Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/91/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117223548
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117223548.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej: R. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, W., o zaplatenie 1.910,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 41C/61/2017-59 zo dňa 05.04.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 41C/61/2017-53 zo dňa 18.01.2018 v časti o uloženie
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 890,- eur z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva platobný rozkaz okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) odmietol odpor podaný
žalovanou proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. 41C/61/2017-53 zo dňa 18.01.2018 ako
odpor bez vecného odôvodnenia. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že horeuvedeným platobným
rozkazom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.910,62 eur s príslušenstvom v
lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu alebo v tej istej lehote podať vecne odôvodnený odpor

na súde. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 07.02.2018 (č. l. 54 spisu). Dňa
14.02.2018 žalovaná doručila okresnému súdu podanie, ktoré z hľadiska jeho obsahu podľa §
124 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) posúdil ako odpor
proti platobnému rozkazu zo dňa 18.01.2018, č. k. 41C/61/2017-53. V tomto podaní žalovaná uviedla,
že žalobu žalobcu považuje za tendenčnú a účelovú. Nepoprela však pohľadávku žalobcu čo do dôvodu
a výšky, len žiadala o možnosť jej splatenia v splátkach. Vychádzajúc z uvedeného, z ustanovenia §

267 ods. 1 CSP a tiež z judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď sp. zn. 3Obo 403/98), súd prvej inštancie
po preskúmaní obsahu podania žalovanej dospel k záveru, že jej odpor nie je vecne odôvodnený napriek
tomu, že bola výslovne poučená o následkoch podania odporu bez vecného odôvodnenia. Na základe
uvedeného potom odpor žalovanej ako podaný bez vecného odôvodnenia odmietol. Konštatoval, že s
prípadným návrhom na dohodu o splátkach sa žalovaná môže obrátiť priamo na žalobcu.

2. Proti uvedenému uzneseniu žalovaná podala odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala,
aby napadnuté uznesenie súd prvej inštancie zrušil. Bližšie uviedla, že v podanom odpore opísala
rozhodujúce skutočnosti na zdôvodnenie svojej obrany proti platobnému rozkazu a ešte aj prijala reálne
riešenie problematiky. Civilný sporový poriadok bližšie neupravuje, kedy je splnený predpoklad vecne
odôvodneného odporu. Navyše od februára 2018 žalovaná začala splácať dlh voči žalobcovi vo výške
100,- eur mesačne, na preukázanie čoho pripojila poštové poukážky. Termín splatenia dlhu by mal byť

v roku 2020.3. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovanej dvoma podaniami zo dňa 28.11.2018 a 05.03.2019 (č. l.
84 a 99 spisu) zobral svoju žalobu spolu o zaplatenie sumy 890,- eur späť a v uvedenej časti žiadal
konanie zastaviť. Naďalej zotrvával na zaplatení nesplatenej časti dlhu vo výške 1.020,62 eur, ako aj

trov konania 114,50 eur.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúceho z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 267 ods. 1, 2 písm. c/ CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť.
Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše
rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí
listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť
žalovaný v platobnom rozkaze poučený. Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez vecného
odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

6. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že za náležité odôvodnenie svojho odporu
zodpovedá výlučne žalovaný, ktorý po doručení platobného rozkazu má na výber dve možnosti,
buď v lehote do 15 dní od doručenia platobného rozkazu dobrovoľne splní uloženú povinnosť, alebo v
prípade, ak s uloženou povinnosťou nesúhlasí a tú namieta, môže proti platobnému rozkazu podať odpor

v rovnakej lehote. O konzekvenciách absencie vecného odôvodnenia odporu však musí byť žalovaný
poučený v platobnom rozkaze. Vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo
veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí vo svojom
odpore nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to
buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia. Nepostačuje iba faktická námietka,

že s platobným rozkazom nesúhlasí a voči nemu podáva odpor. Za vecné nemožno považovať také
odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba
namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok
zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu súčasne zákon neumožňuje zhojiť ani postupom
podľa § 129 CSP. K odporu je žalovaný povinný taktiež pripojiť aj listiny, na ktoré sa v odôvodnení

odvoláva; rovnako musí označiť aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (viď Veľké komentáre Civilný
sporový poriadok Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).

7. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa s odporom žalovanej dospel tiež k záveru, že
jej podanie nespĺňa náležitosti vecného odôvodnenia odporu tak, ako to má na mysli

ustanovenie § 267 ods. 1 CSP. O náležitostiach odporu bola pritom žalovaná v platobnom rozkaze
poučená. Žalovaná vo svojom podaní (č. l. 56 spisu) nespochybnila nárok uplatnený žalobcom, len
opísala okolnosti, za ktorých vznikol a dôvody, prečo ho doposiaľ neuhradila. Navyše uviedla, že dňa
14.02.2017 bola uzatvorená dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku podľa § 269 ods. 1, §
323 Obchodného zákonníka na sumu 1.955,62 eur so splatnosťou k 29. februáru 2020. S poukazom

na tieto skutočnosti zdôraznila, že v súdom stanovenej lehote 15 dní nie je schopná tak vysokú sumu
splatiť, preto žiadala o možnosť zaplatenia dlžnej sumy v splátkovom kalendári.

8. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie postupoval v prejednávanom prípade správne, keď
odpor podaný žalovanou proti platobnému rozkazu ako odpor bez vecného odôvodnenia odmietol.

V takomto postupe okresného súdu odvolací súd nezistil žiadne pochybenie. Odvolacie námietky
žalovanej nie sú preto dôvodné.

9. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

10. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

11. Pretože v prejednávanej veci vzal žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie - platobnom rozkaze
Okresného súdu Žilina č. k. 41C/61/2017-53 zo dňa 18.01.2018 - žalobu sčasti späť, avšak skôr, ako
jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, a žalovaná nevyjadrila s čiastočným späťvzatím nesúhlas
(viď č. l. 90 a 94 spisu), odvolací súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami pripustilčiastočné späťvzatie žaloby, platobný rozkaz v časti o zaplatenie sumy 890,- eur zrušil a konanie v
uvedenej časti zastavil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)