Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/298/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117232478
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117232478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpená URBÁNI
& Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému:
I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. W., adresa na doručovanie: F. X. XX/XX, XXX XX W. W., o
zaplatenie 533,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
6Csp/230/2017-88 zo dňa 27.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
232,61 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,61 eur od 31.07.2016 do
zaplatenia. Žalovaný môže vykonať plnenie uvedené v prvej vete výroku tohto rozsudku v pravidelných
po sebe nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 100 eur až do úplného splatenia tohto plnenia so

splatnosťou splátok do konca príslušného kalendárneho mesiaca pri splatnosti prvej splátky do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne
právoplatnosť, s tým, že omeškanie žalovaného s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť
celého zvyšku dlžného plnenia. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 300,92 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 300,92 eur od 31.07.2016 do zaplatenia okresný súd zamietol. Žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd zároveň určil, že zmluvné podmienky obsiahnuté
v ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b/ Dodatku k zmluve o pripojení č. A9648592 a Dodatku k zmluve o pripojení

č. A9648581 uzavretých medzi žalobcom ako Podnikom a žalovaným ako Účastníkom dňa 25.01.2016
v znení: „Ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
zmluvya/alebododatkupreduplynutímdobyviazanosti(bezohľadunato,čiskutočnedôjdekukončeniu
dodatku alebo zmluvy), je povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo 449,- eur, pričom výška zmluvnej

pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých
mesiacov uplynulo od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška
zmluvnejpokutysavypočítatak,žerozdielmedzipočtommesiacov,naktorýbolapodľaustanovenítohto
dodatku stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatkudo okamihu porušenia zmluvných povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu,
vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete,
a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku

stanovená doba viazanosti.“ sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.
Žalobou zo dňa 12.10.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 16.11.2017 sa žalobca domáhal
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 533,53
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 533,53 eur od 31.07.2016 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvy

č. A9648581 a č. A9648592, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle
predmetných zmlúv zriadil prístup s telefónnymi číslami 0905/ 621 829 a 0905/ 621 925, ktoré umožňujú
žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca uzavrel so žalovaným
splátkové zmluvy obsiahnuté v dohode o splátkach, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť
kúpne ceny v 10 mesačných splátkach vo výške 5,40 eur mesačne (t.j. spolu sumu 54,- eur). Pri
uzavretí dodatku k zmluve č. A9648581 žalobca odpredal žalovanému mobilné zariadenie zn. Huawei

P8 Lite white za kúpnu cenu uvedenú v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 186,40
eur. Pri uzavretí dodatku k zmluve č. A9648592 žalobca odpredal žalovanému mobilné zariadenie zn.
Prestigio Multipad WIZE 3G za kúpnu cenu uvedenú v dodatku s dohodnutou zmluvnou pokutou vo
výške 114,52 eur. V dodatkoch k zmluvám zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku poskytnutej
zľavy. Taktiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný

prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná
pokuta sa znižuje o pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti. Má za to, že vyššie uvedenými
zmenami v dodatkoch k zmluvám odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú
zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tým, že žalovaný včas a riadne nezaplatil cenu
poskytnutých služieb vo výške 178,61 eur, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatkov k zmluvám

č. A9648581 a č. A9648592 časť práva a povinnosti Podniku a Účastníka, je povinný zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 300,92 eur. Žalovaný taktiež riadne neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú
časť kúpnej ceny, čím porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky
v sume 54 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 20.06.2016 oznámil žalovanému sumu neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.

Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Súčasne
žalobca uviedol, že si uplatňuje úroky z omeškania z celkovej dlžnej sumy dňom nasledujúcim po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 31.07.2016 v súlade
s čl. 11 bod 11.14 Všeobecných podmienok. Pohľadávka voči žalovanému ku dňu spísania žaloby
pozostáva z neuhradených služieb vo výške 178,61 eur, sumy za neuhradené splátky vo výške 54

eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 300,92 eur, t. j. celkom sumu 533,53 eur.
Okresný súd mal z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že žalobca v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval žalovanému nasledovné faktúry: Faktúru č. 5340499792
vystavenú dňa 15.03.2016 splatnú dňa 29.03.2016 znejúcu na sumu 14,99 eur, faktúru č. 5340490839
vystavenú dňa 15.03.2016 splatnú dňa 29.03.2016 znejúcu na sumu 33,03 eur, faktúru č. 5344798252

vystavenú dňa 15.04.2016 splatnú dňa 29.04.2016 znejúcu na sumu 42,81 eur, faktúru č. 5336223308
vystavenú dňa 15.02.2016 splatnú dňa 29.02.2016 znejúcu na sumu 23,72 eur, faktúru č. 5344808068
vystavenú dňa 15.04.2016 splatnú dňa 29.04.2016 znejúcu na sumu 14,99 eur a faktúru č. 5336213759
vystavenú dňa 15.02.2016 splatnú dňa 29.02.2016 znejúcu na sumu 49,07 eur. Spolu cena za služby vo
výške 178,61 eur. Žalobca vyzval žalovaného pokusom o pokonávku zo dňa 20.06.2016 na zaplatenie

faktúr za poskytnuté služby v sume 178,61 eur. Ďalej žalobca žalovaného upozornil, že je povinný z
dôvodu porušenia zmluvných povinností podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej
výške 300,92 eur. Tieto pohľadávky žalobca žiadal uhradiť najneskôr do 30.07.2016. Súčasne súd
považoval za nesporné, a žalovaný to v priebehu konania nijako nerozporoval, že žalovaný na daný
dlh nevykonal do dňa podania žaloby žiadnu úhradu. Okresný súd mal tak za preukázané, že žalobcovi

vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade
s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 178,61 eur a súčasne v
dôsledku uzavretých kúpnych zmlúv (podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka) cenu za odpredané
zariadenia v celkovej sume 54 eur, keďže v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka došlo uplynutím
lehoty 15 dní odo dňa doručenia pokusu o pokonávku žalovanému k splatnosti ceny za odpredané

zariadenia v celom jej rozsahu. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy
232,61 eur, keďže nevyšlo najavo, že by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.
Súd s poukazom na žiadosť žalovaného o umožnenie splatenia dlžnej sumy v splátkach, s ktorou
žalobca súhlasil, umožnil žalovanému dlžnú sumu splatiť v splátkach ako je uvedené v druhej vetevýroku tohto rozsudku. Žalobca si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo
výške 300,92 eur, pričom tento nárok súd posúdil ako vyplývajúci mu z práva na zaplatenie zmluvnej
pokuty podľa ust. čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve uzavretého medzi stranami sporu. Okresný súd

ďalej rozhodol, že zmluvná podmienka obsiahnutá v dotknutom ust. bodu 2 bod 2.5 písm. b/ dodatku
k zmluve uzavretej medzi účastníkmi bez najmenších pochybností nebola individuálne so žalovaným
dojednaná, čo vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že v danom prípade tohto dodatku išlo o
formulárový návrh bez možnosti vylúčenia tejto zmluvnej podmienky. Podstatným pri posudzovaní (ne)
prijateľnosti zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je to, že takto dojednané zmluvné podmienky

zaväzovali žalovaného (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom založenom
na obsahovo totožnom zmluvnom základe) zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na skutočnosť či došlo
alebonedošlokzánikuzmluvnéhovzťahumedzižalobcomažalovaným.Aknedošlokzánikuzmluvného
vzťahu, žalovaný napriek povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, bol naďalej povinný platiť žalobcovi cenu
faktúrovaných služieb, keďže vznik nároku na zmluvnú pokutu nebol viazaný na žiadny úkon žalobcu.
Podľa názoru súdu je taktiež výška zmluvnej pokuty zjavne neprimeraná k hodnote nesplneného

záväzku, keďže jej vznik sa neviaže na porušenie záväzku spotrebiteľa uhradiť plnú cenu mobilného
zariadenia (túto povinnosť ani spotrebiteľ nemá), ale na povinnosť uhradiť svoje peňažné zmluvné
záväzky. Z vyššie uvedených dôvodov preto takto formulovaná zmluvná pokuta nemôže byť považovaná
za prijateľnú, keďže nepochybne vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súčasne okresný súd poukázal na to, že v prípade zmluvnej pokuty

dohodnutej, ktorá nebola individuálne dohodnutá (teda ak sa na túto vzťahuje ust. § 53 Občianskeho
zákonníka) je pojmovo vylúčené, aby mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa ust. § 545a
Občianskeho zákonníka, t. j. aby súd znížil zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o
koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Opakovane súd poukázal na to, že ust. §

53 ods. 5 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka totiž dohodu o neprimeranej
zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo
absolútnou neplatnosťou. Nie je tak možné, aby súd následne v zmysle ust. § 545a Občianskeho
zákonníka moderoval výšku neplatne dojednanej zmluvnej pokuty. S poukazom na uvedené preto súd
žalobu v časti o zaplatenie sumy 300,92 eur aj s uplatneným príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo

výške 5 % ročne z tejto sumy od 31.07.2016 do zaplatenia) v celom rozsahu zamietol. Súčasne súd v
zmysle ust. § 298 ods. 2 CSP vo výroku rozsudku uviedol, že zmluvná podmienka uvedená v ust. čl. 2
bod 2.5 písm. b/ Dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi žalobcom ako Podnikom a žalovaným
ako Účastníkom dňa 25.01.2016, a zmluvná podmienka uvedená v ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b/ Dodatku
k zmluve o pripojení uzavretého medzi žalobcom ako Podnikom a žalovaným ako Účastníkom dňa

25.01.2016 sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Žalobcovi vzniklo v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14
VP právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust.§ 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 v znení účinnom od 01.02.2013. Súd pri
posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté
služby, t. j. sumy 178,61 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr a sumy 54 eur (neuhradené

splátky za zariadenia) uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia pokusu o pokonávku. Avšak vzhľadom
k tomu, že si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až od 31.07.2016, súd mu viazaný
rozsahom žaloby s poukazom na ust. § 216 ods. 1 CSP priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 232,61 eur od 31.07.2016 do zaplatenia. Nakoľko súd žalobe žalobcu
o zaplatenie sumy 533,53 eur s prísl. vyhovel iba v časti o zaplatenie sumy 232,61 eur s prísl. a v

časti o zaplatenie sumy 300,92 s prísl. žalobu zamietol, je zrejme, že úspešnejšou stranou v spore bol
žalovaný, ktorému prináleží právo na náhradu pomernej časti trov. Nakoľko si však žalovaný náhradu
trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu doposiaľ nejaké trovy vznikli, súd s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016 rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia §
355 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. CSP proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k.: 6Csp/230/2017-88
zo dňa 27.07.2018, konkrétne proti III., IV., V. výroku, z dôvodov stanovených v ustanovení § 365 ods.
1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. CSP odvolanie, ktoré odôvodňuje

nasledovne. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina, č. k.: 6Csp/230/2017-88 zo dňa 27.07.2018, považuje
žalobca za nesprávne, nespravodlivé a vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona. Žalobca
ako prvé namieta nezákonný postup Okresného súdu Žilina, ktorý vo veci samej rozhodol bez nariadenia
pojednávania, čím takýmto nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva žalobcuna spravodlivý súdny proces. Žalobca má však za to, že v danom prípade neboli naplnené podmienky
uvedeného v ustanovení § 297 CSP, v čoho dôsledku bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred
súdom a pred týmto uplatniť prostriedky procesného útoku či procesnej obrany za účelom preukázania

oprávnenostiadôvodnostižalobouuplatnenéhonároku.Žalobcaďalejnamieta,žežalobcovivpostavení
dodávateľa nebol v rámci prebiehajúceho konania poskytnutý žiadny priestor na predloženie dôkazov a
tvrdení, ktorými by mohol preukázať že sporné zmluvné podmienky nie sú neprijateľné. Žalobca má za
to, že konajúci súd závažným spôsobom porušil princíp kontradiktórnosti konania a zároveň aj právo na
spravodlivé súdne konanie. Súd zmluvné podmienky zakotvené v článku 2 bod 2.5 písm. b) Dodatkov

vyhodnotil ako neprijateľné bez toho, aby žalobcu o svojom právnom názore informoval a poskytol
mu priestor na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, dokonca Okresný súd Žilina takto rozhodol
bez prejednania predmetnej právnej veci na pojednávaní. Súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní
konkrétneho prípadu nemôže uchyľovať k zovšeobecňovaniu a paušalizovaniu určitých skutočností
a javov, pretože následné rozhodnutie súdu založené na generalizovaných skúsenostiach nemôže
vychádzať zo spravodlivo a objektívne zisteného skutkového a právneho stavu, v čoho dôsledku takéto

rozhodnutie odporuje nielen zákonu, ale aj zásadám a princípom demokratického a právneho štátu. V
súvislosti s uvedeným a s nárokom na zmluvnú pokutu si žalobca dovolí zdôrazniť, že žalovaný mal
možnosť so žalobcom uzatvoriť zmluvu aj bez zakúpenia zľavneného mobilného zariadenia, prípadne
uzatvoriť zmluvu s rozdielnym obsahom. Žalovaný však zmluvné podmienky vyplývajúce zo Zmlúv
a Dodatkov akceptoval a svoj súhlas prejavil vlastnoručným podpisom na jednotlivých dokumentoch.

Žalobca má za preukázané, že v rámci predzmluvných vzťahov so žalovaným, tento mal možnosť
modifikovať navrhnuté zmluvné podmienky a taktiež boli žalovanému zo strany žalobcu poskytnuté
všetky podstatné informácie, na základe ktorých sa mal možnosť žalovaný slobodne rozhodnúť či do
zmluvného vzťahu so žalobcom vstúpi. Žalobca podotýka, že žalovaný Zmluvy a Dodatky akceptoval,
pričom tieto boli konštituované na základe jeho vlastnej vôle, s jeho súhlasom a vedomím, čo nakoniec

potvrdil aj svojím podpisom. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv
a Dodatkov prestal plniť, keď na základe vystavených faktúr žalobcom riadne a včas neuhradil cenu
poskytnutých služieb. V súvislosti s nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu tento poukazuje taktiež na
článok 1 bod 1.2 Dodatkov, v zmysle ktorého si bol žalovaný vedomý, že mobilné zariadenia sú mu
odpredávané za akciovú cenu výlučne z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované žalobcom

v zmysle uzavretých Zmlúv, Dodatkov a Dohody. Z dôvodu porušenia vyššie citovaných zmluvných
povinností zo strany žalovaného, podľa názoru žalobcu, nastali také právne účinky, v dôsledku ktorých
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorej základná výška predstavuje doplatok
do maloobchodnej ceny odpredaného mobilného zariadenia, t.j. rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
cenou mobilného zariadenia a akciovej kúpnej ceny poskytnutej žalovanému žalobcom, za podmienky

zotrvania v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu a plnenia zmluvných povinností žalovaným riadne
a včas. Dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ak dodávateľ prihliada na skutočnosť, kedy došlo k porušeniu povinnosti zo strany spotrebiteľa. V
danom prípade žalobca zakotvuje do svojich zmlúv zmluvnú pokutu ako sankciu za porušenie presne
špecifikovaných povinnosti spotrebiteľa, pričom výška zmluvnej pokuty sa primerane znižuje v závislosti

od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej
povinnosti, čo priamo vyplýva z článku 2 bod 2.5 Dodatkov. Žalobca nesúhlasí ani s výrokom o trovách
konania,ktorýmsúdžalobcovináhradutrovkonanianepriznal.Nazákladevyššieuvedenýchskutočností
žalobca žiada, aby odvolací súd podanému odvolaniu vyhovel a v zmysle ustanovenia § 388 zákona
č. 160/2015 Z. z. CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi

náhradutrovkonaniaaleboalternatívnevzmysleustanovenia§389ods.1zákonač.160/2015Z.z.CSP
tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
žalobca navrhuje, aby súd priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu (100 %).

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v

odvolaním napadnutých častiach potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej
časti zostal rozsudok nedotknutý.5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval

odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné,
neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Odvolateľ vo svojom odvolaní namietal, že postupom súdu bolo porušené právo na spravodlivé
súdne konanie a účastníkovi tak bola odňatá možnosť konať pred prvostupňovým súdom, pretože
nebolo vo veci nariadené pojednávanie, kde by sa žalobca mohol ústne vyjadriť a uplatniť prostriedky
procesnej obrany a procesného útoku. Odvolací súd podotýka, že vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon

bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod
odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup
súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné
práva.

12. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom
súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu),

ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité
úkonyvrámcijejpôsobnosti,akvadnýpostupvtejtoinejčinnostisúdusanáslednepremietoldovadného
postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu
súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť
konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.

13. Naproti tomu odvolací súd uvádza, že dokazovanie je osobitná činnosť súdu, ktorá je sústredená
na nadobúdanie poznatkov o veci, ktorá už je predmetom súdneho konania. Základnou podmienkou
pre začatie civilného sporového konania je teda existencia žaloby. Ďalším znakom civilného sporovéhokonania je kontradiktórnosť konania v spojitosti s povinnosťou strán predložiť a zabezpečiť dôkazy
na podporu svojich tvrdení (dôkazné bremeno). Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom

výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je
kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a to spotrebiteľské
spory, konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory, a individuálne
pracovnoprávne spory. Proces dokazovania je teda v civilnom sporovom konaní vybudovaný výlučne
na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má

obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.

14. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia).
Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné
dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť
strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu

alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými
stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán.
Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,

že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 2 Cdo 27/2017)

15. V zmysle § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä
skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a
hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti,

o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana
povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový
poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na
tietoprostriedkyvyžadovalonariadenieďalšiehopojednávaniaalebovykonanieďalšíchúkonovsúdu.Ak

by súd aplikoval § 153 ods. 2 CSP, a teda neprihliadol by na neskoro predložené prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, môže sa stať, že skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku môže
byť iný než súdom zistený skutkový stav, preto je v ustanovení § 217 ods. 1 CSP ustanovené, že aj
napriek tomu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. V prípade, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to
uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením

sudcovskej koncentrácie. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ak súd neaplikoval sudcovskú
koncentráciu konania. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej

inštancie, možno uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.17. V zmysle § 177 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené
predpoklady uvedené v odseku 2 písm. a), a teda ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

Zavádza sa tu procesné kritérium „valoris causae“ (hodnoty sporu) a diferencuje sa procesný režim v
nadväznostinatotokritérium.Uvedenýinštitútpredstavujeakúsináhraduzavypustenédrobnéspory.Ak
sú splnené podmienky podľa odseku 2 písm. a), nie je potrebné ani nariadiť pojednávanie, ani vykonávať
dôkazy, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a pôjde len o právne posúdenie
sporu. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán. Ak zo žaloby nie je zrejmé,

či istina žalovaného nároku neprevyšuje 2 000 eur, v pochybnostiach by mal súd pojednávanie nariadiť.

18. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnom konaní boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia
súdu bez nariadenia pojednávania. Ako už bolo vyššie spomenuté, žalobca by mal využiť prostriedky
procesnej obrany a procesného útoku a preukázať svoje tvrdenia už v samotnej žalobe vzhľadom na
zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca je povinný na podporu svojich tvrdení predložiť a

zabezpečiť dôkazy. Žalobca predložil súdu kvalifikovanú žalobu, na základe ktorej súd mohol rozhodnúť
aj bez toho, aby musel vo veci nariadiť pojednávanie. Toto konštatovanie súdu podporuje skutočnosť,
že žalovaný súdu doručil dňa 13.06.2018 podanie s názvom Žiadosť o možnosť splátkového kalendára,
v ktorom jasne a zreteľne preukázal záujem splácať dlh voči žalobcovi a žiadnym spôsobom nepoprel
existenciu záväzku voči žalovanému. Na základe uvedeného odvolací súd, tak ako okresný súd, nemá

žiadne pochybnosti o tom, že bola splnená aj podmienka nespornosti skutkových tvrdení strán. Taktiež
bola dodržaná aj podmienka, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Okresný súd
tak rozhodol na základe nesporných tvrdení strán, pričom sa obmedzil len na právne posúdenie sporu.

19. Žalobca si okrem iného uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 300,92 eur, pričom tento nárok

súd posúdil ako vyplývajúci mu z práva na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. čl. 2 bodu 2.5 dodatku
k zmluve uzavretého medzi stranami sporu. Okresný súd vychádzal z toho, že predmetná zmluvná
podmienka obsiahnutá v dotknutom ust. bodu 2 bod 2.5 písm. b/ dodatku k zmluve uzavretej medzi
účastníkmi bez najmenších pochybností nebola individuálne so žalovaným dojednaná, čo vyplýva už
len zo samotnej skutočnosti, že v danom prípade tohto dodatku išlo o formulárový návrh bez možnosti

vylúčenia tejto zmluvnej podmienky.

20. V zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s
implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však

treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek
zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú
zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú

práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Zákon v § 53 vymedzuje
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté,
alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie podmienky, s ktorými
sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť. Za
neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred

uzavretím zmluvy (§ 53 ods. 4 písm. a)).

21. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť

individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

22. V zmysle platnej právnej úpravy spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ak by zmluva obsahovala ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale vneprospech dodávateľa, takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Za značnú
nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy

už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či
škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami
sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich
obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa
dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti nemožno dovolávať.

23. Odvolací súd konštatuje, že zmluvné dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v dodatkoch v
ustanovení čl. 2 bod 2.5 písm. b/ s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
čl. 3 ods. 2 smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemožno
považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu
reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženom dodatku fixne

formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení
dodatkuakocelokodmietnuťalebojuprijaťapodrobiťsatedatakidodávateľomnanútenémudojednaniu
o zmluvnej pokute. Preto bolo nevyhnutným v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú, čo spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť. Na základe uvedeného sa odvolací súd plne stotožňuje s názorom okresného súdu, ktorý v

tejto časti žalobu o zaplatenie sumy 300,92 eur aj s uplatneným príslušenstvom zamietol.

24. Okresný súd súčasne v zmysle ust. § 298 ods. 2 CSP vo výroku rozsudku uviedol, že zmluvná
podmienka uvedená v ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b/ Dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi
žalobcom ako Podnikom a žalovaným ako Účastníkom dňa 25.01.2016, a zmluvná podmienka uvedená

v ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b/ Dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi žalobcom ako Podnikom
a žalovaným ako Účastníkom dňa 25.01.2016 sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Vzhľadom na
vyššie spomenuté sa odvolací súd stotožňuje aj s týmto názorom okresného súdu.

25. Okresný súd ďalej rozhodol, že žalobcovi vzniklo v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP právo na úroky z

omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
sust.§3ods.1vzneníúčinnomod01.02.2013.Súdpriposudzovanítohtonárokumalzato,žežalovaný
sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 178,61 eur, prvým dňom po
splatnosti jednotlivých faktúr a sumy 54 eur (neuhradené splátky za zariadenia) uplynutím lehoty 15
dní odo dňa doručenia pokusu o pokonávku. Avšak vzhľadom k tomu, že si žalobca uplatnil nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania až od 31.07.2016, súd mu viazaný rozsahom žaloby s poukazom na
ust. § 216 ods. 1 CSP priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
232,61 eur od 31.07.2016 do zaplatenia. Odvolací súd aj tento názor okresného súdu považuje za vecne
správny.

26. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP v odvolaním napadnutých častiach potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním
nenapadnutej časti zostal rozsudok nedotknutý.

27. Vzhľadom na to, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v napadnutých častiach,

potvrdil aj výrok o trovách konania (ako nadväzujúci výrok). Okresný súd postupoval v súlade so
zákonom, keď žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd žalobe o zaplatenie
sumy 533,53 eur s prísl. vyhovel iba v časti o zaplatenie sumy 232,61 eur s prísl. a v časti o zaplatenie
sumy300,92sprísl.žalobuzamietol.Úspešnejšoustranouvsporebolžalovaný,ktorémuprináležíprávo
na náhradu pomernej časti trov. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu

nevyplýva, že by mu doposiaľ nejaké trovy vznikli, okresný súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/ 544/2015 zo dňa 26.10.2016 rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

28. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396

ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, avšak
žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný
nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)