatok, upozornila aj prednostku W.. S. X.. Na pojednávaní dňa 6. 11.
2017 predložila výpis prítomnosti zamestnancov na pracovisku žalovaného zo dňa 29. 3. 2016, z ktorého
vyplýva, že v uvedený deň členovia Slobodnej odborovej organizácie, ktorá mala okamžité skončenie
pracovného pomeru prejednať, W.. I. Y. čerpal dovolenku, C.. C. Q. mala súkromné voľno, C.. C. X. J.

prítomná na pracovisku od 07.05 do 15.30 hod., ďalej výpis z prítomnosti zamestnancov zo dňa 30. 3.
2016, z ktorého vyplýva, že W.. I. Y. mal v uvedený deň rovnako dovolenku, C.. C. Q. bola prítomná
na pracovisku, rovnako C.. X. C., a tiež výpis prítomnosti zamestnancov zo dňa 31. 3. 2016, z ktorého
vyplýva, že na pracovisku bol prítomný W.. I. Y., dovolenku však čerpala C.. C. Q., súkromné voľno C.. X.
C., avšak až od 13.10 hod., dovtedy bola na pracovisku. Ďalej žalobkyňa doručila Zmluvu o poskytovaní

právnej pomoci a právnych služieb zo dňa 31. 8. 2015 č. l. 475, z ktorej vyplýva, že žalovaný ako klient
uzavrel zmluvu s advokátkou I.. C. G. B. za účelom poskytovanie právnych služieb v súdnom konaní
vedenom na OS Čadca pod sp. zn. 11C/29/2015 a 10C/11/2012.

6. Okresný súd Čadca ako súd prvej inštancie o žalobe žalobkyne a zostávajúcom predmete sporu

rozhodol rozsudkom č. konania 8Cpr/1/2016-495- dňa 6.11.2017, ktorým určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru, dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 31.3.2016, je neplatné a že pracovný
pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá. Rozhodol čiastočným rozsudkom, považujúc to za
hospodárne a dôvodné s tým, že o zvyšku predmetu sporu, a to o náhrade mzdy uplatnenej žalobkyňou
titulom nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru, vo vzťahu ku ktorému sa domáha i úroku

z omeškania ako jeho príslušenstva, vrátane trov tohto sporu, rozhodne po právoplatnosti čiastočného
rozsudku rozsudkom, ktorým toto sporové konanie skončí.

7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací čiastočný rozsudok súdu prvej
inštancie uznesením č. konania 5Copr/9/2018-612 zo dňa 26.2.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Vo svojich záveroch uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie nemohol
ako vecne správny potvrdiť, pretože pod vecnou správnosťou je potrebné rozumieť nielen správne
zistenie skutkového stavu, ale aj správnu aplikáciu a interpretáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na
zistený skutkový stav a zároveň aj skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami
procesného práva. Poukázal na to a dospel k záveru, že napriek správne zistenému skutkovému

stavu súd prvej inštancie na právnu vec aplikoval a interpretoval hmotnoprávnu normu, ktorá nebola
platná a účinná v čase uskutočnenia právneho úkonu, teda v čase riešenia pracovnoprávneho vzťahu
medzi stranami sporu, v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni zo strany
žalovaného. Iné závery z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplývajú.

8. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobkyňa dňa 23.5.2019 na čl. 638 doručila podanie označené ako
doplnenie žaloby, vo vzťahu ku ktorému na pojednávaní dňa 31.5.2019 uviedla, že ide len o zhrnutie
jej doterajších podaní a prednesov, vrátane vyjadrenia sa k novým tvrdeniam uvádzaným žalovaným
v odvolacom konaní, najmä však riadne špecifikovala náhradu mzdy. Pokiaľ vzniesla aj nové dôkaznénávrhy (na čl. 640: predloženie rodného listu I.. J.. C. Y., O.. J. na preukázanie rodinného vzťahu k
štatutárovi C. Č., či predloženie pracovnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovaným, vrátane pracovnej
náplne alebo jej oznámenie o nástupe na materskú dovolenku a podobne), tak z opatrnosti, keby súd

vykonával ďalšie dokazovanie.

9. K uvedenému podaniu právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že podanie žalobkyne
mu bolo doručené až dňa 29.5.2019, k vyčísleniu náhrady mzdy sa preto nemôže nateraz jednoznačne
vyjadriť, preto žiada, aby súd rozhodol čiastočným rozsudkom. Zároveň produkoval nové tvrdenie,

keď z dôvodu vzájomného postoju strán samotného sporu a vychádzajúc z obsahu podaní žalobkyne,
z ktorých je zrejmé, že nemožno očakávať z jej strany dôveru, či účtu k svojmu zamestnávateľovi
a vychádzajúc aj z toho, že žalobkyňa sama uviedla, že zamestnanci ju na pracovisku ignorovali,
požadoval určiť, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby naďalej žalobkyňu ako svojho
zamestnanca zamestnával. Poukázal na to, že dôvody sú dané na oboch stranách. Potvrdil pravdivosť
tvrdeniažalobkyne,žežalovanýjuzamestnávaťnechce,atoprávespoukazomnauvedenéskutočnosti.

Vo vzťahu k uvedenému požadoval vypočuť svedkov, ktorých označil už v žalobe.

10. Súd vychádzajúc zo záverov uznesenia odvolacieho súdu, ktorými je viazaný, vo veci rozhodol
znova. Rozhodol rovnako, nakoľko bol toho názoru, že nedošlo k zmene skutkového stavu, ktorá by
zmenu rozhodnutia odôvodňovala. Nebolo potrebné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie. Odvolací

súd sám konštatoval, že skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený správne a dostatočne. Aj
vzhľadom k uvedenému súd žalobkyňou navrhnuté dôkazy nevykonal.

11. Z listín predložených žalovaným mal súd zistené nasledovné skutočnosti. Žalovaný k svojmu
vyjadreniu k žalobe pripojil okrem okamžitého skončenia pracovného pomeru, záznam zo dňa 31. 3.

2016, z obsahu ktorého vyplýva, že predmetom malo byť oboznámenie žalobkyne s dôvodmi návrhu
na okamžité skončenie pracovného pomeru, za účasti zúčastnených strán. V časti označenej ako
stanovisko zamestnanca je uvedené, že žalobkyňa sa odmietla vyjadriť na mieste, svoje stanovisko
pošle písomne, tento záznam nie je podpísaný žalobkyňou. Ďalej doručil prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 29. 3. 2016 č. l. 152, z ktorého vyplýva, že žalovaný

doručil žiadosť o prerokovanie Slobodnej odborovej organizácii C. Č., z jeho obsahu vyplýva, že
má dôjsť k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou „z dôvodov
závažného porušovania pracovnej disciplíny (nesplnenie pracovného pokynu primátora mesta, neúčasť
na rokovaniach mestského zastupiteľstva, neúčasť na gremiálnych poradách, roztrhanie poverenia na
zastupovanie žalovaného pred Okresným súdom Čadca, odmietanie poskytovania súčinnosti vedúcim

oddelení C. E. Č., odmietanie vykonávania základnej finančnej kontroly na základe poverenia primátora
mesta, nevymáhanie pohľadávok, čím zaviňuje mestu škodu, nevhodné celodenné zdržiavanie sa
rodinných príslušníkov, resp. jej priateľa na jej pracovisku a pod.), neplnením si povinností v zmysle
pracovnej náplne, porušovaním pracovného poriadku zamestnancov C. Č. a odmietaním uposlúchnutia
príkazov nadriadených, závažne porušuje pracovnú disciplínu, načo poukazujú aj nezainteresovaní

občania mesta“. Ďalej pripojil záznam zo zasadnutia výboru Slobodnej odborovej organizácie C. Č. zo
dňa 30. 3. 2016 č. l. 153, z ktorého vyplýva, že predmetom bolo prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru, pričom prerokované mali byť dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny,
v obsahu záznamu je uvedené: „viď dôvody uvedené v žiadosti“. Stanovisko zástupcov zamestnancov
bolo podané v nasledovnom znení: „Zástupcovia zamestnancov v zákonnej lehote predloženú žiadosť

prerokovali, sú oboznámení s celkovou situáciou činnosti bývalej vedúcej oddelenia právneho C. Č.,
stotožňujú sa s uvedenými dôvodmi opakovaného a závažného porušovania pracovných povinností a
súhlasia s návrhom zamestnávateľa, aby s ňou skončil pracovný pomer okamžite“. Tento záznam je
podpísaný C.. C. Q., W.. I. Y. S. C.. X. C.. Ďalej predložil vymenovanie zo dňa 3. 1. 2011, z ktorého
vyplýva, že žalovaný vymenoval žalobkyňu s účinnosťou od 3. 1. 2011 za vedúcu Právneho oddelenia

C. Č., doručil aj odvolanie z funkcie vedúcej oddelenia, ktoré bolo doručené aj žalobkyňou (č. l. 155),
ďalej pracovný poriadok č. l. 156, z ktorého bodu 8/ vyplýva, čo žalovaný považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny, a to: a) opakovaný viacnásobný, aspoň dvojnásobný výskyt nedostatku v pracovnej
disciplínevrozpätíobdobia6mesiacov,b)nedostatokpracovnejdisciplíny,ktorépretrvávanapriektomu,
že zamestnanec bol na nedostatok písomne upozornený a vyzvaný na odstránenie nedostatkov v dobe,

od ktorej neuplynulo 6 mesiacov, c) nástup do práce pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo
návykových látok, používanie alkoholu a pod., d) zneužitie postavenia v súvislosti s plnením pracovných
povinností spočívajúce v prijatí alebo žiadaní úplatku, darov alebo iných výhod, e) spôsobenie škody
alebo neodvrátenie hroziacej škody na majetku zamestnávateľa alebo tretích osôb, rozkrádanie aleboiné úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa a pod., f) nerešpektovanie príkazu na prerušenie
dovolenky, g) odmietnutie, príp. nevykonanie nariadenej práce nadčas, to neplatí, ak ide o prácu, na
výkon ktorej zamestnanec nespĺňa kvalifikačné predpoklady, h) právoplatné odsúdenie za trestný čin,

i) vykonávanie práce pre vlastnú potrebu alebo pre potrebu iných osôb nesúvisiacich s pracovnými
povinnosťamizamestnancanapracoviskuzamestnávateľa,j)neoznámenievykonávaniainejzárobkovej
činnosti podľa § 6 ods. 4 Pracovného poriadku a nerešpektovanie nesúhlasu zamestnávateľa s
vykonávaním inej zárobkovej činnosti zamestnanca, k) neospravedlnená neprítomnosť v práci po dobu
3 a viac dní. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny uplatní zamestnávateľ voči zamestnancovi

opatrenia a krátenie dovolenky za neospravedlnenú neprítomnosť v práci, a to krátenie dovolenky o 1
deň za každý deň neospravedlnenej neprítomnosti za porušenie disciplíny, ďalej skončenie pracovného
pomeru výpoveďou alebo okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej žalovaný pripojil organizačný
poriadok č. l. 167, organizačnú štruktúru C. Ú. E. Č. č. l. 174, záznam z riešenia pracovnoprávnych
záležitostí zamestnankyne zo dňa 9. 3. 2016 č. l. 191, z ktorého vyplýva, že dňa 9. 3. 2016 bola
žalobkyňa predvolaná k riešeniu dlhodobej nečinnosti M. G. C.. Žalovaný žalobkyňu dňom 9. 3. 2016

odvolalzfunkcievedúcejoddeleniaprávneho,písomnéodvolanieprevzala.Súčasnejejbolapredložená
k podpisu dohoda o zmene pracovných podmienok a nová pracovná náplň, ktoré odmietla podpísať
s uvedením, že uvedené písomnosti si preštuduje. Zo záznamu vyplýva, že prítomní boli primátor
mesta, zástupca primátora mesta W.. V. G., prednostka C. W.. S. X. a asistent prednostky C. W..
I. Y.. Z interného záznamu zo dňa 9. 3. 2016 č. l. 193 vyplýva, že po odvolaní z funkcie žalobkyňa

odmietla zastupovať žalovaného na pojednávaní a poverenie zničila roztrhaním. Záznam bol spísaný
za účasti primátora, W.. V. G., W.. S. X. S. W.. I. Y.. Ďalej žalovaný doručil pracovnú zmluvu zo dňa
31. 12. 2010 č. l. 194, z ktorej vyplýva, že dojednaným druhom práce bola vedúca Oddelenia právneho
C. Ú. Č. s miestom výkonu práce C. Č., C. Ú. Č., s dňom nástupu do práce 3. 1. 2011, na dobu
neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace. Ďalej pracovnú náplň zo dňa 31. 12. 2010, pracovný pokyn

primátora C. Č. zo dňa 14. 1. 2016, ako aj poverenie č. 1/2016, č. 14/2016, tu súd konštatuje, že ide
o listiny, ktoré predložila aj žalobkyňa. Ďalej upozornenie na neplnenie si pracovných povinností zo
dňa 16.2.2015 č. l. 200, z ktorého vyplýva, že W.. S. X., prednostka MSÚ, upozornila žalobkyňu na
neplnenie si povinností vyplývajúcich právnemu oddeleniu z organizačného poriadku a z uznesenia
mestského zastupiteľstva, či z úloh gremiálnych porád, pracovnej náplne a interných smerníc, keď

C. Č. narástli pohľadávky podľa inventarizácie k 31. 12. 2014 na sumu 438.567,86 € nečinnosťou
právneho oddelenia, žalobkyňa bola upozornená, že pristupuje k zastupovaniu mesta na súdoch bez
odbornej právnej starostlivosti, odmieta plniť úlohy uložené prednostkou ako jej priamou nadriadenou,
porušuje finančnú kontrolu. Prednostka vyjadrila svoju nespokojnosť s jej doterajším pôsobením v pozícii
vedúcej právneho oddelenia s tým, že v prípade opakovania vytknutých nedostatkov bude nútená riešiť

vedenie právneho oddelenia personálne. Žalobkyňa prevzala uvedené upozornenie dňa 16. 2. 2015.
Ďalej žalovaný doručil záznamy z gremiálnych porád č. l. 201 až 216 a to zo dňa 22. 3. 2016, 26. 2.
2016, 15. 2. 2016, 13. 1. 2016, 6. 11. 2015, 18. 8. 2015, 14. 5. 2015, 23. 2. 2015, 17. 2. 2015, 28. 7.
2014, 15. 4. 2014. Doručil aj výplatnú pásku za mesiac február 2016 č. l. 300, z ktorej vyplýva, že za
tento mesiac bol žalobkyni ako súčasť mzdy vyplatený aj príplatok za výkon úloh vo výške 80,- €, osobný

príplatok 497,50 € a príplatok za riadenie 68,- €.

12. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav. Medzi stranami sporu, a
to medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, bola dňa 31. 12. 2010
uzavretá pracovná zmluva s dojednaným druhom práce vedúcej Oddelenia právneho C. Ú. Č. s miestom

výkonu práce C. Č.S., C. Ú. Č., s dňom nástupu do práce 3. 1. 2011, s dojednaným pracovným pomerom
na dobu neurčitú, pri skúšobnej dobe 3 mesiace. Neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy bola aj
pracovná náplň. Počas trvania pracovného pomeru bola žalobkyňa ako zamestnankyňa oboznamovaná
o výške a zložení jej funkčného platu, a to priebežne, naposledy oznámením zo dňa 31. 12. 2015, podľa
ktorého s účinnosťou od 1. 1. 2016 bol súčasťou jej funkčného platu osobný príplatok vo výške 497,50 €

a príplatok za riadenie vo výške 68,- €, tie jej boli vyplatené aj v poslednom výplatnom termíne za mesiac
február 2016. Dňa 31. 3. 2016 žalovaný doručil žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru,
v ktorom vymedzil 8 dôvodov, pre ktoré pristúpil k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru.
Žalobkyňa žalovanému oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné v
rozpore s právnymi predpismi, nakoľko ani nebolo prerokované Slobodnou odborovou organizáciou C.

Č., v rozpore so zákonom. Oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom prideľovaní práce, pretože
podľa jej názoru naďalej pracovný pomer medzi nimi trvá.13. Súd na uvedenú právnu vec aplikoval zákonné ustanovenia hmotnoprávnej normy - Zákonníka
práce, v znení platnom a účinnom ku dňu uskutočnenia a samotného doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ako právneho úkonu, ktoré platnosť v spore posudzuje, teda ku dňu 31.3.2016.

Podľa§68ods.1Zákonníkapráceúčinnéhokudňuzaloženiapracovnoprávnehovzťahumedzistranami
sporu pracovnou zmluvou (ku dňu 31.12.2010) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán
alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny

úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa
neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine

aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

Podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie
pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť

sa k nemu.

Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.14. V danom prípade ide o žalobu podľa § 137 d/ CSP, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
právneho úkonu, ktorým je v danom prípade okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zo

strany žalovaného, ako právnej skutočnosti, pričom právo žalobkyne podať takúto žalobu vyplýva priamo
z osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Zákonník práce. Lehota dvoch mesiacov na podanie
žaloby podľa § 77 Zákonníka práce, ktorá je v danom prípade lehotou prekluzívnou, bola žalobkyňou
dodržaná, žalobu podala včas.

15. Nesporné v tomto konaní bolo platné založenie (i vznik) pracovného pomeru medzi stranami
pracovnou zmluvou zo dňa 31. 12. 2010, v ktorej bola ako druh práce uvedená pozícia žalobkyne
ako vedúcej Právneho oddelenia C. Ú. E. Č.. Podľa pracovnej zmluvy vedúca právneho oddelenia je
teda pracovná pozícia, nie funkcia, preto podľa názoru súdu nemohol žalovaný žalobkyňu odvolať.
Žalobkyňa nepodpísala návrh dohody, nedošlo teda k zmene pracovnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný dôvodil
interným predpisom, Pracovným poriadkom, ktorý upravuje vymenovanie a odvolanie, tu súd poukazuje

potom na rozpor s pracovnou zmluvou a samotným Zákonníkom práce upravujúcim náležitosti pracovnej
zmluvy, ktoré je možné meniť len dohodou. Interný predpis nemôže odporovať zákonu. Zároveň nebolo
zrejmé ani to, na základe čoho žalovaný žalobkyňu z funkcie odvolal a z čoho mu vyplývalo oprávnenie
odvolať žalobkyňu z funkcie bez uvedenia dôvodu. V tejto súvislosti súd na okraj uvádza, že pokiaľ
bola funkcia žalobkyne ako vedúcej právneho oddelenia dojednaná priamo v zmluve ako druh práce,

následné vymenovanie do tejto funkcie potom možno považovať teda za nadbytočné. Aj pokiaľ by došlo
k platnému odvolaniu z funkcie, neznamenalo by to, že zanikol pracovný pomer, lebo ten bol dohodnutý
nadruhpráce„vedúcaoddelenia“.Súdvšakvovzťahukpredmetusporunepovažovaltútoskutočnosťza
relevantnú. Považuje však za potrebné uviesť, že pokiaľ bola do funkcie vedúcej oddelenia vymenovaná
iná osoba, ako to žalovaný tvrdil, vychádzajúc z pracovnej náplne žalobkyne, ktorá bola neoddeliteľnou

súčasťou jej pracovnej zmluvy, v rámci ktorej bola ako druh práce dojednaná funkcia vedúcej právneho
oddelenia, pričom z pracovnej náplne vyplýva, že na základe splnomocnenia zastupuje žalovaného
pred súdmi a ostatnými orgánmi v oblasti súdnych a iných správnych konaní, možno sa domnievať, že
táto pracovná náplň, vrátane zastupovania žalovaného pred súdom, mala byť už v deň predchádzajúci
súdnemu pojednávaniu vo veci 11C/90/2011, teda 9. 3. 2016, náplňou W.. I. Y. ako nového vedúceho

právneho oddelenia. Z listín predložených žalobkyňou, konkrétne zo Zmluvy o poskytovaní právnej
pomociaprávnychslužiebnač.l.244vyplýva,žedňa10.3.2016žalovanýsplnomocnilnazastupovanie
v uvedenom súdnom spore advokátku I.. C. G. B., a to aj napriek tomu, že predchádzajúcim dňom
vymenoval do funkcie vedúceho právneho oddelenia W.. I. Y.. Z konania žalovaného možno vyvodiť, že
sám ním spôsoboval zmätok a nejasnosti v pozíciách na pracovisku. Napokon, v okamžitom skončení

pracovného pomeru žalovaný sám uvádza, že žalobkyňa vykonáva funkciu vedúcej právneho oddelenia
C. Ú. Č., čím odporuje svojim vlastným tvrdeniam o tom, že ju z tejto funkcie odvolal.

16. Nesporné ďalej bolo doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni dňa 31. 3.
2016. Spornou bola platnosť tohto právneho úkonu a v súvislosti s ňou i to, či pracovný pomer trvá.

S poukazom na uvedené súd zameral svoje dokazovanie. Dospel k záveru, že dôvody uvádzané
žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorých vymedzil spolu 8, nie sú dôvodmi
spôsobilými viesť k ukončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru. Niektoré
z dôvodov súd nepovažoval za dostatočne skutkovo vymedzené a jeden z dôvodov sa dokonca netýkal
vzťahu žalobkyne a žalovaného, či správania sa žalobkyne, ale správania sa tretích osôb.

17. Ako prvým sa však súd zaoberal základným predpokladom platného skončenia pracovného pomeru
v súlade s § 74 v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce, a to prerokovaním tohto právneho úkonu
(okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou) s príslušným odborovým orgánom. Súd
nemal jednoznačne a určitým spôsobom preukázané, čo konkrétne, teda ktoré konkrétne dôvody

skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou boli prerokované odborovou organizáciou žalovaného.
Nemožno hovoriť o jednoznačnom splnení tejto podmienky, hoci žalovaný predložil listiny, z ktorých
vyplýva súhlas príslušnej odborovej organizácie. Nepreukázal však, že odborovej organizácií doručil
okamžité skončenie pracovného pomeru v takom znení, v akom ho následne doručil žalobkyni. V
tejto časti súd poukazuje na to, že o danej skutočnosti možno pochybovať aj vzhľadom k dátumu

žiadosti žalovaného o prerokovanie (29.3.2016), dátumu prerokovania žiadosti (30.3.2016) a dátumu
okamžitého skončenia pracovného pomeru (31.3.2016). Napokon, žalobkyňa rozporovala vierohodnosť
listín doručených žalovaným, ktoré sa mali týkať uvedenej skutočnosti, keď tvrdila a preukazovala, že
členovia odborovej organizácie, podpísaní pod záznamom z prerokovania, v deň, kedy mal byť tentozáznam vyhotovený, neboli všetci na pracovisku, napríklad W.. I. Y. v uvedený deň (30. 3. 2016) čerpal
dovolenku. K tomuto tvrdeniu žalobkyňa doručila výpis z dochádzky v organizácii žalovaného, čím
spochybnila hodnovernosť listín predložených žalovaným (záznamu o prerokovaní). Hoci strana žalobcu

výpis z dochádzky predložený žalobkyňou spochybňovala, aj bez uvedeného dôkazu je súd toho názoru,
že tento predpoklad (prerokovanie odborovým orgánom) vyžadovaný zákonom nebol jednoznačne
splnený. Súd vychádzal z listu žalovaného zo dňa 29. 3. 2016 č. l. 152, označeného ako „Prerokovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru“, v rámci ktorého bolo poukázané na dôvody závažného
porušovania pracovnej disciplíny žalobkyňou, avšak bez takej jednoznačnej konkretizácie, aká bola

následne obsiahnutá v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru. Nebolo teda jednoznačne
preukázané splnenie zákonnej podmienky prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru a
jeho dôvodov odborovým orgánom.

18. Súd však skúmal aj ďalšie hmotnoprávne predpoklady pre uvedený spôsob skončenia pracovného
pomeru, zaoberal sa dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, vychádzajúc pritom z

listinných dôkazov predložených stranami sporu. Dôvody vymedzené žalovaným v okamžitom skončení
pracovnéhopomeruzodňa31.3.2016nepovažovalzadôvodyspôsobilévyvolaťtentospôsobskončenia
pracovného pomeru. Podľa názoru súdu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru má dôjsť
výnimočne a okamžite. V danom prípade výnimočnosť a okamžitosť necharakterizuje už samotný
počet dôvodov, časový odstup medzi nimi, poukazovanie na opakované neplnenie si pracovných

povinností žalobkyňou. Možno ním podľa názoru súdu zároveň postihnúť len zavinené porušenie
pracovnej disciplíny, teda úmysel žalobkyne chcieť porušiť pracovnú disciplínu. Nestačí zistenie, že
nebol dostatočne splnený určitý postup, či pokyn, tak, ako tvrdil žalovaný.

19. Každý z dôvodov sám o sebe, ale ani všetky dôvody vo vzájomnej súvislosti, nie sú podľa

názoru súdu spôsobilé privodiť okamžité skončenie pracovného pomeru, avšak tým, že ich žalovaný
spojil, možno sa domnievať, že žalovaný sa snažil týmto spôsobom vyvolať dojem tak závažného
porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodňovalo. Súd
poukazuje aj na to, že vymedzené dôvody nemožno podradiť, nie sú upravené ani v Pracovnom poriadku
žalovaného, v ktorom sám žalovaný vymedzuje dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru,

resp. vymedzuje, aké konkrétne konanie považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ani jeden
z vymedzených dôvodov pod ne podľa názoru súdu nespadá. Keďže neboli naplnené tieto predpoklady,
súd sa intenzitou, závažnosťou dôvodov správania žalobkyne bližšie nezaoberal, nevykonával ani
iné dôkazy, považujúc to za nehospodárne. Aj vzhľadom k tomu, že dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť, súd oboma stranami navrhnuté dôkazy, a to dôkazy

výsluchom svedkov, či pripojením spisov Okresného súdu v Čadci nevykonal, bol toho názoru, že za
daného zisteného skutkového stavu by to bolo nehospodárne, nakoľko vykonanie takýchto dôkazov by
nemohlo viesť k inému záveru súdu, nezmenili by sa nimi dôvody vymedzené v okamžitom skončení
pracovného pomeru. Ani výpoveď svedkov by dôvody vymedzené v okamžitom skončení pracovného
pomeru neovplyvnila. Zároveň súd poukazuje aj na to, že navrhovaní svedkovia sú v súčasnosti stále

zamestnancami žalovaného. Je teda viac, než pravdepodobné, že by vypovedali v jeho prospech.

20. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobkyne týkajúcim sa osobného príplatku, ktorý jej bol vyplácaný
až do okamžitého skončenia pracovného pomeru. Aj na základe tejto skutočnosti možno dospieť k
záveru, že pokiaľ by žalovaný nebol spokojný s plnením pracovných úloh žalobkyňou, resp. pokiaľ

by bolo pravdivé jeho tvrdenie o nielen neuspokojivom plnením pracovných povinností žalobkyňou,
ale aj o závažnom porušovaní týchto pracovných povinností a disciplíny, postupoval by v súlade s
pracovným poriadkom a ako prvé by uložil v rámci pripúšťajúcich sankcií, ktoré mal v pracovnom
poriadku interne upravené, napríklad odňatím osobného príplatku, či inými opatreniami (ako napríklad
v prípade zamestnankyne W.. P. T., vo vzťahu ku ktorej bol vznesený návrh na odobratie osobného

príplatku vedúcou ekonomického oddelenia a oddelenia správy majetku na č. l. 357 spisu). Žalovaný
podľa názoru súdu v tomto spore neprodukoval dôkazy preukazujúce ani len takú skutočnosť, že by
v posledných 6 mesiacoch došlo k upozorneniu žalobkyne na porušovanie pracovnej disciplíny. Pokiaľ
predložil ako dôkaz upozornenie na neplnenie si pracovných povinností zo dňa 16. 2. 2015, vyhotovené
a podpísané W.. S. X. (č. l. 200), v danom prípade je súd toho názoru, že jednak ide o upozornenie, ktoré

nespadá do 6 mesačnej lehoty pred okamžitým skončením pracovného pomeru a jednak podľa jeho
názoru nejde o upozornenie dané oprávnenou osobou. Žalovaný neprodukoval dôkazy k tomu, či bola
W.. X. oprávnená a na základe čoho, resp. z čoho jej takéto oprávnenie vyplývalo, upozorniť žalobkyňu
na neplnenie si pracovných povinností. Podľa názoru súdu na takéto upozornenie je oprávnený priamoštatutár žalovaného. Rovnako tak, pokiaľ predkladal žalovaný záznamy z gremiálnych porád, v rámci
ktorých mala byť upozorňovaná žalobkyňa na nedostatočné plnenie pracovných úloh, resp. pokynov
a tieto boli vyhotovené viac ako 6 mesiacov pred okamžitým skončením pracovného pomeru, podľa

názoru súdu rovnako nemôžu byť dôvodom skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom a v danom
prípade by nemohli byť ani dôvodom skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

21. K jednotlivým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru súd aspoň v krátkosti uvádza
základné dôvody, pre ktoré vymedzené dôvody nepovažoval za dôvody pre tento spôsob skončenia

pracovného pomeru. Vo vzťahu k dôvodu 1/, s poukazom na oboma stranami tvrdené okolnosti konania
žalobkyne, ktorá roztrhala poverenie udelené jej žalovaným na zastupovanie žalovaného v súdnom
spore na Okresnom súde v Čadci, možno konštatovať, že sám žalovaný ju najskôr odvolal z funkcie
vedúcej právneho oddelenia (čo súd nepovažoval za správny, zákonný postup, aj vzhľadom k obsahu
pracovnej zmluvy sa v tomto smere súd stotožnil s tvrdeniami žalobkyne), potom ju poveril zastupovaním
v súdnom spore a následne po nej požadoval, aby mu spis vrátila, pričom je zrejmé, že žalobkyňa

poverenie roztrhala v čase, keď obom stranám bola známa skutočnosť, že žalovaný poveril vedením
právneho oddelenia inú osobu. Žalovaný teda sám svojím konaním spôsoboval zmätok a neistotu v
pozíciách na pracovisku. Možno povedať, že konanie žalobkyne bolo následkom tohto jeho konania, keď
žalobkyňa tak urobila (poverenie roztrhala) v obave z možných negatívnych následkov. Pokiaľ žalovaný
považoval túto skutočnosť za tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré odvodňuje okamžité

skončenie pracovného pomeru, mal skončiť pracovný pomer so žalobkyňou hneď. Štatutár žalovaného,
primátor C. Č., sa o tejto skutočnosti dozvedel už dňa 9.3.2016.

22. K dôvodu 2/: dňa 14. 1. 2016 bola žalobkyni uložená povinnosť vypracovať návrh všeobecného
záväzného nariadenia s lehotou do 10. 2. 2016, pričom pokyn nesplnila ani po lehote. Žalobkyňa

preukazovala, že žalovaného kontaktovala viacerými elektronickými správami, v ktorých poukazovala na
neplnenie si povinností zo strany žalovaného, ktoré mu vyplývajú z konkrétnych všeobecne záväzných
právnych predpisov, poukazovala na ukladanie pokynov nad rámec úloh, ktoré malo právne oddelenie
plniť v zmysle organizačného poriadku. Rovnako na nevykonateľné pokyny, či pokyny určené iným
oddeleniam a útvarom žalovaného, pričom sa zároveň domáhala odňatia niektorých úloh, ktoré

nespadalidokompetencieprávnehooddelenia,prípadneichdoplneniamedziúlohyprávnehooddelenia.
Žalovaný naopak neprodukoval tvrdenia, ktoré by tieto dôkazy predložené žalobkyňou vyvrátili. Netvrdil
a nepreukazoval, že by na to akýmkoľvek spôsobom reagoval a situáciu riešil, že by žalobkyňu upozornil
na to, aby svoju prácu vykonala aspoň v rozsahu spadajúcom do jej kompetencie, že na tom v takom
rozsahu trvá a uložil jej lehotu na odstránenie nedostatkov v jej práci, pokiaľ by splnenie tejto pracovnej

úlohy v stanovenom čase preto nestihla a podobne.

23. K dôvodu 3/: žalobkyňa sa dňa 11. 3. 2016 nedostavila na rokovanie, neospravedlnila sa, teda
nesplnila pokyn. Žalobkyňa preukázala potvrdením o emailovej správe č. l. 79 a 79 rub spisu, že
oznámenie o zmene termínu stretnutia, ktoré sa malo pôvodne konať o 12.00 hod. dňa 11. 3. 2016 a

ktoré bolo následne preložené na hodinu 12.30, bolo zobrazené na jej počítači (ako počítači príjemcu
emailu) dňa 11. 3. 2016 o 14.03 hod., teda preukázateľne po čase, kedy sa malo stretnutie uskutočniť.

24. K dôvodu 4/: žalobkyňa sa nezúčastňuje na mestskom zastupiteľstve bez ospravedlnenia, rovnako
ani gremiálnych porád a pod. Žalobkyňa tvrdila a svoje tvrdenia preukazovala listinnými dôkazmi, že

pokiaľ sa nezúčastnila zastupiteľstva alebo gremiálnej porady, svoju neprítomnosť vždy ospravedlnila,
či už osobne alebo prostredníctvom svojej podriadenej zamestnankyne. Dôvodom nezúčastnenia sa
bola buď jej pracovná neschopnosť alebo účasť na pojednávaní pred súdom, na ktorých zastupovala
žalovaného ako stranu v súdnych sporoch. Poukazovala na to, že často krát bola zvolávaná gremiálna
porada prednostkou mestského úradu len niekoľko hodín pred jej konaním. Nebolo možné situáciu

zvrátiť. Žalovaný neprodukoval tvrdenia a dôkazy, ktorý by tvrdenia a dôkazy žalobkyne vyvrátil,
neprodukovaldôkazy,zktorýchbyvyplynulo,žejuupozornilnato,žesanezúčastnilačiužzastupiteľstva
alebo gremiálnej porady a že takéto konanie hodnotí ako porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný
dokonca nesporoval ani jej tvrdenie o tom, že porada, ktorá sa mala konať 26.2.2016, v čase, keď mala
žalobkyňa stretnutie s poslancom mestského zastupiteľstva I.. G., sa napokon nekonala. Podľa názoru

súdu sa žalovaný snaží vytvoriť dojem, že tu takýto dôvod bol.

25. K dôvodu 5/ a 6/, k prítomnosti rodinných príslušníkov na pracovisku v pracovnom čase, napádaniu
iných zamestnancov týmito osobami, tú súd poukazuje na nedostatočnosť špecifikácie, konkretizáciedôvodu, najmä vo vzťahu k tomu, v akom smere sa mal týkať tento dôvod priamo žalobkyne, nakoľko z
neho vyplýva, že ide o správanie sa tretej osoby (napádanie iných zamestnancov a pod.). Pokiaľ ide o
prítomnosť rodinných príslušníkov žalobkyne na pracovisku, žalovaný neprodukoval dôkaz k tomu, že

by žalobkyňu na túto skutočnosť upozornil, že to hodnotí ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

26. k dôvodu 7/: od 5. 2. 2016 do odvolania z funkcie nevykonala žalobkyňa finančnú kontrolu. Žalobkyňa
vo vzťahu k tomuto dôvodu tvrdila a preukazovala, že žalovaného obratom kontaktovala s tým, že ho
upozornila na nedostatočnú špecifikáciu finančných operácií, ktorých súlad mala overovať, zároveň na

to, že to absolútne nespadá do jej kompetencie, nakoľko právne oddelenie nemalo prístup k bankovým
účtom žalovaného a nemalo prehľad ani o príjmoch a výdavkoch, nakoľko táto kompetencia spadá
pod oddelenie ekonomické a správy majetku. Oznámila žalovanému, že listina - poverenie podpísané
primátorom žalovaného č. 1/2016 na vykonanie základnej finančnej kontroly zo dňa 5. 2. 2016 bola
vyhotovená a podpísaná mesiac a niekoľko dní po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 357/2015 o
finančnej kontrole, audite, na základe ktorej mala žalobkyňa dokonca so spätnou účinnosťou od 1. 1.

2016 vykonávať základnú finančnú kontrolu. Dňa 5. 2. 2016 bol žalobkyni doručený vzor týkajúci sa
vykonávania základnej finančnej kontroly, po ktorého doručení upozornila žalovaného na rozpor tohto
vzoru so zákonom o finančnej kontrole a audite. Dokonca upozornila aj priamu nadriadenú W.. C. N.,
vedúcu oddelenia organizačno-administratívneho na rozpor doručeného vzoru, na rovnakú skutočnosť
upozornilajpodriadenýžalobkyneC..I.T..Následnedňa14.3.2016boložalobkynidoručené„Poverenie

č. 14/2016 na vykonanie základnej finančnej kontroly „ zo dňa 11. 3. 2016, ktorá bola prevzatá rovnakého
dňa W.. I. Y.. V tomto poverení bol W.. I. Y. poverený vykonaním základnej finančnej kontroly, v
rámci svojich kompetencií. Z tohto poverenia zároveň vyplýva, že sa ním ruší poverenie č. 1/2016 pre
žalobkyňu. Žalovaný k týmto skutočnostiam neprodukoval žiadne bližšie tvrdenia či dôkazy, ktorými by
tvrdeniaadôkazyžalobkynevyvrátil.Netvrdilanepreukázal,žebynavyjadreniežalobkyneprodukované

k povereniu č. 1/2016 reagoval a akým spôsobom. Rovnako z poverenia č. 14/2016 nevyplýva, z akého
dôvodu došlo k zmene v poverení vykonaním základnej finančnej kontroly na inú osobu.

27. K dôvodu 8/: žalobkyňa odmieta spolupracovať, neposkytuje súčinnosť, nepripravuje podklady a
pod., žalovaný neprodukoval konkrétnejšie tvrdenia a dôkazy k tomu, či si osvojil zistenia od iných

zamestnancov bez toho, aby to najskôr prerokoval so žalobkyňou, upozornil ju v tejto súvislosti na
porušovanie pracovnej disciplíny a vyzval ju k náprave. Naopak, žalobkyňa tvrdila a preukazovala
spoluprácu s jednotlivými oddeleniami, ich vedúcimi, minimálne v elektronickej podobe (formou emailu).

28. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že žalovaný nedostatočne konkretizoval, v čom konkrétne

spočívaporušeniepracovnejdisciplínyžalobkyňou,atoajvzmyslePracovnéhoporiadku(podktoréjeho
bol jej správanie podraďuje), ktorú konkrétnu právnu normu, v ktorej konkrétnej časti, akým konkrétnym
spôsobom, správaním, porušila, nakoľko toto konanie preukazuje zamestnávateľ.

29. Pokiaľ teda žalovaný považoval správanie sa v jednotlivých bodoch samostatne, nielen vo

vzájomných súvislostiach, na ktoré poukazoval, za správanie žalobkyne, ktorým závažným spôsobom
porušila pracovnú disciplínu, mal bezprostredne potom, ako k takémuto správaniu došlo, resp. ako
sa o ňom dozvedel, pracovný pomer ukončiť, pokiaľ teda považoval v každom jednotlivom prípade
správanie žalobkyne za tak závažné, že by mohlo byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru. Súd je však toho názoru, že v žiadnom z vymedzených dôvodov nejde o tak závažné

porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať okamžité skončenie pracovného pomeru,
nakoľko ide o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ale ide o dôvody, ktoré by mohli byť
dôvodom pre skončenie pracovného pomeru iným spôsobom, napríklad výpoveďou, avšak ani pre tento
spôsob skončenia pracovného pomeru neboli produkované také dôkazy, ktoré by preukázali, že by
žalovanývlehote6mesiacovpredchádzajúcichtomuktorémukonkrétnemukonaniu(dôvodu)žalobkyňu

písomneupozornilavyzvalkodstráneniuprípadnýchnedostatkov.Napokon,vychádzajúczosamotného
vyjadrenia žalovaného, tejto skutočnosti si bol a je vedomý. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu závažnosti
porušenia, tu súd poukazuje na to, že prihliada aj na okolnosti prípadu. Žalobkyňa na každý pokyn, či
výzvu reagovala, komunikovala, a to obratom, včas, upozorňovala žalovaného na rozpor, či nesúlad
jeho pokynov s právnymi predpismi, či na to, že splnenie jeho pokynu nespadá do jej kompetencie, preto

nemožno na jej strane hovoriť ani len o nedbanlivosti, zatiaľ čo žalovaný naopak nereagoval. Dokonca
nepoprel, že by žalobkyňa nereagovala na jeho pokyny, jej tvrdenia a ňou predložené dôkazy k nim
nevyvrátil.30. Porušenie pracovnej disciplíny je podľa Pracovného poriadku žalovaného na čl. 158 buď menej
závažné alebo závažné. Sám zamestnávateľ v ňom vymedzil dôvody, ktoré považuje za hrubé porušenie
pracovnej disciplíny. Súd konštatuje, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nejde ani o jeden

z takýchto prípadov. Žalovaný netvrdil a nepreukázal, že by bol vo vzťahu k žalobkyni prijal nejaké
iné opatrenia predtým, než s ňou okamžite skončil pracovný pomer, pokiaľ tvrdil, že bol s jej prácou
nespokojný dlhodobo a pokiaľ tvrdil, že žalobkyňa sa dopúšťala určitých konaní opakovane.

31. Na záver teda súd uvádza, že dôvody uvádzané v okamžitom skončení pracovného pomeru by

mohli byť podľa jeho názoru dôvodmi pre iný spôsob skončenia pracovného pomeru, napríklad výpoveď
z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh. Podmienkou by však bolo, že žalobkyňa ako
zamestnanec bola v posledných 6 mesiacov vyzvaná k odstráneniu nedostatkov a neodstránila ich, ani
to však v danom prípade preukázané nebolo. Žalovaný mal žalobkyňu upozorniť a vyzvať ju. Nesporné
bolo, že v posledných 6 mesiacov tak neurobil.

32. Na záver súd poukazuje tiež na to, že väčšina dôvodov uvedených žalovaným nenastala v období
dvoch mesiacov, odkedy sa žalovaný o nich dozvedel. Súd opakovane poukazuje na to, že okamžité
skončeniepracovnéhopomerucharakterizujeužajsamotnéoznačenietohtospôsobu,keďpodľanázoru
zamestnávateľ skončí pracovný pomer okamžite po tom, ako zistí alebo po tom, ako dôjde k závažnému
porušenie pracovnej disciplíny. Podľa názoru súdu teda dôvod by mal v čase tohto úkonu buď trvať,

alebo by mal nasledovať tento úkon bezprostredne po tom, ako dôvod nastal. V danom prípade súd
teda zohľadňoval aj lehotu, v ktorej môže zamestnávateľ dôvod uplatniť, teda lehotu 2 mesiacov, odkedy
sa dozvedel o takomto konaní zamestnanca, žalobkyne. Pokiaľ, ako žalovaný tvrdil, žalobkyňa závažne
porušovala pracovnú disciplínu opakovane a pracovný pomer s ňou okamžite neskončil, túto situáciu
nemohol reparovať okamžitým skončením pracovného pomeru zo všetkých dôvodov, ktoré kumuloval.

Mal žalobkyňu upozorniť, poskytnúť jej primeranú lehotu, v súlade so zákonom a pracovný pomer
v prípade neodstránenia nedostatkov v nej prípadne skončiť iným spôsobom, napríklad výpoveďou.
Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto žalobe v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru ako dôvodnej vyhovel. Zároveň rozhodol, že pracovný pomer medzi stranami sporu
trvá.

33. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu
naďalej ako svojho zamestnanca zamestnával, súd poukazuje na to, že ho produkoval prvýkrát až po
zrušení veci odvolacím súdom, teda po takmer 3 rokoch prebiehajúceho sporu, a to až na pojednávaní,
keďže nereagoval písomne ani na podanie žalobkyne produkované po rozhodnutí odvolacieho súdu.

Avšak aj bez ohľadu na to je súd toho názoru, že pre takéto rozhodnutie nie je dôvod. Vychádza zo
samotného odôvodnenia, z ktorého je zrejmé, že nebol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru so žalobkyňou. Súd súčasne hodnotil aj samotné správanie žalovaného a okolnosti, za ktorých
bolo okamžité skončenie pracovného pomeru učinené, s ktorými sa podrobne vysporiadal, vzhľadom
ku ktorým možno konštatovať, že vznik samotného sporu zavinil žalovaný. Žalobkyňa, napokon, slabšia

strana v spore, sa v ňom len musela brániť. Narušenie vzťahov a vzájomnej dôvery žalovaný ako dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru netvrdil. Pokiaľ k narušeniu vzťahov a strate dôvery došlo až
následkom sporu, jeho priebehu, toto nemôže byť na ťarchu žalobkyne. Žalovaný si musí priznať podiel
svojej viny na vzniku tejto situácie a na vzniku samotného sporu a zmeniť prístup k žalobkyni, akceptovať
ju ako svojho zamestnanca. Na strane druhej však žalobkyňa si musí byť vedomá situácie na pracovisku,

vo vzťahu ku ktorej sama tvrdila napríklad to, že bola zo strany ostatných zamestnancov ku koncu
pracovnéhopomeruignorovaná,hocitomalopodľajejtvrdeníbyťprávezdôvodusprávaniažalovaného.
Pokiaľ žalovaný k požadovanému určeniu, že nemožno od neho spravodlivo naďalej požadovať,
aby žalobkyňu zamestnával, vzniesol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov uvedených v
žalobe, súd s poukazom na uvedené vyhodnotenie nepovažoval za potrebné takýto dôkaz vykonávať, i

vzhľadom k samotným tvrdeniam žalovaného, ktorý za dôvody požadovaného určenia uviedol vzájomný
postoj strán, samotný spor, či obsah podaní žalobkyne. Podľa názoru súdu ani v prípade opačného
rozhodnutia (že by nebolo možné od žalovaného požadovať, aby žalobkyňu zamestnával i naďalej) by
nebolo potrebné ďalšie takéto dôkazy, napríklad výsluchom svedkov, vykonávať. Súd teda ustálil, že
žalovaný ako zamestnávateľ nepreukázal tzv. ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého je v rozpore s

dobrými mravmi alebo inak nespravodlivé žiadať od neho, aby prideľoval prácu zamestnancovi, s ktorým
neplatne skončil pracovný pomer, i naďalej.34. Za hospodárne a dôvodné súd považoval v tomto spore rozhodnúť čiastočným rozsudkom, v
súlade s § 213 CSP najskôr o platnosti právneho úkonu a o tom, či pracovný pomer trvá s tým, že
o zvyšku predmetu sporu, a to o náhrade mzdy uplatnenej žalobkyňou titulom nároku z neplatného

skončenia pracovného pomeru, vrátane trov tohto sporu, rozhodne po právoplatnosti čiastočného
rozsudku, rozsudkom, ktorým toto sporové konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o

výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.