Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/241/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116217392
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116217392.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Y. Y., S., E. XXX/XX, o zaplatenie 392,04 € s
prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 38Csp/36/2016-112 z 3.4.1018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 392,04 € spolu s úrokom 28 % p. a. z
uvedenej sumy od 18.12.2013 do zaplatenia, v lehote do 1 roka od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Strany sporu nemajú

nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho žalobca sa žalobou z 8.8.2016 voči žalovanému domáhal
a akým titulom, a čo súčasne požadoval, čo v odôvodnení žaloby uviedol, o čo v podaní, doručenom
mu 14.2.2018 doplnil žalobu, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise a zistil tento skutkový stav: 27.2.2013 strany sporu uzavreli Zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej obsahom je Zmluva o zriadení účtu, Zmluva
o vydaní a používaní platobnej karty, Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a

Žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet Č..W. a
žalovaný sa zaviazal disponovať dostatkom finančných prostriedkov na účte postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných
záväzkov voči banke. Súčasťou zmluvy bol Sadzobník poplatkov a Všeobecné obchodné podmienky
Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len VOP). Citoval znenie bodu 8.1 druhá až tretia veta a bodu 8.2
prvá veta VOP. Vec právne posúdil podľa nasledujúcich ust. zák.: Citoval znenie § 52 ods.1,2 O. z. a §
5b zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (zmenené zák.č.102/14 Z. z., s účinnosťou od 13.6.2014). Cituje z odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len NS ČR) 23Cdo/1750/2010 z 31.10.2012. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je potrebné posudzovať podľa zák.č.129/10 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom [§
261 ods.3 písm. d) Obch. zák.] - vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat „lex generalis“, podľa
ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák.č.129/10 Z. z., ako i § 52 a n. O.
z.), má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou (Obch. zák.) je nevyhnutné predmetný právny

vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa príslušných ust. O. z. a zák. o spotrebiteľských úveroch.
Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je povinný
podľa uvedeného ust. prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Cituje znenie § 2 písm. a),b),§ 3 ods.5,§ 4ods.1,§ 9 ods.1,§ 10 ods.1,2,§ 11 ods.1,2 a § 54 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu. Právny záver: Vzhľadom na uvedené skutočnosti a cit.
ust. zák. dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že strany

sporu 27.2.2013 uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorej
obsahom je Zmluva o zriadení účtu, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, Zmluva o poskytovaní
služieb elektronického bankovníctva a Žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia, avšak niektoré
časti zmluvy obsahujú zmluvné podmienky v rozpore s cit. právnou úpravou. Za individuálne dojednané
sa nepovažujú také zmluvné podmienky, s ktorými spotrebiteľ síce mal možnosť sa oboznámiť pred

podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť ich obsah. Charakter individuálneho dojednania zmluvných
podmienok preukazuje dodávateľ, pokiaľ tak nepreukáže, podmienky sa nepovažujú sa individuálne
dojednané. Prijateľnosť, resp. neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší. V súlade ods. 8.6 VOP, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania
bez jeho osobitnej žiadosti, pričom takáto služba bola poskytnutá pri uzavieraní zmluvy bez ohľadu na
to, či bude mať v budúcnosti o takúto službu záujem. Cituje znenie časti „bobu“ 3.12 VOP. Ako vyplýva z
rozsudku Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 6Co/396/2014 ak Všeobecné zmluvné podmienky k

spotrebiteľskej zmluve o spotrebiteľskom úvere neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nemôžu
sa stať súčasťou zmluvy. V prípade úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ako
spotrebiteľom ide o štandardnú formulárovú zmluvu, v ktorej však boli zahrnuté ust. týkajúce sa iných
zmlúv, a to Zmluva o zriadení účtu, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, Zmluva o poskytovaní
služieb elektronického bankovníctva, pričom tu „sa jedná“ o iný právny vzťah s nedostatkom prejavu vôle

spotrebiteľa uzavrieť takúto inú zmluvu. Žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou
starostlivosťou, resp. nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k hrubému porušeniu povinností podľa §
7 ods.1 cit. zák. Veriteľ je pred uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a príp.

aj účelnosť spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinností sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania
ich schopnosti splácania úverov. Žalobca nepredložil žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti
žalovaného ako dlžníka splácať úver, preto aj v týchto prípadoch sa podľa § 11 ods.2 cit. zák. poskytnutý

spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Celková čiastka, ktorú žalobca požaduje je
392,04 €, pričom jej výšku preukázal iba výpisom z účtu žalovaného, kde je suma 392,04 € uvedená
ako bezhotovostný prevod na prevedenie dlhu klienta. Nijako nepreukázal oprávnenosť žalovanej
sumy, t.j. kedy vznikol na účte nepovolený debetný zostatok ani v akej výške a taktiež nepreukázal
splnenie povinností zo svojej strany, tak ako vyplývajú z bodu 8.11 VOP, a síce povinnosti upozorniť

klienta na porušenie zmluvnej povinnosti klientom. Vzhľadom na ods. 8.1 VOP je povolené prečerpanie
spotrebiteľským úverom, avšak samotná Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala náležitosti požadované zák.č.129/10 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako to vyžaduje jeho § 10 ods.1. Cituje znenie § 4 ods.3. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal ani splnenie povinnosti ustanovenej § 5 ods.1,2 zák.č.129/10 Z. z.

Náležitosti zmluvy upravuje § 9 ods.1,2, v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania § 10 ods.1 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Absenciu niektorej z týchto podstatných
náležitostí zák. nesankcionuje neplatnosťou zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že v tejto je uvedený
iba úverový rámec v sume 1 000 €, nie však náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. f),g),i),j),k) a l) ani

náležitosti podľa § 10 ods.1 písm. b),c). Absenciu týchto náležitostí v zmluve zák. v § 11 ods.1
postihuje tým, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danej súvislosti poukazuje aj na
názor KS v Prešove vyjadrený v odôvodnení uznesenia 5Co/78/2013 z 21.5.2013 (cituje ho). Zo spisu
nepochybne vyplýva, že výška poskytnutého úveru bola vopred známa keď na základe uzavretej Zmluvy
poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 1 000 €. V prípade

revolvingového úveru v čase poskytnutia revolvingu sú známe všetky premenné, a teda nie je daná
žiadna prekážka vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN). Pri revolvingu je suma
poskytovaného úveru známa, a túto v ustálenej výške poskytuje veriteľ, pretože nemôže „obsahovať“
tvrdenie žalobcu, že pri revolvingovom úvere výšku sumy určuje spotrebiteľ svojím úkonov. Taktiežpoukazuje na názor vyslovený v rozsudku KS v Prešove 20Co/107/2013 z 27.3.2014, týkajúci sa
obdobného prípadu. Možnosť dohody o RPMN aj v prípade revolvingového úveru konštatoval, napr.
aj KS v Žiline v rozhodnutí 5Co/60/2011 z 15.3.2011. Cituje z odôvodnenia rozsudku KS v Trnave

24Co/422/2014. K argumentácii žalobcu v odvolaní z 3.4.2017 uvádza nasledovné: Ak odkazuje na
VOP, časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na Obchodné podmienky iba podľa Obch. zák. (§ 273
ods.1), O. z. takéto ust. nemá. Preto nemožno v prípade spotrebiteľských zmlúv jej časť dohodnúť
odkazom na VOP. § 52 a n. O. z. sú lex specialis povahy, a to nielen vo vzťahu k ostatným častiam
O. z., ale aj vo vzťahu k iným právnym predpisom iba parciálne regulujúcim spotrebiteľské záväzky.

V dôsledku jednostrannej kogentnosti noriem určených na ochranu spotrebiteľa je vylúčené, aby sa
ust. právnych predpisov, vrátane O. z. na škodu spotrebiteľa odchyľovali od čo i len dispozitívnych ust.
všeobecne záväzných právnych „predpisoch“. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva
je pre úpravu spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom O. z.; osobitné právne predpisy
regulujúce práva spotrebiteľa, ktoré sa vecne odchyľujú od právnej úpravy O. z. majú postavenie
lex specialis vo vzťahu k ust. O. z., okrem ust. o spotrebiteľských zmluvách. Normy obchodného

práva nemajú výkladovú ani aplikačnú prednosť pred normami občianskeho práva a ich použitie môže
byť limitované výhradne v rámci použitia konkrétnych zmluvných typov obchodného práva, pričom je
vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem obchodného
práva pred normami občianskeho práva. Čo sa týka VOP, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže
sa to udiať len prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú

doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ menším písmom ako zmluvné podmienky „prestavujúce“ podstatné
zložky zmluvy. K drobnému písmu porovnaj nález I.ÚS 342/09 ČR. Spotrebiteľ sa tak môže domnievať
(postačí hrozba takéhoto rizika), že „menším“ obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý
význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia vyžadujú sa
pomôcky (lupa, pravítko a p.) práve menším písmom môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri

uzatváraní zmluvy. V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam, opačný text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písanými takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. Neprijateľná inkorporačná doložka
v danom prípade nemohla a nemôže privodiť viazanosť VOP žalobcu. Pokiaľ „sa jedná“ o argument

žalobcu, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, vychádza z § 2
písm. d) zák.č.129/10 Z. z. a tiež z § 37 ods.1 O. z. (ich znenie cituje). Cituje z odôvodnenia rozsudku KS
v Žiline 9Co/37/2012 zo 17.5.2012. K žalobcom namietanej skutočnosti, že ho nevyzval na doplnenie
žaloby podľa § 129 ods.1 CSP, ak ju považoval za neúplnú uvádza, že podanie adresované súdu musí
spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP. V prípade, že podanie strany nemá zák.

stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Ide o tzv. neúplné podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť
alebo neurčitosť podania. Vadou podania sú aj zrejmé chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé
nesprávnosti. Cituje znenie § 185 ods.2 a § 470 ods.1 CSP. Rozdiel v porovnaní s O. s. p. je tom,
že CSP zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje jeho aktivitu pri navrhovaní,
teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť

ešte predtým, ako začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Aj napriek jeho možnosti požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ
smerujú k zisteniu podstatných a rozhodujúcich skutočností (§ 150 ods.2 CSP), nesmie vyšetrovať
a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto
postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán. V rámci dokazovania platí zásada (§ 132 v

spojení s § 185 ods.1), že každý „účastník“ musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto
tvrdí, dokazuje. Ak „účastník“ nepreukáže to, čo tvrdí, nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho
rozhodnutia. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce
ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz.
To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere,

bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a je povinný z týchto skutočností
vychádzať. Výnimky, keď neplatí spomenuté pravidlo, sú uvedené v osobitných zák., na základe ktorých
dochádza k preneseniu dôkazného bremena zo zák., čo neplatí v tomto konkrétnom prípade. Stanoviská
zo súdnej praxe: Cituje z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
SR) II.ÚS 38/2015-17 z 21.1.2015, uznesenia NS ČR 22Cdo 4457/2007 zo 4.12.2007, uznesenia

NS SR 4Cdo 13/2009 z 24.2.2010, bodu 5. odôvodnenia rozsudku Okresného súdu (ďalej len OS)
Poprad 12Csp/63/2016 z 24.1.2018], body 11.-15. odôvodnenia rozsudku KS Žilina 7Co/340/2017 z
24.1.2018, časť bodu 19. a bodov 20.-27. odôvodnenia rozsudku KS Trnava 9Co/278/2017 z 23.1.2018.
Záverom ešte dodáva, že pokiaľ „sa jedná“ o listinné dôkazy predložené žalobcom 14.2.2018, teda povydaní rozhodnutia KS v Košiciach o odvolaní, ktorým tento zrušil jeho rozsudok, v tejto veci žalobca
„odignoroval“ povinnosť splnenia podmienky sudcovskej koncentrácie konania, pretože prostriedky
procesného úroku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť

už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky
procesného úroku a prostriedky obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí podľa § 153 ods.2
CSP prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu
nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom

štádiu konania. Ak procesný úkon strany nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky.
Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že na procesný úkon neprihliada. Povinnosť
riadneho vedenia sporu, ktorú žalobca porušil, je všeobecne vyjadrená v čl.8 CSP, nakoľko procesné
úkony strán sporu nesmú viesť k prieťahom v konaní. Podľa čl.5 CSP môže odmietnuť procesné
úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas,

ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Má za to, že žalobca mohol a mal
uvedené listinné dôkazy predložiť už v konaní pred ním. Všetky dokumenty predložené žalobcom až
po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu boli vytvorené už pred podaním žaloby, a preto nič nebránilo
mu predložiť tieto spolu so žalobou. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako
aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa cit. zákonných ust., dospel k záveru, že žaloba je

nedôvodná. Trovy konania: Cituje znenie § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP. Vzhľadom na to, že v konaní
mal plný úspech žalovaný, avšak mu žiadne trovy nevznikli, a žalobca bol neúspešný, rozhodol, že
strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania.
3. Proti uvedenému rozsudku výlučne v celom rozsahu žalobkyňa v zákonnej lehote podala nasledovné
o d v o l a n i e a uviedla: Súd uvedeným rozsudkom zamietol jej žalobu v celom rozsahu, pričom v

odôvodnení rozsudku uviedol (najmä) nasledovné argumenty: v ods.23. odôvodnenia cituje zákonné
znenie upravujúce taxatívne vymedzené náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy pri povolenom
prečerpaní; v ods.33 a 34 odôvodnenia argumentuje (parafr.), že RPMN má byť uvedená v Zmluve o
povolenom prečerpaní; cituje, čo uvádza v ods.27.,29.-31.,37.,39.-40.,v ods.41.-42. uvádza (parafr.),
že žalovaný nemohol platne uzatvoriť Zmluvu o povolenom prečerpaní výlučne podpisom na Zmluve

o bežnom účte, v ods.47.-49. uvádza argumentáciu ohľadom výkladu ust. upravujúcich náležitosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy a čo uvádza uzatvára v ods.50. S uvedenými argumentmi súdu sa
nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že konanie
má vady uvedené v § 365 ods.1 písm. b) C. s. p., pretože súd jednak nesprávne právne vec
posúdil a jednak nesprávnym procesným postupom znemožnil jej ako strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ad
1/ K RPMN ako povinnej náležitosti pri spotrebiteľskej úverovej zmluve o povolenom prečerpaní.
Považuje za paradoxné, že v súd v jednej časti odcituje taxatívny výpočet zákonných náležitostí
spotrebiteľskej úverovej zmluvy o povolenom prečerpaní, v ktorých jednoznačne RPMN uvedená nie
je a v nasledujúcom ods. odôvodnenia trvá na tom, že táto náležitosť je zákonnou náležitosťou.

Jedná sa pritom jednoznačne o výklad contra „lege“, čo vyplýva, o. i. aj z dôvodovej správy k
Zák. o spotrebiteľských úveroch (cituje z nej). RPMN teda nemožno písomne vymedziť v zmluve
pri poskytnutí limitu prečerpania na účte, t.j. v čase keď vôbec nie je zrejmé nielen to, koľko bude
klient z tohto limitu čerpať ale ani to či vôbec k čerpaniu príde, a teda je absurdná požiadavka, či
už zákonná alebo výkladová, ktorá by takúto - nesplniteľnú - povinnosť ukotvovala. Z tohto dôvodu

považuje za jednoznačne nesprávne aj prípadné rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré takúto povinnosť
príp. postulujú. Ad 2/ K forme zmluvy: nerešpektovaniu záverov rozhodnutia ESP a výkladu zák.
a k úprave VOP: Vo svojom odvolaní v tomto konaní uviedla argumenty z ktorých je zrejmé, že
spotrebiteľská zmluva nemusí byť vyhotovená ako jediný dokument. Zo žiadnych ust. O. z. nevyplýva,
že by v spotrebiteľských sporoch nebolo možné upraviť časť zmluvných podmienok vo VOP. Súd

vo svojom odôvodnení tvrdí, že pokiaľ táto možnosť nie je upravená v O. z., je v spotrebiteľských
zmluvných vzťahoch vylúčená. Toto považuje za absurdné, keďže takýto výklad by znamenal, že na
spotrebiteľské zmluvné vzťahy vôbec nemožno použiť úpravu Obch. zák., a to ani vtedy, ak neexistuje
iná konkurujúca úprava v O. z. Podobne výklad dopadov Rozsudku ESD z 9.11.2016 vo veci C-42/15
podaného súdom, ako aj rozhodnutia odvolacích súdov uvádzané súdom na podporu svojich „záver“

sú nesprávne, čo definitívne potvrdil aj NS SR. Argumentácia súdu v tomto kontexte je preto nielen v
rozpore s rozhodnutím odvolacieho súdu v tomto konaní, ale aj s uznesením NS SR 3Cdo/146/2017
z 22.2.2018 (citovala, čo v ňom v bode 29. odvodnenia uviedol), ktorým považoval dovolanie
žalobcu v otázke nutnosti rozpisu splátky v zmluve za prípustné a dôvodné (rozhodnutie v plnomznení zverejnené na zmluvy/
eurokomformny-vyklad-ustanovenia-9-ods-2-pism-k-zakona-o-spotrebitelskych-uveroch.html). K
argumentácii súdu podľa ktorej bola vizuálna stránka VOP (veľkosť písma a rozsah) v rozpore so

zák. dodávame, že predložila žalovanému VOP, Sadzobník poplatkov a Vývesku úrokových sadzieb
v plnej veľkosti písma a v kompletnom aktuálnom znení v ktorom dokumenty zverejňuje - na web
stránke (kde sú uvedené aktuálne, ale i historické), - na každom obchodnom mieste, t.j. jej pobočke
(pričom ide o požiadavku Zák. o bankách, ktorá akiste nie je samoúčelná) a - každú zmenu oznamuje
klientom vo výpisoch z účtu. Ako príloha k žalobe boli VOP pri tlači upravené vizuálne tak, aby mohli

byť predložené v 2 vyhotoveniach súdu v jednej obálke. Pripomína tiež, že ani žalovaný v danom
konaní túto náležitosť zmluvnej dokumentácie nenamietal. Ad 3/ K „námietkám“ ohľadom podania
a dôkazov predložených po rozhodnutí odvolacieho súdu a preukazovaniu niektorých skutočností -
nerešpektovanie rozhodnutia odvolacieho súdu: Argumentáciu súdu, podľa ktorej nebola oprávnená
predložiť ďalšie dôkazy po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie prvostupňového
súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie a na takto predložené dôkazy nemusí súd

prihliadať, považuje za zrejme nesprávnu. Z procesného inštitútu, ktorým je právomoc odvolacieho
súdu zrušiť rozhodnutie v prvom stupni konania je zrejmé, že vrátením veci na ďalšie konanie sa
rušia aj účinky skončenia dokazovania a v danej veci je možné opätovne konať aj rozhodnúť. Konanie
preto bezpochyby znamená aj možnosť predkladať v konaní dôkazy zo strany strán sporu. Takýto
výklad je navyše nevyhnutný preto, aby aj sporové strany mohli svojimi procesnými úkonmi zohľadniť

argumentáciu a odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým tento vrátil vec na ďalšie konanie. Z
tohovyplýva,ženeobstojíaninadväzujúcavýhradasúdu,ženijakonepreukázalaoprávnenosťžalovanej
sumy. Podrobná špecifikácia žalovanej sumy bola predložená práve v podaní, na ktoré súd na základe
nepochybne chybného výkladu inštitútu koncentrácie konania neprihliadal. Pri ostatných námietkach
súdu - konkrétne, že - nepredložila žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovaného ako dlžníka

splácať úver; - nepreukázala splnenie povinností zo svojej strany, tak ako vyplývajú z bodu 8.11 VOP, a
síce povinnosti upozorniť klienta na porušenie zmluvnej povinnosti klientom, má za to, že súd ignoroval
výhrady odvolacieho súdu vyjadrené v rozhodnutí 5Co/262/2017, podľa ktorého v skoršom (zrušenom)
rozhodnutí svojim procesným postupom znemožnil jej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, a
to tým, že pokiaľ považoval jej podanie za neúplné, mal ju vyzvať na jeho doplnenie. Zároveň poukazuje

aj na skutočnosť, že súd - nepochybne nad rámec ochrany slabšej strany v spotrebiteľskom spore - v
prípade vyvodzovania povinností voči nej (upomienka žalovaného) považuje VOP za záväzné, avšak pri
vyvodzovaní zmluvnej zodpovednosti voči žalovanému ich považuje za neplatné. Žalovaný bol pritom
upomínaný na svoj dlh písomne, telefonicky, formou e-mailu ako aj sms správ a pred poskytnutím limitu
prečerpania na účte bol preverený v Spoločnom registri bankových informácií ako aj v Nebankovom

registri „klientských“ informácii, pričom je zrejmé, že mala, okrem uvedeného, informácie o jeho bonite
aj na základe toho, že preňho viedla bežný účet. Ad 4/ K individuálnemu dojednávaniu ust. zmluvy:
Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne
sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Okrem toho sú všetky
dokumenty na ktoré odkazuje zmluva - zverejnené na jej webstránke v aktuálnom znení, - zverejnené na

každom obchodnom mieste ( jej pobočke) v aktuálnom znení, - o každej zmene dokumentácie je jej klient
informovanýňouajvovýpisezúčtu,akoajprostredníctvominternetbankingu,avovýpisezúčtujeokrem
toho uvedená aj úroková sadzba prečerpania, pričom upozorňuje aj na skutočnosť, že zverejňovanie
uvedených dokumentov je jej zákonnou povinnosťou v zmysle Zák. o bankách, čo taktiež akiste nie
je samoúčelná zákonná požiadavka. Je ťažké si v praxi predstaviť ako by malo vyzerať individuálne

dojednávanie jednotlivých zmluvných podmienok medzi ňou a klientom, či napr. jednotlivých položiek
v sadzobníku poplatkov, keďže ich výška závisí najčastejšie od strategických (dlhodobých) zámerov
dodávateľa, nákladov na jednotlivé služby a predovšetkým nastavenia trhu a konkurencie. Práve z
dôvodu opísaných praktických „okolnosti“ pri uzatváraní zmlúv medzi dodávateľom a spotrebiteľom je
jej právna úprava v takom rozsahu kontinuálne doplňovaná a previazaná ust. chrániacimi spotrebiteľa.

Dopĺňanie, napr. poplatkov za vedeniu účtu samotným klientom do zmluvy alebo iným podobným
spôsobom, by v tomto smere - podľa jej názoru - neprispelo k reálnej „zmluvnej voľnosti, vyplývajúcej
z individuálne dojednaných podmienok“ (úvodzovky žalobkyňa) na ktorú apeluje súd. K uvedenému
dáva do pozornosti aj stanovisko podpredsedu ÚS SR X.. Q. Ľ. v náleze z 24.10.2013 I.ÚS 547/2012
(odlišné stanovisko), v ktorom pomerne ilustratívne poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú

predimenzovanosť ochrany spotrebiteľa a „démonizovanie“ (úvodzovky žalobkyňa) veriteľskej pozície
- v neprospech právnej istoty a celkového doterajšieho vnímania objektívneho práva v podmienkach
kontinentálnej právnej kultúry, ku ktorej z jej pohľadu vyjadrenie obdobné vyjadrenie súdu smeruje.
Z uvedeného odlišného stanoviska cituje. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že jejodvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. h) CSP - rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, v zmysle § 388 CSP, rozhodnutie
súdu v napadnutom rozsahu - zmeniť a vyhovieť jej žalobe v súdom zamietnutej časti žaloby a zaviazať

žalovaného uhradiť celú dlžnú sumu do jedného roka od právoplatnosti rozsudku a zároveň jej - priznať
náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za
konania na oboch inštanciách.
4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto rozsudok, podľa § 388 CSP,
zmeniltak,žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyni392,04€spolusúrokom28%p.a.zuvedenejsumyod
18.12.2013 do zaplatenia, v lehote do 1 roka od právoplatnosti rozsudku (tak, ako to navrhla v odvolaní).
5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového

stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
6. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že žalobkyňou uplatnený odvolací
dôvod je daný.
7. Súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd
považuje v celom rozsahu za opodstatnené.
8. Súd neprihliadol na Rozsudok SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s.
proti Kláre Bíroovej, v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice
EurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.4.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušení

smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné vychádzať aj pri aplikácii právnych predpisov,
podľa ktorých vec tiež posúdil.
9. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v uvedenom
rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie uznesenia NS

SR 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018.
10.Narozhodnutiasúdov,naktorésasúdodvolávavodôvodnenínapadnutéhorozsudku,nebolomožné
vziať zreteľ, lebo nie sú v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení NS SR 3Cdo 146/2017
z 22.2.2018.
11. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
12. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
15. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.