Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/248/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205350
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418205350.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. V. XXXX/
XX, 841 07 Bratislava, o zaplatenie 1.687,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.687,21 Eur, úroky vo výške 280,89 Eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.687,21 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 47,60%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 23.11.2018, domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.687,21 Eur spolu s úrokom vo výške 979,73 Eur,

zmluvným úrokom vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.687,21 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.687,21 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia a náhrady
trov konania titulom neuhradenia zostatku poskytnutého úveru. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so
žalovaným dňa 02.12.2013 zmluvu o úvere č. 1357773948, na základe ktorej poskytol žalovanému
úver vo výške 2.000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu, úroky, poplatky a iné peňažné
plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania
žalovaného s platením úveru žalobca vyhlásil dňa 21.03.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení

predčasnej splatnosti žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. jednotlivé splátky a spôsob ich
započítania sú uvedené v aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému.
Poslednú čiastkovú úhradu žalovaný vykonal dňa 13.06.2017.

2. Súd doručil žalovanému žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa
25.02.2019. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Uznesením zo dňa 18.03.2019, č.k. 22Csp 248/2018-118 súd pripustil, aby do konania na miesto
pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.4.Súdvpredmetnejvecinariadilpojednávaniena24.04.2019,naktorériadneavčaspredvolalprávneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 28.03.2019
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný

mal doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia dňa 09.04.2019. Súd preto podľa § 180 CSP vec
prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: obchodnými podmienkami pre úver dostupná
pôžička, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov platným od 01.10.2013,

aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.10.2018, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo
dňa 22.02.2016, poštovým podacím hárkom na čl. 69-70, zmluvou o úvere zo dňa 02.12.2013, výzvou
na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.03.2016, kópiou obálky na č.l. 74-75, zmluvou o postúpení pohľadávok
č. III/2018 spolu s prílohou a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 02.12.2013 zmluvu o úvere č. 1357773948,

na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur. Žalovaný sa zmluvou zaviazal úver
splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške 57,29 Eur (vrátane poistného) vždy k 25.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca s výškou úrokovej sadzby 24,50 % a výškou priemernej RPMN
19,35 %. V dôsledku neplnenia povinností žalovaného riadne a včas splácať poskytnutý úver právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 23.02.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej časti úveru vo

výške 386,01 Eur a zároveň žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaný
na výzvu nereagoval právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.03.2016 oznámil žalovanému, že ku
dňu 21.03.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
2.007,75 Eur do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.12.2018 postúpil pohľadávku voči žalovanej na súčasného žalobcu (spoločnosť

BENCONT COLLECTION, a.s..). Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2018 súd zistil, že žalovaný
zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu na splátkach sumu 312,79 Eur.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

16. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

21. Účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere

v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a zároveň žalovaný
nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský
úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené
zákonomospotrebiteľskýchúveroch(§9).Popreskúmaníuzatvorenejzmluvysúdzistil,žetátoobsahuje

náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 02.12.2013 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a to uzavretím zmluvy o úvere č.
1357773948, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- Eur. Žalovaný sa zmluvou

zaviazal úver splácať v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške 57,29 Eur (s poistením) vždy
k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s výškou úrokovej sadzby 24,50 % a výškou priemernej
RPMN 19,35 %. V dôsledku neplnenia povinností žalovaného riadne a včas splácať poskytnutý úver
právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.02.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej časti úveru
vo výške 386,01 Eur a zároveň žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaný

na výzvu nereagoval právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.03.2016 oznámil žalovanému, že ku
dňu 21.03.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
2.007,75 Eur do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
právnympredchodcomžalobcuažalobcomdošlokpostúpeniupohľadávkyvočižalovanémunažalobcu.

23. Z aktuálneho stavu úveru žalovanej mal súd za preukázané, že žalovaný odo dňa poskytnutia úveru
uhradil žalobcovi 312,79 Eur.

24. Zo špecifikácie úrokov na č.l. 132 vyplýva, že úroky z úveru ku dňu zosplatnenia predstavovali sumu
280,89 Eur, sankčný úrok ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval sumu 8,32 Eur, úroky po zosplatnení

úveru predstavujú sumu 1.303,12 Eur.

25. Žalobca si v konaní uplatnil sumu vo výške 2.666,94 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.687,21
Eur a úrokov vo výške 979,73 Eur.26. Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný dlžnú sumu žalobcovi
napriek opakovaným výzvam nezaplatil, súd žalobe žalobcu v časti sumy 1.968,10 Eur vyhovel. Táto

suma pozostáva z nezaplatenej istiny ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 1.687,21 Eur a úroku z úveru
ku dňu zosplatnenia úveru 21.03.2016 vo výške 280,89 Eur (pri ustálení sumy vychádzal súd z výzvy
na úhradu dlžnej sumy, kde bol tento úrok ku dňu zosplatnenia vyčíslený).

27. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.687,21 Eur od 01.11.2018

do zaplatenia a úroky z úveru vo výške 698,84 Eur, tieto súd nepovažoval za dôvodné a v tejto časti
žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,

nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s ktorými sa
veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé
obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.

28. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho

strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce
ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru

poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky

zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby
k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za

stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať
svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav
nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v

slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných
úrokov.

29. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť

jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a
počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania

peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robíabsolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti

dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

30. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2018, č.k.

9Co 168/2017-108, podľa ktorého riadny zmluvný úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol
dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Z ekonomického pohľadu ide v zásade o kompenzáciu veriteľovi
za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícii.
Na strane dlžníka ide o cenu za to, že do jeho dispozície mu boli dané finančné prostriedky, ktoré
mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na
splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú

splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú
(alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym
následnom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti
úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to,
aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v

podobeúrokovzomeškaniazcelejdlžnejsumy,nielenzčiastky,sktorouboldlžníkaktuálnevomeškaní;
prípadne i iné sankcie vyplývajúce zo zmluvy. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co 148/2016 zo dňa 30.06.2017 v tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru
dochádza k zmene obsahu záväzku. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky
nedostáva do svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod,

pre ktorý môže mať dlžné peňažné prostriedky vo svojej dispozícii. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik
nároku veriteľa na riadny úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že by veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ
by veriteľ mal naďalej až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z
omeškania, prípadne iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v postavení dodávateľa (veriteľa) a

spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť
domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré
mu zmluva o úvere garantovala. Takýto výsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol nielen
neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale i v rozpore
s dobrými mravmi. Odvolací súd napokon poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS

476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru.

31. Napokon k rovnakému záveru dospelo aj občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave vo
svojom stanovisku č. 1/2019, v zmysle ktorého „v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný
úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných

úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z
úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi“.

32. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1.687,21 Eur od 01.11.2018 (v zmysle nároku uplatneného žalobcom) až do zaplatenia. Priznaná
výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu
omeškania (dňom nasledujúcim po mimoriadnom zosplatnení úveru 21.03.2016) bola základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 % + 5 percentuálnych bodov. Vo zvyšnej časti uplatnených
úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonný úrok (teda nad 5 %) súd návrh žalobcu zamietol, nakoľko v
tejto časti nárok nebol dôvodný. Prvým dňom omeškania žalovaného so splatením zvyšnej časti úveru
je 22.03.2016, t.j. deň nasledujúci po zosplatnení, kedy základná úroková sadzba Európskej centrálne
banky bola 0,00%.

33. Na záver súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami došlo k dohode
na (dobrovoľnom) poistení úveru. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu
poistenia a nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia. Súd je toho názoru, že poistenietak, ako bolo v úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalovaný ako klient svojim podpisom mal súhlasiť s poistením schopnosti splácať splátky,
ktoré poistenie vzniklo na základe poistnej zmluvy č. 200801 a všeobecných poistných podmienok pre

poistenie schopnosti splácať úver, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a s ktorými sa mal klient pri podpise
zmluvy oboznámiť. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako bolo uvedené v predmetnej
zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takého stavu možno potom s najväčšou
pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej
zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred

naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto
mala žalovanému vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu
poistenie (ktorá však nebola ani bližšie špecifikovaná, t.j. koľko zo splátky úveru predstavovala splátka
poistenia). Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom, a
toto dojednanie tak posúdil v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neplatné.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanému zaplatiť mu sumu 2.666,94 Eur (istina vo výške 1.687,21 Eur a úroky vo výške 979,73 Eur)

spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 1.968,10 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v
pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 73,80 % (1.968,10 Eur z 2.666,94 Eur). Úspech žalovaného
v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 26,20 % (698,84 Eur z 2.666,94 Eur). Odrátaním úspechu
žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere 47,60 %. Súd preto priznal
žalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu47,60%.Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.