Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201066
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8815201066.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom

Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovaným: 1. Ľ. B., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX
XX K. XXX, 2. V. B., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX K. XXX, 3. O.. Z. W., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXXX/X,
XXX XX O. - A., zast.: Mgr. Ivan Mazanec, advokát, Advokátska kancelária Prešov, Metodova 3331/2,
Prešov o zaplatenie 10.059,09 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a v 2. spoločne a nerozdielne a žalovaná v 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu
9.927,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9.927,04 eur od 16.04.2014

do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi proti žalovaným v 1. až 3. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 54 %, s tým,
že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade a voči žalovanej v 3. rade

zaplatenia sumy 10.059,09 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 7,49 % ročne z uvedenej dlžnej sumy
odo dňa 16.04.2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne z uvedenej dlžnej sumy
odo dňa 16.04.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXXX/XXXX
uzatvorenej na cieľovú sumu 10.000 eur a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril žalobca so žalovanými

v 1. a v 2. rade úverovú zmluvu k číslu účtu XXXXXXXX/XXXX a poskytol im medziúver v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL v sume 10.000 eur, pri úrokovej
sadzbe 7,49 % ročne. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými
mesačnými splátkami, pričom uvedená suma bola splatná vždy od prvého dňa v mesiaci a považovala
sa za včas splatenú, pokiaľ bola pripísaná na úverový účet najneskôr 16. deň v príslušnom mesiaci. Na
zabezpečenie splnenia záväzku žalovanými v 1. a v 2. rade splácať poskytnutý úver spísal žalobca so
žalovanou v 3. rade Ručiteľskú listinu č. 1, na základe ktorej sa táto zaviazala, že na základe vyzvania

žalobcu,najneskôrvšakvdeňsplatnosti,uhradíúveralebojehočasť,pokiaľhovdeňsplatnostineuhradí
poberateľ úveru z vlastných prostriedkov i napriek písomnej výzve žalobcu. Podľa čl. V. úverovej zmluvy
ak dlžník mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatil niektorú zo splátok na základe upomienky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže žalobca požadovať okamžité splatenie celého úveru. V takomtoprípade sa platná úroková sadzba zvyšuje za dobu oneskorenia o 5 % ročne nad pôvodne dohodnutú
úrokovú sadzbu. Keďže žalovaní v 1., v 2. a v 3. rade poskytnutý úver nesplatili, boli písomnou výzvou
na túto skutočnosť žalobcom upozornení. Nakoľko žalovaní v 1., v 2. a v 3. rade ani naďalej poskytnutý

úver nesplatili, upozornil žalobca žalovaných v 1., 2. a v 3. rade písomnou výzvou zo dňa 19.02.2014 na
úhradu celého zostatku úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 1., 2. a v 3. rade nerešpektovali
ani túto písomnú výzvu, žalobca ich dňa 25.03.2014 vyzval k okamžitému splateniu celého zostatku
úveru v sume 10.410,24 eur a súčasne sa zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 5 % ročne. Po
žiadosti o okamžitom splatení úveru došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade dlžnej sumy a to

dňa 15.04.2014 v sume 427 eur. Žalovaným v 1. a v 2. rade bol poskytnutý medziúver, ktorý slúžil na
preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na riadny stavebný úver.

3. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2.rade sa vyjadrili, že so žalobou súhlasia. Obaja zhodne uviedli,
že nemajú záujem, aby záväzok uhradila žalovaná v 3. rade, chceli by to zaplatiť na splátky, teda tak,
aby žalovaná v 3. rade nemusela nič platiť, ale ich finančná situácia im neumožňuje zaplatiť to naraz.

Náhradu trov konania si žalovaní v 1. a 2. rade neuplatnili.

4. Žalovaná v 3. rade žiadala žalobu voči nej zamietnuť z dôvodu, že pri žiadosti žalovanej v 2. rade o
ručenie bola uvedená do omylu a bol na ňu vyvíjaný nátlak, preto podala trestné stíhanie na Okresnú
prokuratúru Prešov vo veci bezdôvodného obohatenia sa a vo veci neplnenia si záväzkov žalovanými

v 1.a 2.rade vyplývajúcich im z úverovej zmluvy voči žalobcovi. Nároky voči svojej osobe v plnom
rozsahu neuznala a navrhla, aby súd zvážil alebo posúdil ako predbežnú otázku zmluvu v rozsahu
ručiteľského záväzku. Predložila súdu výpis listu vlastníctva ohľadom žalovaných v 1., 2.rade, z ktorého
vyplýva, že v čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy už voči týmto boli vedené exekučné konania,
teda bola ,,oslabená“ ich bonita, ktorú skutočnosť bol žalobca povinný skúmať v zmysle príslušných

ustanovení zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Navrhla, aby súd vyhovel žalobe tak, že
na zaplatenie žalovanej sumy by zaviazal žalovaných v 1. a v 2.rade a voči nej by žalobu zamietol
a rovnako žalovaných v 1., v 2. rade by zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi ako aj jej, teda
žalovanej v 3.rade.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami - úverovou zmluvou číslo
29229554/7930, Prílohou č. 1, Prílohou č. 2 - súhrnným prehľadom lehôt a podmienok splácania úrokov,
Ručiteľskou listinou č. 1, Všeobecnými obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie FLEXIBIL,
žalobnými upomienkami, žiadosťami o okamžité splatenie úveru, výpoveďami žalovaných, vyjadreniami
predloženými žalobcom a žalovanou v 3. rade, spisom Okresného súdu Prešov a zistil nasledovný

skutkový stav.

6. Žalovaný v 1. rade uviedol, že v čase, keď si brali úver, tak pracoval, potom však peniaze neboli,
tak sa prestalo splácať, ani toho času úver nesplácajú. Zamestnanie nemá, majú aj ďalšie záväzky voči
iným spoločnostiam. V čase, keď si brali tieto úvery, tak zarábal tých 700 - 800 eur mesačne.

7. Žalovaná v 2. rade uviedla, že kontaktovala žalobcu, chcela, aby im povolili splátkový kalendár, no
žalobca žiadal, aby uhrádzali v sume po 250,- eur mesačne, čo však nie je v ich možnostiach, nakoľko
jej príjem je 280,- eur. Predtým tých 113 eur, keď mali peniaze, tak splácali, koľko však bolo uhradené
nevedela uviesť. Čo sa týka mediácie, túto odmietli z dôvodu, že mediátorka žiadala len za konzultáciu

100 eur, čo v ich situácii nie je možné. Čo sa týka ich terajších pomerov tak ich príjem tvorí len 280,-
eur. Manžel sem tam niečo na brigáde zarobí, to je do tých 20 - 30 eur. Zabezpečujú starostlivosť ešte
jednej maloletej dcére vo veku 14 rokov, dvaja synovia sú už dospelí. Čo sa týka výdavkov, 150 eur majú
náklady na bývanie, aj to uhrádzajú vždy pozadu. Z ďalších záväzkov uviedla, že z Quatra majú pôžičku,
kde by mali platiť po 130 eur mesačne. Čo sa týka ohľadom skutočnosti zmeny ručiteľa u žalovanej

v 3.rade, tak takáto žiadosť bola žalobcovi doručená, bola však zamietnutá. Dávky v hmotnej núdzi
nepoberajú.

8. Žalovaná v 3.rade uviedla k okolnostiam poskytnutia úveru, že išla ručiť, nakoľko v tom čase
ju žalovaná v 2. rade oslovila, že potrebuje cca 5.600 eur. Žalovaná v 2.rade bola v tom čase

nezamestnaná. Žalovaný v 1. rade potreboval zmeniť daňové priznanie a vyplatiť daň. Nie je pravda,
že by jej žalovaná v 2. rade v tom čase bola niečo dlžná. Dlžní sa stali až potom jej svatke, ktorá im
požičala peniaze na úhradu dane pre žalovaného v 1.rade. Čo sa týka finančnej situácie tak nevedela
o tom, že by žalovaní mali nejaké iné záväzky. Povedali jej, že sú bez záväzkov. Taktiež v tom časesa poskytovali úvery alebo hypotéky len okolo 10.000 eur, tak preto zvažovali takú sumu, nakoľko
žalovaná v 1.rade povedala, že potrebuje ešte vykryť aj nejaké iné svoje potreby. Čo sa týka peňazí
na vyrovnanie dane, tak táto bola poskytnutá alebo zabezpečená na základe zmluvy o pôžičke, ktorú

uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade s pani C. a vlastne na základe toho jej potom mali vrátiť 1.200 eur z
tej prvej poskytnutej sumy, nakoľko tie finančné prostriedky, ktoré pani C. poskytla, boli z účtu jej syna.
S jeho súhlasom síce s nimi disponovala, ale bolo to podmienené časovou rezervou alebo časovým
okamihom vrátenia do tých dvoch týždňov. Po tom, čo žalovaným bola poskytnutá prvá suma okolo
8.000 eur, tak títo pani C. peniaze nevracali, táto kontaktovala aj ju, nakoľko žalovaných 1., 2. veľmi

nepoznala, keďže už poskytnutie úveru bolo viac menej hotové, tak nakoniec si ona požičala od jednej
známej peniaze a tých 1.200 eur pani C. vrátila za žalovaných v 1. a 2. rade, existuje o tom aj doklad
na tej zmluve o pôžičke, že tieto finančné prostriedky 1.200 eur boli pani C. vrátené. Ten úver sa dosť
dlho ťahal, nakoľko stále bolo niečo potrebné. Ona aj viackrát zvažovala, či bude ručiť alebo nie, no
žalovaná v 1. rade ju vždycky prosila, nech im pomôže. Keďže však potrebovala vrátiť aj peniaze, tej
známej, ktorá jej požičala peniaze, aby uhradila za žalovaných sumu z pôžičky v prospech pani C.,

tak nakoniec si sama zobrala v E., kde mala v tom čase vedený účet, úver 2.000 eur a vlastne takto
vrátila aj potom tie peniaze tej svojej známej. V tom čase ešte ona žalobcu nekontaktovala, nakoľko sa
domnievala,žetoaniniejemožné.Žalovanáv2.radejejstálehovorila,žepeniazeeštenebolivyplatené.
Potom však niekedy asi v októbri jej žalovaná v 2.rade oznámila, že už jej prišiel poukaz, ale na pošte
v Bystrom, že nemajú takú finančnú hotovosť, tak jej nemôžu byť vyplatené. Vlastne bolo to koncom

septembra. Potom však stretla jednu pracovníčku z pošty, ktorá povedala, že nemal by byť problém s
vyplatením. Napriek tomu žalovaná v 2.rade zavolala, že peniaze nemôžu byť vyplatené, čiže stále bola
v tom, že peniaze vyplatené ešte neboli. Potom 7.10.2011 jej žalovaná v 2.rade telefonovala, že peniaze
nestihla vybrať na pošte, že pošta poobede už bola zatvorená. Celé to smerovalo k tomu, že neskôr
sa dozvedela, že peniaze boli žalovaným 1. a 2. vyplatené ešte mesiac predtým, teda dňa 16.9.2011.

Žalovaní 1. a 2. uvažovali aj o tom, že po novom roku si ich synovia založia živnosť a že došlo by k
zmene jej ako ručiteľa. K tomu však nedošlo a naďalej vlastne zostala ako ručiteľka. Potom ešte mala
ďalšie starosti v rodine, nakoľko zabezpečovala dcére stužkovú, svadbu mali naplánovanú v rodine.
Taktiež potrebovala finančné prostriedky ohľadom zabezpečenia bývania, nakoľko má brata, ktorý má
amputáciu dolných končatín. Napriek tomu jej peniaze žalovanými 1., 2., tie čo si ona požičala z banky,

aby im pomohla pri tom vybavovaní úveru, vrátené neboli. Tie jej boli potom poukázané až niekedy vo
februári, keď bol žalovaným 1., 2. vyplatený zostatok úveru. O tom, že žalovaní nezačali vôbec splácať,
sa dozvedela niekedy v novembri, vtedy jej poslal žalobca nejaký list, keďže ho neprevzala, potom tam
zavolala a vtedy sa dozvedela, že žalovaní úver nesplácajú. Bolo to v novembri 2011. Žiadosť o zmenu
ručiteľa bola podaná až v roku 2013 po tom, čo už všetci boli v registri dlžníkov. Čo sa týka informácie o

zostatku dlhu alebo splácanie tak ona priebežne volala, potom si vyžiadavala správu ohľadom mediácie
a taktiež potom kontaktovala právne oddelenie žalobcu, kde jej bolo povedané, že vlastne nie je žiadna
iná možnosť len, že to bude musieť splácať, preto mala záujem o nejaký splátkový kalendár. Pýtala sa
vlastne, aký bude postup, čo vlastne bude nasledovať v súvislosti s touto pohľadávkou.

9. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.08.2015 žalobca uviedol, že finančné prostriedky v
celkovej výške 10.000 eur boli poukázané zo strany žalobcu dňa 16.09.2011 šekovou poukážkou O. K.,
Q..A.. vo výške 7.998,50 eur a to na základe písomnej požiadavky žalovaných v 1. a v 2.rade na čerpanie
finančných prostriedkov, ku ktorým boli pripojené doklady preukazujúce účel použitia požadovaných
finančných prostriedkov v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie (ďalej

len „VOP“), a dňa 15.02.2012 vo výške 2.001,50 eur prevodom na bežný úćet č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v E. K., Q..A.. a to na základe písomnej požiadavky žalovaných v 1. a v 2.rade na čerpanie
finančných prostriedkov, ku ktorým boli pripojené doklady preukazujúce účel použitia požadovaných
finančných prostriedkov v zmysle VOP, pričom táto skutočnosť bola žalovaným oznámená listom
označeným ako „Oznámenie o výplate“ zo dňa 16.09.2011 a 15.02.2012. Podpisom zmluvy sa žalovaný

v 1. a žalovaná v 2.rade zaviazali splácať poskytnuté peňažné prostriedky mesačnými splátkami, pričom
v súlade s č. II bod 5 zmluvy je splátka splatná vždy prvý deň kalendárneho mesiaca a považuje sa
za včas zaplatenú, ak je pripísaná na úverový účet najneskôr do 16. dňa v príslušnom mesiaci, pričom
začiatok splácania bol v súlade s čl. II bod 2 určený na 01.10.2011, čo bolo žalovanému v 1.rade a
žalovanej v 2.rade oznámené listom zo dňa 20.09.2011 označeným ako „Začiatok splácania úveru.“

Žalovaným v 1. a v 2.rade bol zo strany žalobcu poskytnutý tzv. medziúver. Medziúver predstavuje
štandardný úver, ktorý slúži na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na
stavebný úver v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších právnych
predpisov, t.j. umožní klientovi aj napriek skutočnosti, že nesplnili dohodnuté podmienky pre získaniestavebného úveru (určitej povinnej doby sporenia, prepočítavacích období, získania hodnotiaceho
čísla....) získať finančné prostriedky na vyriešenie bytovej otázky, resp. zlepšenie svojho bývania. Zo
strany žalovaných v 1., 2. a v 3. rade došlo v priebehu roku 2013 k porušeniu zmluvných povinností a to

povinnosti splácať predmetný úver riadne a včas stanovenými mesačnými splátkami, pričom žalovaní
ani napriek opakovaným upozorneniam vzniknutý nedoplatok na riadnych splátkach neuhradili. Žalovaní
v 1., v 2. a v 3.rade splácali poskytnutý úver do novembra 2013, kedy zaplatili poslednú splátku dňa
05.11.2013. Žalobca v súlade s čl. V. bod 3 Zmluvy a zároveň v súlade s § 11 ods. 2 VOP požiadal dňom
25.03.2014 o okamžité splatenie úveru v celkovej výške 10.410,24 eur a zároveň zvýšil úrokovú sadzbu

o 5,00 % ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu a zahájil súdne vymáhanie svojej pohľadávky.
Po termíne o okamžité splatenie celého zostatku úveru došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade
dlžnej sumy a to dňa 15.04.2014 vo výške 427 eur a bola započítaná na úhradu riadneho úroku vo výške
7,49 % ročne z istiny odo dňa 25.03.2014 do 15.04.2014, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
istiny odo dňa 25.03.2014 do 15.04.2014 a na úhradu samotnej istiny, ktorá sa znížila o 351,15 eur, t.j.
na istinu v sume 10.059,09 eur.

10. Prílohou bol výpis z medziúverového účtu ku dňu 20.8.2015 ako aj požiadavka na čerpanie
finančných prostriedkov zo dňa 19.7.2011, ktorou žalovaní v 1. a 2. rade požiadali o vyplatenie 80%
medziúveru, teda sumy 8.000 eur a to v hotovosti šekovou poukážkou ako aj požiadavka na čerpanie
zostatku sumy 2.001,50 eur na v požiadavke uvedený bankový účet, pričom v časti príjemca platby, ktorý

sa uvádzal len v prípade, že to nie je stavebný sporiteľ, bola uvedená žalovaná v 3. rade.

11. Z oznámenia o výplate zo dňa 16.9.2011 adresovaného žalovaným v 1. a 2. rade vyplýva, že týmto
bolo žalobcom oznámené, že výplata sumy 7.998,50 eur bude realizovaná šekovou poukážkou O. K.,
Q..A... Z oznámenia o výplate zo dňa 15.2.2012 zasa vyplýva, že suma 2.001,50 eur bola realizovaná

bezhotovostným prevodom v prospech účtu uvedeného v oznámení. Listom označeným ako začiatok
splácania úveru žalobca žalovaným v 1. a 2. rade oznámil, že s účinnosťou od 1.10.2011 sú povinní
uhrádzať mesačne sumu 113 eur.

12. Z výpisu z účtu - medziúverového účtu súd zasa zistil, že v roku 2014 žalobca účtoval žalovaným

poplatky spolu v sume 40 eur a to dvakrát po 20 eur za upomienku, v roku 2013 spolu zaúčtovaná suma
za poplatky predstavovala 215,66 eur a to aj jedenkrát poplatok za upomienku v sume 10 eur, trikrát
poplatok za upomienku v sume po 24,90 eur, jedenkrát poplatok za upomienku v sume 15 eur, dvakrát
po 3,30 eur a dvakrát po 20 eur a poplatok za vedenie účtu v sume 42 eur a zostatok k 31.12.2013
predstavovalsumu10.601,95eur.Zarok2012sumazúčtovanýchpoplatkovpredstavovalasumu161,50

eur, podľa výpisu sa jednalo aj o poplatok za vedenie účtu 42 eur, za upomienku po 3,30 eur dvakrát,
štyrikrát poplatok za upomienku po 24,90 eur, pričom zostatok úveru predstavoval sumu 10.361,14 eur
a v roku 2011 jedenkrát poplatok za vedenie účtu v sume 31,50 eur a jedenkrát poplatok za upomienku v
sume 3,30 eur a 24,90 eur a iné poplatky za spracovanie v sume 1,50 eur, teda spolu v sume 61,20 eur.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 01.10.2015 uviedol, že trvá na podanej žalobe,
ako aj tvrdeniach, skutočnostiach a právnej argumentácii uvedenej v podaniach. Zároveň dodal, že
všetky splátky od poskytnutia úveru sú zaznamenané v predložených výpisoch účtu a že má za to,
že žalovaná v 3. rade si bola v plnej miere vedomá svojho záväzku voči žalobcovi ako aj toho, čo
je podstatou ručiteľského záväzku. Zároveň uviedol, že dňa 04.08.2014 žalovaná v 3. rade sama

telefonicky kontaktovala žalobcu s tým, že by mala záujem o splatenie dlhu, resp. záujem o splátkový
kalendár, ale nevie ako má postupovať. Z uvedeného mal žalobca za to, že žalovaná v 3.rade si bola
riadne vedomá svojho záväzku voči žalobcovi, ktorý vznikol titulom podpísania Ručiteľskej listiny č. 1.
Žalovaná v 3. rade nepopierala podpísanie Ručiteľskej listiny č. 1 zo dňa 19.08.2011. Žalobca má za to,
že skutočnosť, že zo strany žalovaného v 1. a v 2. rade nedochádza k riadnemu splácaniu záväzkov,

nie je dôvodom na zamietnutie žaloby voči žalovanej v 3.rade.

14. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 19.10.2015 žalovaná v 3. rade uviedla, že žalobca vo
svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 01.10.2015 neuvádza pravdivo skutočnosť v tom, že by ho
telefonicky dňa 04.08.2014 kontaktovala s tým, že by mala záujem o splatenie dlhu, resp. záujem o

splátkový kalendár. Dňa 04.08.2014 v telefonickom rozhovore požiadala len o oznámenie aktuálneho
zostatku dlhu za účelom prípravy mediačnej zmluvy riešenia úveru s dlžníkmi prostredníctvom mediácie.
Ďalej uviedla, že pri podpise Ručiteľskej listiny č. 1 zo dňa 19.08.2011 nevedela o iných finančnýchzáväzkoch žalovaných v 1. a v 2. rade, pretože tieto boli z ich strany zatajené, preto má za to, že návrh
žalobcu zo dňa 29.01.2015 voči nej je nedôvodný.

15. Právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade poukázala na to, že navrhujú, aby súd zvážil alebo posúdil
akopredbežnúotázkuzmluvuvrozsahuručiteľskéhozáväzkužalovanouv3.rade.Predložilasúduvýpis
listu vlastníctva ohľadom žalovaných v 1. a 2. rade, z ktorého vyplýva, že v čase uzatvárania predmetnej
úverovej zmluvy už voči žalovaným v 1. a v 2.rade boli vedené exekučné konania, teda bola ,,oslabená“
ich bonita, ktorú skutočnosť bol žalobca povinný skúmať v zmysle zákona alebo príslušných ustanovení

Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch.

16. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že čo sa týka predmetného trestného konania, nebola
žiadna taká okolnosť, ktorá by bola dôležitá alebo by bola predmetom resp. skutočnosťou dôležitou
pre uzatvorenie úverovej zmluvy, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok. Čo sa týka námietok žalovanej v
3. rade tieto považujú za všeobecne formulované, nakoľko aj v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania bola argumentácia v tom zmysle, že sa má jednať o relatívnu neplatnosť v
zmysle § 49a Občianskeho zákonníka zo strany žalovanej v 3. rade, avšak tam namietajú, že nedošlo k
riadnemu dovolaniu sa tejto relatívnej neplatnosti, ktorá podlieha trojročnej premlčacej dobe. Čo sa týka
záveru trestného konania, je nesporné na základe právoplatného rozsudku trestného súdu, že žalovaná
v 2.rade spáchala trestný čin, avšak žaloba nebola podaná, respektíve nároky uplatnené žalobou, nie sú

odôvodňované tou skutkovou okolnosťou, že došlo ku spáchaniu trestného činu, ktorým bola žalobcovi
spôsobená škoda, ale sú uplatňované na základe zmluvy o úvere a neplnenia ustanovení zmluvy, na
základe ktorých potom došlo ku zosplatneniu úveru a vzniku pohľadávky, ktorá je uplatnená žalobou.
To, že zároveň došlo ku spáchaniu trestného činu, postavenie týchto strán konania navzájom nemení.

17. Právny zástupca žalovanej v 3. rade v podaní zo dňa 09.07.2018 uviedol, že konanie žalovaných v
1. a v 2. rade považuje v celom rozsahu za účelové a neopodstatnené, za také, ktoré sa prieči dobrým
mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Majú za to, že žalovaná v 2. rade spáchala trestný
čin úverového podvodu, je evidentné, že žalovanú v 3.rade žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli do omylu
rovnako ako žalobcu s ohľadom na § 49a Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli

žalovanú v 3. rade úmyselne do omylu za účelom získania majetkového prospechu, je podľa právneho
zástupcu žalovanej v 3. rade zrejmé, že takýto úkon je nutné považovať za neplatný.

18. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.10.2018 uviedol, že protiprávny stav vyvolali
žalovaní svojím nezodpovedným správaním, ktorého prirodzeným následkom je sankcia. Žalobca bol

preto nútený po opakovaných pokusoch o vysporiadanie úverovej pohľadávky dohodou, žiadať o
okamžité splatenie celého úveru listom zo dňa 25.03.2014 v súlade s úverovou zmluvou. Žiadosťou
o okamžité splatenie úveru nedochádza k zániku (predčasnému ukončeniu) zmluvy. Žalovaní naďalej
užívajú poskytnuté finančné prostriedky a žalobca nimi fakticky nedisponuje, preto nie je dôvod na
nepriznanie zmluvne dohodnutých úrokov.

19.Vpriebehukonaniažalovanáv2.radepredložilasúduRozsudokOkresnéhosúduVranovnadTopľou
sp. zn. 2T/223/2012 s tým, že uviedla, že chce poukázať na to, že v tejto veci bola obžalovaná A. U.
uznaná za vinnú. K predloženému rozsudku uviedla, že tento predkladá na preukázanie za tým účelom,
že žalovaná v 3. rade mala vedomosť o tom, že sa vedie konanie ohľadom spoločnosti Provident, kde

vtedy sa jej žalovaná v 3. rade sama ponúkla, že jej poskytne pomoc s tým, že jej pomôže vybaviť
pôžičku u žalobcu, keď potrebuje peniaze a teda žalovaná v 3. rade vedela o tom, mala vedomosť, že
peniaze z úveru poskytnutého žalobcom nepôjdu na to čo bolo uvedené v zmluve a teda na bývanie, ale
že ona ich môže poskytnúť na to, čo bude potrebovať. A taktiež žalovanej v 3. rade v tom čase dlhovali
istú sumu peňazí a teda to malo byť tak, že z tých peňazí by sa jej vrátila suma 2000 eur. Preto nie je

ani pravdou to čo tvrdí žalovaná v 3. rade, že ona dala pokyn na to, aby peniaze z úveru boli poslané,
resp. časť žalovanej v 3. rade, nakoľko sama žalovaná zavolala žalobcovi a požiadala, aby časť peňazí
bola vyplatená na jej účet s tým, že tam bolo potrebné poskytnúť na to, aby bola časť peňazí poskytnutá
na účet žalovanej v 3. rade, nejakú informáciu alebo heslo.

20. Ku skutočnostiam uvedeným žalovanou v 2. rade právna zástupkyňa žalovanej v 3.rade uviedla, že
v celom rozsahu nesúhlasia s týmto vyjadrením. Predmetný rozsudok nesúvisí s týmto konaním ako ani
s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T/45/2016. Pokiaľ sa týka vyplatenej sumy2000 eur, skutočnosti ohľadom jej vyplatenia, ak súd považuje túto skutočnosť za potrebnú objasniť,
poukazujú na výsluch v konaní 5T/45/2016 svedka M. Č..

21. V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, že máju za to, že doposiaľ vykonaným
dokazovaním nebol spochybnený uplatnený nárok žalobcu, pokiaľ sa týka žalovaných v 1. a 2. rade,
tento nárok, čo sa týka istiny, v priebehu konania opakovane uznali. Čo sa týka príslušenstva uplatnenej
istiny, žalobca sa podrobne vyjadril svojim ostatným písomným vyjadrením, teda zostáva na úvahe súdu
posúdenie možností a dôvodností priznania úrokov z omeškania popri zmluvne dohodnutých úrokoch,

čo podľa ich názoru možné je a je v súlade s uzavretou zmluvou ako aj s príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa týka obrany žalovanej v 3. rade, podľa ich názoru, jej ručiteľské
vyhlásenie je, teda bolo perfektné a žiadnym spôsobom nebola táto jeho perfektnosť spochybnená.
Majú za to, že tie výhrady, resp. námietky, ktoré aj v poslednom svojom vyjadrení žalovaná v 3. rade
uvádza, smerujú skôr k relatívnej neplatnosti, ktorú samotná žalovaná v 3. rade aj označuje podľa §49a
Občianskeho zákonníka, pričom ale uplatnenie tejto relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha

premlčaniu v trojročnej lehote, teda podľa názoru žalobcu, aj ak by bolo možné uvažovať v tomto smere,
tak nebola táto námietka uplatnená voči žalovaným v 1. a 2. rade v lehote. Samotné trestné odsúdenie
resp. trestný postih žalovanej v 2. rade nemá za následok absolútnu neplatnosť ručiteľského záväzku,
teda ručiteľského vyhlásenia a teda záväzku žalovanej v 3. rade voči žalobcovi, čo je osobitný právny
vzťah, pretože aj v zmysle judikatúry, prípadné trestné konanie účastníka právneho vzťahu jednak

vyvoláva následky len v rámci daného právneho vzťahu, teda voči poškodenému a jednak nespôsobuje
absolútnu neplatnosť daného právneho úkonu, ktorý bol súčasťou skutku prípadného trestného činu,
ale ide o neplatnosť ,,len relatívnu“, ktorej je potrebné sa dovolať v lehote troch rokov.

22. Právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade v záverečnom návrhu uviedla, že v celom rozsahu sa

pridržiava svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení. Navrhla, aby teda v tejto veci bolo
rozhodnuté v zmysle ich vyjadrenia zo dňa 05.10.2018 s tým, že majú za to, že zo strany žalovanej v 2.
rade došlo k podstate, k pohnútke vlastne, aby ten právny úkon urobila vlastne neplatným, čo sa týka
ručiteľského vyhlásenia.

23. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/45/2016 zo dňa 03.06.2016 súd schválil dohodu
o vine a treste uzavretú medzi žalovanou v 2. Rade ako obvinenou a prokurátor a žalovaná v 2. rade
bola uznaná vinnou zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, za čo jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, výkon ktorého súd
podmienečne odložil pri stanovení skúšobnej doby v trvaní 5 rokov.

24. Žalobca ako stavebná sporiteľňa a žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade ako poberatelia úveru
uzavreli dňa 17.08.2011 úverovú zmluvu k číslu stavebného sporenia XXXXXXXX/XXXX ( ďalej len
„úverová zmluva“ ). V zmysle čl. I zmluvy stavebná sporiteľňa poskytla na základe žiadosti poberateľa
úveru z uvedenej zmluvy o stavebnom sporení medziúver v sume 10.000 eur pri úrokovej sadzbe 7,49

% ročne. Podľa bodu 2. stavebná sporiteľňa poskytla medziúver na preklenutie obdobia do pridelenia
stavebnéhoúveru.Žalovanív1.av2.radesazaviazalipoužiťfinančnéprostriedkymedziúveruvýhradne
na niektorý z účelov uvedený v § 1 ods. 2 VOP, konkrétne na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Podľa čl. II.
bod 1. vyplatená časť medziúveru je úročená dňom vyplatenia.

25. Podľa čl. II. bod 3. úverovej zmluvy klient sa zaväzuje počas celej doby splácania medziúveru
realizovať mesačne platbu vo výške 0,62 % z cieľovej sumy na medziúverový účet na úhradu úrokov z
poskytnutého medziúveru. Predpokladaná dĺžka trvania medziúveru je maximálne 73 mesiacov a končí
pridelením stavebného úveru. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola predpokladaná doba pridelenia
stanovená na deň 01.10.2017.

26. V zmysle čl. II. bod 5. úverovej zmluvy splátka je splatná vždy prvý deň príslušného mesiaca, pričom
musí byt uhradená v prospech stavebnej sporiteľne a pripísaná na účte klienta do 16. dňa príslušného
mesiaca.

27. Podľa čl. III. zmluvy - zabezpečenie návratnosti úveru, návratnosť medziúveru a následne
stavebného úveru vrátane príslušenstva k úverovej zmluve je zabezpečené ručením ručiteľom, ktorým
je žalovaná v 3. rade a vinkuláciou poistného plnenia z poistnej zmluvy. Ak zo závažných dôvodov dôjde
k zániku poistnej zmluvy, poistné plnenie z ktorej je vinkulované v prospech stavebnej sporiteľne, jepoberateľ úveru povinný najneskôr do 15 dní oznámiť túto skutočnosť stavebnej sporiteľni a predložiť
novú poistnú zmluvu s požadovanými parametrami.

28. Podľa čl. IV. bod 1. Zmluvy prostriedky medziúveru budú vyplatené po úhrade poplatku za schválenie
žiadosti o medziúver a po predložení príslušných dokladov.

29. Ak je poberateľ úveru v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky medziúveru alebo stavebného
úveru podľa čl. II. ods. 3, resp. ods. 4 alebo V. tejto zmluvy má stavebná sporiteľňa právo úročiť

nedoplatok, dodatočnou úrokovou sadzbou 25 % p.a. s okamžitou splatnosťou. Upomienky na
zaplatenie omeškaných splátok sú spoplatnené v zmysle platného Sadzobníka poplatkov pre fyzické
osoby. ( čl. V. bod 1. úverovej zmluvy ).

30.Vzmyslečl.V.bodu3zmluvy,akpoberateľúverunezaplatíniektorúzosplátoknazákladeupomienky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru.

31. V prípade žiadosti o okamžité splatenie úveru stavebná sporiteľňa zúčtuje dlžnú sumu s nasporenou
sumou podľa čl. III bod 1 ku dňu žiadosti o okamžité splatenie. Súčasne sa zvyšuje platná úroková
sadzba zostatku úveru o 5 % ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu od dátumu žiadosti o
okamžité splatenie. Žiadosť o okamžité splatenie úveru je spoplatnená v zmysle platného sadzobníka

poplatkov. Pokiaľ nie je možné vzniknutý spor riešiť mimosúdnou cestou, je stavebná sporiteľňa
oprávnená vymáhať zostatok úveru. (čl. V bod 5. zmluvy)

32. Poberateľ úveru sa zaväzuje splatiť celý zostatok úveru aj s príslušenstvom na základe výzvy
stavebnej sporiteľne. Poberateľ úveru sa rovnako zaväzuje uhradiť stavebnej sporiteľni aj zmluvnú

pokutu, preukázateľne vynaloženú províziu a náklady za výkon činnosti, ktoré smerujú k vymáhaniu
pohľadávky najviac však vo výške 30 % zo sumy vymoženej osobou, ktorú stavebná sporiteľňa poverila
vymáhaním pohľadávky (čl. V bod 6. zmluvy).

33. Podľa čl. VII. bod 4. a bod 5. zmluvy, ročná percentuálna miera nákladov pre fázu medziúveru je

8,40 % a pre fázu stavebného úveru je 7,48 %. Celková čiastka, ktorú musí poberateľ úveru zaplatiť
je 16.273,03 eur.

34. Celkový doba trvania zmluvy o úvere je 153 mesiacov. Výška, počet a termíny splátok úrokov a iných
poplatkov počas trvania medziúveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

počas trvania stavebného úveru (v čase uzatvorenia zmluvy) je uvedené v prílohe č. 1, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy (čl. VII. bod 7 zmluvy).

35. V zmysle § 1 Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL (ďalej len
„VOP“) účelom zmluvy o stavebnom sporení je na základe plánovaného sporenia získať pridelenie

cieľovej sumy a nárok na stavebný úver za podmienok uvedených v týchto Všeobecných obchodných
podmienkach.

36. Podľa § 2 VOP stavebným sporiteľom môže byť:
a) fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech

ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení (ďalej len „fyzická osoba“),
b) spoločenstvo vlastníkov bytov zriadené podľa osobitného predpisu, ktoré uzatvorí so stavebnou
sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorého je uzatvorená zmluva o stavebnom
sporení (ďalej len „SVB“),
c) iná právnická osoba, ako je uvedená v písmene b), ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu

o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení. (ďalej len
„právnická osoba“).

37. V zmysle § 4 VOP, stavebný sporiteľ je povinný zaplatiť poplatok za uzavretie zmluvy o stavebnom
sporení v zmysle sadzobníka poplatok a to do 90 dní od doručenia návrhu zmluvy o stavebnom sporení

do ústredia stavebnej sporiteľne.38.Podľa§7bod6VOPstavebnásporiteľňamôževypovedaťzmluvuostavebnomsporení,akstavebný
sporiteľ neplatí minimálne vklady resp. poplatky účtované v zmysle sadzobníka poplatkov a napriek
písomnému upozorneniu neuhradí nedoplatok do 2 mesiacov.

39. V zmysle § 9 bod 6 VOP počas trvania medziúveru vedie stavebná sporiteľňa poberateľovi
medziúveru súbežne dva účty: sporiteľský účet a medziúverový účet. Na sporiteľskom účte je vedená
nasporená suma znížená o príslušné poplatky, ktorá je až do pridelenia úročená v prospech stavebného
sporiteľa. Na medziúverovom účte sú vedené výplaty medziúveru, úroky z medziúveru, poistné a

poplatky. Pridelením dôjde automaticky k transformácii medziúveru na stavebný úver. Transformácia
spôsobí zrušenie sporiteľského a medziúverového účtu a otvorenie úverového účtu, pričom časť
medziúveru je automatický splatená nasporenou sumou zo sporiteľského účtu.

40. Podľa § 10 bod 1 VOP, stavebný úver sa štandardne úročí 5%-nou ročnou úrokovou sadzbou
resp. inou úrokovou sadzbou zvolenou stavebným sporiteľom podľa §8 ods. 10. Medziúver sa úročí

ročnou úrokovou sadzbou, ktorú stanovuje stavebná sporiteľňa. Stavebná sporiteľňa je oprávnená
meniť ročnú úrokovú sadzbu medziúveru, pričom zmenená ročná úroková sadzba je platná pre
medziúvery schválené po jej zverejnení. Úroky sa vypočítavajú pri každej zmene zostatku úverového,
resp. medziúverového účtu a ku celkovému zostatku účtu sa pripisujú ku koncu každého kalendárneho
štvrťroka.

41. Splátka stavebného úveru resp. medziúveru je splatná vždy prvý deň príslušného kalendárneho
mesiaca. Ak splátka nie je uhradená v prospech stavebnej sporiteľne a pripísaná na účet stavebného
sporiteľa do 16. dňa príslušného mesiaca, nedoplatok sa úročí dodatočnou ročnou úrokovou sadzbou
25% s okamžitou splatnosťou. V prípade, že podľa §11 ods. 2 stavebná sporiteľňa požaduje okamžité

splatenie poskytnutého stavebného úveru resp. medziúveru, zvyšuje sa platná úroková sadzba (§10
ods. 1) za dobu oneskorenia pre celý zostatok úveru o 5% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu
(§ 10 bod 3 VOP).

42. V prípade ak sa stavebný úver resp. medziúver považuje súčasne za spotrebiteľský úver má

poberateľ úveru právo kedykoľvek počas doby trvania úverového vzťahu spotrebiteľský úver, úplne
alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou dobou splatnosti. V takomto prípade je poberateľ úveru povinný
uhradiťstavebnejsporiteľniúrokanákladyvzniknutézačasovéobdobieodposkytnutiaspotrebiteľského
úveru, do jeho splatenia (§ 10 bod 9 VOP).

43. V zmysle § 11 bod 2 VOP Stavebná sporiteľňa môže vypovedať úverovú zmluvu a požadovať
okamžité splatenie stavebného úveru, resp. medziúveru najmä ak:
a) stavebný sporiteľ - poberateľ úveru resp. medziúveru v určených termínoch mešká so zaplatením
dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
v zmysle Obchodného zákonníka,

b) hodnota predmetu záložného práva alebo iných istôt sa natoľko zníži resp. stratí hodnotu, že pre
stavebnú sporiteľňu sa spochybní záruka za stavebný úver resp. medziúver a stavebný sporiteľ -
poberateľ úveru napriek vyzvaniu neposkytne ďalšie záruky v priebehu lehoty, ktorú mu určí stavebná
sporiteľňa s ohľadom na svoje istiace záujmy,
c) celý predmet záložného práva alebo jeho časť sa odpredá bez písomného súhlasu stavebnej

sporiteľne alebo sa zmení jeho užívanie,
d) stavebný sporiteľ - poberateľ stavebného úveru resp. medziúveru, spoludlžník alebo ručiteľ zastaví
svoje splátky, na majetok niektorej z týchto osôb alebo na majetok záložcu sa navrhne začatie
konkurzného konania alebo sa začne výkon rozhodnutia o exekúcii na hnuteľný alebo nehnuteľný
majetok,

e) na poskytnutie stavebného úveru resp. medziúveru boli predložené údaje, ktoré sú neúplné alebo
nezodpovedajú skutočnosti,
f) stavebný sporiteľ- poberateľ stavebného úveru, resp. medziúveru neplní včas povinné splátky
poistenia alebo poistenie vypovie,
g) zomrie jedna z osôb určených v ods. 2 písm. d.) a splácanie stavebného úveru, resp. medziúveru

ostatnými osobami z ods. 2 písm. d.) alebo dedičmi- stavebného sporiteľa poberateľa úveru nie je
zabezpečené,
h) stavebný úver, resp. medziúver sa použije na iný účel, než ktorý je vymedzený v §1 resp. dohodnutý
v úverovej zmluve,i) ak stavebný sporiteľ - poberateľ stavebného úveru resp. medziúveru - právnická osoba v zmysle §2
ods. 1 písm. c.), poruší povinnosť podľa §11 ods. 6.
j) stavebný sporiteľ- poberateľ stavebného úveru, resp. medziúveru nedodrží ostatné záväzky

vyplývajúce zo Všeobecných obchodných podmienok alebo nedodrží dohodnuté záväzky vyplývajúce
z úverovej zmluvy.

44. V zmysle § 13 VOP náklady spojené s realizáciou zmluvy o stavebnom sporení, ako napr. notárske
a súdne trovy, náklady na posudky, odhady a stavebné kontroly uhrádza stavebný sporiteľ. Tieto

poplatky môže stavebná sporiteľňa paušalizovať. Stavebná sporiteľňa účtuje ročný poplatok za vedenie
sporiteľského, úverového a medziúverového účtu vo výške stanovenej v sadzobníku poplatkov.

45. Súčasťou Zmluvy bola Príloha č. 1, kde bol určený poplatok za schválenie žiadosti o medziúver v
sume 84,00 eur, poplatok za vedenie medziúverového účtu v sume 31,50 eur, výška mesačnej splátky
medziúveru 62,00 eur a počet splátok 73 pričom splátka bola splatná vždy 1. deň príslušného mesiaca.

V prípade stavebného úveru bol účtovaný poplatok za vedenie úverového účtu v sume 31,50 eur, výška
mesačnej splátky stavebného úveru v sume 100 eur a počet splátok 80 pričom splátka bola splatná vždy
1. deň príslušného mesiaca.

46. Z Prílohy č. 2 vyplynul súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a

súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov.

47.Dňa19.08.2011došlokpodpísaniuRučiteľskejlistinyč.1,pričomakoručiteľbolaoznačenážalovaná
v 3. rade, ktorá túto skutočnosť potvrdila svojim vlastnoručným podpisom, ktorý podpis bol overený
Obcou Ulič. V zmysle tejto listiny žalovaná v 3. rade vyhlásila, že podľa § 546 - 550 Občianskeho

zákonníkaa§303-312Obchodnéhozákonníkaručízaúvervrátanepríslušenstvaposkytnutýžalobcom
poberateľovi úveru - žalovaný v 1. rade s manželským partnerom - žalovaná v 2. rade vo výške 10.000
eur. V zmysle ďalších dojednaní v prípade nesplácania splátok sa ručiteľ zaväzuje na základe vyzvania
žalobcu najneskôr však v deň splatnosti uhradiť úver alebo jeho časť z vlastných prostriedkov, pokiaľ ho
v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov.

48. Výzvami pred žiadosťou o okamžité splatenie úveru zo dňa 19.02.2014 žalobca oznámil žalovaným
v 1. a v 2. rade, že ich úverový účet vykazuje nedoplatok v sume 248,02 eur a v záujme vysporiadania
záväzkov mimosúdnou cestou ich vyzval, aby do 15.3.2014 uhradili sumu 334 eur ( 248,02 eur -
nedoplatok, 2,73 eur - úroky z omeškania, 20 eur - poplatok za upomienku, 63,25 eur - splátka za marec

2014 ) a pokračovali v pravidelnom mesačnom splácaní s tým, že v prípade nerešpektovania tejto výzvy
v súlade s úverovou zmluvou je oprávnený žiadať okamžité splatenie zostatku úveru. Zároveň uviedol,
že od uvedeného termínu sa zvýši platná úroková sadzba pre celý zostatok úveru o 5% p.a. nad pôvodne
dohodnutú úrokovú sadzbu.

49. Výzvou ručiteľovi zo dňa 19.02.2014 bolo ručiteľke oznámené, že povinný v 1. Rade a povinná v
2. Rade napriek upomienkam nezaplatili zameškané splátky v sume 248,02 eur. Termín na splatenie
všetkých zameškaných splátok, poplatku za upomienku, úrokov z omeškania a splátky za marec 2014
vo výške 63,25 eur, t.j. celkom 334,00 eur je dňa 15.03.2014. V súlade s ručiteľským záväzkom
bola vyzvaná k úhrade nedoplatku v stanovenom termíne a predpísanej výške a súčasne vyzvaná k

pravidelnému mesačnému splácaniu riadnych splátok počnúc mesiacom apríl 2014 s tým, že v prípade
nerešpektovania tejto výzvy v súlade s úverovou zmluvou je oprávnený žiadať okamžité splatenie
zostatku úveru. Zároveň uviedol, že od uvedeného termínu sa zvýši platná úroková sadzba pre celý
zostatok úveru o 5% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu.

50. Dňa 25.03.2014 žalobca zaslal žalovaným žiadosť o okamžité splatenie úveru, v zmysle ktorej
požiadal dňom 25.03.2014 o okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 10.410,24 eur.
Opätovne žalobca žalovaných upozornil, že od uvedeného termínu sa zvyšuje platná úroková sadzba
pre celý zostatok úveru o 5% p.a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Žalovaní si žiadosť prevzali
dňa 31.03.2014, ako vyplynulo z kópii doručeniek a čo potvrdili svojim vlastnoručným podpisom.

51. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 310/1992 Zb., v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, stavebným
sporením sa rozumie
a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len „stavebný úver“).

52. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej
predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného
predpisu (ďalej len „stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného
predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie „stavebná sporiteľňa“ alebo jeho preklady môže
používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.

53. Podľa odseku 3 písm. d) uvedeného ustanovenia, v bankovom povolení sa môže stavebnej sporiteľni
okrem vykonávania stavebného sporenia podľa odseku 1 povoliť aj vykonávanie týchto bankových
činností: poskytovanie úverov zo zdrojov mimo fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené
v § 11 ods. 1.

54. Podľa ust. § 7 ods. 3 uvedeného zákona, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,

d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

55. V § 497 Obchodného zákonníka (účinnom v čase uzavretia zmluvy) sa uvádza, že zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

56. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

57. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je
potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,
najmä pri vyhlásení konkurzu ( § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka ).

58. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

59. Ako vyplýva z § 548 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť,
ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky
námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď
s ním vysloví súhlas.

60. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka
náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

61.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

62. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.63. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

64. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 ods. 1
uvedeného nariadenia v znení účinnom k 31.1.2013 ).

65. Z § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinnom v čase uzavretia zmluvy) vyplýva, že
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

66. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

67.Vzmysle§53ods.2,ods.3Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

68. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

69. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

70. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

71. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne.

72. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

73. Uvedený úver nie je možné posudzovať ako spotrebiteľský úver, aj keď je predmetom poskytnutie
peňažných prostriedkov fyzickej osobe, pretože sa jedná o úver na bývanie v zmysle ust. § 1 ods.
3 zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia Úverovej zmluvy, teda 05.09.2011.

Predmetný vzťah súd posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom
sporení.74. Súd však vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu medzi žalobcom ako dodávateľom
a žalovanými ako spotrebiteľmi, ktorí nemohli individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred

pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

75. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

76. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

77. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

78. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

79. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá

vykazuje známky absolutného obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je
zároveň zmluvou spotrebiteľskou a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. Aj napriek tomu, že úverovázmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

80. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,

a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

81. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom ako stavebnou sporiteľňou a

žalovanýmiv1.av2.radeakopoberateľomúverubolauzavretáúverovázmluva,vzmyslektorejžalobca
poskytol žalovaným úver vo výške 10.000 eur, pričom finančné prostriedky boli následne poukázané zo
strany žalobcu dňa 16.09.2011 šekovou poukážkou O. K., Q..A.. vo výške 7.998,50 eur a dňa 15.02.2012
vo výške 2.001,50 eur prevodom na bankový účet. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné,
žalovaní v 1. a 2. rade a v konečnom dôsledku ani žalovaná v 3. rade nikdy nespochybnila poskytnutie

finančných prostriedkov žalobcom a to bez ohľadu na skutočnosti uvádzané žalovanou v 3. rade o čase,
kedy ona nadobudla vedomosť o vyplatení finančných prostriedkov, resp. na aký účet a na základe
predloženia akých dokladov k vyplateniu došlo. Súčasne s uzavretím zmluvy a v zmysle zmluvy bola
návratnosť úveru zabezpečená mimo iných aj ručením ručiteľom a to žalovanou v 3. rade. V zmysle
zmluvy sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať poskytnutý úver za podmienok dojednaných v zmluva

a v zmysle Všeobecných obchodných podmienok, keďže však žalovaní v 1. a 2. rade svoje povinnosti
ohľadom splácania úveru prestali plniť a ani napriek opakovaným upozorneniam vzniknutý nedoplatok
neuhradili, žalobca požiadal o okamžité splatenie zostatku úveru dňom 25.3.2014, na zaplatenie ktorého
vyzval žalovaných v 1. a 2. rade a súčasne aj žalovanú v 3. rade ako ručiteľa.

82. Žalobca žalobou požadoval zaplatenie istiny v sume 10.059,09 eur s tým, že ku dňu, kedy požiadal
o okamžité splatenie zostatok úveru predstavoval sumu 10.410,24 eur, pričom úhradu vykonanú po
tomto dátume v sume 427 eur započítal na jednotlivé ním uplatňované nároky či už titulom istiny ale aj
príslušenstva či už vo forme úrokov z úveru alebo úrokov z omeškania. Je pritom nepochybné tak ako
to vyplýva aj z výpisu z úverového účtu je dlžnú istinu tvorili a boli do nej zahrnuté aj poplatky účtované

žalobcom a to jednak za vedenie účtu ale aj poplatky za upomienky, pričom za dobu od poskytnutia
úveru do jeho okamžitého splatenia predstavovala spolu sumu 436,20 eur ( podrobne ich súd uviedol
za jednotlivé roky vyššie ).

83. Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky a za vedenie účtu ako tieto vyplývajú z

výpisu z účtu žalovaných. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním
návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť
dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a

v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky

v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo
možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu
spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca preukázal súdu zaslanie len upomienok v roku 2014, no ani
u tohto poplatku nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady
v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne

protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa
s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je
možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej
pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

84. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného

súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

85. Pokiaľ sa týka poplatkov za vedenie účtu, tu súd poukazuje na to, že v zmysle § 37 ods. 21 zákona
NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o bankách“ )
banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu

alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou
úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného
zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

86. Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

87.ZvyššiecitovanejúpravyobsiahnutejvZákoneobankáchvyplýva,žeúčinnosťounovelyč.132/2013
od 10.06.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité

iba pre finančné inštitúcie.

88. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho
kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto
činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej

čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaných ako
spotrebiteľov a dlžníkov nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov.

89.Súdžalobcovitakistonepriznalnároknanímuplatnenýriadnyúrokvovýške7,49%ročnezuvedenej
dlžnej sumy od 16.04.2014 do zaplatenia, v ktorej časti žalobu zamietol a to z nasledujúcich dôvodov.

90. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)
predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

91. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní

zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

92. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po

splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).93. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky,
t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

94. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov
zúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahumedziúčastníkmi
konania.

95. V danej právnej veci žalobca pristúpil k žiadosti o okamžité splatenie celého zostatku úveru ku
dňu 25.03.2014, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty
predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky
z úveru iba do dňa 25.03.2014, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný
názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014,

Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

96. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne

od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd

za ústavne akceptovateľný.“

97. Vzhľadom na vyššie uvedené ohľadom nároku na úrok z úveru len do času vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru, teda do 25.3.2014, potom súd žalobcom pôvodne započítanú sumu z úhrady v sume
427 eur, z ktorej časť, a to 47 eur, bola použitá na úhradu úroku z úveru od 25.3.2014 do 15.4.2014,

započítal na úhradu istiny. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca ku dňu okamžitého splatenia zostatku
úveru deklaroval pohľadávku v sume 10.410,24 eur. Zároveň sa súd vyššie zaoberal nedôvodnosťou
nároku žalobcu na poplatky spolu v sume 436,20 eur, ktoré boli nepochybne žalobcom do dlžnej sumy
zahrnuté.Tedapoodpočítanívyčíslenéhoúrokuzúveruvsume47eurakoajsumypoplatkov436,20eur,
mal súd za to, že žalobca má nárok na úhradu istiny v sume 9.927,04 eur a čo do zvyšku uplatňovanej

istiny žalobu zamietol.

98. Pokiaľ sa týka uplatňovaného nároku na príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania, tento
žalobca požadoval vo výške 5% ročne, ktorá výška neprevyšuje zákonné úroky z omeškania podľa §
517ods.1,ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.takakoich

súd citoval vyššie, preto súd žalobcovi tento nárok priznal a žalovaných zaviazal aj k zaplateniu úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne ale len priznanej istiny 9.927,04 eur od 16.04.2014 do zaplatenia a
čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

99. Žalovaní navrhovali v priebehu konania úhradu dlžnej sumy v splátkach, no vzhľadom na rozsah,

v ktorom súd žalobe vyhovel, ktorý predstavuje nielen istina ale aj príslušenstvo spočívajúce vo forme
úroku z omeškania mal za to, že nemožno povoliť žalovaným plnenie v splátkach a to berúc do úvahy,
že tieto nesplácali ani v rámci riadneho režimu úveru, v dôsledku čoho žalobca pristúpil po opakovaných
výzvach nielen žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníkov ale aj žalovanej v 3. rade ako ručiteľky k okamžitej
splatnosti celého zostatku úveru. V konečnom dôsledku ani terajšie pomery žalovaných v 1. a 2. rade

nedávajú záruku o možnosti splácania v splátkach, nakoľko priemerná mesačná splátka pri zachovaní
práva žalobcu na úhradu celej dlžnej sumy v lehote cca 36 mesiacov by len pri istine predstavovala
sumu cca 280 eur mesačne, čo je viac ako dvojnásobok pôvodne dojednaj splátky úvery ( 113 eur ).100. Ručenie je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník,
ručiteľ sa stáva akoby náhradným dlžníkom a ručením vzniká vzťah medzi ručiteľom, veriteľom a
dlžníkom. Ručenie alebo záväzok ručiteľa zaplatiť dlh vzniká za predpokladu existencie platného

hlavného záväzku, písomného vyhlásenia ručiteľa, ktorým berie na seba povinnosť uspokojiť veriteľovu
pohľadávkuaveriteľovsúhlas. Ručiteľskýzáväzokjevočihlavnémuzáväzkuakcesorickýasubsidiárny.
V zmysle
§ 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie
teda vzniká písomne vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku

uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Charakteristickým znakom ručenia je, že ručiteľova povinnosť vo
vzťahu k dlžníkovej povinnosti je akcesorickej povahy. Ručením možno zabezpečiť len takú pohľadávku,
ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje. Pohľadávka musí byť určitá čo do výšky a čo
do jej trvania. Pre obsah ručiteľského záväzku je zásadne rozhodujúci obsah hlavného záväzku, i keď
nemusí ísť o totožnosť. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Ručenie sa môže týkať aj len časti
pohľadávky. Povinnosť ručiteľa vo vzťahu k povinnosti dlžníka má podpornú povahu, kým povinnosť

hlavného dlžníka má prednostnú povahu. Ručením možno zabezpečiť každú pohľadávku s peňažným
plnením.

101. Predpokladom platného ručiteľského záväzku, je písomné vyhlásenie ručiteľa, že uspokojí veriteľa
v prípade nesplnenia určitého záväzku dlžníkom. Z uvedeného vyplýva, že na platný ručiteľský záväzok

sa zo zákona vyžaduje písomná forma, t.j., aby ručiteľská listina bola podpísaná ručiteľom. Žalovaná v
3. rade žiadala žalobu voči nej zamietnuť z dôvodu, že bola žalovanými v 1. a 2. rade uvedená do omylu,
že bol na ňu vyvíjaný nátlak, pričom obšírne poukazovala na okolnosti uzavretia zmluvy a podpísania
ručiteľskej istiny najmä s poukazom na závery trestného konania vedeného voči žalovanej v 2. rade
a jej odsúdenie pre zločin úverového podvodu, ako aj na okolnosti ohľadom vyplatenie finančných

prostriedkov z úver. Napriek týmto skutočnostiam má súd za to, že všetky tieto skutočnosti nemôžu mať
vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia žalovanej v 3. rade, keďže táto v čase jeho podpísania mala
vedomosť o určitých finančných problémoch žalovaných v 1. a 2. rade. V ručiteľskej listiny sa zaviazala,
že na základe vyzvania žalobcu najneskôr však v deň splatnosti uhradí úver, alebo jeho časť, pokiaľ ho
v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov i napriek písomnej výzve žalobcu. V

neposlednom rade podľa názoru súdu možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že si uplatňuje nárok z titulu
úverovej zmluvy a z nej vyplývajúceho postavenia v záväzkovom vzťahu čo vo vzťahu k žalovaným v 1. a
2. rade ako dlžníkom a žalovanej v 3. rade ako ručiteľke a nie titulom spôsobenia škody trestným činom,
resp. iným právnym titulom. Taktiež čo sa týka žalovanou v 3. rade uvádzanej neodbornej starostlivosti
žalobcu ako veriteľa pri poskytovaní úveru ohľadom bonity a schopnosti splácať úver žalovanými v 1. a 2.

rade ako dlžníkmi súd poukazuje na vyššie uvedené, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom
a tieto prípadné povinnosti žalobcu, na ktoré žalovaná v 3. rade poukazovala, upravujú a vyžadujú práve
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj prípadné právne následky nesplnenia di tejto
povinnosti.

102. Na základe vyššie uvedeného aj o závere platnosti ručiteľského záväzku žalovanej v 3. rade
zaviazal súd žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovanú v 3. rade ako ručiteľku na
zaplatenie tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a čo do zvyšku žalobu zamietol.

103. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

104. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

105. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

106. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal v konaní
úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 9.927,04 eur spolu s úrokom zomeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 9.927,04 eur od 16.04.2014 do zaplatenia, pričom ku dňu
vyhláseniarozsudkuvyčíslenýúrokpredstavujesumu2.321,30eur,tedaspolusuma12.248,34.Žalobca
si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny 10.059,09 eur spolu s úrokom z úveru, čo vo vyčíslení ku

dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 3.525,62 eur a úrok z omeškania sumu 2.353, 26 eur, teda
spolu suma 15.938,26 eur. Takto úspech žalobcu je 77 % a neúspech 23 %, čo predstavuje úspech
žalovaných, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného
vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 54 %.

107. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

108. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.