Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Pc/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201883
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318201883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: mal. dieťa Z.

M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, E. H. L., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Humenné, Kukorelliho 1, 066 70 Humenné, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené:
Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX D., t.č. bytom E. XXX, XXX XX R., Č. Q.B.
a matke: E.H. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, E. H. L., o určenie otcovstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého dieťaťa Z. M., nar. XX.XX.XXXX, z
matky E. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX.

Mal. Z. M. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté dieťaťa zastupovať v
bežných veciach a spravovať jeho majetok.

Matka dieťaťa j e p o v i n n á prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima na neplnoleté nezaopatrené dieťaťa podľa osobitného predpisu, a to vždy vopred k rukám otca
dieťaťa do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk matky s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.04.2018 bol prostredníctvom kolízneho opatrovníka na tunajšom súde za mal. dieťa podaný
návrh na určenie otcovstva. Podanie návrhu bolo odôvodnené tým, že maloletý Z. bol zverený do
náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Biologická matka odišla do B., v súčasnosti žije na ostrove
Z.. Otec dieťaťa nie je uvedený v rodnom liste, ale rodine je známy a pozná ho aj maloletý. U maloletého

postupne nastali problémy v školskom prostredí a bolo mu uložené aj výchovné opatrenie od 09.01.2017
bol umiestnený v detskom domove v K. za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky. Následne sa dňa
30.06.2017Z.vrátildonáhradnéhorodinnéhoprostrediakstarejmame.Vposlednejdobesastarámatka
začala sťažovať na jeho správanie. Z. odmieta chodiť do školy, nepomáha, je vulgárny a starú mamu
ako autoritu nerešpektuje vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Preto zo strany starej mamy bol podaný aj
návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Matka dieťaťa so svojim druhom a staršou dcérou
žije v zahraničí a domov sa v najbližšej dobe neplánuje vrátiť. Biologický otec S. Z. nie je uvedený v

rodnom liste dieťaťa a v súčasnosti žije v Č. Q.. Má novú rodinu s dvomi mal. deťmi. Maloletý Z. je s
ním v kontakte a koncom januára 2018 bol na dvojtýždňovom pobyte v Č. Q.. Vyjadril sa, že tam chce
zostať. Z. Z. súhlasí so starostlivosťou o dieťa a aj jeho družka súhlasí, aby bol Z. zverený do jeho
osobnej starostlivosti.2. Matka mal. dieťa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

X. Z. Z. bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Č. Q. a vo veci podaného návrhu uviedol, že
E. M. je jeho bývala družka a rozišli sa asi pred 15 rokmi. V období od 22.11.2000 do 22.03.2001 spolu
žili a intímne sa stýkali. Bývali spolu v D. na adrese F. XXXX/XX. Aj v období narodenia Z. spolu žili ako
druh a družka, mali spoločnú domácnosť a otcovstvo dieťaťa neriešili. Nebol zapísaný do rodného listu
dieťaťa, ale svoje otcovstvo uznáva, je jeho biologickým otcom. Bol aj kontaktovaný OSPOD Humenné a

vieotom,žebabičkastarostlivosťodieťaťanezvláda,matkajenaneznámommieste.Synapretoprevzal
a od prázdnin 2018 je v jeho starostlivosti. Súhlasí aby bol Z. zverený do jeho osobnej starostlivosti.
Dokáže sa o neho postarať. Úpravu styku dieťaťa s matkou nežiada. Ak ho matka bude chcieť, kontakt
jej umožní. Rozhodnutie o výživnom vo vzťahu k matke dieťaťa ponecháva na rozhodnutí súdu. Z. chce
s ním zostať v Č. Q.. Žije s družkou s ktorou majú dve maloleté deti a v súčasnosti s nimi býva aj Z. a
jeho družka súhlasí, aby Z. zostal.

4. Kolízny opatrovník zotrval na podanom návrhu a žiadal, aby súd určil otcovstvo Z. Z. k maloletému Z..

5. Súd rozhodol v neprítomnosti matky dieťaťa a muža, ktorého otcovstvo sa má určiť. Muž, ktorého
otcovstvo sa má určiť uviedol, že súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Matka dieťaťa sa v

súčasnej dobe zdržiava na presne nezistenom mieste.

6. Súd sa oboznámil s podaným návrhom, rodným listom mal. dieťaťa, rozhodnutím vo veci sp. zn.
19P/2201/2009, výpoveďou údajného otca, vyjadrením a výpoveďou kolízneho opatrovníka a zistil tento
skutkový stav veci:

7. Podľa rodného listu mal. Z. M., ten sa narodil dňa XX.XX.XXXX z matky E. M., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX, otec dieťaťa v rodnom liste nie je uvedený.

8. Okresný súd Humenné rozhodnutím vo veci sp. zn. 19P/201/2009 rozsudkom zo dňa 17.06.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2000, zveril mal. Z. M. do náhradnej osobnej starostlivosti

starej matky E.H. M..

9. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení a výpovedi uviedol, že mal. Z. je s biologickým
otcom Z. Z. v kontakte a v januári 2018 bol u neho dva týždne. Maloleté chce u otca zostať a ten sa
chce o neho starať. Stará matka vzhľadom na svoj vek a zdravotné problémy už odmieta zabezpečovať

starostlivosťoZ.,ktorýjunerešpektuje.Z.Z.sapriznávakotcovstvukmaloletémuZ.achcebyťzapísaný
v rodnom liste ako otec. Ani matka dieťaťa nepopiera, že Z. Z. nie je otcom Z..

10. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku

manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 94 ods.1 Zákona, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

11. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine sa určuje otcovstvo dieťaťu pomocou tzv.
vyvrátiteľnej domnienky. Predpokladom jej existencie je súlož medzi matkou dieťaťa a údajným otcom

dieťaťa a jej vykonanie v čase medzi stoosemdesiatym a trojstým dňom pred narodením dieťaťa. Pre
domnienku otcovstva je príznačné, že platí dovtedy, kým nie sú preukázané také závažné skutočnosti,
ktoré označeného muža z otcovstva vylučujú.12. Rodičovstvo ako také, teda či biologické alebo právne určené na základe domnienky otcovstva patrí
do sféry súkromného a rodinného života. Tak rodič, ako aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu,
ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj

biologickému stavu. Teda v konaní o zapretie otcovstva stoja oproti sebe tak záujmy rodiča, ktorý tvrdí,
že nie je otcom dieťaťa, ako aj právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a iba na základe
testu proporcionality možno ustáliť ktorý záujem prevažuje

13. V prejednávanej veci súd mal za zistené a preukázané, že v rozhodujúcom období od 22.11.2000

až do 22.03.2001, t.j. v čase od ktorého neprešlo do narodenia maloletého Z. menej ako 180 dní viac
ako 300 dní, Z. Z. s matkou maloletého E. M., žili spolu ako druh a družka v spoločnej domácnosti a
intímne sa stýkali. Danú skutočnosť potvrdil aj Z. Z., ktorý otcovstvo k maloletému uznal a uviedol, že je
jeho biologickým otcom. V súčasnej dobe aj zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a žijú v spoločnej
domácnosti. Na základe ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine je teda možné považovať Z. Z. z
tohto pohľadu za pravdepodobného otca Z. M.. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že návrh na

určenie otcovstva proti Z. Z. bol podaný dôvodne, a preto rozhodol tak, že určil že Z. Z. je otcom mal. Z..

14. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, (ďalej len ,,CMP“), s
konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o
výžive maloletého.

15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je

spôsobilé.

Podľa § 32 ods. 1 Zákona, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou.

Podľa § 36 ods. Zákona, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich

svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.16. Rodičia mal. Z. nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Matka dieťaťa sa s druhom
dlhodobo zdržiava v zahraničí na presne nezistenom mieste, o dieťaťa záujem prejavuje sporadicky.
V roku 2009 bol mal. zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá vzhľadom na svoj

vek a zdravotný stav a tiež správanie sa maloletého, nie je schopná sa o dieťa naďalej osobne starať.
Biologický otec dieťaťa Z. Z. v súčasnej dobe zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, žijú v spoločnej
domácnosti a súhlasil, aby Z. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Je spôsobilý zabezpečovať aj
naďalej osobnú starostlivosť o svojho syna.

Súd po zvážení všetkých okolností v predmetnej veci dospel k záveru, že bude v najlepšom záujme
dieťaťa, ak bude vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí a na výchove dieťaťa sa bude podieľať
aspoň jeden z rodičov, v danom prípade otec, ktorý má v súčasnosti všetky predpoklady tak po
emocionálnej ako aj materiálnej stránke pre riadnu starostlivosť o dieťa, čo bude v najlepšom záujme pre
priaznivý a všestranný rozvoj maloletého na jej výchove. Preto Z. zveril do osobnej starostlivosti otca.

17. Vyživovaciu povinnosť matky súd určil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, nakoľko
nemal za preukázané jej majetkové a sociálne pomery. Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého
sa zdržiava na neznámom mieste, tieto pomery zo strany súdu nebolo možné ani objektívne zistiť. Každý
zrodičovvšakmápovinnosťpodieľaťsavýživesvojhodieťaťaaspoňvminimálnejvýškevzmysleplatnej
právnej úpravy a preto súd určil jej vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške - vo výške 30 % zo sumy

životného minima určeného podľa osobitného zákona.

18. Styk matky s dieťaťom súd neupravil a to vzhľadom na skutočnosť, že otec dieťaťa styk upraviť
nežiadal a v prípade záujmu matky o kontakt so synom uviedol, že v tom brániť nebude.

19. O trovách konania súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.