Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lýdia Stehurová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8Pc/1/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319200054
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5319200054.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľky L.. Q. B., B..
XX.X.XXXX, U. XX, XXX XX O. proti manželovi N.. P. B., B.. XX.X.XXXX, V. XXX, XXX XX O. v konaní
o návrhu na rozvod manželstva takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov konania L.. Q. B., G.. G., B.. XX.X.XXXX a N.. P. B., B.. XX.X.XXXX, uzavreté
dňa X.X.XXXX P. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku X, ročník XXXX,
strana X, poradové číslo X, r o z v á d z a.
II. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 7.1.2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol
jej manželstvo, ktoré uzavrela so svojim manželom dňa X.X.XXXX P. C.. Návrh odôvodnila tým,
že od počiatku manželstva, do ktorého vystúpili po ročnej známosti, mali veľmi odlišné názory a
nedorozumenia ohľadne vedenia domácnosti, výchovy jej dcéry z jej prvého manželstva, výchovy
spoločného syna. Tieto nedorozumenia sa rokmi stupňovali. V roku 2006 podala navrhovateľka návrh
na rozvod, ten časom stiahla, pretože stav po rozvode by bol manželovi vzhľadom k jeho pracovným
záležitostiam na škodu. Od roku 2008 - 2010 žili oddelene, v tomto čase manžel zintenzívnil vzťah so
synom, čo navrhovateľku priviedlo k presvedčeniu, že by sa pomery mohli urovnať. Požiadala ho, aby sa
vrátil. Jeho návrat mal však za následok odchod jej dcéry, ktorá si s ním vôbec nerozumela. Na vzťahu
navrhovateľky a jej manžela sa však nič nezmenilo, ešte viac sa odcudzili. Už niekoľko rokov nežijú
spolu ani intímne. Ich manželstvo je len formálne. Z uvedených dôvodov zapríčinených jej manželom
považuje manželstvo za vážne rozvrátené. Na pojednávaní skutkové tvrdenia doplnila. Uviedla, že hneď
od začiatku mali samostatné účty, pred pár rokmi sa manžel síce snažil o zriadenie spoločného účtu,
ale ona už nesúhlasila. Tiež uviedla, že sa s manželom zoznámila v situácii, keď jej zomrelo polročné
dieťa, rozvádzala sa s prvým manželom, bola nešťastná. Manžel bol v tom čase podnikateľom, čo jej
imponovalo. Hádali sa však už od začiatku, teda už aj pred uzavretím manželstva, pred ktorým už bola
tehotná, pýtala sa ho aj na to, či si ju vôbec chce vziať. V roku 2006 podala návrh na rozvod z dôvodu,
že mala priateľa a chcela sa odsťahovať, hľadala si prácu v zahraničí, kde chcela vziať i deti. V tom
čase však mal manžel možnosť získať zamestnanie, v ktorom bolo podmienkou, aby nebol rozvedený,
preto návrh na rozvod stiahla. Situácia je v súčasnosti v podstate rovnaká ako v roku 2006. Osoba, ktorú
manžel označuje, je len mojim obchodným partnerom. V súčasnosti navrhovateľka nemá žiaden vzťah s
iným mužom. Iný vzťah, okrem toho v roku 2006, počas tohto manželstva nemala. Ku dňu rozhodovania
súdu s manželom žijú v spoločnej domácnosti, resp. bývajú spolu, intímne však nežijú spolu už možno
4 roky, nehospodária spolu. Nie je pravdou, že by sa manžel snažil o udržanie manželstva a podporoval
ju, sú nefunkčnou, rozvrátenou rodinou a tak pôsobia aj navonok.2.Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.3.2019, doručenom súdu
dňa 14.3.2019, uviedol, že tvrdenia navrhovateľky sú skreslené, nezakladajú sa na pravde. V roku 2006
odišla pracovať do Rakúska, kde nadviazala vzťah s rozvedeným mužom. Podala návrh na rozvod a
keďže počas konania tento muž zomrel, návrh na rozvod stiahla. V roku 2008 po nezhodách so svokrou,
ho svokra vysťahovala z bytu, pričom navrhovateľka odmietla ísť s ním, oddelene žili necelý rok, počas
neho sa však stretávali. Neskôr dokončili prestavbu domu, do ktorého sa, aj napriek jeho nesúhlasu,
nasťahovala matka manželky, ktorá robila v ich manželskom spolužití rozbroje. Manžel navrhovateľky
malvždyzáujemoudržaniemanželstva,alemanželkanemalazáujem,vyhľadávalaanaďalejvyhľadáva
nové vzťahy so ženatými i slobodnými mužmi, v čom ju podporuje aj jej matka. V súčasnosti má vzťah
so ženatým 63 ročným mužom T. Ž., ktorý je otcom troch detí. S návrhom navrhovateľky súhlasí.
3. Na prejednanie veci súd naradil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal oboch manželov. Manžel
navrhovateľky sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, z dôvodu dlhodobo
plánovaného stretnutia v zahraničí, ktoré má význam pre jeho budúcnosť a na ktorom mu záleží.
Požiadal súd, aby jeho manželstvo rozviedol v jeho neprítomnosti. Súd v danom prípade vec prejednal
bez manžela navrhovateľky. Vykonal dokazovanie výsluchom prítomnej navrhovateľky a oboznámením
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise: sobášnym listom a potvrdením T. O. o poslednom
spoločnom pobyte. Zo sobášneho listu mal súd zistené, že manželstvo medzi účastníkmi konania
bolo uzavreté dňa X.X.XXXX P. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku X,
ročník XXXX, strana X, poradové číslo X, ku dňu rozhodovania súdu toto manželstvo trvá. Posledným
spoločným bydliskom manželov bolo bydlisko na adrese U. XX, O..
4. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa§1ods.3Zákonaorodinemužažena,ktoríchcúspoluuzavrieťmanželstvo(ďalejlen"snúbenci"),
majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
5. V danom prípade bolo nesporne preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo
nefunkčné, neplní svoje základné funkcie, a to funkciu biologickú, nakoľko manželia spolu dlhodobo,
zhruba 4 roky, intímne nežijú (toto tvrdenie navrhovateľky jej manžel nevyvrátil) ani funkciu ekonomickú,
keďže manželia spolu nesporne ani nehospodária (toto tvrdenia zostalo rovnako nesporované
manželom navrhovateľky) a napokon ani funkciu výchovnú, keďže dieťa z neho pochádzajúce, je už
plnoleté. Takéto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu tohto
manželstva, súd poukazujúc na nie úplne zhodné tvrdenia oboch manželov, ale tvrdenia zhodné čo
do odlišnosti názorov na fungovanie manželstva, na základné otázky spolužitia, minimálne otázky
týkajúcej sa spoločného bývania (ale i otázky rozdielnosti názorov na výchovu dieťaťa, čo manžel
navrhovateľky nevyvrátil), rozdielnosť pováh a názorov, ktoré boli odlišné už pred uzavretím manželstva,keď medzi manželmi boli nedorozumenia už predtým, než vstúpili do manželského zväzku (toto tvrdenie
navrhovateľky jej manžel rovnako nesporoval). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam došlo medzi
manželmi k postupnému vzájomnému citovému odcudzeniu, najmä zo strany navrhovateľky. Ako
sekundárnu príčinu rozvratu manželstva súd vyhodnotil neveru navrhovateľky, ktorá bez ohľadu na to,
či považovala manželstvo za funkčné alebo nie, porušila svoju zákonnú povinnosť byť verná svojmu
manželovi. V tomto smere súd ustálil, že bolo nesporné, že počas manželstva mala vzťah s iným
mužom (v roku 2006). Okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu návrhu i k jeho späťvzatiu v tomto smere boli
bez právneho významu (súd sa preto bližšie rozdielnymi tvrdeniami manželov nezaoberal, napokon,
neprodukovali k nim žiadne konkrétne dôkazy, zostali len v rovine tvrdení: tvrdenie proti tvrdeniu).
6. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v časti upravujúcej
konanie o rozvod manželstva inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.
Navrhovateľka nie je oprávnená podať proti tomuto rozsudku odvolanie, pretože sa po jeho vyhlásení
práva podať odvolanie výslovne vzdala.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha (odvolacínávrh).Odvolanie
musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.