Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Myrtill Vojteková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12Pc/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206609
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318206609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. M. Z. vo veci navrhovateľky - osoby

oprávnenej na výživné: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, A., v konaní zastúpená: Monika
Bátorová, nar. 24.4.1978, bytom W. XX/XX, A., a osoby povinnej platiť výživné - otca navrhovateľky:
Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XXX/X, G., toho času C. X, K., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné na navrhovateľku zo sumy 116,18 Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne
počnúc od 14.9.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
navrhovateľky.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Dlžné výživné za obdobie od 14.9.2018 do 30.4.2019 vo výške 482,91 Eur je otec navrhovateľky
povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do 31.8.2019.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 16.11.2005 v

spojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.k.XXCoP/X/XXXX-XXzodňa11.4.2006včastirozsahu
vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky a platobného miesta výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 14.9.2018 domáhala zvýšenia
výživného na plnoleté dieťa voči svojmu otcovi, a to zo sumy 116,98 Eur (3.500,- Sk) na sumu 350,-
Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, pričom poukázala na to, že je študentkou 2. ročníka na
Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach formou denného štúdia, čím sa podstatne

zmenili pomery na jej strane a narástli náklady spojené hlavne s jej štúdiom. Zároveň sa vyjadrila, že
sa jej zhoršil zdravotný stav, s čím sú tiež spojené výdavky na lieky a náklady súvisiace s cestovaním
k lekárom. Otec jej neprispieva okrem výživného ničím, a celú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka.
Štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadny príjem ani iný majetok,
s výnimkou brigády, ktorú však pre svoj zdravotný stav a sústavnú prípravu na budúce povolanie musela
prerušiť. Jej výdavky po nástupe na vysokú školu výrazne vzrástli a okrem predmetných výdavkov
na školu má tiež ďalšie výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby. Popri škole nemá možnosť

brigádnicky zarábať, nakoľko má prednášky a cvičenia rozložené do celého týždňa, pričom voľný čas
venuje štúdiu. Mala za to, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na jej
strane nárastom jej mesačných výdavkov.2. Otec navrhovateľky sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne, podaním dourčeným tunajšiemu
súdu dňa 26.2.2019, kde uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Poukázal na skutočnosť,
že v čase od 23.3.2017 do 24.4.2017 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Nemocnice s

poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach z dôvodu svojich nezhôd so spoločníkom a zlej finančnej
situácii svojich obchodných spoločnostiach. Uviedol, že za štyri roky, počas ktorých v obchodných
spoločnostiach pracuje, tieto nevykázali žiadny zisk. Za hlavnú činnosť obchodných spoločností označil
sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, pričom túto činnosť označil za veľmi časovo
náročnú. Tiež sa vyjadril, že v súčasnej dobe navštevuje psychiatra. Keďže dlhšiu dobu prevyšujú

výdavky jeho príjmy, nemôže si dovoliť platiť vyššie výživné ako doteraz. Uviedol, že rozdiel medzi
výdavkami a príjmami platí jeho súčasná manželka, čo tiež nepridáva rodinnej pohode a jeho
zdravotnému stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd ponechal výšku výživného na
pôvodných 116,18 Eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, a to najmä

rodným listom navrhovateľky potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľky,
lekárskymi správami ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky, listinnými dôkazmi preukazujúce
otcove príjmy a výdavky, sobášnym listom otca s jeho súčasnou manželkou, lekárskou správou
Nemocnice s poliklinikou Prievidza, so sídlom v Bojniciach zo dňa 24.4.2017, potvrdením o príjme
otcovej súčasnej manželky, potvrdením o príjme matky navrhovateľky, pripojeným spisom Okresného

súdu Galanta sp. zn. XXP/XX/XXXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim materiálom a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Navrhovateľka pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XC/XX/
XXXX-XX zo dňa 4.9.2000 rozvedené, toho času ešte maloletá navrhovateľka, ktorá mala 1 rok a 11

mesiacov bola zverená na čas po rozvode do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie
výživného vo výške 39,83 Eur (1.200,- Sk) mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XX/XXXX-
XX zo dňa 16.11.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnava č. k. XXCoP/X/XXXX-XX zo
dňa 11.4.2006, ktorým sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca na toho času ešte maloletú navrhovateľku
na sumu 116,98 Eur (3.500,- Sk). V čase poslednej úpravy výživného mala navrhovateľka 7 rokov a 1

mesiac, navštevovala 2. ročník Základnej školy v Seredi, žila s matkou a jej rodičmi v ich trojizbovom
družstevnom byte. Otec navrhovateľky v čase poslednej úpravy pracoval ako profesionálny vojak s
priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie február 2004 až január 2005 vo výške cca. 1.200,-
Eur, a za obdobie marec 2005 až jún 2005 vo výške cca. 2.655,- Eur. V decembri 2002 uzavrel v
poradí druhé manželstvo, z ktorého pochádza dcéra Dominika, nar. XX.X.XXXX, žil spolu s manželkou

a maloletou dcérou Dominikou v podnájme.

5.Navrhovateľkamátohočasu20rokova6mesiacov,ještudentkou2.ročníkaUniverzityveterinárskeho
lekárstva a farmácie v Košiciach, formou denného štúdia, čím sa preukázateľne zvýšili jej mesačný
výdavky. Od času poslednej úpravy je navrhovateľka staršia o 12 rokov a 4 mesiace. V minulosti, ako

aj v čase podania návrhu si privyrábala brigádami, avšak aktuálne z dôvodu sústavnej prípravy na
budúce povolanie to nie je možné. Žije spolu s matkou v jednoizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej
matky. Nevlastní žiadne hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Priemerné mesačné výdavky navrhovateľky
sú v sumách: 61,- Eur za ubytovanie v Košiciach, 40,- Eur poplatok za stravovanie a potraviny,
20,- Eur za mestskú hromadnú dopravu a cestovanie, 10,- Eur za telefón, 90,- Eur za kozmetiku a

oblečenie, 20,- Eur za študijné materiály a pomôcky, 40,- Eur za voľnočasové aktivity a 50,- Eur za
iné. Matka navrhovateľky je naďalej rozvedená, zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom
784,29 Eur. Voči navrhovateľke si plní vyživovaciu povinnosť tým, že zabezpečuje navrhovateľke stravu,
ubytovanie a vreckové, ako aj všetky ostatné náklady súvisiace s jej životom. Od posledného súdneho
rozhodnutia jej nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Otec navrhovateľky v máji 2015 uzavrel v

poradí 3. manželstvo so súčasnou manželkou, okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť voči
svojej druhej, taktiež plnoletej dcére Dominike v súdom určenej výške 140,- Eur mesačne, ďalšia
vyživovacia povinnosť mu nepribudla, súdom určené výživné na navrhovateľku vo výške 116,98 Eur
mesačne si plní riadne a včas, okrem toho navrhovateľke finančne na jej výdavky neprispieva žiadnym
spôsobom. Otcove mesačný príjmy pozostávajú z výsluhového dôchodku vo výške 410,16 Eur, príjmu

z prenájmu trojizbového bytu v Prievidzi vo výške 370,- Eur, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Je
jedným z dvoch spoločníkov a konateľov v dvoch obchodných spoločnostiach, z ktorých jedna vykázala
za rok 2018 kladný hospodársky výsledok a druhá záporný. Ďalej je 1 vlastníkom jednoizbového bytu
v Bratislave, ktorý vlastní so súčasnou manželkou, a ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom. Jehomesačné výdavky na vlastnú osobnú potrebu pozostávajú zo sumy 220,- Eur za stravu, oblečenie,
hygienické potreby, z výživného na navrhovateľku zo sumy 116,18 Eur a sumy 140,- Eur z výživného
na plnoletú dcéru Dominiku.

6. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 30.4.2019 sa pridržiavala
návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného, nakoľko to odôvodňujú navrhovateľkine výdavky spojené
s jej životom (cca. 350,- až 360,- Eur mesačne). Ďalej sa vyjadrila, že by bola rada, keby otec
navrhovateľke uhradil aspoň polovicu jej výdavkov, keďže navrhovateľka si v minulosti privyrábala

brigádami,čojejvšakterajšiazaneprázdnenosťsúvisiacasprípravounabudúcepovolenieneumožňuje.
Navrhovateľka býva spolu s matkou v jednoizbovom byte, na ktorý má matka hypotekárny úver, pričom
mesačná splátka úveru je vo výške 120,- Eur. Matka navrhovateľky sa vyjadrila, že je zamestnaná s
priemerným čistým mesačným príjmom v sume 784,29 Eur. Otec okrem súdom určeného výživného,
ktoré si plní riadne a včas neprispieva na výživu navrhovateľky žiadnym spôsobom, s výnimkou situácie,
kedy mala navrhovateľka osemnáste narodeniny, na ktoré jej otec dal finančný dar v hodnote 500,- Eur.

Navrhovateľka svoj návrh podala z dôvodu, že výživné bolo naposledy upravené pred pätnástimi rokmi,
medzičasom navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium, toho času je študentkou vysokej školy, čím
sa podstatne zmenili pomery na jej strane. Uviedla, že navrhovateľka je ochotná sa s otcom zmieriť, za
predpokladu, že by bol ochotný prispievať vyšším výživným, aspoň do polovice výdavkov navrhovateľky.

7. Otec navrhovateľky na pojednávaní dňa 30.4.2019 bol toho názoru, že navrhovaná výška výživného
výrazne prevyšuje oprávnené potreby navrhovateľky. Nesúhlasil s niektorými mesačnými výdavkami
vyčíslenými navrhovateľkou, ako 90,- Eur na oblečenie a kozmetiku, 40,- Eur za voľnočasové aktivity a
psa a nerozumel čo zahŕňajú iné výdavky. Podľa jeho názoru, skutočné mesačné výdavky navrhovateľky
by sa mohli pohybovať vo výške cca. 216,- Eur a keďže na výdavkoch by sa mali podieľať obaja rodičia

rovným dielom, uviedol, že súčasná výška výživného z jeho strany je adekvátna. Vyjadril sa, že od
posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatným zmenám aj na jeho strane, keďže toho času je
jeho jediným príjmom výsluhový dôchodok vo výške 410,16 Eur mesačne, pričom v čase posledného
rozhodovania pracoval ako profesionálny vojak, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo
výške 1.200,- Eur. Príjmy z prenájmu bytu slúžia na vykrývanie nákladov v súvislosti s týmto bytom.

4 roky je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov dvoch obchodných spoločností, ktoré sa zaoberajú
sprostredkovaním prenájmu, resp. predaja nehnuteľností. Táto práca ho napĺňa, a verí, že v budúcnosti
spoločnosti budú ziskové. Žije v jednoizbovom byte v Bratislave so svojou súčasnou manželkou L.
K., s ktorou uzavrel manželstvo dňa 15.5.2015, pričom tento byt patrí do podielového spoluvlastníctva
manželov, na ktorý sa platí hypotekárny úver. V roku 2017 bol hospitalizovaný na psychiatrickom

oddelení v Bojniciach, pričom príčinou bola zlá finančná situácia v spoločnostiach a nezhoda so
spoločníkom. Toho času je v ambulantnej starostlivosti psychiatra, takže svoju prácu dokáže vykonávať.
Je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v Prievidzi, a vlastníkom 1 podielu jednoizbového bytu, v
ktorom žijú spoločne s manželkou, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom. Vzťah s navrhovateľkou
označil za chladný, naposledy sa stretli, keď mala 18 rokov, kedy jej dal finančný dar v hodnote 500,- Eur.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

11. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

14. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa § 78 ods. 2 ZR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Z citovaných zákonných ustanovení ZR okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom
možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného
dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie),
ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne a
športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov

môže nastať aj na strane rodiča, ako osoby povinnej na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Môže to
byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch,
prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkov a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov
možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú
zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa

zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase
posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na
budúce povolanie a iné. Za podstatnú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času,
ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne
nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

18. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je
schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať
svoje potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda
dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím

určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (R 100/1967 <Q. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany navrhovateľky nie je prípustné, pretože sa svojho práva podať
odvolanie výslovne vzdala po vyhlásení rozsudku do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie pre otca navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia

na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno

podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.