Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/294/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412211336
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4412211336.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: Ing. F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, X., právne zastúpený: Mgr. Jozef Vida, advokát, Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovaným
v rade: 1. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad O. č. XX, 2. T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad
O. č. XXX, 3. K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad O. č. XXX, žalovaní v rade 1. až 3. zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857
751, 4. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. č. XXX, o zaplatenie 828,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/135/2012-330 zo dňa 24. apríla 2018 - v

zamietajúcej časti výroku a výroku o trovách účastníkov, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výrokov
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 3. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Žalovanej v 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2012 domáhal pôvodne od žalovaných v rade 1 , 2 a 3
zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 414,-eur a súčasne sa domáhal aj od žalovanej J. U. zaplatenia
žalovanej sumy 414 ,-eur. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 28.10.2008 uzatvoril ako
kupujúci kúpnu zmluvu s predávajúcimi F. Q., Družstvo Agropodnikateľov Mužla, D. G., L. O., E. F., K. O.
( právny predchodca žalovaných v rade 1 až 3) a J. U.. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti
uvedené čl. I. kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzavretá na notárskom úrade JUDr. X. V.. K. O.

( právny predchodca žalovaných v rade 1 až 3 a J. U. boli vlastníkmi nehnuteľností označených ako
parc. č. XXX, XXX, XXX, každý z nich po 1/6 z celku. Za ich podiely v nehnuteľnostiach im žalobca
zaplatil sumu 2.779,-Sk, t.j. každý z nich obdržal v prepočte na menu euro po 92,25 eur. Žalobca v
žalobe uviedol, že okrem kúpnej ceny hradil všetky náklady súvisiace so spísaním zmluvy a s vkladom
do katastra, t.j. zaplatil za vyhotovenie geometrického plánu potrebnému ku konaniu o vklade sumu
7.000,-Sk, čo je v prepočte na euro 232,-eur. Okrem uvedeného žalobca v žalobe uviedol, že platil aj
poplatky za overenie podpisov. Kúpna zmluva bola po podpísaní doručená správe katastra, táto však

vkladové konanie prerušila z dôvodu, že zomrel jeden z predávajúcich a to K. O.. Preto bolo nutné
uzavrieť dohodu s dedičmi menovaného, predávajúceho. Dedičmi po K. O. boli žalovaní v rade 1 až 3,
ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve číslo 16D/415/2009, na ktoré poukazuje vo svojom rozhodnutí
aj Správa katastra Nové Zámky. Nakoľko právny nástupcovia nebohého K. O., t.j. žalovaní v 1 až 3rade, ako aj pôvodne žalovaná J. U., neboli ochotní uzavrieť príslušný dodatok ku kúpnej zmluve, musel
žalobca s ostatnými kupujúcimi uzavrieť príslušné kúpne zmluvy osobitne. Za vyhotovenie osobitných
kúpnych zmlúv zaplatil žalobca JUDr. V. 3 x 50,-eur. Čo sa týka predávajúceho E. F. tak s týmto kúpnu

zmluvu po prerušení konania uzatvoril tak, že ju žalobca vyhotovil sám. Okrem vyššie uvedených troch
osobitných kúpnych zmlúv vyhotovených notárom, žalobca zaplatil aj správne poplatky za návrhy na
vklad do katastra nehnuteľností, t.j. 4 x správny poplatok 66,-eur, t.j. spolu 264,-eur a aj túto sumu
si žalobca v žalobe uplatňuje voči žalovaným. Žalobca mal za to, že žalovaní označení v žalobe
nesú zodpovednosť za to, že po uzavretí kúpnej zmluvy a po zaplatení kúpnej ceny sa žalobca nestal

vlastníkom príslušných podielov, pričom žalovaní mu nevrátili ani kúpnu cenu, ktorú im zaplatil, resp.
ich právnemu predchodcovi. Vzhľadom na neochotu žalovaných uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve
potom ako kataster vkladové konanie prerušil, musel teda žalobca uzavrieť z pôvodnej kúpnej zmluve
predávajúcimi nové kúpne zmluvy, musel znovu zaplatiť príslušné správne poplatky, čím mu vznikla
škoda, ktorú si vyčíslil spolu vo výške 828,-eur. Z tejto si v žalobe sumu 414,-eur uplatnil voči žalovaným
v rade 1 až 3 ako právnym nástupcom pôvodne predávajúceho K. O. a sumu 414,- eur od pôvodne

predávajúcej J. U..

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 5C/135/2012-9 , ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu.
Proti platobnému rozkazu podali včas odpor v tom čase žalovaní v rade 1 až 4. Žalovaní v tom čase v
rade 1 až 4 nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy spochybnili tým, že voči nemu vzniesli námietku

premlčania.

3. Okresný súd Nové Zámky vo veci po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom č. k.
5C/135/2012-157 a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo svojom zdôvodnení uviedol, že
nárok posudzoval podľa § 420 odsek 2,3, §101, §106 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného

dokazovania nárok žalobcu vyhodnotil ako premlčaný a preto žalobu zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu
podal žalobca včas odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 2.4.2015 uznesením č. k.
8Co/405/2014-231 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že rozsudok je predčasný a nepreskúmateľný.

4. Pôvodne žalovaná v 4. rade J. U. zomrela dňa 30.10.2014, po skončení dedičského konania
Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 5C/135/2012-279 zo dňa 09.05.2017 rozhodol o tom, že v
konaní pokračuje s dedičkou žalovanej v 4. rade a to Anna Benková, bližšie označená v záhlaví tohto
rozhodnutia.

5. Predmetom konania po zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie bola pôvodne žalovaná
suma, ktorú žalobca s poukazom na rozhodnutie krajského súdu na poslednom pojednávaní spresnil
tak, že od žalovaných v rade 1 , 2 a 3 žiada spoločne a nerozdielne 414,-eur a od žalovanej v rade 4
žiada tiež 414,-eur. Uviedol, že na tom sa nič nemení. Spresnil však sumu, ktorú si uplatňuje titulom
náhrady škody v rámci tej sumy 414,-eur a to tak, že z pôvodne v tej sume 414,-eur obsiahnutej cene

geometrickéhoplánua vočižalovaným1,2,3pôvodneuplatnenejvovýške 116,17eura vočižalovanej4
pôvodne uplatnenej tiež vo výške 116,17 eur , si po upresnení teraz titulom náhrady škody spočívajúcej
v náhrade za vypracovanie geometrického plánu uplatňuje len po 114,75 eur. T.j. každá z tých súm
po 414,-eur pozostáva z uplatňovanej kúpnej ceny 92,25 eur, z náhrady škody za geometrický plán
114,75 eur a z nákladov na vypracovanie kúpnych zmlúv po 75,-eur a z nákladov na správny poplatok

po 132,-eur . Súd teda skúmal či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy 414,- eur voči
žalovaným v rade 1 až 3 a sumy 414,- eur voči žalovanej v rade 4.

6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným v poradí druhým) rozsudkom Okresný
súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:

I. Žalovaní v 1. rade, žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 92,25 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná v 4. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 92,25 eur a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v
rozsahu 56 %.

V. Súd p r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v
rozsahu 56 %.

VI. Súd p r i z n á v a žalovanej v 3. radnárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu
56 %.

VII. Súd p r i z n á v a žalovanej v 4. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v rozsahu
56 %.

7. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 28.10.2018 uzatvoril žalobca
ako kupujúci a Martin Szalai, Družstvo Agropodnikateľov Mužla, D. G., L. O., E. F., K. O. ( právny
predchodca žalovaných v rade 1 až 3) a J. U. kúpnu zmluvu. Predmet kúpnej zmluvy tvorili nehnuteľnosti
bližšie popísané v článku I. kúpnej zmluvy. Kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola dohodnutá

v článku II. kúpnej zmluvy a podľa tejto mal K. O., t.j. právny predchodca žalovaných v rade 1 a X a
J. U. právna predchodkyňa v súčasnosti žalovanej v rade 4, T. B., nadobudnúť kúpnu cenu každý z
nich po 2.779,-Sk , čo v súčasnosti po prepočte na euro predstavuje 92,25 eur. V článku II. uvedenej
kúpnej zmluvy sa uvádza, že kúpnu cenu vyplatil žalobca ako kupujúci , predávajúcim, t.j. aj K. O.
a J. U. ( právnym predchodcom žalovaných v rade 1 až 4) a to ešte pred podpísaním tejto zmluvy,

čo predávajúci svojimi podpismi potvrdili na kúpnej zmluve. Ďalej mal súd preukázané, že návrh na
vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol katastru doručení 20.11.2008. Ďalej
mal súd preukázané, že rozhodnutím V8128/08-18 zo dňa 15.12.2018 Správa katastra Nové Zámky
uvedené vkladové konanie prerušila s odôvodnením že v návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a v
článku I. zmluvy je predmetom prevodu spoluvlastnícky podiel 1/2 F. Q., par.č. XXXX pôvodne evidovaná

na LV č. XXXX v katastrálnom území F. a uvedená parcela je zároveň evidovaná na LV č. XXXX vo
vlastníctve Družstvo Agropodnikateľov Mužla na základe kúpnej zmluvy. V návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností je uvedené, že parcela XXX a XXXX sú evidované v pozemnoknižnej vložke a parcely sú
evidované na LV č. XXX a LV č. XXXX, že v článku I. je nesprávne uvedená výška kúpnej ceny pre J. U..
Na odstránenie uvedených nedostatkov Správa katastra určila lehotu 30 dní od doručenia predmetného

rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie katastra bolo doručované všetkým účastníkom kúpnej zmluvy.
Ďalej súd zistil, že Správa katastra Nové Zámky následne dňa 2.4.2009 opätovne rozhodnutím číslo
V8128/08-21 rozhodla o prerušení vkladového konania, v ktorom rozhodnutí opätovne vytkla vyššie
uvedené nedostatky, ktoré boli vytknuté už v rozhodnutí zo dňa 15.12.2008 a okrem toho vytkla aj
ďalší nedostatok a to , že za predávajúceho v druhom rade - Družstvo Agropodnikateľov Mužla zmluvu

podpísal len predseda družstva, pričom podľa § 243 odsek 3 Obchodného zákonníka pre právny úkon
v písomnej forme je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Následne dňa 11.8.2009
Správa katastra Nové Zámky vydala rozhodnutie číslo V8128/08, ktorým katastrálne konanie o vklade
opätovne prerušila , opätovne vytkla nedostatky spočívajúce v chýbajúcom podpise druhého člena
predstavenstva na kúpnej zmluve, opätovne uviedla, že v návrhu na vklad do katastra je predmetom

prevodu spoluvlastnícky podiel 1/2 F. Q., parč. XXXX, pôvodne evidované na LV č. XXXX, ktorá však
v tom čase bola evidovaná na LV č. XXXX vo vlastníctve Družstva Agropodnikateľov Mužla na základe
kúpnej zmluvy. Okrem týchto nedostatkov, ktoré boli vytknuté už v predchádzajúcich rozhodnutiach
a netýkali sa právnych predchodcov žalovaných v rade 1 a ž 4, správa katastra v tomto rozhodnutí
vytkla nedostatok spočívajúci v tom, že v návrhu na vklad do katastra nie sú uvedené všetky čísla listov

vlastníctva ktoré sú vkladom dotknuté. Tiež vyzvala k návrhu doložiť ešte dve vyhotovenia kúpnej
zmluvy a dodatku ku kúpnej zmluve z dôvodu rozšírenia účastníkov konania a poukázala na to, že z
dôvodu úmrtia K. O. ( jedného z predávajúci ) je potrebné, aby k zmluve pristúpili dedičia a to dodatkom
ku kúpnej zmluve. Následne rozhodnutím zo dňa 27.3.2009 číslo V8128/08-21 Správa katastra
Nové Zámky katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej

kúpnej zmluvy zastavila z dôvodu, že nedostatky, ktoré boli vytknuté vyššie uvedenými rozhodnutiami
odstránené neboli. Súd ďalej zistil, že následne žalobca ako kupujúci uzatvoril kúpne zmluvy a to
dňa 23.7.2010 z Družstvom Agropodnikateľov, D. G. a D.. F. G. ako predávajúcimi. Aj v prípade tejto
zmluvy bolo konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva prerušené pre zistené nedostatky a vklad bolpovolení až dňa 25.5.2011. Ďalej súd zistil, dňa 15.6.2010 uzatvoril žalobca ako kupujúci kúpnu zmluvu
s L. O., pričom vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolení dňa 12.8.2010.

9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav a citované ustanovenia
Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - § 420 ods. 1 a 3,
§ 442 ods. 1 a 3, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 470 ods. 1, § 100 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2, § 107
ods. 1 až 3, § 111 a § 3 ods. 1) v napadnutých častiach výrokov (tak ako je ďalej uvedené odvolanie
žalobcu), odôvodnil nasledovne:

10. Vo zvyšku súd nároky žalobcu, či už voči žalovaným v rade 1 a 3 a aj voči žalovanej v rade 4.
posudzoval ako nároky na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vo zvyšku
si žalobca uplatnil v žalobe sumu vo výške 321,75 eur voči žalovaným v rade 1 až 3 spoločne a
nerozdielne a voči žalovanej v rade 4 sumu vo výške 321,75 eur. Uvedená suma 321,75 eur , ktorú si
žalobca uplatňuje voči žalovaným v rade 1,2 a 3 ako právnym nástupcom K. O., pozostáva z nákladov

na vyhotovenie geometrického plánu vo výške 114,75 eur a nákladov na vypracovanie kúpnych zmlúv
vo výške 75,-eur a nákladov na správny poplatok 132,-eur . Takú istú sumu 321,75 eur tiež titulom
náhrady škody, si žalobca uplatňuje aj od žalovanej v rade 4 ako právnej nástupkyni po J. U.. Žalobca
tvrdí, že škoda mu bola spôsobená z dôvodu, že žalovaní v rade 1,2 a 3, a predchodkyňa žalovanej
v rade 4 odmietli uzavrieť dodatok ku kúpnej zmluve a spôsobili, že konanie o zápise vlastníckeho

práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam bolo správou katastra zastavené / ako je uvedené
vyššie/. Aj v prípade tejto škody bola vznesená námietka premlčania. Súd však v prvom rade skúmal,
či vôbec žalovaní v rade 1 až 4 , resp. ich právni predchodcovia porušili nejakú právnu povinnosť a či
ich konaním vznikla nejaká škoda. Súd teda skúmal či žalobcovi vôbec vznikol nárok na zaplatenie
žalovanej sumy 321,75 eur voči žalovaným v rade 1 až 3 a sumy 321,75 eur voči žalovanej v rade

4, titulom nároku na náhradu škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia mala vzniknúť v súvislosti s kúpnou
zmluvou, ktorej vklad povolený nebol , t.j. jej účinky nenastali. Vychádzajúc z ustanovenia § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka bolo teda povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že žalovaní , resp. ich
predchodcovia porušili nejakú právnu povinnosť a akú. Uvedené však súd nad všetku pochybnosť
v konaní preukázané nemal. Súd nemal preukázané, že výslovne porušením nejakej konkrétnej

povinnosti len zo strany žalovaných, resp. ich právnych predchodcom došlo k zastaveniu konania o
zavkladovanie vlastníckeho práva v prospech žalobcu ako kupujúceho. Žalobca totiž tvrdil, že z dôvodu
úmrtia právneho predchodcu K. O. bolo potrebné , aby jeho právny nástupcovia podpísali dodatok
ku kúpnej zmluve a tiež aby dodatok ku kúpnej zmluve podpísala právna predchodkyňa žalovanej
v rade 4, pani J. U.. A z dôvodu, že dodatok ku kúpnej zmluve tieto osoby odmietli podpísať, došlo

k zastaveniu konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takéto tvrdenie žalobcu
sa však jednoznačne nepotvrdilo. Podľa súdu sa jednoznačne a nad všetku pochybnosť nepreukázala
príčinná súvislosť len medzi konaním predchodcov žalovaných, resp . ich právnych predchodcov a to
neuzatvoreniedodatkukukúpnejzmluve,keďpodľarozhodnutiasprávykatastraozastavenívkladového
konania, toto nebol jediný dôvod pre jeho zastavenie. Naopak už so skorších rozhodnutí o prerušení

konania vyplývalo, že tu boli od počiatku aj iné dôvody, iné nedostatky kúpnej zmluvy, za ktoré však
predchodcovia žalovaných vôbec nezodpovedali, pretože zmluvu nezabezpečovali, ale, ako vyplynulo
aj zo samotnej výpovede žalobcu, jej vyhotovenie zabezpečoval samotný žalobca, ktorý dal zmluvu
vyhotoviť u notára. Ako už bolo uvedené, podľa kúpnej zmluvy mal žalobca od právnych predchodcom
žalovaných nadobudnúť do vlastníctva ich spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných vo

Vložke č. XXX / parcela č. XXX - roľa o výmere XXX m2/ a na LV č. XXX / parcela č. XXX vinice o
výmere 645 m2 a parcela č. XXX- vinice o výmere 646 m2/. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k.
12C/128/2009 súd zistil, že tieto nehnuteľnosti boli predmetom konania o určenie vlastníctva vedeného
voči žalovaným v rade 1 2 a 3 a voči právnej predchodkyni žalovanej v rade 4.. Rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2010 v predmetnej veci súd určil, že dotknuté nehnuteľnosti patrili v

čase smrti do podielového spoluvlastníctva v pomere 1/3 k celku neb. F. F., ktorá zomrela dňa 8.7.2007.
Z predmetného konania potom pre toto konanie vyplynulo, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy v roku
2008, právni predchodcovia žalovaných ako predávajúci ani neboli vlastníci nimi predávaných podielov.
V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje aj na výpoveď samotného žalobcu na poslednom pojednávaní,
kedy on sám na otázku súdu, kto a koho oslovil pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá nakoniec

nebola zavkladovaná, či žalobca poznal vôbec predávajúceho K. O. a J. U., či ho títo dvaja oslovili, či
mu ony ponúkli na predaj ich podiely na pozemkoch, odpovedal tak, že ho neoslovili predchodcovia
žalovaných, ale že ich on oslovil. On si na katastri zistil, že sú ako vlastníci zapísaní, resp. že ich
rodičia sú zapísaní ako vlastníci a to ich matka. Keďže však ony dvaja ešte nemali prevedené tietoveci, tak to žalobca zabezpečil, on podal návrh na prejednanie dedičstva po ich matke, ale na súdne
pojednávanie išli ony osobne. Žalobca ďalej uviedol, že aj vypracovanie kúpnej zmluvy mal zabezpečiť
on. Na otázku súdu, prečo sa robila kúpna zmluva s viacerými predávajúcimi žalobca uviedol, že

chcel ušetriť. Na otázku súdu, či so žalobcom, keď vybavoval veci po úradoch, u notára, či teda
chodili s ním aj predávajúci K. O. a J. U. a či žalobca žiadal od nich, aby si preverili, či sú skutočne
vlastníci predávaných nehnuteľností, žalobca uviedol, že s ním nechodili po úradoch. On si zisťoval,
ktorú pôdu obrábajú a podľa toho zistil, na koho je tá pôda zapísaná. T.j. aj zo samotného výsluchu
žalobcu vyplynulo, že nie predchodca žalovaných , ale žalobca oslovil potenciálnych predajcov pôdy,

ktorých si on zistil. Z jeho výsluchu je zrejmé, že si bol vedomý, v tom čase existujúcich vlastníckych
vzťahov, sám uviedol, že v čase keď prejavil záujem o pôdu táto nebola ešte prededená. Uviedol,
že on zabezpečil vyriešenie tejto situácie a potom sám zabezpečil aj vypracovanie kúpnej zmluvy ,
ktorej účastníci boli viacerí predávajúci, t.j. nielen predchodcovia žalovaných. Sám žalobca potvrdil,
že sám zistil vlastníkov pôdy o ktorú mal záujem, sám ich oslovil s ponukou na odkúpenie pozemkov,
sám veci týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam na úradoch zabezpečoval /

inicioval prejedanie dedičstva/, sám zabezpečil vypracovanie kúpnej zmluvy cestou notára, sám dal
vypracovať hromadnú zmluvu s viacerými predávajúcimi, nakoľko chcel ušetriť a bol si vedomý aj
toho, že notár, ktorému dal vypracovať kúpnu zmluvu, urobil pri jej vypracovaní viacero chýb. Napriek
uvedenému, zodpovednosť za to, že katastrálne konanie bolo zastavené pripisuje výlučne predchodcom
žalovaných /2-om predávajúcim/, resp. ich právnym nástupcom/ súčasným žalovaným/. Tvrdí, že ich

konaním, resp. nekonaním- nepodpísaním dodatku ku kúpnej zmluve došlo k zastaveniu konania o
vklade vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe spomínanej kúpnej zmluvy. A preto v príčinnej
súvislostisuvedeným konaním,resp.nekonanímžalovaných,resp.ichpredchodcov,muvzniklaškoda,
ktorá súvisela s potrebou uzavrieť následne nové kúpne zmluvy s ostatnými predávajúcimi. S týmto
tvrdením sa súd nestotožnil. Ako už bolo uvedené, žalovaní, resp. ich predchodcovi nikdy, t.j. ani v

čase uzatvárania kúpnej zmluvy, ktorej vypracovanie zabezpečil sám žalobca na základe ním zistených
skutočností / ako sám uviedol, sám si zistil nehnuteľnosti o ktoré mal záujem a aj ich vlastníka, sám
toto vlastníctvo na úradoch preveroval/, vlastníkmi predmetných nehnuteľností neboli. T.j. sám žalobca,
vychádzajúc z jeho vlastných zistení, bez toho, aby ho tieto osoby sami oslovili, oslovil predchodcov
žalovaných ako údajných vlastníkov a navrhol im uzavretie kúpnej zmluvy , ktorú však dal vypracovať

notárovi žalobca, nie žalovaní. Nie je teda vôbec zrejmé, akú právnu povinnosť mali žalovaní, resp.
ich právni predchodcovia porušiť. A ako už bolo uvedené, v konaní nebolo nad všetku pochybnosť
preukázané ani to, že výlučne v príčinnej súvislosti s konaním, resp. nekonaním žalovaných, resp.
ich predchodcov, t.j. že výlučne len z dôvodu, že títo neuzavreli dodatok ku kúpnej zmluve, došlo
k zastavení konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra. Naopak , aj z katastrálneho

spisu jednoznačne vyplýva, že správa katastra pred tým, ako pristúpila k zastaveniu konania, toto viac
krát prerušila a to nie výlučne pre nedostatky , ktoré sa týkali, resp. ich spôsobili predchodcovia
žalobca, prípadne ich právni nástupcovia. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii

takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď
protiprávnym konaním, alebo aj opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je
pritom protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti , ktorá vyplýva buď zo
zmlúv , iných právnych úkonov, alebo zo zákona. Pod pojmom škoda treba v zmysle § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka chápať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne

vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak
má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy, nie viac, ani menej. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou musí
byť v každom konkrétnom prípade bezpodmienečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Ďalšou

podmienkou je zavinenie, ktoré môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. V zmysle ustanovenia §
420 OZ sa zavinenie predpokladá a zbaví sa ho ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Keďže súd
nad všetku pochybnosť nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a údajnou
škodou, ktorá žalobcovi vznikla súd vo zvyšku žalobu zamietol a vznesenou námietkou premlčania sa
nezaoberal pri tomto nároku. Súčasne súd na doplnenie poukazuje aj to , že v tomto prípade , kedy si

žalobca sám našiel, resp. vyhliadol predmet kúpy aj domnelých predávajúcich, kedy sa sám podujal
predchodcom žalovaných pomôcť majetkovo najskôr vyporiadať / predediť/ nehnuteľnosti o ktoré mal
záujem aneskôrzabezpečiťajvšetkyúkonysmerujúcekuzavretiukúpnejzmluvyvrátanezabezpečenia
jej vypracovanie, snahu žalobcu o prenesenie zodpovednosti za prípadné vady, nedostatky kúpnejzmluvy len na žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, považuje súd aj za uplatňovanie práva v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie, po citácii ustanovení Civilného sporového
poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 255 ods. 1 a 2, § 256 a § 259), odôvodnil nasledovne:

12. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.. Žalobca si uplatnil pôvodne
žalobou voči žalovaným v rade 1 a 3 spoločne a nerozdielne sumu 414,- eur a voči žalovanej v rade 4.

tiež sumu 414,- eur. Voči žalovaným v rade 1 až 3 bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 92,25 eur /
22% zo žalovanej sumy /, t.j. úspešnejší boli v konaní žalovaní 1,2 a 3 a to v pomere 78% zo žalovanej
sumy. Voči žalovanej v rade 4 bol žalobca úspešný taktiež len v časti o zaplatenie sumy 92,25 eur /
22% zo žalovanej sumy /, t.j. úspešnejšia bola v konaní žalovaná 4 a to v pomere 78% zo žalovanej
sumy. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Berúc do úvahy pomer úspechu a
neúspechu účastníkov konania, úspešnejší boli v konaní žalovaní v rade 1 až 4 a to v rozsahu 56% ,

preto im aj súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56%. O konkrétnej výške trov konania
jednotlivých žalovaných rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

13. Uvedený rozsudok v zamietajúcej časti a výrokoch o náhrade trov konania (III. až VII.) včas podaným

odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia v napadnutých častiach resp. toho, aby
odvolací súd vo veci sám rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Dôvody odvolania uviedol
nasledovne:

14. „Ako je to zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie nemal preukázanú

skutočnosť, že jedine porušením právnej povinnosti žalovaných došlo k vzniku škody, a to z dôvodu,
že podľa jeho názoru Správa katastra Nové Zámky prerušila konanie nielen z dôvodov na strane
žalovaných, ale aj z iných dôvodov. Tento názor súdu prvej inštancie považuje žalobca za nesprávny,
nakoľko podľa jeho názoru, ako to vyplýva aj z priloženého spisu katastra, ostatné nedostatky vytknuté
katastrom boli takého charakteru, ktoré mohol odstrániť samotný žalobca, resp. mohol ich odstránenie

zabezpečiť samotný žalobca, ktorý tak aj urobil, no bez príslušného dodatku k zmluve tieto nemohol
priložiť k dodatku k návrhu na vklad vlastníckeho práva. Svedčia o tom v konečnom dôsledku aj ďalšie
zmluvy, ktoré uzavrel s ostatnými pôvodnými účastníkmi zmluvy, kde katastrom vytknuté nedostatky už
odstránilaktorémoholpredložiťibavsamostatnýchpodaniachnazákladezmlúvsamostatneuzavretých
s pôvodnými účastníkmi zmluvy - predávajúcimi - z dôvodu, že žalovaní odmietli napriek výzve katastra

odstrániť zistené nedostatky. Čo sa týka samotného názoru plynutia premlčacej lehoty, mám za to, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o začiatku trvania premlčania, a to z dôvodu, že
premlčaciu dobu možno počítať podľa názoru žalobcu až od dňa 26.11.2010, teda deň po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku 12C/128/2009 , kedy mohla začať plynúť objektívna lehota na premlčanie
nároku. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol uzavretím kúpnej zmluvy medzi účastníkmi totiž rozhodnutím

katastra nezanikol a zaniknúť ani nemohol, nakoľko ani jeden z účastníkov neurobil žiadny taký právny
úkon, ktorý by zánik zmluvného vzťahu privodil a preto účastníci boli povinní navzájom si poskytnúť
vzájomnú súčinnosť tak, aby bol dosiahnutý účel zmluvy spôsobom, ktorý určil samotný kataster, a to
pristúpením k zmluve a podpísaním dodatku k zmluve.“

15. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrili len žalovaní v 1. až 3. rade prostredníctvom spoločného
právneho zástupcu, keď požadovali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne
správny potvrdiť a požadovali a j náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Aj napriek
skutočnosti, že s napadnutým rozsudkom sa nestotožňujú, odvolaním ho z dôvodu zbytočného
navyšovania nákladov konania nenapadli, naďalej zastávajú názor, že nároky žalobcu sú premlčané

z dôvodu, že premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 03.04.2012, keď námietky premlčania vzniesli
v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Zastávajú názor, že medzi uplatňovanou škodou a
ich konaním, resp. opomenutím konania neexistuje príčinná súvislosť, keď následnú škodu žalobcu
vzniknutú mu po zastavení katastrálneho konania si žalobca spôsobil sám. Katastrálne konanie nebolo
zastavené len z dôvodu na strane poručiteľa, ale aj z ďalších dôvodov. Žalobca bol príčinou toho,

že po zastavení katastrálneho konania musel opätovne uzatvárať zmluvy so zostávajúcimi účastníkmi
zmluvy, s ktorými bola spojená poplatková povinnosť, ich konanie nebolo príčinou potreby úhrad nových
poplatkov. V tomto období sa navyše necítili vlastníkmi predmetných nehnuteľností pre prebiehajúci
súdny spor pod sp. zn. 12C/128/2009 o určenie vlastníckeho práva. Nárok žalobcu neuznávajú ani včasti položky v súvislosti s geometrickým plánom, nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
v tom smere, že tento by bol nevyhnutný pre účely katastrálneho konania. Žalobca by bol zabránil vzniku
tejto škody v prípade, pokiaľ by uzatvoril riadne kúpne zmluvy s jednotlivými účastníkmi.

16. Žalobca sa už k vyjadreniu k jeho odvolaniu nevyjadroval, žalovaná v 4. rade sa nevyjadrovala k
vyjadreniu žalovaných v 1. až 3. rade.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď súčasne v
zmysle ustanovenia § 396 CSP rozhodoval aj o trovách odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní
úspešnej žalovanej v 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tejto žiadne
trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatnila, a nárok na náhrady trov odvolacieho

konania priznal žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí si nárok na náhradu trov odvolacieho konania uplatnili.

18. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie v napadnutých častiach, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia týkajúcich

sa napadnutých častí rozsudku, keď na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutých častiach aj s
ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu poukazuje na to, že

- súhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že jediným (výlučným) dôvodom pre zastavenie
katastrálneho konania nebolo konanie žalovaných resp. ich právnych predchodcov,

- pokiaľ sa žalobca rozhodol v jednej kúpnej zmluve spojiť viacero prevodov nehnuteľností s rozdielnymi
vlastníkmi, sám na seba prijal riziko spojené s odstraňovaním nedostatkov jednotlivých samotných
právnych úkonov, keď v prípade tvrdenej nespolupráce žalovaných mal možnosť nedostatky netýkajúce
sa žalovaných odstrániť a upraviť návrh na povolenie vkladu vylúčením prevodu vlastníctva k
nehnuteľnostiam prináležiacim žalovaným,

- súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku právny názor k plynutiu premlčacej lehoty a k vznesenej
námietke premlčania žalovanými vôbec neprijal,
- požadovanej súčinnosti žalovaných bránilo aj prebiehajúce súdne konanie o určenie vlastníctva pod
sp. zn. 12C/128/2009 s výsledkom v neprospech žalovaných, ktorí boli účastníkmi tohto konania,
- pri predmetnej kúpnej zmluve zahŕňajúcej ako predávajúcich aj ďalšie subjekty netvoriace žalovaných v

tomto spore nebolo možné špecifikovať, aká časť škody žalobcu uplatňovaná v tomto spore prináležala
k právnym úkonom právnych predchodcov žalovaných, a že
- v spore nebolo preukázané to, že náklady za vypracovanie geometrického plánu boli nevyhnutné, t.
j. že bol geometrický plán pre právny úkon ohľadom nehnuteľností právnych predchodcov žalovaných
bol nevyhnutný a že súvisel výhradne s ich predmetom predaja a nebol teda potrebný pre právne úkony

s ostatnými účastníkmi kúpnej zmluvy.

19. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).