Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117211956
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117211956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému R. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 885,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp 108/2017-57 zo dňa 22. júna 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 411,95 EUR a 5,25 %-tný ročný úrok z omeškania
zo sumy 392,78 EUR od 10.06.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i
z n á v a .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2 písm. a/, j/ a y/, § 11 odsek 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.200 Eur. Zo Zákona o
spotrebiteľských úveroch vyplýva, aké obligatórne náležitosti musí takýto typ zmluvy obsahovať. V
predmetnej zmluve však absentujú zákonné náležitosti, a to druh spotrebiteľského úveru (§ 9 odsek 2
písm. a/) a predpoklady použité pre výpočet RPMN (§ 9 odsek 2 písm. j/). Navyše výška RPMN bola

uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa výpočtu súdu bola výška RPMN 35,61 %
a nie 28,7 %. V tejto súvislosti poukázal na to, že z jeho činnosti je mu známe, že právny predchodca
žalobcu do mesačnej splátky zahrnul aj výšku poistného, ktorého výška však v zmluve nie je ale vôbec
uvedená a zo samotnej zmluvy vyplýva, že žalobca v podstate musel uzatvoriť poistenie, buď základnýsúbor alebo kompletný súbor, keďže v zmluve nie je žiadna možnosť neuzavretia poistenia, a preto mal
za to, že aj poistné, ktorého výška ako už bolo konštatované zo zmluvy vôbec nevyplýva, malo byť
zahrnuté do výpočtu RPMN. Absencia vyššie uvedených náležitostí, resp. nesprávne uvedené RPMN

v neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva
zároveň obsahuje nesprávnu výšku priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 45,23 %,
avšak správna výška RPMN pre daný typ úveru je 32,26 %, keďže sa jedná o úver so zabezpečením.
Keďže žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.200 Eur a doposiaľ zaplatil sumu 807,22 Eur, súd prvej
inštancie priznal žalobcovi rozdiel týchto súm, teda sumu 382,78 Eur spolu s príslušným zákonným

úrokomzomeškaniavovýške5%ročneododňanasledujúcehopozosplatneníúveru,t.j.od10.06.2014
do zaplatenia. Žalobcovi priznal taktiež kapitalizovaný úrok z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške
19,17 Eur.

4. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie alebo aby napadnuté rozhodnutie

zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvej inštancie nešpecifikuje, ktorý predpoklad výpočtu RPMN
v Zmluve o úvere absentuje. Súd prvej inštancie pri výpočte RPMN pravdepodobne vychádzal z
kalkulačky nachádzajúcej sa na internete, avšak takýto výpočet je len informatívny. Zmluva o úvere bola
uzatvorená na základe odlišnej právnej úpravy, než súčasná právna úprava, nakoľko s účinnosťou od

01.01.2016 došlo k zmene v celkovej sume nákladov. Zmluva o úvere tak obsahovala správny údaj o
RPMN. Zo Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že poistné je potrebné započítať do celkových
nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie Zmluvy o úvere.
Nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy vyplýva z Obchodných podmienok, podľa ktorých ak dlžník v
návrhu požiada o poistenie, spĺňa požiadavky podľa OP a banka príjme návrh, dôjde k uzatvoreniu

poistenia. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Právny predchodca
žalobcu so žalovaným uzatvorili Zmluvu o úvere - dostupná pôžička. Uvedeným označením úveru je
titulovaná zmluva priamo v názve. Vymedzenie pojmu úveru - dostupná pôžička obsahujú Obchodné
podmienky.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.05.2012 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške
1.200 Eur. V Zmluve o úvere boli uvedené náležitosti týkajúce sa výšky a počtu mesačných splátok
(24 po 67,62 Eur), dátumu prvej platby (10.06.2012), dátumu konečnej splatnosti (10.05.2014), RPMN

(28,70 %) a priemernej RPMN (45,23 %), úrokovej sadzby (25,50 %), celkovej výšky nákladov (341,04
Eur) a poistenia (základný súbor poistenia).

10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenie Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah

založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

13. Medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9
odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o

úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať RPMN, všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

14. V Zmluve o úvere boli okrem iného uvedené náležitosti týkajúce sa výšky poskytnutého úveru (1.200

Eur), počtu a výšky mesačnej splátky (24 splátok po 67,62 Eur), celkovej výške nákladov (341,04 Eur)
a RPMN (28,70 %).

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere absentuje/je nesprávne uvedený údaj o
RPMN, o predpokladoch použitých na výpočet RPMN ako aj o celkovej výške nákladov. K uvedenému

záveru dospel na základe vlastného prepočtu RPMN, pri ktorom vychádzajúc z údajov uvedených v
Zmluve o úvere nemožno dospieť k rovnakému RPMN, ako bolo uvedené v Zmluve o úvere. Vlastným
prepočtom tiež dospel k odlišnej výške celkových nákladov spotrebiteľa, než bola uvedená v Zmluve o
úvere. S uvedenými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

16. Odvolateľ namieta, že výpočty RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa vykonaných zo strany
súdu prvej inštancie boli nesprávne, nakoľko súd nezohľadnil skutočnosť, že poplatky za poistenie boli
dobrovoľné, nakoľko uzatvorenie poistnej zmluvy nepodmieňovalo uzatvorenie Zmluvy o úvere. V tejto
súvislosti odkazoval na návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere, kde mal žalovaný vyjadriť vôľu poistnú
zmluvu uzatvoriť, na podmienky, ktoré žalovaný spĺňal a na akceptáciu zo strany veriteľa. K uvedenej

námietke žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. V
súdnomspisesanenachádzajúžiadnelistinnédôkazynapreukázanietýchtotvrdení,t.j.abyuzatvorenie
poistnej zmluvy si vyžiadal samotný žalovaný, resp. aby uzatvorenie poistnej zmluvy nebolo podmienkou
na uzatvorenie Zmluvy o úvere. V súdnom spise sa nachádza len Zmluva o úvere z ktorej vyplýva, že
žalovaný mal na výber požiadať o základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenie. V Zmluve

o úvere však nemal možnosť poistenie odmietnuť.

17. Odvolací súd naviac dodáva, že aj v prípade, pokiaľ by súd do výpočtu celkových nákladov (ako aj
RPMN) nezapočítaval náklady spojené s poistným (podľa výpisov z účtu 2,62 Eur mesačne), náklady
by podľa zvyšných údajov v Zmluve o úvere boli v odlišnej výške, než sú uvedené v Zmluve o úvere

(24 splátok x 65 Eur = 1.560 Eur).

18. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že právny predchodca žalobcu uvedený rozdiel
vo výpočtoch súdov a výpočte uvedenom v zmluve o spotrebiteľskom úvere odôvodňuje tým, že jehointerný bankový systém umožňoval výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách bez
desatinného čísla a preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej, resp. v nižšej výške,
než výška ostatných splátok. Chybný interný bankový systém však nemôže byť na škodu spotrebiteľovi,

ktorému musí byť zrejmá výška jednotlivých splátok, ich počet ako aj celkové náklady ešte pred
uzatvorením zmluvy, nakoľko uvedené môže ovplyvniť jeho rozhodnutie uzatvoriť danú zmluvu o úvere.

19. Za irelevantné považuje odvolací súd aj tvrdenie odvolateľa, že s účinnosťou od 01.01.2016 došlo
k zmene v celkovej sume nákladov. Žalobca nijakým spôsobom nezdôvodnil ako novela Zákona o

spotrebiteľských úveroch súvisí s počítaním RPMN, či celkovej výšky nákladov spotrebiteľa.

20. Rovnako aj poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 je podľa
názoru odvolacieho súdu v danom prípade bezpredmetný.

21.SneuvedenímRPMNakoajcelkovejčiastky,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťZákonospotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1
písm. a/ a b/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru na základe absencie/nesprávneho uvedenia náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek

2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa vyjadriť
k odvolacím námietkam týkajúcich sa absencie ďalších obligatórnych náležitostí. Judikatúra súdov,
vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z

19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

24. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.

rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).