Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226511
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117226511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XC., B., o zaplatenie 2.461,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17Csp/186/2017-97 zo dňa 18.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobcu zamieta a žalovanému proti

žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 2.461,57 eur s úrokom 28 % p.a. od 01.08.2017 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili 21.02.2014
zmluvu č. 8700045003, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného č.
SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX tak, ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Podľa príslušných
ustanovením zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty

a VOP, pričom žalovaný sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojím
podpisom. Podľa príslušných ustanovení zmluvy je banka oprávnená za poskytovanie produktov a
služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle
bodu3.8VOPklientjepovinnýmaťnaúčtedostatokfinančnýchprostriedkovpostačujúcichnavykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných
záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa
dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca

zatvoril účet žalovaného, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. V zmysle 3.12 VOP pri
zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení
zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostrediami nad rámec aktuálne
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej

čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V súlade
s citovaným znením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 2.461,57
eur (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % p.a. (úroková sadzba platná od
01.07.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe zmluvy o bežnom účte, obsahom
ktorého okrem iného bol záväzok banky prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte

podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu
požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Okresný súd preskúmal
žalobcom uplatnený nárok, ktorý špecifikoval žalobou jednak kvantitatívne, vymedzením v petite, ako aj
kvalitatívne, opisom rozhodných skutočností ako nepovolené prečerpanie na bežnom účte. Súd nezistil,
že by právne predpisy priznávali banke alebo inej osobe nároky titulom nepovoleného prečerpania, resp.

debetného zostatku na účte. Debetný zostatok predstavuje len účtovné vyjadrenie záväzkov majiteľa
účtu voči banke, ktorá na základe zmluvy vedie účet. Záväzky, ktoré však majú vzniknúť žalovanému
voči žalobcovi môžu byť len zo záväzkových vzťahov, z náhrady škody, bezdôvodného obohatenia a to
na základe zmluvy alebo právnych skutočností predpokladaných zákonom. V konaní nebolo zároveň
preukázané, že by medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní účtu. To,
že banka vedie nepovolené prečerpanie na účte, neznamená, že žalovaný má voči banke záväzky.

Záväzky nemôžu vniknúť len tým, že banka vytvorí debetný stav na účte, ktorý dokonca ani neumožňuje
prečerpanie, ale len tým, že napríklad majiteľ účtu neuhradí poplatky na vedenie účtu. Žalobca, hoci sám
ako banka musí byť odborne spôsobilý, žiadne takéto nároky netvrdil a ani nepreukázal. Podľa výpisu
z účtu okresný súd zistil, že žalovanému boli účtované úroky, hoci nebol preukázaný žiadny vzťah zo
zmluvy o úvere alebo o pôžičke, neboli preukázané dohody, podľa ktorých by sa prípadné neuhradené

platby považovali za požičané prostriedky a pod.. Pre úplnosť súd poznamenal, že z posledného
výpisu z účtu ani nevyplývajú tvrdenia žalobcu, že zatvoril účet žalovaného. Žalobca tak v konaní
neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko v žalobe uvedený opis rozhodujúcich skutočností spočívajúci na
tvrdení, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania, je nepostačujúci. Z takéhoto vymedzenia
nie je zrejmé, z akých jednotlivých (v zmysle presnej špecifikácie) nárokov pozostáva uplatňovaná

suma. Súd pritom nie je povinný preskúmavať výpisy z informačného systému žalobcu a iniciatívne
im prisudzovať konkrétnu skutkovú i právnu kvalifikáciu. Inými slovami, je procesne neprípustné, aby
žalobca svoju povinnosť opísania rozhodných skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe
odkazom na pripojené listinné dôkazy. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca v žalobe odkazuje, slúžia len
a výlučne na preukázanie jeho tvrdení. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol. O náhrade

trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
pretománároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Nakoľkovšaksúdnezistil,žebymuvsúvislosti
s týmto konaním nejaké trovy preukázateľne vznikli, ich náhradu mu nepriznal.

2. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uvádza, že považuje napadnutý

rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že konanie má vady uvedené v § 365 ods. 1
písm. b) CSP, pretože súd vec nesprávne právne posúdil. Prvostupňový súd pri hodnotení merita
rozhodovanej právnej veci úplne opomenul príslušné zákonné ustanovenia upravujúce prekročenie na
bežnom účte v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca má teda voči žalovanému nárok
z titulu prekročenia podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch - Zmluva o účte pre prípad

prekročenia v zmysle zákona nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaj o výške úroku. Naopak,
podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu
o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje všeobecné obchodné podmienky ako i výšku úrokových sadzieb
v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické. Okrem toho bol žalovaný
v prvostupňovom konaní preukázateľne informovaný o svojom prekročení na účte výpismi z účtu, z

ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia. Odhliadnuc od toho,
že prvostupňový súd celkom opomenul zákonný inštitút prekročenia a z neho plynúce implikácie v
prejednávanej veci, aj v prípade, že by prvostupňový súd hodnotil nárok žalobcu aspoň podľa vlastných
ním v odôvodnení uvádzaných kritérií (právne skutočnosti, na základe ktorých mohol žalovanému
vzniknúť záväzok), mal nepochybne priznať žalobcovi aspoň nárok na vrátenie skutočné žalovaným

čerpaných finančných prostriedkov vo výške 2.461,57 eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia, keďže
tieto žalovaný nepochybne a preukázateľne podľa výpisov z účtu čerpal vo výške uplatnenej istiny. V
žiadnom prípade neobstojí, že údaj o debetnom zostatku na účte je len účtovným záznamom, ako to
bolo naznačené v odôvodnení rozhodnutia, keďže vo výpisoch z účtu je uvedený reálny stav čerpania
prostriedkov žalovaným a pokiaľ ide o prostriedky z prekročenia na účte, ide o finančné prostriedky

ktoréžalobcaakobankaposkytlažalovanémunakrytieúhrad,hotovostnýchvýberovčibezhotovostných
platobných príkazov uskutočnených nad rámec (vlastných) disponibilných prostriedkov žalovaného na
bežnom účte. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je
dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP - rozhodnutiesúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhuje, aby odvolací
súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel
žalobe žalobcu v prvostupňovým súdom zamietnutej časti žaloby a zaviazal žalovaného uhradiť celú

dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi a priznal náhradu trov konania
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch
inštanciách.

3. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal

a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

8. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

9. Po preskúmaní veci a spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca na základe vymenovaných
dôkazných prostriedkov založených v súdnom spise dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenosť
výšky uplatneného nároku, ktorý bol predmetom konania. Konštatuje, že pokiaľ súd prvého stupňa na
základe písomných dôkazov predložených žalobcom v konaní pred súdom prvého stupňa nevyhovel
návrhu na začatie konania v rozsahu, ktorý je predmetom odvolacieho konania, jeho rozhodnutie je

vecne správne.

10. V konaní pred súdom prvého stupňa žalobca nepredložil dôkazy potrebné na preukázanie ním
tvrdených skutočností týkajúcich sa výšky ním uplatneného nároku. Je potrebné uviesť, že účastníci
konania v konaní majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť predložiť a označiť dôkazné

prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Súd potom v konaní rozhoduje na základe výsledkov
navrhnutého účastníkmi konania a len výnimočne vykoná aj iné dôkazy. Ak teda účastník konania
nesplnil, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné
dokazovanie, ale rozhodne na skutkovom základe zistenom z vykonaného dokazovania, pričom dopad
dôkaznej núdze pripočíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva

leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významné z hľadiska hmotného
práva.
11. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobca sa nezúčastnil pojednávania konaného dňa
18.06.2018,súhlasilspojednávanímbezjehoúčasti,bolpoučený,ževšetkydôkazymusípredložiťalebooznačiť skôr ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené a predložené neskôr súd
neprihliada. Žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnil, navrhol, aby súd v predmetnej veci rozhodol bez
účasti žalobcu z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a tiež z dôvodu hospodárnosti konania s úmyslom

predísť navyšovaniu trov konania.

12. Žalobca tvrdil, že žalovaná suma predstavuje debetný zostatok titulom porušenia zmluvy a
VOP. Súd prvého stupňa nepovažoval preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaná suma predstavuje
debetný zostatok titulom porušenia zmluvy a VOP. V konaní nebolo zároveň preukázané, že by medzi

stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní účtu. To, že banka vedie nepovolené
prečerpanie na účte, neznamená, že žalovaný má voči banke záväzky. Podľa výpisu z účtu súd zistil, že
žalovanémuboliúčtovanéúroky,hocinebolpreukázanýžiadnyvzťahzozmluvyoúverealeboopôžičke,
neboli preukázané dohody, podľa ktorých by sa prípadné neuhradené platby považovali za požičané
prostriedky a pod.. S uvedeným sa stotožňuje aj odvolací súd.

13. Žalobca ničím nepreukázal existenciu nepovoleného prečerpania, ani to, ako prečerpanie vzniklo,
aby bolo možné posúdiť, či zo strany žalovaného k týmto bankovým operáciám došlo. Nárok žalobcu
tak nebol preukázaný ani čo do základu, ani čo do výšky a preto pokiaľ súd prvého stupňa túto žalobu
ako nepreukázanú zamietol, rozhodol vecne správne.

14. Ako bolo doposiaľ uvedené, odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,
že tu predovšetkým nie je uvedená skutočná a preskúmateľná výška pohľadávky žalobcu titulom
nepovoleného prečerpania bez toho, aby bola táto suma zvyšovaná o ďalšie nároky žalobcu, ktorých
dôvodnosťposúdiťbolonasúde.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúdnapadnutérozhodnutiesúduprvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Nakoľko však súd nezistil, že by mu v súvislosti s týmto konaním nejaké trovy preukázateľne vznikli,
ich náhradu mu nepriznal.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)