Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/79/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220501
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4217220501.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobkyne: J. X., nar. X.X.XXXX, F.

X/XX, X., v konaní zastúpená advokátom JUDr. Ján Boldizsár, Kukučínova 8, Nové Zámky, IČO: 50 241
303 proti žalovanému: D. F., nar. XX.X.XXXX, F. XX, O., o zaplatenie 1.350 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie sumy 1.300 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.300 eur od
1.8.2017 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 26.10.2017 si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.350 eur s 5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.350 eur od 1.8.2017 do zaplatenia z dôvodu, že so žalovaným

uzavrela ústne zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala žalovanému v mesiaci február 2016 sumu
v celkovej výške 1.350 eur. Sumu pôžičky žalobkyňa zaslala žalovanému prostredníctvom spoločnosti
The Western Union Company (Western Union), a to dňa 12.2.2016 vo výške 600 eur, dňa 22.6.2016 vo
výške 600 eur a dňa 26.2.2016 vo výške 150 eur. Žalovaný si svoju povinnosť vrátiť požičané peniaze
nesplnil. Na vrátenie bol žalovaný vyzývaný žalobkyňou telefonicky, cez facebook a aj prostredníctvom
svojho právneho zástupcu listom z 24.7.2017, ktorý si žalovaný prevzal 28.7.2017. Na výzvy žalovaný
nereagoval.

Žalobkyňa za dôkaz označila doklady o zaslaní peňažnej hotovosti spoločnosťou Western Union z
12.2.2016, 22.2.2016 a 26.2.2016 ako aj výzvu právneho zástupcu žalobcu s doručenkou.

2. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz z 8.11.2017, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný nepoprel, že žalobkyňa mu zaslala peniaze prostredníctvom Western Union, ale poprel v
žalobe tvrdené uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke so žalobkyňou. Taktiež uviedol, že so žalobkyňou

bol toho času v partnerskom zväzku a žalobkyňa si od neho vypožičala 1.500 eur, ktoré jej dával v
hotovosti. Vnímal to ako partnerskú výpomoc a po skončení vzťahu žalobkyňu poprosil, aby mu dlžnú
sumu uhradila. Žalobkyňa mu dlžnú sumu uhrádzala po čiastkach prevodom cez Western Union, čo
žalobkyňa využila vo svoj prospech.

3. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 10.5.2018, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými
listinnými dôkazmi.

4. Súd v poradí prvým rozsudkom z 31.5.2018 žalobu o zaplatenie sumy 1.350 eur s 5 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1350 eur od 1.8.2017 do zaplatenia zamietol a procesne úspešnému
žalovanému náhrada trov konania nepriznal.V uvedenom rozsudku súd konštatoval, že žalobkyňa vymedzila uplatnený nárok skutkovým tvrdením,
podľa ktorého žalovanému na základe (jednej) ústnej zmluvy o pôžičke v mesiaci február 2016 požičala

celkovú sumu vo výške 1.350 eur, pričom anglickými tlačivami Western Union preukazovala, že
16.2.2016 zaslala žalovanému za poplatok 34,90 libier sumu 600 eur, dňa 22.2.2016 mu zaslala sumu
600 eur za poplatok 36,90 libier a dňa 26.2.2016 zaslala žalovanému sumu (len) 100 eur za poplatok
9,90 libier. Teda žalobkyňa úhrnom uhradila žalovanému sumu 1.300 eur, pričom svoje tvrdenie o úhrade
sumy 1.350 eur nepreukázala. Žalovaný poprel existenciu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej by mu

žalobkyňa požičala sumu v celkovej výške 1.350 eur, pričom platby žalobkyne z februára 2016 definoval
ako platby, ktorými mu žalobkyňa, na základe jeho výzvy, po návrate do Anglicka uhrádzala sumy jeho
finančnej výpomoci, ktorú mal žalobkyni poskytnúť počas jej pobytu na Slovensku, v úhrnnej výške
1.500 eur. Žalovaný teda poprel, že by uzavrel so žalobkyňou zmluvu o pôžičke, ktorú žalobkyňa nijako
nešpecifikovala, keď neuviedla dátum uzavretia (jednej) zmluvy, nešpecifikovala ani jej predmet, teda
výšku sumy, na požičaní ktorej sa mali so žalovaným dohodnúť, netvrdila, že by sa žalovaný zaviazal

tvrdenú pôžičku vrátiť a nešpecifikovala ani jej dočasnosť. Pritom vznik pôžičky predpokladá dohodu
strán zmluvy o pôžičke, ktorej predpokladom je popri reálnom odovzdaní predmetu pôžičky aj zhodná
vôľa oboch strán (konsenzus). Žalobkyňa, okrem plnenia sumy v prospech žalovaného vo výške 1.300
eur, uzavretie (jednej) zmluvy o pôžičke nepreukázala, teda nepreukázala, že žalovanému plnila -
poskytla pôžičku - na základe (jednej) zmluvy o pôžičke. Dohoda strán sporu o pôžičke v prospech

žalovaného nevyplýva ani z komunikácie žalobkyne prostredníctvom aplikácie Messenger, v ktorej sú
zobrazené len texty písané žalobkyňou, ale nie texty druhej, neidentifikovanej strany komunikácie.

Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť skutkového tvrdenia týkajúceho sa sporu. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda

tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti
rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť,
ktorú strana vôbec netvrdila, a teda neoznačila ani k nej dôkazy, nebude predmetom dokazovania, najmä

keď súd vykonáva dôkazy navrhnuté (§ 186 ods. 1 CSP). Iné dôkazy bez návrhu súd nevykoná ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 186 ods. 2 za bodkočiarkou CSP). Ak ide o skutočnosť určovanú
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán, potom neunesenie bremena
tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu za následok nepriaznivé rozhodnutia pre ňu.
Zákon v § 132 ods. 1 CSP ukladá žalobcovi povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti;

potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný vzťah strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

V predmetnom spore mala žalobkyňa dôkazné bremeno preukázania pravdivosti jej tvrdenia, že so

žalovanýmuzavrelaústnezmluvuopeňažnejpôžičkevprospechžalovaného,ktorejexistenciužalovaný
poprel, keď k uplatnenému nároku žalobkyne ponúkol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach (§ 151 ods. 1, 2 CSP). V danom prípade bremeno dôkazu spočívalo na žalobkyni. Na
preukázanie tvrdenej skutočnosti o uzavretí zmluvy o pôžičke ústne žalobkyňa predložila doklady
Western Union a dôkaz o jednostrannej komunikácii cez aplikáciu Messenger. Žalobkyňa však

nepreukázala existenciu dohody strán sporu o pôžičke, o jej výške, o jej dočasnosti, so záväzkom
žalovaného vrátiť. Preto nie je zrejmé, vzhľadom na tri platby žalobkyne, či medzi stranami sporu
mala byť uzavretá len jedna zmluva o pôžičke na sumu 1.300 eur, resp. 1.350 eur. Žalobkyňa
na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o ústnom uzavretí (jednej) zmluvy o pôžičke v prospech
žalovaného, vzhľadom na popretie tohto skutkového tvrdenia žalovaným, iný dôkaz, až do vyhlásenia

dokazovania za skončené, neoznačila a ani nepredložila, a tak podľa názoru súdu neuniesla dôkazné
bremeno preukázania dohody strán sporu o pôžičke v prospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu
nebolo povinnosťou žalovaného preukázať opak nepreukázaného tvrdenia žalobkyne, keďže v takomto
prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na žalovaného. Žalobkyňa až v záverečnej
reči svojho právneho zástupcu navrhla vyhovieť žalobe titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného

avšak s tým, že ňou uvádzané skutočnosti o pôžičke sú pravdivé.

Súd vykonal dokazovanie a hodnotil vec s prihliadnutím na žalobný návrh a na žalobou
vymedzené rozhodujúce skutočností, z existencie, ktorých žalobkyňa opodstatnenosť svojej pohľadávkyvyvodzovala. Nemal preto dôvod skúmať opodstatnenosť pohľadávky z iného, než z uplatneného
skutkového dôvodu, najmä keď žalobkyňa aj v záverečnej reči zotrvala na skutkovom tvrdení o existencii
pôžičky v prospech žalovaného a nenavrhla zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1, 2 CSP. Procesnou

povinnosťou žalobkyne v zmysle § 132 ods. 1 CSP je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností a je potom vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod príslušnú hmotnoprávnu
normu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že z jej strany išlo o plnenie žalovanému titulom ústne uzavretej
zmluvy o pôžičke v prospech žalovaného, ktorej existenciu žalovaný poprel a ponúkol vlastné tvrdenie k
charakteru plnenia žalobkyne, súd konajúc o nároku žalobkyne tento posudzoval v zmysle jej skutkových

tvrdení príslušnou právnou normou, ktorou je § 657 OZ, najmä keď žalobkyňa v konaní netvrdila,
že žalovanému plnila bez právneho dôvodu, resp. plnila z neplatného právneho úkonu, resp. plnila z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. išlo o majetkový prospech žalovaného z nepoctivých zdrojov,
keď len tieto skutočnosti sú v zmysle § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením spolu splnením za iného
v zmysle § 454 OZ.

5. Uvedený rozsudok napadla žalobkyňa odvolaním, v ktorom namietala nesprávne zistenia súdu prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov. Taktiež nesúhlasila s tvrdením súdu o neunesení bremena
tvrdenia. Zdôraznila, že súdu preukázala vznik zmluvy o pôžičke, pričom súd toto neakceptoval. Podľa
žalobkyne, pokiaľ súd prvej inštancie nemal za preukázané, že boli naplnené všetky zákonné atribúty
zmluvy o pôžičke, mal podľa názoru žalobkyne posúdiť uplatnený nárok nie titulom zmluvy o pôžičke , ale

titulom bezdôvodného obohatenia, keď právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca.
Žalobkyňa súčasne zobrala žalobu v časti o zaplatenie 50 eur s príslušenstvom späť.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č.k. 9Co/289/2018-89 z 14.3.2019 pripustil späťvzatie
žaloby o zaplatenie sumy 50 eur s príslušenstvom, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil
a konanie zastavil. V napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia sumy 1.300 eur s

príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu V prejednávanej veci žalobkyňa v podanej žalobe
tvrdila, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o pôžičke v súlade s ust. § 657 Občianskeho zákonníka,

na základe ktorej poskytla žalovanému v mesiaci február 2016 pôžičku v celkovej výške 1.300 eur (po
upresnení a späťvzatí 50 eur s príslušenstvom). Tvrdila a preukázala, že peňažné prostriedky zaslala
žalovanému prostredníctvom spoločnosti The Western Union Company, a to dňa 12. 02. 2016 vo výške
600 eur, 22. 02. 2016 vo výške 600 eur a dňa 26. 02. 2016 vo výške 100 eur. Na vrátenie pôžičky ho
opakovane vyzývala. Napokon tak urobila listom zo dňa 24. 07. 2017, ktorý žalovaný prevzal dňa 28.

07. 2017, avšak na túto výzvu nereagoval. Preto sa domáha priznania žalovanej sumy súdnou cestou.
Žalobkyňa poukázanie uvádzaných finančných prostriedkov na účet žalovaného preukázala dokladmi
o zaslaní peňažnej hotovosti. Žalovaný v konaní nepoprel, že žalobkyňa mu poukázala peňažné sumy
tvrdené v žalobe prostredníctvom spoločnosti Western Union, poprel však, že by to bolo titulom zmluvy
o pôžičke. Tvrdil, že so žalobkyňou viackrát chodili spolu von, dá sa povedať, že skoro spolu chodili,

finančnejejpomáhalatakýmtospôsobommuvracalajehovýpomocpočiastkach,pričomonjejdal1.500
eur a ona mu ich vrátila 2x po 600 eur a raz 150 eur cez Western Union. Žalobkyňa zotrvala na svojom
žalobnomnávrhu,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplateniežalovanejsumyztituluuzatvorenejzmluvy
o pôžičke a v prípade, ak by súd dospel k záveru, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke nebolo preukázané,
navrhovala žalovanú sumu priznať titulom bezdôvodného obohatenia.

Z hypotézy hmotno-právnej normy uvedenej v § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje obsah
povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie pôžičky má žalobca ako
veriteľ dôkazné tvrdenie, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet
zmluvy o pôžičke odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas vráti. Z tohto dôkazného

tvrdenia potom pre veriteľa (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že
zmluva o pôžičke bola uzatvorená a že na základe tejto zmluvy boli odovzdané finančné prostriedky
žalovanému. Ak neunesie veriteľ (žalobca) bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno v tomto smere,
musí rozhodnutie, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, vyznieť v jeho neprospech.

Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa dôkazné bremeno
ohľadne ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke so žalovaným neuniesla. Súd prvej inštancie v dôvodoch
svojho rozhodnutia poukázal a dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, akovyhodnotil jednotlivé dôkazy, a teda jeho záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania
dohody strán sporu o pôžičke, je vecne správny.

V posudzovanej veci však bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa tromi platbami, a to prostredníctvom
Western Union dňa 12. 02. 2016 poukázala žalovanému 600 eur, dňa 22. 02. 2016 sumu 600 eur a
dňa 26. 02. 2016 sumu 100 eur. Túto skutočnosť nerozporoval ani žalovaný. Žalobkyňa uplatňovala
svoj nárok na peňažné plnenie, vychádzajúc zo skutkových tvrdení, že takéto plnenie bolo poskytnuté
na základe zmluvy o pôžičke a žalovaný v lehote splatnosti pôžičku nevrátil, avšak podľa názoru

tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho súdu žalobkyňa nepreukázala existenciu platne dojednanej
zmluvy o pôžičke. Zároveň však tvrdila, že v prípade, že súd vyhodnotí zmluvu o pôžičke za neplatnú,
domáha sa vrátenia poskytnutého plnenia žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa
názoru odvolacieho súdu, ako aj v súlade s konštantnou judikatúrou nie je zmenou skutkového stavu
vymedzeného v žalobe, pokiaľ súd posúdi nárok žalobkyne podľa hmotných noriem upravujúcich nárok
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (rozsudok NS ČR z 31. 07. 2003 sp. zn. 25Cdo

1934/2001). Keďže žalobkyňa nepreukázala relevantný právny dôvod poskytnutia tejto sumy z titulu
uzatvorenej zmluvy o pôžičke, súd prvej inštancie sa mal zaoberať, či na strane žalovaného nevzniklo
bezdôvodné obohatenie. Keďže tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd uzavrel, že suma 1.300 eur
nepredstavovala pôžičku žalobkyne žalovanému, ale je tu iný právny dôvod, v zmysle ktorého navrhla
rozhodnúť aj samotná žalobkyňa, v prípade, že súd bude mať za to, že nebola platne dojednaná zmluva

o pôžičke, navrhla posúdiť daný vzťah ako bezdôvodné obohatenie.

Z vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvej inštancie, že nemal dôvod skúmať opodstatnenosť
pohľadávky z iného než uplatňovaného skutkového dôvodu nie je správny, keď v zmysle ust. § 140 CSP
o zmene skutkového stavu nepôjde vtedy, ak by došlo k zmene právneho dôvodu, ale bez zmeny v

skutkovom stave. Keďže súd pozná právo, je vždy jeho vecou, aby tvrdený skutkový stav podradil pod
hmotno-právnu normu, ktorá k tomuto skutkovému stavu zodpovedá.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku týkajúcom sa zaplatenia sumy 130 (správne 1.300) eur s príslušenstvom, ako aj súvisiacom

výroku o náhrade trov konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť uplatňovaný nárok žalobkyne a tento podriadiť
podľa hmotno-právnej normy upravujúcej nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

7. Po čiastočnom zastavení konania odvolacím súdom, predmetom konania zostalo zaplatenie sumy

1.300 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.300 eur od 1.8.2017 do zaplatenia.

8. Súd opätovne vo veci pojednával dňa 9.5.2019. Právny zástupca žalobkyne na uvedenom
pojednávaní uviedol, že v doterajšom konaní súdov bolo preukázané a potvrdené súdmi, že došlo k
finančnému plneniu žalobkyne v prospech žalovaného, ktoré žalovaný ani nerozporuje. Sporným sa

stala existencia zmluvy o pôžičke, keď oba súdy konštatovali, že zmluva o pôžičke medzi stranami sporu
nebola uzatvorená a následne sa žalobkyňa domáha plnenia titulom bezdôvodného obohatenia.

9. Na výslovnú otázku súdu právny zástupca žalobkyne uviedol, že zmenu žaloby nenavrhuje.

10. Podľa čl. 8 CSP Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda
povinnostisubstancovaťsvojeskutkovétvrdeniatak,abyznichsúdmoholvyvodiťočommározhodovať.
Žalobca musí v žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje porušenie
svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca po

skutkovej stránke vymedzí predmet konania, má s poukazom na § 132 ods. 1 CSP obsahovať samotná
žaloba.

Podľa § 216 ods. 1 CSP Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.Podľa § 140 ods. 2 CSP Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

Podľa § 220 ods. 2 CSP V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

11. V prejednávanej veci žalobkyňa v podanej žalobe, ale aj v odvolaní proti v poradí prvému rozsudku
tvrdila, že so žalovaným uzatvorila ústnu zmluvu o pôžičke v súlade s ustanovením § 657 Občianskeho

zákonníka, na základe ktorej žalobkyňa zaslala žalovanému v dňoch 12.2.2016, 22.6.2016 a 26.2.2016
sumy v úhrnnej výške 1.300 eur, zaplatenia ktorej sa, po čiastočnom zastavení konania odvolacím
súdom v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, domáhala voči žalovanému. Z uvedeného je bez
akejkoľvekpochybnostizrejmé,žežalobkyňanepochybneskutkovovymedzilauplatnenýnárokvžalobe,
aleajvosvojomodvolaní,akonárokzpôžičkypodľa§657OZ. Užvporadívprvomrozsudkusúddospel

k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania ústne uzavretej zmluvy o pôžičke.
Tento záver súdu prvej inštancie je aj podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny (bod 15. uznesenia
Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/289/2018-89 z 14.3.2019).

12. Nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok precizuje oproti

predchádzajúcemu procesnému predpisu - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok - úpravu
zmeny žaloby, a to aj s cieľom zefektívnenia a zhospodárnenia sporových konaní pri rozhodovania
o pripustení zmeny žaloby. Ustanovenie § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Za zmenu žaloby nová procesnoprávna úprava považuje

aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. O zmenu žaloby v
zmysle § 140 ods. 2 CSP ide vtedy, ak žalobca požaduje stále rovnaké plnenie, ale z iného skutkového
základu veci (skutkového deja), než ako vymedzil predmet konania v žalobe. Z uvedeného je zrejmé,
že podstatne iné skutkové vymedzenie nároku v súdnom konaní je zmenou žaloby.

13. Žalobkyňa v priebehu konania nenavrhla zmenu žaloby, teda zotrvala na skutkovom vymedzení
uplatneného nároku titulom plnenia v prospech žalovaného na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke
so žalovaným s tým, že z dôvodu, že oba súdy (súd prvej inštancie a aj odvolací súd) konštatovali,
že zmluva o pôžičke medzi stranami sporu uzatvorená nebola, domáha sa žalovaného plnenia titulom
bezdôvodného obohatenia.

Žalobkyňa nie je povinná uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu.
Musí ale uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok právne kvalifikoval.

Žalobkyňa však v danom prípade kvalifikovane nezmenila skutkové vymedzenie uplatneného nároku,

ani nenavrhla zmenu žaloby, zmenila len právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Keďže žalobkyňa
nepodala návrh na zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP, súd rozhodoval o jej nároku tak, ako bol
nepochybne skutkovo vymedzený v žalobe, teda ako nároku z tvrdenej zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa pre
prípadné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ani neuviedla také (nové) skutkové
okolnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť o čom má súd rozhodovať, s výnimkou rozsahu

požadovaného plnenia vo výške 1.300 eur s príslušenstvom. Žalobkyňa totižto pre prípadný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia neopísala (a nezmenila v zmysle § 140 ods. 2 CSP) rozhodujúce
skutočnosti v zmysle § 132 ods. 1 CSP tak, aby bolo zrejmé, či sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia nadobudnutého plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením z neplatného právneho
úkonu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. išlo o majetkový prospech žalovaného z

nepoctivých zdrojov, keď len tieto skutočnosti sú v zmysle § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením spolu
s plnením za iného v zmysle § 454 OZ.Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku sú rozhodujúce v žalobe tvrdené skutkové okolnosti,
pričom skutková podstata zmluvy o pôžičke je iná ako skutkové podstaty (rozhodujúce skutočnosti)
vymenovaných bezdôvodných obohatení. Bolo by v rozpore s princípom rovnosti strán sporu (článok

6 CSP), keby súd v rozpore s dispozičnou zásadou za žalobkyňu vyhľadával v žalobe neuvedené
skutočnostipreukazujúcedôvodnosťjejnárokubezprocesnejaktivityžalobkyne,vdôsledkučohobysúd
mohol zmariť aj prípadnú procesnú obranu žalovaného, ktorý sa vyjadroval (len) k skutkovým tvrdeniam
uvedeným žalobkyňou v žalobe. V takom prípade by súd mohol vydať prekvapivé rozhodnutie, keďže
by rozhodol o inom skutkovom základe než bol predmetom konania na základe žaloby, napr. priznaním

plnenia na základe iného skutkového stavu než tvrdeného v žalobe.

Súd je predmetom sporu, teda skutkovým základom uplatneného nároku - rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami uvedenými v žalobe - viazaný. Súd si nemôže, oproti v žalobe tvrdenému skutkovému stavu,
prispôsobovať výsledok dokazovania v prospech žalobkyne. Žalobkyňa si v danom prípade nepochybne
uplatňovala voči žalovanému zmluvný nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.300 eur s príslušenstvom

z tvrdenej zmluvy o pôžičke, kým nárok na vydanie bezdôvodné obohatenie nie je zmluvným nárokom,
má nepochybne iný skutkový základ. Preto pre úspech prípadného nároku žalobkyne na zaplatenie
totožnej sumy s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia je v danej veci nevyhnutné podať
návrh na zmenu žaloby v dôsledku zmeny skutkových tvrdení žalobkyňou tak, aby si žalovaný mohol k
zmenenej žalobe uplatniť prostriedky procesnej obrany. K tomu však v danom prípade nedošlo, a preto

nie je dôvod na posudzovanie žalobkyňou uplatneného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd nemôže vyvodiť právny záver o bezdôvodnom obohatení na základe skutočností, ktoré
neboli tvrdené v žalobe. Keby aj k návrhu na zmenu žaloby v danom prípade došlo, súd by vzhľadom
na sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 CSP túto ani nepripustil.

14. V predmetnom spore mala žalobkyňa dôkazné bremeno preukázania pravdivosti jej skutkového
tvrdenia, že so žalovaným uzavrela ústne zmluvu o peňažnej pôžičke v prospech žalovaného,
ktorej existenciu žalovaný poprel, keď k uplatnenému nároku žalobkyne ponúkol vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 1, 2 CSP). V danom prípade bremeno dôkazu
spočívalo na žalobkyni. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti o ústnom uzavretí zmluvy o pôžičke

žalobkyňa predložila doklady Western Union a dôkaz o jednostrannej komunikácii cez aplikáciu
Messenger. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že z jej strany išlo o plnenie žalovanému titulom ústne uzavretej
zmluvy o pôžičke v prospech žalovaného, ktorej existenciu žalovaný poprel a ponúkol vlastné tvrdenie k
charakteru plnenia žalobkyne, súd konajúc o nároku žalobkyne tento posudzoval v zmysle jej skutkových
tvrdení uvedených v žalobe príslušnou právnou normou, ktorou je § 657 OZ, najmä keď žalobkyňa v

žalobe netvrdila, že žalovanému plnila bez právneho dôvodu, resp. plnila z neplatného právneho úkonu,
resp.plnilazprávnehodôvodu,ktorýodpadol,resp.išloomajetkovýprospechžalovanéhoznepoctivých
zdrojov, keď len tieto skutočnosti sú v zmysle § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením spolu s plnením
za iného v zmysle § 454 OZ. Žalobkyňa ani nenavrhla zmenu žaloby v dôsledku podstatnej zmeny alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP).

Žalobkyňa nepreukázala existenciu dohody strán sporu o pôžičke, o jej výške, o jej dočasnosti, so
záväzkom žalovaného vrátiť. Žalobkyňa na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o ústnom uzavretí
(jednej) zmluvy o pôžičke v prospech žalovaného, vzhľadom na popretie tohto skutkového tvrdenia
žalovaným, iný dôkaz, až do vyhlásenia dokazovania za skončené, neoznačila a ani nepredložila, a tak

podľa názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno preukázania dohody strán sporu o pôžičke v prospech
žalovaného. Z uvedeného dôvodu nebolo povinnosťou žalovaného preukázať opak nepreukázaného
tvrdenia žalobkyne, keďže v takomto prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na
žalovaného. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným,
logicky, pri nezmenených skutkových tvrdeniach nepreukázala, že ňou v prospech žalovaného

poukazovanéfinančnéprostriedkyvúhrnnejvýške1.300eurboliposkytnutímtvrdenejpôžičky(obdobne
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2019 sp. zn. 6Cdo/5/2018).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu,
keď tvrdený nárok žalobkyne z ústne uzavretej zmluvy o pôžičke súd nemal preukázaný.

15. Súd o náhrade trov celého konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods.
1 CSP a § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov
konania, keď zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania v zmysle § 251 CSP vznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,

na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.