Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201205
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517201205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. G., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX, o
zaplatenie 4.961,08 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k.
6Csp/92/2017-84 z 2.8.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 460,10 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm: 31,70 eur od 7.9.2017 do zaplatenia, 47,60 eur
od 7.10.2017 do zaplatenia, 47,60 eur od 7.11.2017 do zaplatenia, 47,60 eur od 7.12.2017 do zaplatenia,
47,60 eur od 7.1.2018 do zaplatenia, 47,60 eur od 7.2.2018 do zaplatenia, 47,60 eur od 7.3.2018 do
zaplatenia, 47,60 eur od 7.4.2018 do zaplatenia, 47,60 eur od 8.5.2018 do zaplatenia, 47,60 eur od
7.6.2018dozaplatenia,47,60eurod7.7.2018dozaplateniadotrochdníodnadobudnutiaprávoplatnosti
tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej

náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu
nezaplatenú istinu vo výške 4 961,08 eur, úrok vo výške 241,35 eur (predstavujúci dohodnutý úrok,
ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného
zosplatnenia), úrok z omeškania vo výške 2,28 eur (z omeškaných dlžných splátok odo dňa
nasledujúceho po ich splatnosti), úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 4

961,08 eur od 10.2.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov
vo výške 241,35 eur od 10.2.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o pohľadávku
majúcu základ v záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovanej založenom Úverovou zmluvou č. XXXXXX zo
dňa 4.9.2015 (ďalej len „zmluva o úvere“). Dňa 4.9.2015 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - Pôžička, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo
výške 5 300,- eur na splatenie záväzkov klienta, pri fixnej úrokovej sadzbe 13,90 % ročne s mesačnou

anuitnou splátkou vo výške 86,97 eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol vo výške 159,- eur. Dátum
splatnosti prvej anuitnej splátky bol dňa 6.10.2015. Počet splátok bol vo výške 108. Splátky boli splatné
mesačne vždy v 6. deň kalendárneho mesiaca. Splatnosť úveru bola 6.9.2024. RPMN za úver bola
vo výške 16,03 %. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola vo výške 15,44 %. Celkováčiastka, ktorú musela žalovaná zaplatiť, bola vo výške 9 551,76 eur. Odplata bola vo výške 17,38
%. V prvom rade sa súd zaoberal Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - Pôžička zo dňa
4.9.2015 z pohľadu podstatných náležitostí, a dospel k záveru, že tá neobsahuje správny údaj o celkovej

výške úveru a o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
Predmetná zmluva o úvere tak neobsahuje zákonom stanovenú podstatnú náležitosť, podľa § 9 ods.2
písm. g/ a k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, preto súd poskytnutý spotrebiteľský úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nesprávna
celková výška úveru má v konečnom dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška

RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Súd sa
tiež zaoberal povinnosťou žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovení § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.
posudzovať úverovú schopnosť klienta - žalovanej splácať poskytnutý úver. Ak by žalobca postupoval
náležitým spôsobom, dospel by k záveru, že žalovaná splátky vo výške 86,97 eur mesačne nie je
schopnásplácať,keďvtomčaseužnebolazamestnaná,vžiadostioúverneuviedlavýškusvojhopríjmu,
bola už úverovo zaťažená ďalšími úvermi okrem poskytovaného, kde z predložených listín vyplynulo, že

jeden úver už nesplácala a žalobca jej dával úver na splatenie záväzkov, pričom už to muselo indikovať,
že žalobca musí riadne a s odbornou starostlivosťou postupovať pri preverovaní schopnosti splácať
žalovanej poskytnutý úver. Žalovaná žalobcovi v žiadosti neposkytla, žiadne relevantné informácie
týkajúce sa jej finančnej situácie a žalobca aj napriek tomu jej poskytol úver. Žalobca konaním hrubo
odporujúcimodbornejstarostlivostineskúmalschopnosťžalovanejsplácaťspotrebiteľskýúver,pretosúd

dospel k záveru, že poskytnutý úver je aj z tohto dôvodu bez úrokov a bez poplatkov. Žalobcovi vzniklo
právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov a akýchkoľvek
poplatkov. Súd priznal žalobcovi iba splátky splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda prvých 34 splátok
- dátum splatnosti poslednej splátky 6.7.2018, pričom na tieto splátky započítal úhrady žalovanej doteraz
vykonaní vo výške 1.158,30 eur. Súd priznal žalobcovi splátky bez úrokov a bez poplatkov, pričom výšku

splátky vypočítal ako podiel poskytnutej istiny úveru 5.141,- eur a počtu splátok 108 čo tvorí výšku jednej
splátky v sume 47,60 eur. Žalovaná je tak povinná zaplatiť sumu 460,10 eur, čo predstavuje rozdiel
medzi sumou doteraz splatných splátok 1.618,40 eur (34 x 47,60 eur) a sumou úhrad žalovanej vo výške
1.158,30 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaná svoj dlh riadne a včas neuhradila.
Priamo zo zákona jej tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi

iba nárok na splátky bez úrokov a poplatkov ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, ktoré neboli žalovanou
uhradené. Žalobcovi nárok na úrok z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
splátok v zmysle splátkového kalendára obsiahnutého v zmluve o úvere. V časti, v ktorej súd žalobu
zamietol, nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.

3.Výrokonepriznanínáhradytrovkonaniažalovanejsúdzdôvodniltým,žežalovanejvpriebehukonania
trovy nevznikli.

4. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal v
zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a
zaviazať žalovanú zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznať náhradu
trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

5. Namietal, že použitie časti poskytnutej sumy žalovaným na úhradu poplatku dohodnutého priamo v

úverovej zmluve v ods. 1.2 Základné podmienky nijako nespochybňuje výšku sumy úveru poskytnutej
žalovanému žalobcom ani neznižuje istinu dlhu žalovaného. Poskytnutím úveru celkom jednoznačne
poskytol žalovanému plnenie (protiplnenie vo forme poskytnutia finančných prostriedkov), za ktoré mu
prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v podobe výslovne v zmluve dohodnutého
poplatku,pričomvobochprípadochideohlavnýpredmetplneniazúverovejzmluvy.Sposkytnutímúveru

okrem toho žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutne súvisiace organizačné, administratívne a ostatné
priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru.
Podmienka úhrady poplatku za poskytnutie úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola v zmluve
ako aj v sadzobníku poplatkov vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, keďže poplatok za poskytnutie
úverubolvčaseuzatvoreniazmluvyriadnevymedzenývúverovejzmluve,akoajvsadzobníkupoplatkov

žalobcu a žalovaný s ním bol riadne oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním uzatvorením zmluvy
súhlas. Poplatok za poskytnutie úveru je dohodnutý v súlade s právnymi predpismi a nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko sa týka hlavného predmetu plnenia - odplaty a je dohodnutý určito,jasne a zrozumiteľné v prehľadnej tabuľke v bode 1.2. zmluvy. Celková výška úveru, a tým aj RPMN, sú
uvedené v zmluve správne a nie je dôvod považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

6. K preskúmavaniu bonity žalobca namietal, že žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril
žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru
v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 11 ods. 2 stanovuje, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. V
zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,

pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského
úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ak by aj súd mal za to, že banka
postupovala v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou, následkom tohto porušenia
by bolo, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať jednorazové zosplatnenie s poukazom na § 11 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca neporušil danú povinnosť hrubo, nakoľko nahliadol do príslušnej

databázy údajov o spotrebiteľoch.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania,
a preto výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, ktorý výrok odvolaním napadnutý nebol,

v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

10. Odvolacou námietkou žalobcu je nesprávne právne posúdenie poskytnutého úveru za bezúročný
a bezpoplatkový z dôvodu absencie podstatnej náležitosti zmluvy uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. g)
ZoSÚ.

11. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ, celkovou výškou spotrebiteľského úveru sa rozumie maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

13. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1,b)zmluvaospotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Podľa čl. 3 písm. l) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS ,,celková výška úveru“
je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
úvere.

15. Podľa čl. 1.2. Základné podmienky Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 4.9.2015
uzavretej medzi žalobcom a žalovanou (ďalej len ,,Zmluva“) sa má platiť poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 159 eur za stavu, že predmetný spotrebiteľský úver mal byť použitý na splatenie skoršíchúverov. Žalobca ako veriteľ si vyúčtoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 159 eur. Z rozhodovacej
praxe je tunajšiemu súdu známe, že žalobca poskytnutý úver automaticky zníži o sumu poplatku za
poskytnutie úveru. Spotrebiteľ tak reálne neobdrží sumu, ktorá je uvedená v zmluve ako istina/výška

úveru, ale istinu poníženú o výšku poplatku za poskytnutie úveru.

16. Žalobca si skompenzoval 159-eurový poplatok už na úvod zmluvného vzťahu a takto ukrátil
spotrebiteľa o skutočnú výšku dojednaného spotrebiteľského úveru. Ide o neprípustný postup v rozpore
so záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/2014, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne

uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice
sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu,
ktoráboladanákdispozíciispotrebiteľovi,čovylučujesumy,ktorésiposkytovateľúveruúčtujenaúhradu
nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

17. Uvedený následok má konzekvencie tak čo do údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak aj o

úrokovej sadzbe a v konečnom dôsledku čo do výšky splátok. Všetky tri uvedené údaje totiž vychádzali
z nesprávnej výšky spotrebiteľského úveru. Žalobca pri výpočte vyššie uvedených údajov vychádzal z
istiny aká je uvedená v Zmluve, t. j. 5.300,- eur a nie 5.141,- eur, teda reálnej sumy, ktorá bola žalovanej
zo strany žalobcu poskytnutá (C-377/2014). Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nemôže byť správny
ani údaj o RPMN, ktorý má osobitný význam. Jeho nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a

bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada ex offo (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10).

18. Odvolací súd je toho názoru, že princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných
dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké
bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť

spoľahlivúkomparáciunatrhudostupnýchaponúkanýchúverovbeztoho,abyneskôrzistil,ževychádzal
zo zámerne skreslených informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných
podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti
ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť.

19. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalobca bližšie nešpecifikoval, aké
skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 159 eur, nakoľko za poskytnutie
úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá
okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a
v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi

administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací
súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré
si spotrebiteľ neobjednal, a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd
dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe)
z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie

pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa
ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané)

vo vlastnom záujme dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011
zo dňa 21.11.2012).

20. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutiana údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

22. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

23. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie

informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli

dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a

usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

24. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v

zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto

zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti F. L..

25. Ustanovenie § 7 ods. 1 ZoSÚ zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií.

Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa
splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov
nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

26. Zo samotnej zmluvy o úvere ani z ostatného obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pred

vstupom do zmluvného vzťahu preveroval bonitu žalovanej. V odvolacom konaní žalobca poukazoval na
skutočnosť, že bonitu preveroval podľa kreditných a debetných obratoch na bežnom účte, podľa žiadosti
o poskytnutie úveru, v ktorej žiadateľ uvádza informácie o svojich príjmoch, výdavkoch a záväzkoch, a
tiež lustráciou v Spoločnom registri bankových informácií. Žalobca však žiadnu z ním uvedených listín,
lustrácií, ktoré by jeho tvrdenia preukazovali, v konaní nepredložil, a to ani v štádiu odvolacieho konania.

27. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej
mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom stanovenú povinnosť,
v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania.29. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a v súvisiacom
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaná ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).