Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214349
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115214349.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom Opatovská cesta 4, 972
01 Bojnice, IČO: 31 625 657, zastúpený advokátom JUDr. Róbertom Kováčom, so sídlom Panenská
24, 811 03 Bratislava, proti žalovanému MOUNTAIN GATE Suites & Spa, s. r. o., so sídlom Donovaly
15, 976 39 Donovaly, IČO: 44 733 364, zastúpený advokátom JUDr. Branislavom Kahancom, so sídlom
Vajanského 33, 080 01 Prešov, v konaní o zriadenie vecného bremena o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/263/2015-145 zo 14. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak , že zriaďuje v prospech žalobcu a každého ďalšieho
vlastníka nehnuteľnosti - stavby súpisného čísla XXX (E. č. 14) postavenej na parcele registra „C“
evidovanej na katastrálnej mape parcelného čísla XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 73
m2 zapísanej na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom F. F., katastrálny odbor pod č. XXXX
pre obec a katastrálne územie H., vecné bremeno „in rem“ zaťažujúce nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného - pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1111 m2 a parcelné číslo XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 2535 m2, zapísané na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom F. F., katastrálny odbor pod
č. XXX pre obec a katastrálne územie H., zodpovedajúce povinnosti žalovaného a každého budúceho
vlastníkatýchtopozemkovstrpieťaumožniťžalobcoviakaždémuďalšiemuvlastníkovistavbysúpisného
čísla XXX (E. č. XX) v obci H. i každému subjektu, ktorý so súhlasom vlastníka tento apartmán
užíva, vstup, prechod peši a prejazd motorovými vozidlami a nemotorovými dopravnými prostriedkami
v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2016 vyhotoviteľa GEOmark s.r.o., G. Švéniho 6,
971 01 Prievidza vyhotoveného dňa 2. februára 2016, overeného Okresným úradom Banská Bystrica,
katastrálny odbor dňa 19. februára 2016 pod číslom 103/2016, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto

rozsudku.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1 540,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka (ďalej aj „OZ“) majúc za preukázané splnenie podmienok pre zriadenie vecného bremena
súdom v prospech žalobcu a každého ďalšieho vlastníka E. č. XX postaveného na parcele CKN XXX/X
spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného pozemky
CKN XXX/X a CKN XXX/X, všetko katastrálne územie H. po zistení, že sa strany sporu o práve prechodužalobcu cez pozemky žalovaného nedohodli a v istom období žalovaný bránil žalobcovi vstúpiť do
vlastnej nehnuteľnosti umiestnením betónových zátarasov. Obranu žalovaného, že žalobcovi v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie nebráni vstupovať do svojho apartmánu neakceptoval s odôvodnením,

že toto správanie žalovaného považuje za následok nariadeného predbežného opatrenia uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/263/2015-28 z 28. júla 2015, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť odstrániť betónové zátarasy brániace žalobcovi vstupu do E. č. XX súpisného čísla
XXX v obci H. bez istoty, že by sa v budúcnosti zabraňovanie vstupu neopakovalo. Vstup žalobcu do
jeho nehnuteľnosti nebolo možné dosiahnuť inak ako zriadením vecného bremena zaťažujúceho obidva

pozemky vo vlastníctve žalovaného, cez ktoré je potrebné prejsť smerom od nehnuteľnosti žalobcu
k verejnej komunikácii. Súd odmietol tvrdenie žalovaného, že vecné bremeno nie je možné zriadiť k
inému ako priľahlému pozemku s tým, že tento názor žalovaného odporuje logike a účelu § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka. Súd neakceptoval ani argument žalovaného, že nemožno zriadiť vecné
bremeno v prospech bližšie neurčenej osoby, keď z povahy veci vyplýva, že apartmán na rekreačné
účely užívajú rôzne osoby a zriaďovať vecné bremeno pre každú z nich je nemysliteľné. Základom

jeho rozhodnutia bol zistený skutkový stav vyvodený z vykonaných dôkazov, podľa ktorého žalobca
je vlastníkom stavby súpisného čísla XXX, čo je E. č. XX v obci H. postavený na parcele CKN XXX/
X podľa LV č. XXXX pre kat. úz. H. a žalovaný je vlastníkom pozemkov parciel CKN XXX/X a XXX/X
evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. H.. Predstavu o priestore, ktorého sa predmet sporu týka, získal
z fotografií predložených žalobcom, informatívnej kópie mapy katastra nehnuteľností, geometrického

plánu predloženého žalobcom, v ktorom je vyznačená trasa prechodu cez pozemok žalovaného a
neexistenciu dohody o práve žalobcu prechádzať cez pozemky žalovaného vyvodil z predloženého
návrhu nájomnej zmluvy a vyjadrení strán sporu. Plnú náhradu trov konania úspešnému žalobcovi
priznal podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), o výške ktorej
bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s názorom súdu prvej
inštancie, že zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka boli splnené. Základným predpokladom pre zriadenie takéhoto vecného bremena je
skutočnosť,žeprístupvlastníkastavbycezpriľahlýpozemoknemožnozabezpečiťinak.Tátonemožnosť

musí byť jednak faktická, ako aj právna. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie
nevyplýva, že by nemožnosť prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnosti bola preukázaná. Z dôkazov
navrhnutých žalobcom a vykonaných súdom prvej inštancie nie je možné vyvodiť, že si žalobca nevie
zabezpečiť prístup k svojej nehnuteľnosti inak ako zriadením vecného bremena zaťažujúceho pozemky
žalovaného. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo výlučne žalobcu. Nebolo povinnosťou

žalovaného, aby v konaní preukazoval opak, že žalobca je spôsobilý zabezpečiť si prístup iným
spôsobom, resp. v inom rozsahu, ako to sám navrhuje. Žalobca nenavrhol vypočuť strany sporu ani
vykonať ohliadku na mieste samom, teda súd prvej inštancie nevykonal taký dôkaz, ktorý by nemožnosť
prístupu preukazoval. Právnu nemožnosť zriadenia prístupu ku svojej nehnuteľnosti znemožnil sám
žalobca tým, že pri jednaní o podmienkach nájomnej zmluvy, obsahom ktorej malo byť zabezpečenie

prístupu k nehnuteľnosti žalobcu cez nehnuteľnosti žalovaného, bol pasívny. Súd prvej inštancie sa
opomenul vyporiadať s argumentáciou žalovaného a nevysvetlil, na základe akých skutočností dospel
k záveru, že si žalobca nevie zabezpečiť prístup k svojej stavbe iným spôsobom ako žiada v súdnom
konaní. Napriek znaleckému posudku č. 7/2016 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného
bremena predloženého v tomto konaní súd zriadil vecné bremeno bezodplatne. V zmysle ustálenej

judikatúry v prípade zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vecné
bremeno zriaďuje za náhradu. O uložení povinnosti zaplatiť náhradu za zriadenie vecného bremena mal
súd rozhodnúť aj bez návrhu. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 42/2015, ktorý síce
riešil iný právny problém vecných bremien je možné vyvodiť, že náhrada za zriadenie vecného bremena
by nemala byť len jednorázovým plnením. Opätovne namietal, že podľa rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 14/1988 vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech
konkrétneneurčenejosobyalebobezvzťahukurčitejnehnuteľnosti.Rozsahomvecnéhobremena,ktorý
určil súd prvej inštancie vo výrokovej časti rozsudku urobil súd zo súkromných nehnuteľností žalovaného
verejnú komunikáciu. V praxi bude pre žalovaného nemožné identifikovať akékoľvek tretie osoby
používajúce nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve na ľubovoľný prechod. Súd prvej inštancie odklon

od rozhodnutia R 14/1988 žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvejinštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zmenil
a žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Naopak žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného mal za to, že v súdnom konaní bolo dostatočne
preukázané splnenie podmienok pre zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu z dôvodu, že sa
na prechode pozemkov žalovaného strany sporu nedohodli. Argumentáciu žalovaného, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie odporuje rozsudku najvyššieho súdu publikovaného pod R 14/1988 označil za
účelovú a zavádzajúcu. Vecné bremeno bolo súdom zriadené v prospech žalobcu a každého ďalšieho

vlastníka nehnuteľnosti - stavby súpisného čísla XXX postavenej na parcele CKN XXX/X kat. úz.
H., teda pre určito a jasne vymedzený okruh osôb. Zriadenie vecného bremena spôsobom, ako to
vyplýva z rozsudku súdu prvej inštancie, bolo nevyhnutné aj s poukazom na povahu nehnuteľnosti
(apartmán určený na rekreačné účely), u ktorého by nebolo možné zriaďovať vecné bremeno v
prospech každej osoby užívajúcej túto nehnuteľnosť jednotlivo. Žalovaný bude mať vždy možnosť
preveriť oprávnenosť osoby prechádzajúcej cez jeho nehnuteľnosti, nakoľko osoby prechádzajúce cez

nehnuteľnosť žalovaného sa budú musieť preukázať vzťahom k oprávnenej nehnuteľnosti. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie označil žalobca za vecne správne a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil.

4. Konanie na súde prvej inštancie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
a rozhodnutie vo veci samej prijal súd prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku. V

súlade s § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) aplikoval súd prvej inštancie
po nadobudnutí účinnosti C. s. p. na prejednanie sporu ustanovenia tohto zákona.
4.1 Funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. je

krajský súd. Krajský súd, ako súd odvolací, rešpektujúc ustanovenia Civilného sporového poriadku o
konaní na odvolacom súde prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že súd
prvej inštancie zistil skutkový stav úplne a správne, z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať ani
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie skúmal odvolací súd

v súlade s § 380 C. s. p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný (ods. 1) a bez námietky strany
sporu prihliada iba na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (ods. 2). Odvolací súd vady týkajúce
sa procesných podmienok nezistil a po preskúmaní postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k
názoru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, preto nie sú splnené podmienky na potvrdenie
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nezistil ani dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie

podľa § 389 C. s. p. a podľa § 388 C. s. p. zmenil napadnutý rozsudok. V súlade s § 387 ods. 3 C. s.
p. sa odvolací súd vyporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými vyjadreniami žalovaného
prednesenými na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevyporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalovaného.

5. Predmetom sporu bolo zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v
prospech nehnuteľnosti žalobcu (oprávnená nehnuteľnosť) na nehnuteľnostiach žalovaného (zaťažené
nehnuteľnosti). Z navrhovaného výroku rozsudku v žalobe bolo zrejmé, že sa žalobca domáha zriadenia
vecného bremena „in rem“, t. j. v prospech vlastníka konkrétne určenej stavby a nie vecného bremena v
prospech konkrétne určených osôb („in personam“) v súlade s ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka odcitovaného aj v žalobe, ktoré umožňuje zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka
stavby a nie v prospech konkrétnej osoby (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo/1875/2007 zo dňa 29. 04. 2009). Súd prvej inštancie správne pochopil žalobu a rozhodol v
súlade s § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (k čiastočnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie
sa vyjadrí odvolací súd v ďalšom texte), keď nezriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu

a prejazdu cez pozemky žalovaného len v prospech aktuálneho vlastníka stavby, ale v prospech
každého, aj budúceho vlastníka konkrétne určenej stavby. Iná žaloba by z hľadiska ustanovenia § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka ani nemohla byť úspešná z dôvodu, že v prípade zriadenia vecného
bremena len v prospech konkrétneho žalobcu (t. j. „in personam“) by po prevode stavby nový vlastník
musel opätovne riešiť otázku prístupovej cesty. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (porovnaj R 50/1985 alebo R 1/1989) vecné bremená zriadené rozhodnutím súdu sú vždy
spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na ich
nadobúdateľa, sú časovo neobmedzené a nezanikajú smrťou konkrétneho vlastníka. Tieto závery platia
aj pre vecné bremeno zriadené rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.6. Žalovaný uplatnil v odvolaní dva odvolacie dôvody. Prvý podlieha § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam) a druhý ustanoveniu § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
(rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
6.1 Námietku nesprávne zisteného skutkového stavu podľa obsahu odvolania možno vzťahovať len k
tvrdeniam žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nemal právnu a faktickú možnosť
zabezpečiť si prístup k stavbe súpisného čísla X v obci H. iným spôsobom ako zriadením vecného

bremena zaťažujúceho nehnuteľnosti žalovaného, keď žalovaný ponúkol žalobcovi uzavretie nájomnej
zmluvy riešiacej prístup žalobcu do E. č. XX na parcele CKN XXX/X kat. úz. H. cez nehnuteľnosti
spojenésverejnoukomunikáciouasúdneohliadolnehnuteľnostinamiestesamom,abysaonemožnosti
prístupu žalobcu ku svojej nehnuteľnosti presvedčil. Posledne uvedené (súd nevykonal ohliadku na
mieste samom, aby sa o nemožnosti prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu presvedčil) nie je možné
podriadiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, pri ktorom

odvolateľ namieta nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov a bolo by ho možné podriadiť
len pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku, ak by takýto dôkaz
navrhnutý bol a súd by ho nevykonal, ktorý ale odvolateľ neuplatňuje a sám v odvolaní zdôrazňuje, že
žalobca vykonanie takéhoto dôkazu (ohliadkou na mieste samom) nenavrhol. Odvolací súd nepovažuje
za dôvodne uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku a

skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyvodené z vykonaných dôkazov považuje za správne. Skutkové
zistenia rozhodné pre správne posúdenie veci opísané už v rozhodnutí súdu prvej inštancie možno
zhrnúť takto:
- žalobca je vlastníkom stavby súpisného čísla XXX, ktorá je apartmánom v radovej zástavbe slúžiacej
na rekreačné účely postavenej na parcele č. CKN XXX/X v obci H., ktorá nenadväzuje podľa priloženej

kópie z mapy katastra nehnuteľností na verejnú komunikáciu. Vlastníkom nehnuteľností parciel registra
„C“ číslo XXX/X a XXX/X, cez ktoré je prístup na verejnú komunikáciu, je podľa listu vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie H. žalovaný. Podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXX žalovaný nadobudol
nehnuteľnosti, cez ktoré sa domáha žalobca práva prechodu kúpnou zmluvou z 25. 04. 2013,
- dňa 2. decembra 2014 odoslal žalovaný žalobcovi výzvu na uzatvorenie nájomnej zmluvy po zistení,

že žalobca využíva parcelu CKN XXX/X a CKN XXX/X na vstup do stavby so súpisným číslom XXX
v katastrálnom území H.. Uzavretím nájomnej zmluvy sa malo zlegalizovať neoprávnené užívanie
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného do budúcna. Žalovaný v tejto výzve vyčíslil aj odplatu za
užívanie predmetu nájmu (parciel CKN XXX/X a CKN XXX/X) za obdobie od 25. 04. 2013 do 02. 12.
2014 sumou 19 298,63 € s DPH a žiadal úhradu tejto sumy od žalobcu. Suma 19 298,63 € približne za

19 mesiacov užívania parciel vychádza na odplatu okolo 1 015,- € mesačne,
- žalobca predložil súdu prvej inštancie v kópii listinu označenú ako Dohoda o budúcom vysporiadaní
zo dňa 23. 12. 2014 podpísanú v Bojniciach dňa 24. 12. 2014 vedúcim právneho odboru a členom
predstavenstva žalobcu Y.. R. W. a Y.. Y. V., ktorého označil žalobca za osobu majúcu vplyv na
žalovanéhootom,žesamedzižalobcomažalovanýmuskutočniaurčitéobchodnétransakcieažalovaný

umožní bezodplatný prístup cez parcely CKN XXX/X a CKN XXX/X kat. úz. H. žalobcovi a návštevníkom
stavby súpisného čísla XXX v kat. úz. H. do tejto nehnuteľnosti pešo aj motorovými vozidlami,
- nájomná zmluva žurnalizovaná na č. l. 8 - 10 spisu sa iba nepriamo týka tohto sporu. Prenajímateľom
podľa predloženej nájomnej zmluvy mala byť spoločnosť International Investment Hotels Holding a.
s., so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, nájomcom UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová

spoločnosť so sídlom v Bojniciach a predmetom nájmu mala byť nehnuteľnosť v katastrálnom území XX.
zapísaná na LV č. XXXX ako parcela CKN XXXX/XX o výmere 1509 m2 zastavené plochy a nádvoria
a na ňom uložené cestné teleso - spevnená plocha. Výška nájomného podľa návrhu zmluvy mala činiť
200 000,- € bez DPH ročne. V listine z 24. 12. 2014 s názvom Dohoda o budúcom vysporiadaní zo
dňa 23. 12. 2014 sa spoločne s prístupom k stavbe súpisného čísla XXX vo vlastníctve žalobcu riešil aj

prístup k stavbe súpisného čísla XXX vo vlastníctve žalobcu cez pozemok CKN XXXX/XX kat. úz. H.,
preto považuje odvolací súd za uveriteľné tvrdenie žalobcu v žalobe, že nájomné za užívanie parciel
CKN XXX/X a CKN XXX/X požadoval žalovaný vo výške 10 000,- € ročne bez DPH a nakoniec tieto
tvrdenia žalovaný ani nespochybňoval,
- možnosť napojenia na verejnú komunikáciu zo stavby súpisného čísla XXX/X kat. úz. H. cez pozemky

žalovaného CKN XXX/X a CKN XXX/X je znázornená v geometrickom pláne vyhotoviteľa GEOmark
s.r.o., so sídlom v Prievidzi zo dňa 02. 02. 2016 overeného Okresným úradom Banská Bystrica,
katastrálny odbor dňa 19. 02. 2016 pod č. 103/2016,- z fotografií doložených do súdneho spisu v súvislosti s konaním o nariadení predbežného opatrenia
vyplýva, že pred apartmánom žalobcu je spevnená plocha a pred vchodom do apartmánu žalobcu boli
uložené betónové zátarasy v počte troch kusov brániace vstupu do tejto nehnuteľnosti,

-už07.07.2015bolonalistevlastníctvač.XXXkat.úz.H.zapísanévecnébremeno„inrem“spočívajúce
v práve vstupu a prechodu a práve prejazdu motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom
cez prístupové pozemky XXX/X, XXX/X zriadené v prospech vlastníka nehnuteľnosti stavby súpisného
čísla XXX na parcele CKN XXX/X a stavby súpisného čísla XXX na parcele CKN XXX/X, XXX/X na
základe zmluvy o zriadení vecného bremena z 15. 07. 2011 č. V 2848/2011. Parcela CKN XXX/X tesne

susedí s parcelou CKN XXX/X vo vlastníctve žalobcu,
- súd prvej inštancie vykonal dôkaz aj znaleckým posudkom č. 7/2016 znaleckej organizácie AUDING,
s. r. o., so sídlom v Prievidzi vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena, práva prechodu
a prejazdu pre viacej osôb na pozemkoch parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X v katastrálnom území H.,
ktorým bola vyčíslená odplata za zriadenie vecného bremena v rozsahu vymedzenom v geometrickom
pláne č. 6/2016 z 02. 02. 2016 vypracovaného spoločnosťou GEOmark s. r. o. Prievidza.

Z týchto listinných dôkazov súd prvej inštancie vyvodil skutkový stav opísaný v bode 4 odôvodnenia
rozsudku, z ktorého odvolací súd podľa § 383 C. s. p. vychádzal.

7. Podľa § 151o ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Ak nie je vlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,

súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v
práve cesty cez priľahlý pozemok.

8. Zákonnými podmienkami zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
sú, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a

prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalovaný v odvolaní aj v priebehu prvoinštančného
konania namietal, že prístup vlastníka k stavbe bolo možné zabezpečiť inak a to uzavretím žalovaným
navrhovanej nájomnej zmluvy a parcelu CKN XXX/X nie je možné považovať za priľahlý pozemok
k stavbe (k pozemku, na ktorom stojí stavba). Súd prvej inštancie odpovedal správne na námietku
žalovaného, že za priľahlý pozemok nie je možné považovať len ten, ktorý je bezprostredne priľahlý

k stavbe (pozemku, na ktorom stavba stojí), teda parcelu CKN XXX/X, ale za priľahlý pozemok je
nutné považovať aj parcelu CKN XXX/X, pretože len cez ňu je zabezpečený prístup na verejnú
komunikáciu. Takýto záver prezentuje aj odborná literatúra [Občiansky zákonník - prehľadný komentár
autorov Imrich Fekete, Martina Feketeová, vydavateľstvo Epos, Bratislava 2012, str. 420: -pod pojmom
„priľahlý pozemok“ má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez

ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku, z ktorého
sa môže dostať na verejnú komunikáciu-, rovnako Občiansky zákonník pre prax (komentár) autora
Jaroslava Krajču, vydavateľstvo Eurounion II., str. 1518: Za priľahlý pozemok je treba považovať
pozemok, ktorý bezprostredne susedí, ale aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí s pozemkom
(stavbou), ale je nevyhnutné pre zriadenie práva cesty] a súdna prax (rozhodnutie Krajského súdu Brno

sp. zn. 60Co/171/2004), tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžr/11/2016 z
22. marca 2017, v ktorom najvyšší súd vykladá definíciu priľahlého pozemku s odkazom na Krátky
slovník slovenského jazyka vysvetľujúci slovo „priľahlý“ ako nachodiaci sa blízko pri niečom, susedný,
vedľajší tak, že aj vzdialenejšie pozemky môžu byť k určitej stavbe priľahlé, ak môžu slúžiť na prístup
k danej stavbe (čo nemusí byť rozhodujúcim kritériom) a odkazuje tiež na komentáre k § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka autorov Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník, Stručný komentár, Iura Edition,
Bratislava, 2008, str. 451, kde je uvedené, že priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby
môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii a na
českú literatúru: Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol.: Občanský zákoník I., vydavateľ
C. H. Beck, 2008, str. 927, podľa ktorého „přilehlým pozemkem se nerozumí jen pozemek bezprostředne

přilehlý k pozemku vlastníka, ale všechny pozemky, kterých je ke zřízení cesty zapotřebí, tedy i pozemky
vzdálenejší“. Uvedené uvádza odvolací súd len na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie,
že aj parcela CKNX tvorí priľahlý pozemok k stavbe žalobcu.9. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za splnenú aj druhú zákonnú podmienku
pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, že prístup vlastníka k
stavbe nemožno zabezpečiť inak. Dôkazom o tom, že prístupová cesta inak než cez nehnuteľnosti

žalovaného parcely CKN XXX/X a XXX/X neexistuje, je nielen kópia mapy katastra nehnuteľností obce
a katastrálneho územia H., ale aj dohoda o budúcom vysporiadaní zo dňa 23. 12. 2014 spísaná medzi
žalobcom a Y.. Y. V. spolu s výzvou na uzatvorenie nájomnej zmluvy adresovanej žalovaným žalobcovi
dňa 2. decembra 2014. V oboch týchto dokumentoch sa ponúka žalobcovi možnosť prístupu k jeho
stavbe súpisného čísla XXX v obci H. cez parcely CKN XXX/X a CKN XXX/X vo vlastníctve žalovaného

evidované na LV č. XXX kat. úz. H.. Súd prvej inštancie mal v čase svojho rozhodovania k dispozícii list
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. s dátumom vyhotovenia 07. 07. 2015, na ktorom už bolo
zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka stavby súpisného čísla 161 na
parcelách CKN XXX/X a CKN XXX/X v tesnom susedstve s parcelou žalobcu CKN XXX/X vyplývajúce
zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 15. 07. 2011 spočívajúce v práve vstupu a prechodu
a práve prejazdu motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom cez prístupové pozemky

XXX/X a XXX/X. Sám žalovaný v zmluve o zriadení vecného bremena teda parcely CKN XXX/X a XXX/
X označil za prístupové k stavbe susediacej so stavbou žalobcu.

10. Za účelom kontroly vlastníckych vzťahov a evidencie dotknutých parciel v katastri nehnuteľností
vzhľadom na odstup času od rozhodnutia súdu prvej inštancie si odvolací súd v súlade s § 185 ods.

2 C. s. p. obstaral výpis z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXX pre katastrálne územie H. a zistil, že k
žiadnej zmene vo vzťahu k parcele žalobcu CKN XXX/X a stavby súpisného čísla XXX postavenej na
tejto parcele nedošlo. Naproti tomu u parcely CKN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo vlastníctve
žalovaného evidovanej na liste vlastníctva č. XXX došlo k zmene výmery z 1138 m2 na 1111 m2 a vo
vzťahu k obom parceliam CKN XXX/X a CKN XXX/X na LV č. XXX pre kat. úz. H. pribudli ťarchy, medzi

iným aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu „in rem“ - povinnosť strpieť prechod peších osôb a
prejazd motorových a nemotorových dopravných prostriedkov cez parcelu CKN XXX/X, XXX/X zriadené
v prospech vlastníka nehnuteľnosti na parcele CKN XXX/X na základe zmluvy o zriadení vecného
bremena zo 14. februára 2017 č. V 8333/2016, teda v prospech vlastníka stavby v radovej zástavbe,
v ktorej sa nachádza aj stavba žalobcu. Toto zistenie nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie odvolacieho

súdu a túto skutočnosť uvádza odvolací súd len ako argument navyše na zdôraznenie správnosti úvah
súdu prvej a druhej inštancie o tom, že jediná prístupová cesta k stavbám postaveným na parceliach
CKN XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X vedie cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného parcely
CKN XXX/X a XXX/X.

11.Prezáver,žeináprístupovácestakstavbesúpisnéhočíslaXXXvobciH.nežcezparcelyCKNXXX/X
a CKN XXX/X v kat. úz. H. neexistuje, nebolo nevyhnutné vykonať ohliadku na mieste samom. Žalovaný
tvrdí, že ak žalobca takýto dôkaz súdu nenavrhol, neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že
prístup k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak, než zriadením vecného bremena. Zdôrazňuje, že nie
je povinnosťou žalovaného, aby v konaní preukazoval opak, teda že žalobca je spôsobilý zabezpečiť si

prístup iným spôsobom, resp. v inom rozsahu, ako to sám navrhuje.
11.1 Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní je spojené s povinnosťou tvrdenia zakotvenou
v § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 C. s. p. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré strana sporu uviedla (žalobca v žalobe, žalovaný vo vyjadrení k žalobe, prípadne každý z nich
pri iných procesných úkonoch). Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany

sporu závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Žalobca tvrdí skutočnosti
odôvodňujúce žalované právo a žalovaný okolnosti toto právo vylučujúce. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu môže dôjsť k
jeho prerozdeleniu. Nesprávny je názor žalovaného, že on nemal v konaní žiadnu dôkaznú povinnosť.
Žalobca v spore tvrdil, že sú splnené zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena podľa § 151o

ods. 3 Občianskeho zákonníka a na toto svoje tvrdenie ponúkol súdu dôkazy, jednak listy vlastníctva,
na ktorých sú evidované dotknuté parcely, kópiu mapy katastra nehnuteľností, ale aj geometrický
plán zakresľujúci polohu nehnuteľností a podľa tvrdenia žalobcu jediný možný prístup k stavbe z
verejnej komunikácie. Pokiaľ žalovaný spochybňoval tieto tvrdenia žalobcu a popieral splnenie zákonnej
podmienky spočívajúcej v nemožnosti zabezpečiť prístup k stavbe žalobcu inak, bolo jeho povinnosťou

na tieto svoje tvrdenia ponúknuť súdu dôkazy, teda preukázať opak, než tvrdil žalobca. Žalovaný ani
netvrdil, že existuje aj iná prístupová cesta k stavbe žalobcu.12. Pokiaľ za inú možnosť prístupu k stavbe žalobcu považuje žalovaný možnosť prístupu cez totožné
parcely CKN XXX/X a XXX/X z titulu ponúkanej nájomnej zmluvy žalobcovi, táto jeho argumentácia
nie je prijateľná z dôvodu žiadaného nájomného v neprimeranej výške 10 000,- € ročne bez DPH.

Tento nepomer vyplýva zo znaleckých posudkov na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena
predložených žalobcom. V znaleckom posudku č. 7/2016 vypracovanom na základe geometrického
plánu vyhotoviteľa GEOmark s. r. o. Prievidza č. 6/2016, na ktorý sa odvoláva aj žalovaný v odvolaní, je
všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena u parcely CKN XXX/X určená sumou
0,10 € za 1 m2, u parcely CKN XXX/X to je 0,15 € za 1 m2 a všeobecná hodnota jednorázovej odplaty

za zriadenie vecného bremena u parcely CKN XXX/X bola vyčíslená na 1,89 € za 1 m2 a u parcely CKN
XXX/X na 3,03 € za 1 m2.

13. Výklad pojmu kedy nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe inak (v zmysle § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka) uskutočnil Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 22Cdo/1897/2004
z 20. júla 2015 (ktorý vzhľadom na spoločnú právnu úpravu v minulosti je aplikovateľný aj v podmienkach

Slovenskej republiky), v ktorom okrem iného uviedol aj to, že podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe
nie je možné zabezpečiť inak nie je splnená ani vtedy, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť
ako cesta ponúka odpredaj tohto pozemku alebo jeho časti vlastníkovi stavby alebo zriadenie vecného
bremena za všeobecnú hodnotu. Žalovaný netvrdil, že by ponúkol žalobcovi na predaj časť prístupových
pozemkov alebo zriadenie práva vecného bremena cez prístupové pozemky za obvyklú cenu. Nájomné

požadované za nájom časti prístupových pozemkov s odkazom na bod 12. odôvodnenia nepovažuje
odvolací súd za obvyklé vzhľadom na vyčíslenú všeobecnú hodnotu vecného bremena znalcom.

14. V citovanom rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/1897/2004 sa vyjadril Najvyšší súd Českej republiky aj ku
vzťahu ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd

(ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
právajemožnélenvoverejnomzáujmeatonazákladezákonaazanáhradu.Vysloviljednoznačnýzáver
o súlade ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a článku 11 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd a zdôraznil, že súd nemôže zriadiť právo cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
bez toho, aby súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť za zriadenie vecného bremena konkrétne

určenú peňažnú náhradu. Určenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva je hmotnoprávnou
podmienkou pre zriadenie vecného bremena (ide o prípad, kedy z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami), z tohto dôvodu nie je pre priznanie náhrady za zriadenie
vecného bremena potrebný návrh žalobcu, či žalovaného (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22Cdo/1075/2006 zo dňa 11. 07. 2007).

15. Súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného,
i keď mu žalobca na tento účel znalecký posudok predložil a súd prvej inštancie ním dôkaz aj vykonal.
Práve z tohto dôvodu považoval odvolací súd za čiastočne dôvodné odvolanie žalovaného z hľadiska
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom

posúdení veci. Povinnosť určiť primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vyplýva priamo z
článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je nútené obmedzenie vlastníckeho práva
možné len za primeranú náhradu a priznanie tejto náhrady aj bez návrhu pripúšťa aj Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 216 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť
viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný iba s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016 tvrdí, že náhrada za zriadenie vecného bremena by nemala byť
len jednorázovým plnením.

16. V náleze sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016 Ústavný súd Slovenskej republiky posudzoval

súladnosť zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov v časti
priznávajúcej „primeranú jednorázovú náhradu“ za obmedzenie vlastníka pozemku strpieť stavbu
rozvodov tepla na svojom pozemku.
16.1 Z nálezu PL. ÚS 42/2015 považuje pre tento prejednávaný spor odvolací súd za podstatnú len
časť bodu 88, kde ústavný súd uvádza, že primeraná náhrada je výslovne určená ústavou (článok 20

ods. 4), je náhradou za zásah do základného práva vlastniť majetok; primeranou náhradou za nútené
obmedzenie vlastníckeho práva je náhrada, ktorá je spravodlivá v mieste a čase núteného obmedzenia
vlastníka v uplatňovaní jeho vlastníckych práv.17. Žalovaný preceňuje význam rozhodnutia PL. ÚS 42/2015 pre prejednávanú vec. Svedčia o
tom neskoršie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými boli sťažnosti sťažovateľa
považujúceho možnosť priznať podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov iba jednorázovú náhradu za zákonné vecné bremeno za protiústavnú práve s
odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 42/2015. V uznesení z 19. apríla
2018 sp. zn. IV. ÚS 264/2018 Ústavný súd SR uviedol, že je ústavne akceptovateľný názor, že podľa
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa poskytne vlastníkovi pozemku finančná náhrada
za vznik vecného bremena, ktorá je jednorázovou náhradou a na tomto závere ústavného súdu nemení

nič ani jeho nález sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016. Rovnaký názor je vyjadrený aj v uznesení sp.
zn. IV. ÚS 390/2018 z 21. 06. 2018.

18. Odvolací súd k argumentácii žalovaného v odvolaní, že vplyvom nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL. ÚS 42/2015 by náhrada za zriadenie vecného bremena nemala byť len
jednorázovým plnením uvádza, že označený nález neriešil otázku formy náhrady za zriadené vecné

bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale iba formu náhrady za obmedzenie vlastníka
podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a len na jeho základe nie je možné dospieť k
záveru, že Ústavný súd SR považuje všetky jednorázové náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva za
protiústavné (čo vyjadril ústavný súd v uzneseniach sp. zn. IV. ÚS 264/2018 aj IV. ÚS 390/2018, ktorými
boli sťažnosti odmietnuté ako zjavne neopodstatnené).

19. Zákon konkrétny postup pri určení výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena
neupravuje, z tohto dôvodu je potrebné pri stanovení výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného
bremena vychádzať zo záverov, ku ktorým dospela súdna prax. V konaní o zriadenie vecného
bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka má súd určiť výšku primeranej náhrady za

jeho zriadenie za pomoci znalca. Znalecký posudok č. 7/2016 znaleckej organizácie AUDING, s. r.
o., so sídlom Bojnická cesta č. 35, Prievidza je súkromným znaleckým posudkom vyhotoveným na
žiadosť žalobcu (§ 209 ods. 1 C. s. p.). Dôkaz týmto znaleckým posudkom vykonal súd prvej inštancie
podľa zápisnice o pojednávaní zo 14. 11. 2017 na tomto pojednávaní. Po oboznámení znaleckého
posudku č. 7/2016 neboli zo strany žalovaného k tomuto posudku vznesené žiadne námietky. Pred

vyhlásením dokazovania za skončené žiadne nové návrhy na vykonanie dôkazov žiadnou zo strán
prednesené neboli. Žalovaný nespochybňuje znalecký posudok č. 7/2016 ani v odvolaní iba tvrdí, že
odplata za zriadenie vecného bremena by nemala byť jednorázová a vytýka prvoinštančnému súdu, že
v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo náhradu za zriadené vecné
bremeno nepriznal. Táto námietka je oprávnene vznesená a viedla odvolací súd k zmene rozsudku súdu

prvej inštancie podľa § 388 C. s. p.

20. Už v bode 18 tohto odôvodnenia sa odvolací súd vyjadril k možnej povahe náhrady za zriadenie
vecného bremena (jednorázová alebo formou opakovaného plnenia) a zastáva názor, že s poukazom
na doterajšiu súdnu prax je potrebné žalovanému priznať jednorázovú náhradu za zriadenie vecného

bremena. Priamo v odlišnom stanovisku sudcov Ivety Macejkovej, Milana Ľalíka a Jany Baricovej vo veci
sp. zn. PL. ÚS 42/2015 sa odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. IV.
ÚS 646/06, podľa ktorého obsah pojmu náhrada podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
v sebe zahŕňa pojem jednorázového i opakovaného plnenia a že pre vecné bremeno je charakteristická
skôr jednorázová náhrada za jeho zriadenie. Pri zriaďovaní vecných bremien na základe zákona sa

priznáva náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva ako jednorázová náhrada aj podľa nálezu pléna
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 25/04 z 25. 01. 2005 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo 14. apríla 2016. Všeobecná hodnota vecného bremena
práva prechodu a prejazdu pre viacej osôb na pozemkoch parcelného čísla XXX/X a XXX/X kat. úz.
H. bola znaleckým posudkom č. 7/2016 znaleckej organizácie AUDING s. r. o. Prievidza určená podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a východiskom pre určenie všeobecnej hodnoty boli
zistenia znaleckej organizácie zistené pri ohliadke spojenej s miestnym šetrením. Podľa znaleckého
posudku na parcelách č. CKN XXX/X a XXX/X sa nachádza nádvorie Športhotela so spevnenými
plochami, komunikáciami a prislúchajúcimi vonkajšími úpravami. Časť pozemku žalovaného určená

podľa geometrického plánu č. 6/2016 na prechod a prejazd žalobcom je vlastne vnútroareálová účelová
komunikácia. Znalecká organizácia zohľadnila, že zriadenie práva prechodu a prejazdu cez pozemky
parcelného čísla XXX/X a XXX/X znižuje všeobecnú hodnotu zaťaženej nehnuteľnosti. Po zohľadnení
všetkých rozhodujúcich kritérií bola vyčíslená všeobecná hodnota jednorázovej odplaty za zriadenievecného bremena na 1 225,95 € u parcely CKN XXX/X a na 309,17 € u parcely CKN XXX/X, spolu
po zaokrúhlení 1 540,- €. Odvolací súd uložil žalobcovi ako oprávnenému z vecného bremena zaplatiť
žalovanému sumu 1 540,- € ako jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena považujúc túto

sumu za primeranú náhradu v zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a článku 11 ods.
4 Listiny základných práv a slobôd. Odvolací súd pri úvahách o primeranosti odplaty za zriadenie
vecného bremena zohľadnil, že cez parcely CKN XXX/X a CKN XXX/X je zriadené právo prechodu
už aj v prospech iných vlastníkov stavieb, teda žalovaného neobmedzuje vo vlastníckom práve len
vecné bremeno zriadené v prospech žalobcu a tiež, že právo prechodu a prejazdu nebolo zriadené

cez pozemky využívané žalovaným na súkromné účely, kde by žalobca rušil vlastníka pozemku vo
výkone jeho vlastníckeho práva, ale že ide o vnútroareálovú účelovú komunikáciu určenú na prístup
neobmedzeného množstva klientov Športhotela Donovaly a vlastníkov stavieb na priľahlých pozemkoch
podľa zmluvne zriadených vecných bremien. Nie bez významu pri určení primeranej náhrady za
zriadenie vecného bremena je aj povinnosť toho, kto je na základe práva zodpovedajúcemu bremenu
oprávnený užívať cudziu vec, znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy (§ 151n ods. 3 OZ).

21.PodR14/1988jezverejnenýrozborNajvyššiehosúduSR(okreminého)kregistráciizmlúvoprevode
nehnuteľností a zriadení vecných bremien Cpj 55/87, v ktorom je uvedená veta uvádzaná žalovaným v
odvolaní (vecné bremeno nie je možné zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu
k určitej nehnuteľnosti), ktorá sa vzťahuje k rozhodnutiu Štátneho notárstva v Martine vo veci sp. zn.

R V 186/87, kde bolo vecné bremeno formulované tak, že: „vlastník novovzniknutej parcely a osoby,
ktoré vlastníka navštívia, majú právo priechodu vozom a pešo cez pozemok predávajúceho v mieste
vyznačenom v geometrickom pláne“. Tu vytkol Najvyšší súd SR štátnemu notárstvu, že zriadil vecné
bremeno spočívajúce v práve priechodu cez pozemok aj pre konkrétne neurčené osoby, ktoré vlastníka
novovzniknutej parcely navštívia. V tejto časti považoval najvyšší súd vymedzenie okruhu osôb, v

prospech ktorých bolo zriadené vecné bremeno za nie dostatočne určité. Najvyšší súd ďalej vysvetlil,
že „právo zodpovedajúce vecnému bremenu (napríklad právo priechodu) môžu prípadne využívať aj iné
osoby ako osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, teda najmä osoby, ktoré k oprávnenému
prichádzajú na návštevu. Pravda, u týchto osôb nejde o právo priechodu titulom vecného bremena, ale
toto ich právo treba odvodiť od práva oprávneného, v prospech ktorého vecné bremeno bolo zriadené.

Pritom z obsahu práva priechodu je obyčajne zrejmé, že vlastník zaťaženého pozemku je povinný
trpieť prechádzanie cez tento pozemok nielen vlastníkovi susediaceho pozemku, ale i osobám, ktoré ho
navštevujú. Týmto sa však pre tieto tretie osoby nezriaďuje vecné bremeno vo forme práva priechodu,
ale vymedzuje sa rozsah povinností vlastníka zaťaženého pozemku“. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený prvoinštančný rozsudok neodporujú judikátu R

14/88, keďže vo výroku rozsudku je (bolo) výslovne uvedené, že sa vecné bremeno zriaďuje v prospech
žalobcuakaždéhoďalšiehovlastníkanehnuteľnostistavbysúpisnéhočíslaXXX(E.č.XX)postavenejna
parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 73 m2 zapísanej na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom F. F., katastrálny odbor pod
č. XXXX pre obec a katastrálne územie H. a v ďalšej časti textu sa iba vymedzuje rozsah povinností

zaťaženého vlastníka (žalovaného) a každého ďalšieho vlastníka nehnuteľností parciel CKN XXX/X a
CKN XXX/X kat. úz. H. strpieť a umožniť žalobcovi a každému ďalšiemu vlastníkovi stavby súpisného
čísla XXX (E. č. XX) v obci H. i každému subjektu, ktorý bude so súhlasom vlastníka tento apartmán
užívať, vstup, prechod peši a prejazd motorovými vozidlami a nemotorovými dopravnými prostriedkami
cez pozemky žalovaného.

22.Súdprvejinštanciesadopustilpochybeniaajtým,žegeometrickýplánč.6/2016,vktoromjepresnea
určite vymedzený rozsah vecného bremena neurobil súčasťou svojho rozsudku. V rozhodnutí o zriadení
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je potrebné presne stanoviť, kadiaľ cesta povedie. V
prípade, že cesta vedie cez časť pozemku, tak za použitia geometrického plánu, ktorý bude súčasťou

výroku rozsudku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1897/2004 zo
dňa 20. júla 2005 alebo sp. zn. 22Cdo/2989/2006 zo dňa 21. 02. 2008, aj rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/29/2009 zo dňa 30. júna 2010). Rozsudok, ktorým bolo podľa §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vymedzenej
geometrickým plánom, je bez pripojenia tohto plánu nevykonateľný. Geometrický plán urobí súd

výrokovou súčasťou svojho rozsudku tým, že vo výroku rozsudku uvedie, že konkrétne špecifikovaný
geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (obsahová súčasť rozsudku) a súčasne pre účely
zápisu rozsudku o zriadení vecného bremena do katastra nehnuteľností je potrebné geometrický plán k
rozsudku aj fyzicky pripojiť (fyzická súčasť rozsudku), pretože podľa § 46 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení účinnom do 30. septembra 2018 bolo potrebné k listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti
pripojiť aj geometrický plán. Táto povinnosť zostala podľa § 79l ods. 2 katastrálneho zákona zachovaná

ajponadobudnutíúčinnostinovelykatastrálnehozákonavykonanéhozákonomč.212/2018Z.z.,ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon v znení neskorších predpisov) a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra
2018. Geometrický plán č. 6/2016 vyhotoviteľa GEOmark s. r. o. Prievidza bol úradne overený 19.

02. 2016. Inou formou než zakreslením práva prechodu a prejazdu do geometrického plánu vzhľadom
na tvar a veľkosť, ako aj umiestnenie zaťažených parciel, nebolo možné (napríklad presným slovným
vymedzením) presne a určite vymedziť rozsah vecného bremena.

23. Podľa § 396 ods. 2 C. s. p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

24. Úspešnou stranou v spore v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. je žalobca, ktorému podľa § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. priznal odvolací sú nárok na náhradu trov celého konania. O výške
náhrady trov konania a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).