Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25Cb/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118274355
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:6118274355.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo v spore žalobcu : PRETOL s.r.o., so sídlom Radimova

2342/6, 169 00 Břevnov, IČ: 25923501, Česká republika právne zastúpený AK - TARABČÁK s.r.o.,
so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov proti žalovanému: DMF a.s., so sídlom Lastomírska 9, 071 01
Michalovce, IČO: 36187437 zastúpený C. o zaplatenie 349,47 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 349,47 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne
zo sumy 349,47 Eur od 12.7.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,00 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 349,47 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 349,47 Eur od 12.7.2016 do zaplatenia a paušálnu
náhradunákladovspojenýchs uplatnenímpohľadávkyvovýške40,00Eur,titulomneuhradeniafaktúQ.o
dňa 27.6.2016 za poskytnuté služby

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia zo dňa 25.6.2016, bol políciou ČR daný pokyn, aby

bola z diaľnice D1 v km 63 smer Praha odstránená prekážka v premávke na pozemných komunikáciách,
ktorú tvorilo motorové vozidlo žalovaného a to: VX. a náves ASKO ŠPZ: Z.. Následne bol vlastníkom
danej pozemnej komunikácie (Ředitelství silnic a dálnic ČR ) daný príkaz, aby žalobca odstránil túto
prekážku na pozemnej komunikácii. Žalobca tento príkaz vykonal a realizoval odtiahnutie motorového
vozidla žalovaného na odstavné parkovisko. Uvedenú službu si žalobca vyfakturoval faktúrou č.
XXXXXXXX zo dňa 27.6.2016 na sumu 349,47 Eur splatnú dňa 11.7.2016. Žalovaný uvedenú sumu
neuhradil, napriek výzve na úhradu zo dňa 3.4.2018. Na základe uvedených skutočností sa žalobca

domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy spolu s príslušenstvom a zároveň
aby súd zaviazal žalovaného na úhradu trov konania. Na preukázanie svojich tvrdení predložil dôkazy
a to faktúru č. XXXXXXXX . zo dňa 27.6.2016 čl. 12, záväznú objednávku čl. 10, potvrdenie o nariadení
odstránenia prekážky premávky na pozemných komunikáciách vydané políciou ČR čl. 11, potvrdenie
vlastníka pozemnej komunikácie o udelení príkazu na odstránenie prekážky z pozemnej komunikácie
(nepojazdného vozidla) čl. 11, výzvu na úhradu čl. 13, .

3.Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica dňa 4.5.2018, ktorý v upomínacom
konaní vydal dňa 18.6.2018 pod sp.zn. 11Up/308/2018 platobný rozkaz. Žalovaný podal proti tomuto
platobnému rozkazu vecne odôvodnený odpor , preto následne bol spis Okresným súdom Banská
Bystrica postúpený Okresnému súdu Michalovce ako súdu vecne a miestne príslušnému na konaniepodľapríslušnýchustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP).Vodporežalovaný uviedol,
že žalobca žalovanému vystavil faktúru bez toho, aby si u neho žalovaný niečo objednal. Žalovaný ďalej
uviedol, že objednávku, ktorú predložil žalobca k svojmu návrhu, žalovaný videl prvý krát, až keď mu bola

zaslaná spolu so žalobou a prílohami. Žalovaný ďalej uviedol, že potom, čo túto objednávku predložil
vodičovi, uvedenému v tejto objednávke, ktorý mal byť v tom čase na mieste udalosti, ten uviedol, že
takúto objednávku nevidel a nikdy ju nepodpisoval, teda podpis na tejto objednávke nie je vodičov.
Žalovaný si u žalobcu neobjednal žiadne služby a teda žalobca konal (vykonal odťah vozidla ) svojvoľne,
bez súhlasu žalovaného. Žalovaný zároveň uviedol, že na výzvu žalobcu na zaplatenie fakturovanej

sumy reagoval svojím vyjadrením kde uviedol, že nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože k faktúre
neboli predložené žiadne dokumenty, ani žiaden výpis, ktorý by nárok žalobcu potvrdzoval a preto
žalobcovi vrátil predmetnú faktúru. V tomto vyjadrení žalovaný namietol aj okrem iného skutočnosť, že
o odtiahnutie vozidla nebola požiadaná firma, ktorá má sídlo v blízkosti miesta, kde vozidlo žalovaného
stálo na diaľnic, kde v tejto skutočnosti videl nesprávnosť konania žalobcu. Ďalej v tomto vyjadrení
uviedol, že žalobca je povinný predložiť hodnoverné doklady tvoriace podklad k fakturácii a keďže takéto

doklady žalovanému predložené neboli, nárok žalobcu neuznáva. K odporu predložil vyjadrenie k výzve
čl. 46 a kópiu podacieho lístku.

4.Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného ( teda v replike čl. 60) uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že si tento neobjednal fakturovaný úkon, kde o opaku má svedčiť žalobcom predložená

záväzná objednávka. Zároveň uviedol, že aj keby žiadna objednávka neexistovala, nárok žalobcu
vyplýva z právneho predpisu, pretože žalobca odstránil prekážku na pozemnej komunikácii podľa
zákona č. 361/2000 Sb. o provozu na pozemních komunikacích. Zároveň žalobca uviedol, že to, že
žalovaný popiera svoju povinnosť zaplatiť za odstránenie prekážky z pozemnej komunikácie, nie je
dôvodom, ktorý by mal svedčiť o tom, že nemá povinnosť zaplatiť paušálne náklady na odstránenie

vozidla. Navrhol preto, aby bol spis postúpený všeobecnému súdu na pokračovanie v konaní.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ( teda v duplike čl. 74) uviedol, že žalobca sa
vo svojom podaní vyjadruje len v teoretickej rovine, bez predloženia relevantných dôkazov k žalobe.
Ďalej uviedol, že žalobcove názory, uvedené v jeho podaniach, sú účelové a zavádzajúce, celú

žalobu žalovaný odmieta a podľa jeho názoru nie je právne akceptovateľná. Žalovaný poukázal na tú
skutočnosť, že nie je možné uznať akýkoľvek nárok žalobcu bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne,
s ktorou bola uzatvorená zmluva. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhol žalobu zamietnuť v
celom rozsahu ako nedôvodnú a nezákonnú.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu.
Uviedol, že žalobca vykonal odťah motorového vozidla, ktoré patrí žalovanému, a ktoré tvorilo prekážku
na pozemnej komunikácií a to konkrétne na diaľnici D1 v mieste 63 km v smere z Humpolca do
Prahy, kde žalobca má uzavretú dohodu s vlastníkom tejto pozemnej komunikácie o tom, že bude
odstraňovať takéto prekážky na pozemnej komunikácií, teda nárok žalobcu vyplýva priamo zo zákona č.

361/2000 Sb. o provozu na pozemných komunikacích, konkrétne § 45 ods. 4. Keďže žalovaný neuhradil
náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s odťahom motorového vozidla žalovaného, tak sa žalobca
súdnou cestou domáha zaplatenia týchto nákladov. Poukázal na to, že žalovaný vo svojich písomných
vyjadreniach namietal objednávku, ktorá je pripojená v spise ,kde v tejto súvislosti žalobca uviedol, že
aj keby takáto objednávka neexistovala, nárok žalobcu vyplýva priamo zo zákona. Poukázal na to, že v

spise je uvedený dokument, ktorý je označený ako záväzná objednávka, avšak ide tu o dohodu o cene
resp. nákladoch, ktoré budú fakturované za poskytnuté služby v závislosti od najazdených kilometrov
a pod. Žalobca ďalej uviedol, že z obsahu predloženej dohody o spolupráci žalobcu s vlastníkom
pozemnej komunikácie, na ktorej došlo k odtiahnutiu motorového vozidla žalovaného, konkrétne z čl.
2 tejto dohody vyplýva, predmet dohody, t.j odstraňovanie prekážok na diaľniciach a z čl. 3 vyplýva

kilometrový rozsah, na ktorom je oprávnený túto činnosť žalobca vykonávať, t.j. v úseku km 44,8 km
- 93,9 km. Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené, je zrejmé, že rozhodnutím polície ČR,
bol daný pokyn k odstráneniu prekážky v premávke na pozemnej komunikácií , ktorá vznikla na km
63 diaľnice D1 smer Praha, teda len polícia ČR môže rozhodnúť o tom, či vozidlo tvorí prekážku na
komunikácií alebo nie, a následne vlastník tejto komunikácie, teda Riaditeľstvo silnic a dálnic ČR, dalo

príkaz k odstráneniu nepojazdného vozidla a návesu žalovaného, ktoré tvorilo prekážku na pozemnej
komunikácii, teda boli splnené všetky zákonom požadované náležitosti na to, aby žalobca odstránil
prekážku na pozemnej komunikácií s tým, že žalobca si vyúčtoval náklady, ktoré mu vznikli faktúrou.
Čo sa týka týchto nákladov, právny zástupca žalobcu uviedol, že z predloženej faktúry jasne vyplýva, ženáklady tvoria jednak cestovné náklady z Humpolca do Prahy a späť teda 104 km, ďalej mýto, keďže
žalobca v prípade odťahovania vozidiel využíva diaľnice, teda dochádza k povinnosti platenia mýta a
položka manipulace, keďže v súvislosti s odťahom motorového vozidla bolo potrebné manipulovať s

týmto vozidlom. Pričom, ide o bežný cenník, bežné ceny, ktoré sú normálne fakturované opätovne pri
podobných situáciách v prípade odstránenia prekážky na pozemných komunikáciách, pri poskytovaní
služieb žalobcom. Pokiaľ sa týka žalovaným požadovaného predloženia ďalších dokumentov (STASKA,
tachograf) na preukázanie tvrdení uvedených žalobcom, právny zástupca žalobcu uviedol, že žiaden
zákon neustanovuje žalobcovi povinnosť predložiť takéto doklady a CMR (na ktorú poukazuje žalovaný)

sa vzťahuje len na medzinárodnú prepravu tovaru, čo nie je možné aplikovať na daný prípad. Ďalej
právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ sa týka namietaného odtiahnutia vozidla žalovaného, že
teda žalobca mal odtiahnuť vozidlo na úplne najbližšie odstavné miesto, kde sa dala realizovať oprava,
uviedol, že po odtiahnutí vozidla, zodpovedá za vozidlo žalobca a teda vozidlá odťahuje na svoje
strediská a v danom prípade realizoval toto odtiahnutie na stredisko žalobcu, ktoré bolo najbližšie k
miestu, kde bolo odstavené motorové vozidlo žalovaného na diaľnici. Z uvedených dôvodov bol podľa

názoru žalobcu nesporne preukázaný jednak základ, výška nároku a preto navrhol žalobe vyhovieť a
priznať nárok na náhradu trov konania. Na pojednávaní predložil žalobca súdu dohodu o spolupráci pri
odstraňovaní prekážok a likvidácii poistných udalostí uzavretú so správcom komunikácie, z ktorej jeden
exemplár bol krátkou cestou doručený žalovanému.

7.Žalovaný na pojednávaní dňa 5.11.2018 uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, ktoré sú uvedené
v doterajších písomných vyjadreniach, teda neuznáva nárok žalobcu, pretože si od žalobcu nič
neobjednali. K situácii, ktorá je predmetom sporu došlo tak, že motorové vozidlo, ktorého je vlastníkom,
dostalodefektnamiesteuvedenomvžalobestým,žezostranypolícieimneboloumožnenéodstránenie
tohto defektu. Následne došlo k tomu, že bolo motorové vozidlo odtiahnuté žalobcom, s tým, že podľa

názoru žalovaného, bolo možné použiť inú spoločnosť, resp. ak už to bolo nutné, iné stredisko, tým
vlastne by došlo k nižším nákladom na odtiahnutie. Ďalej žalovaný uviedol, že považuje za neserióznosť,
aby za odtiahnutie na odstavné parkovisko nejakých 5 km, bola účtovaná suma v celkovej výške 349,47
EUR, preto tieto náklady neuhradí. Poukázal na to, že podľa jeho názoru, je konanie žalobcu konaním
v rozpore s dobrými obchodnými zvyklosťami, s tým, že je ďalej toho názoru, že jeho motorové vozidlo

nebolo prekážkou na komunikácií, malo len defekt, ktorý chceli odstrániť, čo im bolo zabránené zo
strany polície. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podpis na súdu predloženej záväznej objednávke nie
je podpisom tam uvedeného vodiča. Ďalej žalovaný uviedol, že dal pokyn vodičovi, aby opravil defekt
na motorovom vozidle, teda vymenil rezervu, a aby odišiel od vozidla, ale dostal od vodiča odpoveď , že
to mu nebolo umožnené zo strany polície. Žalovaný rozporoval výšku nákladov, ktoré si uplatnil žalobca

a to v tom, že ju považuje za nadhodnotenú, kde poukázal na to, že mali aj iné situácie, kedy došlo k
odtiahnutiu vozidiel žalovaného a tie náklady boli neporovnateľne rozdielne oproti tým, ktoré si uplatňuje
žalobca v tomto konaní. Poukázal na to, že toto konanie žalobcu je neseriózne, keďže správca - vlastník
komunikácie - má zmluvy s viacerými spoločnosťami, ktoré realizujú odťah motorových vozidiel, ktoré
sú prekážkami na pozemnej komunikácií, s tým, že mali (žalovaný) v minulosti takisto nehodu, kde

motorové vozidlo bolo pri Prahe a bolo odtiahnuté spoločnosťou zo stanovištia Bernatice, teraz v tomto
prípade vozidlo, ktorého odťah je predmetom tejto žaloby, bolo odtiahnuté len niekoľko km a stanovište
pri Bernaticiach bolo bližšie k miestu, kde bolo vozidlo žalovaného odstavené na diaľnici a teda mohla
byť, podľa žalovaného, zavolaná odťahová spoločnosť zo stanovištia Bernatice, avšak bola zavolaná
odťahová služba z Prahy, čiže toto považuje za nekorektné, za umelé a účelové navyšovanie nákladov.

Zároveň žalovaný rozporoval všetky tri položky, z ktorých pozostávali náklady účtované žalobcom.

8.Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.1.2019 uviedol, že žalovaný nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že nárok v danej veci je daný. Poukázal na tú skutočnosť, že od počiatku, čo bola žalovanému
zaslaná zo strany žalobcu faktúra na uhradenie žalovanej sumy, žalobcu žiadali, aby doložil k tejto

faktúre ďalšie dokumenty, ktoré sú potrebné na preukázanie dôvodnosti žalovaného nároku, a to k
faktúre mala byť predložená tzv. STAS-ka, odborne povedané pre príkaz na jazdu pre vozidlo, ktoré
malo odtiahnuť motorové vozidlo žalovaného z miesta, kde bolo odstavené, v ktorej ma byť uvedený
čas kedy auto opustilo stredisko, koľko kilometrov prešlo, kedy sa vrátilo a na základe týchto údajov by
bolo možné presne verifikovať, aké sú náklady žalobcu. Opätovne poukázal na to, že tieto náklady sa

žalovanému zdajú nadhodnotené, neprimerané, keďže na motorovom vozidle žalovaného, ktoré nebolo
nepojazdné, došlo len k defektu, a bolo možné toto motorové vozidlo odtiahnuť, alebo odviesť, na
najbližší výjazdný pruh z diaľnice, vodič by defekt opravil a mohol by pokračovať v ceste. Ďalej zástupca
žalovaného uviedol, že k faktúre mal byť predložený tzv. tachograf, z ktorého by bolo presne vidieť, koľkokilometrov bolo prejdených. Na tomto tachografe je zadokumentovaný celý pohyb vozidla, v ktorý čas,
kde bolo a aké kilometre najazdilo, teda tak by sa dalo porovnať, potom či to súhlasí s tou STAS -kou
a teda vyčíslenými nákladmi v rámci predloženej faktúry. Ďalej uviedol, že povinnosť predložiť uvedené

doklady vyplýva žalobcovi z CMR. Zástupca žalovaného na pojednávaní ďalej uviedol, že žalovaný
nepopiera tú skutočnosť, že, keďže vodič nezabezpečil odstránenie vozidla z pozemnej komunikácie,
tak nastúpili pracovníci žalobcu, ktorí realizovali tento odťah, kde pokyn polície na odstránenie vozidla
je zaznamenaný v spise, popiera len náklady, ktoré boli fakturované žalobcom, ktoré boli nadsadené, a
teda bez dokladov, na ktoré poukázal, nie je možné posúdiť, či sa vyčíslené náklady zhodujú s údajmi

na týchto dokladoch.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi a to žaloba čl. 6-8, záväzná objednávka
čl. 10, potvrdenie o nariadení odstránenia prekážky silničného provozu vydané políciou ČR čl. 11,
potvrdenie o daní príkazu k odstráneniu nepojazdného vozidla Ředitelstvím silnic a dálnic ČR čl. 11,
faktúra č. 20160888 čl. 12, predsúdna výzva čl. 13, plná moc čl. 14, výpis z OR žalovaného čl. 26-27,

výpis z OR žalobcu čl.28, oprava návrhu na vydanie PR čl. XX-XX, PR čl. XX-XX, odpor proti PR
s prílohami, ktorými sú odpoveď na predžalobnú výzvu žalobcu, podací hárok čl. 41-55, vyjadrenie k
odporu čl. 60-61, postúpenie veci čl.65, vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu čl. 74, dohoda o
spolupráci pri odstraňovaní prekážok a likvidaci pojistných událostí čl. 78 - 79, vyjadrenie žalobcu na čl.
86 - 90 , vyjadrenie žalovaného čl. 92-93 a vyjadrenie žalobcu čl. 99 .

10. Na základe vyššie uvedených skutočností súd spor právne posúdil takto:

11. Podľa kapitoly II. článku 4 bod. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 864/2007

zo 11.7.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) pokiaľ nie je v tomto nariadení
ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom
krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti,
ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky
takejto skutočnosti.

12.Vzhľadom na citované ustanovenie Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 864/2007 zo
11.7.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) súd posúdil že rozhodným právom v
predmetnom spore, je právny poriadok Českej republiky.

13.Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 97/1963 zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia
obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo všeobecne dostupných zdrojov, uložením povinnosti
účastníkom konania alebo vyžiadaním informácie od ministerstva spravodlivosti. Ak sa v primeranej
lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu cudzieho práva spojené s ťažko

prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa slovenské právo.

14.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 361/2000 Sb. zákona o provozu na pozemních komunikacích ( ďalej len
zákon č. 361/2000 Sb.) kto spôsobil prekážku premávky na pozemných komunikáciách, je ju povinný
bezodkladne odstrániť, ak tak neurobí, odstráni ju na jeho náklady vlastník pozemnej komunikácie.

15.Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 361/2000 Sb. ak je prekážkou premávky na pozemnej komunikácii
vozidlo, rozhoduje o jeho odstránení policajt alebo strážnik obecnej polície, pričom pokiaľ ide o dialnicu,
zaistí odstránenie vozidla na výzvu policajta niektorá z osôb uvedená v ods. 1, vozidlo sa odstráni na
náklad jeho prevádzkovateľa.

16.Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích použitie spoplatnenej pozemnej
komunikácie cestným motorovým vozidlom najmenej so štyrmi kolesami , ktorého najvyššia povolená
hmotnosť činí viac ako 3,5 tony (ďalej len "vozidlo v systéme elektronického mýtneho"), podlieha úhrade
mýtneho.

17.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.18.Podľa § 151 ods. 1 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

19.Podľa § 153 ods. 1,2,3 CSP Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Podľa čl. I dohody o spolupráci pri odstraňovaní prekážok a likvidácii poistných událostí účelom

dohody je priebežné odstraňovanie prekážok premávky na diaľniciach a tým umožňovanie jej
bezpečného užívania účastníkmi premávky na pozemných komunikáciách

21.Podľa čl. II písm. a) dohody je jej predmetom odstraňovanie prekážok na dialniciach a podľa bodu
a1) sem patria vozidla - nákladné, osobné, autobusy, speciálne, motocykle, prípojné vozidlá a ich časti

22.Podľa čl. II písm. e) predmetom tejto dohody je umiestňovanie vozidiel t.j. uskladňovanie preloženého
materiálu a nákladu a ukladanie ich predmetov, produktov upratovania a likvidácie rozliatych kvapalín
na skládky mimo pozemky objednávateľa ( správcom komunikácie)

23.Podľa čl. III tejto dohody miestom plnenia predmetu dohody je diaľnica D1 a to v úseku km 44,8000
až km 93,900, ktorý je v správe SSÚD 1. Nájazd k zásahu je EXIT 90, stanovisko zásahových vozidiel
a pracovníkov je EXIT 90, Vystrkov.

24.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je

žalovaný, bolo prekážkou na pozemnej komunikácii, o čom rozhodla polícia Českej republiky, ktorá dala
pokyn k odstráneniu tejto prekážky v premávke na pozemnej komunikácii (konkrétne na km 63 diaľnice
D1 smer Praha /čl. 11/). Na základe uvedeného pokynu, dal správca pozemnej komunikácie (Ředitelství
silnic a dálnic ČR /čl.11/) príkaz, na odstránenie nepojazdného vozidla žalovaného. Odstránenie vozidla
realizoval žalobca na základe dohody, ktorú má uzavretú so správcom pozemnej komunikácie (čl. 78).

Žalobca následne realizoval odťah vozidla žalovaného na najbližšie odstavné miesto k miestu, kde
bolo odstavené vozidlo žalovaného. Za poskytnuté služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č.
XXXXXXXX zo dňa 27.6.2016 sumu 349,47 Eur splatnú dňa 11.7.2016. Cena za poskytnuté služby bola
fakturovaná na základe cenníka, podľa ktorého žalobca účtuje klientom za poskytnuté služby. Súd mal
preukázané, že ide o cenu , ktorá je cenou obvyklou, za ktorú žalobca realizuje takýto typ služieb, a ktorú

cenu žalobca obvykle fakturuje klientom. Tieto náklady, pozostávajú z nákladov na naloženie vozidla
žalovaného, z náhrady za ubehnuté kilometre zo strediska žalobcu (Vystrkov) k odstavenému vozidlu
- na odstavné parkovisko - k najbližšiemu výjazdu s možnosťou otočenia sa ( Šternov) - a na ceste
späť do strediska žalobcu, a z náhrady za mýtny poplatok za využívanie ciest. Ide o náklady, ktorých
vynaloženie bolo nevyhnutné na realizáciu služby žalobcom. Žalovaný predmetnú faktúru nezaplatil,

teda porušil svoju povinnosť a preto súd žalobe vyhovel.

25.Čo sa týka žalovaným namietanej skutočnosti, že na ich motorovom vozidle mali len defekt, teda
nešlo o nepojazdné vozidlo, a po odtiahnutí na najbližší zjazd z diaľnice, najbližšie odstavné miesto,
mohol vodič tento defekt opraviť a pokračovať v ceste a teda nemuselo dôjsť k odtiahnutiu vozidla a

vzniku nákladov 349, 47 Eur súd poukazuje na to, že o tom či vozidlo tvorí prekážku na pozemnej
komunikácii a či má byť táto prekážka odstránená rozhoduje v zmysle zákona č. 361/2000 Sb. policajt
resp. strážnik obecnej polície. Teda takéto rozhodovanie nepatrí ani žalobcovi ani žalovanému. V konaní
bolo súdu preukázané, že polícia Českej republiky dala pokyn k odstráneniu prekážky v premávke na
pozemnej komunikácii, ktorú tvorilo motorové vozidlo žalovaného, kde súd poukazuje na to, že žalovaný

predložené potvrdenie zo strany Polície ČR ( konkrétne potvrzení o nařízení odstránení překážky
silničního provozu č. 11) vôbec nerozporoval . Na základe tohto pokynu dal správca komunikácie
(Ředitelství silnic a dálnic ČR) príkaz na odstránenie vozidla žalobcovi , a to na základe dohody uzavretej
medzi nimi , na poskytovanie takýchto služieb.26.Súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 150/03 zo
dňa 6.11.2003 podľa ktorého, zmyslom aj účelom zákona o premávke na pozemných komunikáciách

je hlavne stanoviť pravidlá zabezpečujúce ochranu verejného účelu, ktorým je v danom kontexte
premávka na pozemných komunikáciách. Zákon o premávke na pozemných komunikáciách v § 45
ods. 1 koncipuje objektívnu zodpovednosť toho, kto spôsobil prekážku v premávke na pozemných
komunikáciách tak, že stanovuje tomuto subjektu povinnosť tuto prekážku bez meškania odstrániť, a
ak tak neurobí, povinnosť uhradiť náklady na jej odstránenie vlastníkovi komunikácie. Ustanovenie §

45 ods. 4 zákona je ustanovením špeciálnym, ktoré určuje subjekty oprávnené k vydaniu príkazu k
nútenému odťahu vozidla. Teda záväzkový vzťah medzi prevádzkovateľom vozidla a osobou , ktorá bola
k nútenému odťahu vozidla oprávnená, a ktorej vznikla škoda, ktorej výška je daná výškou nákladov
vynaložených za účelom zabezpečenia prevádzky na pozemnej komunikácii vzniká spôsobením škody
(nákladmi na odstránenie vozidla). Osobou, ktorá je k nútenému odťahu vozidla oprávnená, môže byť
vlastníkpozemnejkomunikáciealeboosoba,ktoránazákladezmluvnéhovzťahusvlastníkompozemnej

komunikácie zabezpečuje nútený odťah vozidiel, kde u oboch je postavenie oprávneného subjektu dané
pokynom policajta alebo strážnika mestskej (obecnej) polície o odstránenie vozidla. Uvedený pokyn má
povahu správneho rozhodnutia, poprípade zásahu správneho orgánu, (podľa § 83 súdneho poriadku
správneho č. 150/2002 Sb.) a podlieha v tomto zmysle prieskumu, ktorý je potom prevádzkovateľovi
vozidla procesnou garanciou voči možnej svojvôli. Iba dosiahnutím zrušenia takéhoto rozhodnutia, môže

byť založený dôvod uplatnenia žaloby vo veci zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

27.V zmysle vyššie uvedeného, pokiaľ žalovaný nesúhlasil s tým, že jeho vozidlo, bolo posúdené ako
prekážka na pozemnej komunikácii, mohol sa brániť podaním žaloby na ochranu pred nezákonným

zásahom, pokynom alebo donútením správneho orgánu podľa § 82 súdneho poriadku správneho č.
150/2002 Sb. Toto neurobil, preto je nutné prijať záver ,že vozidlo žalovaného, tvorilo prekážku na
pozemnej komunikácii a žalobca, v zmysle dohody uzavretej so správcom pozemnej komunikácie a na
základe jeho príkazu, musel pristúpiť k odtiahnutiu vozidla žalovaného.

28.Pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že žalobca mal stredisko, ktoré je bližšie k miestu, kde bolo
vozidlo žalovaného na diaľnici odstavené (stredisko Bernatice), a teda mohol žalobca vyslať vozidlo z
tohto strediska a nemal ísť zo strediska Vysrtkov ( Humpolca) a takýmto spôsobom umelo navyšovať
náklady na odťah vozidla súd uvádza, že z predloženej dohody o spolupráci pri odstraňovaní prekážok
a likvidacii poistných udalostí čl. III (čl. 78 rub spisu) vyplýva, že nájazd k zásahu je EXIT 90, stanovisko

zásahových vozidiel a pracovníkov je EXIT 90, Vystrkov, teda žalobca tým, že vyslal odťahové vozidlo
zo strediska Vystrkov len plnil podmienky dohody. Oprávnenie , a zároveň povinnosť žalobcu, realizovať
výjazd na zásah, ktorý je predmetom žaloby, vyplýva aj z ďalšieho ustanovenia čl. III dohody, podľa
ktorého miestom plnenia je diaľnica D1 v úseku 44,800km až 93,900 km, kde vozidlo žalovaného bolo
odstavené v úseku 63 km. Rovnako súd uvádza, že zo žalobcom predloženej mapy, popisu trasy, ( ktorá

tvorí prílohu vyjadrenia so špecifikáciou nákladov čl. 88) vyplýva, že z miesta, kde sa nachádzalo vozidlo
žalovaného, k miestu kde bolo vozidlo odtiahnuté je 5 km, (čo žalovaný nespochybnil) čo je podľa
názoru súdu minimálna vzdialenosť, a teda nemožno prijať záver, že by žalobca umelo navyšoval trovy,
resp. náklady na odťah vozidla žalovaného výjazdom zo vzdialenejších stredísk resp. odťahovaním na
vzdialené odstavné miesta.

29.Čo sa týka primeranosti nákladov na prejdené kilometre, súd poukazuje na to, že žalobca v rámci
svojich písomných vyjadrení predložil aj mapku (čl. 88), z ktorej vyplýva presná trasa, po ktorej šlo
odťahové vozidlo žalobcu, teda z tejto mapky je zrejmé: kde vozidlo žalobcu vošlo na diaľnicu (bod 1),
kde bolo odstavené vozidlo žalovaného (bod 2), kde bolo toto vozidlo odtiahnuté (bod 3) a miesto kde

muselo vozidlo žalobcu zísť z diaľnice preto aby sa mohlo otočiť zjazd Šternov ( bod 4) kvôli realizácii
úseku medzi zjazdmi Psáře a Soutice. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že jeho vozidlo
vyšlo v stredisku Vystrkov (Humpolec) a obrátilo sa späť pri obci Šternov. Informácia, aká vzdialenosť
je medzi Vystrkovom a Šternovom, je dostupná každému subjektu, zo všeobecne dostupných médií
( napr. internet a pod.) kde táto vzdialenosť je 52 km, kde pri potrebe vozidla žalobcu vrátiť sa späť

do miesta výjazdu k zásahu (Vystrkov) činí celkový počet najazdených kilometrov 104 km. Táto
skutočnosť je nespochybniteľná a nie je ju potrebné preukazovať predložením osobitných dokladov. S
poukazom na uvedené skutočnosti a na to, že za prejdený kilometer cesty si žalobca účtoval náhradu
v zmysle svojho cenníka, je nutné prijať záver, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu za prejdenékilometre nie je nadhodnotený, neprimeraný. V súvislosti s námietkou žalovaného na neprimeranosť
žalobcom uplatnených prejdených kilometrov pri poskytnutí služieb resp. aby žalobca predložil doklady,
preukazujúce počet kilometrov, ktoré skutočne prešiel súd ďalej poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu,

že za účelom otočenia sa s vozidlom použil zjazd Šternov, žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil.
Žalobca na podporu tohto tvrdenia predložil doklad, z ktorého vyplýva, že v čase uskutočnenia zásahu,
boli zjazdy z diaľnice Psáře a Soutice (ktoré sú k miestu zásahu bližšie ako zjazd Šternov) v procese
realizácie, (čl. 90) a teda žalobca musel použiť zjazd Šternov, najbližší zjazd v prevádzke, a teda o
tomto tvrdení žalobcu súd nemá pochybnosti. Súd musí ešte poukázať na tú skutočnosť, že žalovaný

v priebehu konania namietal výšku, účelnosť resp. neprimeranosť vyčíslených nákladov na prejdené
kilometre a to jednak ohľadne účelnosti zásahu, (keďže vozidlo žalovaného malo len defekt a nebolo
nepojazdné, a preto podľa žalovaného nebol odťah vozidla potrebný a účelný); ohľadne tej skutočnosti,
že žalobca šiel k zásahu z Vystrkova a nie z bližšieho stanovištia Bernatice a tým zbytočne navýšil
náklady, počet kilometrov; a zároveň ohľadne toho, že žalobca nepredložil žiadne doklady preukazujúce
počet prejdených kilometrov. Žalovaný však v žiadnom svojom vyjadrení resp. tvrdení, učinenom v

priebehu konania nespochybňuje skutočnosť tvrdenú žalobcom, a to, že pri odťahu motorového vozidla
žalovaného použil výjazd z diaľnice Šternov. Súd považuje preto toto tvrdenie žalobcu , uvedené vo
vyjadrení na čl. 86 ( podporené priloženou mapkou trasy a prehľadom úsekov v realizácii ) v zmysle ust.
§ 151 ods. 1 CSP za nesporné.

30. Súd ďalej uvádza, že pri posudzovaní toho, či ide o primeraný resp. neprimeraný počet najazdených
kilometrov, v danom konkrétnom prípade bral súd do úvahy jednak znenie dohody medzi žalobcom a
správcom komunikácie (ohľadne vjazdu na diaľnicu k zásahu), na to, že ide o diaľnicu, kde je zvýšený
verejný záujem zabezpečiť plynulosť cestnej premávky v čo najkratšom čase, na to, že na diaľnicu
a z nej, nie je možné vojsť a zísť kdekoľvek a kedykoľvek ( výjazdy a vjazdy nie sú na každom

kilometri) rovnako tak odstavné miesta, na diaľnici je jednosmerná prevádzka, kde možnosť otočenia
sa do protismeru nie je možné kdekoľvek, zároveň je možná výluka niektorých diaľničných úsekov.
Pri zohľadnení týchto objektívnych skutočností, nemôže súd alebo žalovaný určiť žalobcovi, odkiaľ má
prísť k miestu zásahu, kde má opustiť diaľnicu, kde sa má otočiť, kde odtiahnuť vozidlo, aby náklady
boli čo najmenšie, tieto rozhodnutia sú plne v kompetencii žalobcu tak, aby bola v čo najkratšom čase

zabezpečenábezpečnápremávkanapozemnejkomunikácii(diaľnici).Vzhľadomnaskutočnostitvrdené
a preukázané žalobcom, súd musel prijať záver, že žalobca preukázal dôvodnosť, účelnosť a výšku
nákladov na prejdené kilometre ako aj nákladov na mýto.

31.Súd zároveň uvádza, že zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.1.2019 uviedol, resp. navrhol,

aby boli zo strany žalobcu predložené dôkazy (doklady STASKA a tachograf) na preukázanie počtu
kilometrov prejdených vozidlom žalobcu, kde v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný
predloženie týchto dokladov navrhol až 9 mesiacov po podaní žaloby pričom mal možnosť poukázať na
potrebu predloženia týchto dokladov už v odpore proti platobnému rozkazu, v duplike a na pojednávaní
dňa 5.11.2018. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia a na to, že podľa názoru súdu žalovaný

prostriedky procesnej obrany nepredložil včas, súd na tieto neprihliadol.

32.Z dokumentu označeného ako záväzná objednávka, ktorého súčasťou je aj cenník služieb, vyplýva,
že za 1 km jazdy odťahového špeciálu na vozidlá nad 3,5 tony/ ťahaný nad 12 ton je sadzba 65 Kč, (v
prepočte s vtedy aktuálnym kurzom 1Eur / 27,10 Kč = 2,40 Eur na 1 km). Služba manipulace k tažení je

účtovaná sumou 2000,00 Kč (v prepočte s vtedy aktuálnym kurzom 1Eur / 27,10 Kč = 73,80 Eur).Výška
mýta predstavuje 0,26 Eur na 1 km, žalobca prešiel 102 km po diaľnici teda výška mýta je 26,23 km.

33.Žalovaný navrhol vykonanie dôkazu, výsluch svedka, vodiča motorového vozidla žalovaného,
ktorý mal podpísať žalobcom predloženú záväznú objednávku . Súd má za to, že nárok žalobcu

vyplýva priamo zo zákona a teda skutočnosť či vodič podpísal resp. nepodpísal žalobcom predloženú
objednávku je pre rozhodnutie súdu irelevantná, iná skutočnosť , dôležitá pre rozhodnutie súdu , by
týmto dôkazom preukázaná nebola, a preto súd tento návrh žalovaného na vykonanie dôkazu zamietol
ako nedôvodný.

34.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu, pretože mal
preukázanú výšku všetkých žalobcom uplatnených nákladov na odťah vozidla žalovaného.35.Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

36.Pokiaľ sa týka úroku z omeškania súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,0 % odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry v súlade s ust. § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka

s poukazom na ust. § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust.
Obchodného zákonníka, podľa ktorého namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa
odseku1môževeriteľpožadovaťúrokyzomeškaniavsadzbe,ktorásarovnázákladnejúrokovejsadzbe
Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Keďže výška úrokov z
omeškania požadovaná žalobcom nepresahuje zákonom stanovenú výšku súd priznal žalobcovi ním

požadovaný úrok z omeškania z priznanej sumy.

37. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

38. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na
dĺžku omeškania.

39. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.1CSPapriznalžalobcovináhradutrovkonaniavoči
neúspešnémužalovanémuvplnomrozsahu,keďžežalobcamalvkonaníplnýúspech.Poprávoplatnosti
tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 256 ods.
1 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa

ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).